číslo 3/2014
TÉMA
13
O POLITICKEJ KULTÚRE V našom parlamente sa často spomína pojem politická kultúra. Aj keď ho používajú v zásade všetci, ktorí sú či už v parlamente alebo v jeho okolí, problém je v tom, čo tento pojem vo svojej podstate znamená. Oxfordský slovník svetovej politiky ho definuje ako „myšlienky i normy činnosti politického systému a zahrňuje subjektívne postoje a presvedčenie, ktoré ovládajú politické konanie a poskytuje štruktúru a poriadok politickému procesu“. Pravdu povediac toto vysvetlenie ľuďom nie je príliš zrozumiteľné a preto sa na to pozrime „normálnymi“ očami. Po ostatných voľbách v roku 2012 sa v súvislosti s politickou kultúrou často hovorí, že klesla na takú nízku úroveň ako doteraz nikdy. Opoziční poslanci i mnohí novinári to dávajú do súvislosti s dominantným postavením strany SMER-SD. Je to skutočne tak? Veľa sa hovorí o vzťahu menšiny a väčšiny nielen v parlamentne. Neustále sa zdôrazňuje, že základom demokracie je rešpektovanie práv menšiny na vyjadrenie názoru. U nás sa to prejavuje často až v extrémnych situáciách, akoby demokratické bolo iba to, čo navrhne a odsúhlasí ten, kto voľby prehral. A naopak, ten kto získal unikátnu väčšinu poslancov a stále má najväčšiu podporu medzi občanmi, mal by len asistovať a poslúchať názory neúspešných politikov. Pripomeňme si však podstatu parlamentnej demokracie, na princípoch ktorej je založený náš politický systém. Občania v slobodných voľbách odovzdajú hlas politickým stranám a tí, ktorí získajú väčšinu v 150-člennom zákonodarnom zbore, vytvoria vládu. Majú štyri roky na to, aby realizovali svoj volebný program, ktorý oslovil voličov. Po uplynutí volebného obdobia majú všetky politické subjekty opäť možnosť uchádzať sa o priazeň voličov. Stalo sa niečo iné v marci 2012? Boli to neslobodné voľby? Nevyhrala
strana, ktorá svoj mandát získala na základe skutočnej súťaže politických strán? Ak teda hovoríme o politickej kultúre, treba jednoznačne povedať, že ide o pojem viacvrstvový. Ako sa prejavuje, ako ju vnímame, sa nedá odvodiť len na základe jedného jednoduchého faktoru. Iste, v mnohom na jej pozitívne vnímanie vplýva skutočnosť, či opozícia má dostatočný priestor na pre-
Spolupráca neznamená, že si budeme vo všetkom pritakávať, ale že dokážeme o vecných problémoch diskutovať. javovanie svojich názorov, ale nesmieme zabúdať, že svoje neodňateľné práva, ba priam povinnosti voči celej spoločnosti, má aj väčšina. Ona prebrala na seba záväzok riadiť tento
štát, usilovať sa o čo najlepší komfort pre svojich občanov. Svoje zámery môže presadiť iba tak, že v parlamente schváli svoje návrhy zákonov a výkonná moc sa ich bude snažiť potom aj prakticky aplikovať. Treba sa preto spýtať opozičných predstaviteľov, ktorí vyťahujú rôzne „rýchle a okamžité“ riešenia, prečo ich nepresadzovali v predchádzajúcom období, keď mali väčšinu vo svojich
rukách. Právo navrhovať iné postupy či kritizovať vládne návrhy samozrejme majú, ale aj väčšina má už spomínanú povinnosť presadzovať svoje postupy. Bičovanie atmosféry v parlamente, neustála škandalizácia kohokoľvek a čohokoľvek z tábora strany SMER-SD je zlou cestou. Ako ukazujú aj prieskumy verejnej mienky, takáto politika nemá ani pod-
poru u občanov. Predstavitelia opozičných subjektov si musia uvedomiť, že politici na oboch stranách sú odkázaní na spoluprácu pri riešení problémov. Spolupráca neznamená, že si budeme vo všetkom pritakávať, ale že dokážeme o vecných problémoch diskutovať na odbornej úrovni a budeme si svojho politického protivníka vážiť. Politická kultúra, jej pozitívna hodnota, je práve o takto nastavených vzťahoch. Ale na to treba dvoch. Pritom podaná rukavica bola veľkorysá – SMER-SD napriek väčšinovej prevahe ponúkol opozícii adekvátne postavenie. Škoda, že jej neschopnosť dohodnúť sa napríklad na spoločnom kandidátovi na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR sa vyvrbuje voči tomu, kto im ponuku dal. Ak teda budeme v médiách počas politických diskusií opäť počúvať zo strany opozičných politikov náreky nad tým, aká je nízka politická kultúra u nás, nezabudnime, že možno najväčší podiel na tom majú práve tí, ktorí o tom neustále hovoria... Renáta Zmajkovičová, podpredsedníčka NR SR