16 VEDA
HOSPODÁRSKE NOVINY STREDA 18. MÁJA 2016
ROZHOVOR
Neznáme riziká GMO je ťažké vylúčiť GENETICKÉ INŽINIERSTVO l Vedecký pracovník z Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR Tomás Moravec pre HN.
HN Science Najdôležitejšie vedecké objavy, ktoré zmenia biznis, ale možno aj celý svet.
Genetická modifikácia p je často interpretovaná etóda, ako jediná metóda, á a tie ktorá má riziká ie, ako majú byť väčšie, napríklad pri klasickom šľachtení. Ale všetky dôkazy, ktoré zatiaľ a skôr máme, hovoria o opaku, tvrdíí Tomáš Moravec. Jana Tutková
©hn
jana.tutkova@mafraslovakia.sk akia.sk
V prvom rade, vy stee zástancom GMO? Som za normálnu u reguláciu založenú na prínosoch och a rizikách. Prekáža mi, žee zo všetkých možných šľachtiteľských htiteľských technológií je len jedna dna jediná regulovaná, ostatné nie. Pritom jediný dôvod regulácie cie je, že táto technika je novšiaa ako ostatné. Navyše teraz sa postupne objavujú ďalšie novéé techniky, ako rôzne štiepenie či CRISPR (nástroj na úpravu genómu) a tie sú zatiaľ v rámci ci regulácie v akomsi vákuu. Niekto ekto nevie, či sa budú považovať ať na GMO alebo nie, ale ak áno, o, tak v Európe skončili. Nikto ich tu nebude využívať, pretožee sa to neoplatí. Poplatky, ktoréé treba platiť v rámci GMO regulácie ácie sú také vysoké, že do toho ho nikto nechce ísť. Spomínate metódy, ktoré regulované nie sú. O čo ide? Napríklad mutagenéza. enéza. Vezmete nejaký chemický mický mutagén alebo rádioaktívny tívny žiarič, vrece s osivom do toho oho buď ponoríte, alebo na to necháte pôsobiť žiarenie. Tak napríklad vznikol český sladovnícky vnícky jačmeň Diamant v 50. rokoch. Väčšina odrôd repky, ktorá torá sa pestuje, vznikla takýmto to spôsobom. Repkový olej sa pred 50 až 80 rokmi používal len en na technické mazanie. Obsahoval ahoval kyselinu erukovú, ktorá je vyslovene jedovaná. Dnes je to o jeden z najlepších potravinárskych kych olejov, a to vďaka tomu, že sa pomocou ionizujúceho žiarenia arenia pomohlo deaktivovať jeden eden gén, ktorý spôsoboval tvorbu vorbu kyseliny erukovej. A takýto spôsob úpravy ravy genetickej výbavy plodín nie je nijako regulovaný? Nie je. Takisto už máme v Európe herbicídne rezistentnú istentnú repku, ktorá bola tiež vyvinutá takýmto spôsobom, mutagenézou. A nikto to nekontroluje, ontroluje, či sa niekde šíri, nešíri, i, nikto nerobí feeding studies,, že by to desať rokov dával krysám rysám a pozeral, čo sa deje v tretej retej generácii. Takže regulácia je zameraná len na jednu metódu ódu šľachtenia.
Veľkou debatou v dnešnej dobe nie je len samostatne využívanie genetickej modifikácie, ale aj označovanie na obaloch potravín. Dozvieme sa, aké metódy šľachtenia boli použité na potraviny, ktoré kupujeme? Označovanie potravín na obaloch je dosť podstatným prvkom regulácie. Ten je značne zavádzajúci. Ak urobíte z GM sóje olej, tak potraviny, ktoré vyrobíte s použitím tohto oleja, musia byť označené ako GMO. Napriek tomu, že v tom oleji nie je ani DNA rastliny, ani proteíny a je úplne identický s GMO free olejom. Na druhej strane však chymozín, syridlo, ktoré sa bežne v Európe robí pomocou GM baktérií, sa neznačí. Jediný dôvod je, že takú sóju tu nepestujeme, to pestujú v Amerike, ale syridlo robíme u nás. Takže, ak by sme chceli byť precízni, v Európe by bolo 90 percent syrov označených GMO. To isté sa týka vitamínových doplnkov. Celá regulácia je vymyslená tak, aby sa značili dovozové potraviny, nie tie európske. Argument proti GMO je často zameraný na to, že následky na človeku preskúmané nie sú. No, nie sú preskúmané niektoré následky. Ak na to budem žiariť mutagénom, alebo budem chodiť po poli a hľadať, čo sa dá mutovať štiepením, ani pri tom nie sú známe následky. Ale pri šľachtení sa spája niečo prirodzené s niečím iným, prirodzeným. To nie je úplne pravda. Pri šľachtení, nech už ide o použitie mutagénov alebo nie, množstvo nových kombinácii vedie k novým aktivitám, ktoré tam predtým neboli. Pri niektorých plodinách je možné si genómy nových šľachtencov prečítať. Ale nie pri všetkých. Napríklad študovanie genómu pšenice je veľmi náročné a doteraz nebolo rozlúsknuté. Z toho napríklad vyplýva, že pri bežnom šľachtení pšenice, či už to je GMO alebo nie, nikdy neviete, k akým zmenám došlo a aké budú mať následky. Sú známe prípady šľachtenia bežných odrôd plodín, ktorých výsledok bola odroda vyslovene nebezpečná. Pri pšenici je to relatívne malá šanca, vysoká šanca je napríklad pri zemiakoch. Ale bežne to šľachtitelia sledujú. Takže, ak to isté platí pri GMO plodinách, že sa nedá overiť ich bezpečnosť, je strach z genetickej modifikácie oprávnený, nie? Nepovedal by som, že sa nedá overiť ich bezpečnosť. Dá sa porovnať ich bezpečnosť s bezpečnosťou tých, ktoré neboli modifikované. Dá sa zistiť, či sa v nich netvoria toxíny, či v nich nie je viac nebezpečných látok, ako je prirodzené, či ak obsahujú insekticídy, neškodia nejakému druhu hmyzu a tak podobne. To, o čom zväčša hovoria environmentálne skupiny je, že sa nedajú vylúčiť neznáme riziká. A to sa nedajú. Ak sú neznáme, už zo samotnej definície slova ich vylúčiť nemôžeme. Ale to asi pri ničom. Je to často podávané tak, že neznáme riziká má len GMO, a tie majú byť väčšie ako napríklad predstavuje klasické šľachtenie.
Ale všetky dôkazy, ktoré zatiaľ máme, hovoria skôr o opaku. Pri klasickom šľachtení dochádza k oveľa väčším zmenám.
bola zdravá. Ale tieto dve veci idú v podvedomí ľudí proti sebe. Pritom to bola taká istá ako bežná sója.
Hlavný argument je, že zmena génu môže mať aj následky na ľudské zdravie. To je tá predstava, že sú známe plodiny a neznáme plodiny. Ale každý rok je medzi nové odrody zapísaných niekoľko odrôd pšenice, repky a ďalších plodín... to sú tie známe? Väčšina plodín obsahuje nejaké toxíny, ktorými sa rastlina bráni proti škodcom, ktorým je pre ňu aj človek. Obsahujú mnoho alergénov. A toto je technológia, ktorá môže napríklad tieto alergény cielene odstrániť. Už v roku 2001 napríklad vyrobili sóju, ktorá často vyvoláva alergie, tak, že tie alergie netvorila. Ale tým sa to aj skončilo. Pretože bola GMO. Napriek tomu, že
Keď hovoríme o sóji, hovorí sa, že väčšina z nej je už modifikovaná. Máme ešte niekde aj pôvodnú sóju? V Európe v maloobchodoch GMO sóju a sójové výrobky nekúpite. Vo veľkom ako krmivo áno, to by ste zas mali problém zohnať GMO free, ale jej pestovanie v EÚ nie je povolené. Jediná u nás povolená GMO odroda, je kŕmna kukurica pre dobytok.
Ak sú riziká neznáme, už zo samotnej definície slova ich vylúčiť nemôžeme. Ale to asi pri ničom.
Existuje v súčasnosti vo svete plodina, ktorá bola toľko šľachtená, že jej pôvodná podoba už neexistuje? Napríklad kukurica. Ale tá otázka sa skôr dá formulovať tak, či existuje plodina, ktorá ešte je podobná svojmu predchodcovi, to by bolo ťažké nájsť. Možno repka. Na historických maľbách hostín je to dobre vidieť. Kukurica bola kedysi maličká so semenami tvrdými ako orechy, červené melóny boli zelené, s množstvom semienok, takmer bez dužiny. Mrkva bola kedysi len biela a červená, oranžová bola vyšľachte-
ná na počesť vládnuceho rodu Oranžských v Holandsku. Ale to všetko bolo postupným dlhodobým šľachtením. Takže najväčšie kroky do neznáma urobilo ľudstvo v dobe, kedy to nikoho príliš netrápilo. Pretože ich trápil hlad. Dnes v Európe máme možnosť si vymýšľať problémy aj tam, kde nie sú. A toto vyrábanie problémov vyvážame aj do krajín, kde stále majú problém s hladom a odďaľujeme nástup technológií tam, kde to naozaj potrebujú. Či už ide o odolnosť voči chorobám alebo o pridávanie vitamínov, ktoré ľuďom chýbajú do plodín, ktoré v daných krajinách vedia vypestovať. A čo negatívny dosah šľachtenia? Na to existuje výborný príklad v Indii. Tam šľachtili ryžu, aby bola biela, aby jednoduchšie spoznali, keď ju niečo napadne alebo je pokazená. Jej pôvodné žltkasté zafarbenie však spôsoboval betakarotén a prešľachtením sa tak v Indii pripravili o jej výživovú hodnotu. Modifikáciou rastlín smerom k odolnosti proti plesniam, hubám, hmyzu či chorobám sa môžu postupne vyvíjať čoraz
Kto je Tomáš Moravec Od roku 2006 pracuje ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR. Vyštudoval odbor biochémia na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V súčasnosti sa zaoberá určovaním a klasifikáciou rastlinných vírusov, šľachtením rastlín odolných proti vírusovým ochoreniam, využitím rastlinných vírusov pri produkcii farmaceuticky významných látok v rastlinách a produkcii farmaceutických proteínov.
odolnejšie škodce. Dá sa tomu zabrániť? Ak pestujeme niečo na veľkej ploche, vytvorí sa tlak na škodce, aby to prekonali. Niekedy sa tomu dá zabrániť, niekedy nie. Ale nie je to problém len GM, ale poľnohospodárstva. Rezistencia nie je večná, preto sa musí šľachtiť znovu a znovu. Niekde predsa musí byť hranica. Dokedy môže byť plodina menená a šľachtená? No zatiaľ to ľudstvo robí 8-tisíc rokov a nie je vidieť nejaký limit. Ale pokiaľ ide o rezistenciu proti patogénu, taký kolobeh prispôsobovania sa škodvývinu rastliny prebieha cu a vývin divokej prírode už miliaraj v divok dy rokov. Takže späť spä k Európe. Tu sa môpestovať len kukurica, ale že pestov dovážajú sa aj iné plodiny? Áno. Koľko z globálnej produkcie plodín je GMO? Celkovo sa pestujú GMO plo180 miliónoch diny na zhruba z hektárov na celom svete. V Česmenej než tisíc hektáku to je m Slovensku bolo asi najrov, na Slo viac, čo ssa kedy pestovalo, na hektároch. 300 hektá A v ktorých ktorý krajinách sa pestunajviac? jú najviac Určite v USA, Brazílii, Argena potom v Austíne, Kanade Kan trálii, to je j čo sa týka plodín. A potom do toho vstupujú InČína, tam nepestujú plodia a Čína diny, ale bavlnu, ktorá je odolhmyzu. Čína pomerne ná proti h do vývoja týchveľa investuje inves technológií a bola to aj prvá to techno ktorá s transgénnymi krajina, k plodinami začala. Pestovali taplodinam imúnny proti vírusovým bak imún infekciám. Chcú teda ísť v tejinfekciám dopredu, ale roto technológii techno lu tam hrá hr čiastočne aj strach. GMO odroMajú napríklad nap je odolná produ ryže, ktorá k hmyzu, ale boja sa, že hneď ti hmyzu väčšina farmáako to povolia, po rov bude pestovať túto odrodu bola citlivá na a ak by náhodou n iné, napríklad pleseň, čo niečo iné zistíte až pri pestovaní na veľplochách, mohli by prísť kých ploc o jednu ccelú úrodu, a to si nedovoliť. môžu dov obyvateľov sveta stúpa, Počet ob 2050 nás má byť 9 mido roku 2 GM podľa vás technoliárd. Je G lógia budúcnosti? bud rozhodne technológia, Je to ro bude ľudstvo potrebovať, ktorú bud aby sa s rrastúcim počtom obyvyrovnalo. Podľa nievateľov vy článkov ktorých odborných o urobilo, keby obyvateby veľa ur rozvinutých krajín prešli na lia rozvin vegetariánsku alebo vegánsku vegetarián diétu. Ale ešte som nepočul poktorý by svojim voličom litika, kto zakazovať mäso. chcel zak zaoberáte Vy sa technológiou tec s liečivami a meaj v súvislosti súvis dicínou. Čo Č to znamená, ako to funguje? Najstarším príkladom je naNajstar Ten je GMO príklad inzulín. in už asi od roku 1979. Dnes je takých liečiv lieči naozaj veľa a v medicíne to neboli nikdy žiadVakcína proti ne kontroverzie. kontro papillomavírusu, proti žltačke papilloma liečiv raa väčšia biologických b koviny, to je všetko transgénne rozdiel je v tom, GMO. Veľký Ve medicínu beriete, keď ste že medicí ohrození života a ste ochotní v ohrozen viac-menej čokoľvek, urobiť via takže to je j iný scenár ako v pojete denne. travine, ktorú k