Page 1


Obsah Zoznam ilustrácií

(3)

Úvod

(5)

1 Vznik hradu Wywar (Liptovský Hrádok)

(6)

2 Rytier magister Donč

(9)

2.1 Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou 3 Magna Via 3.1 Veľká cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta 4 Valentín Balaša (1554 - 1594) 4.1 Hradný pán, protiturecký bojovník a renesančný básnik 5 Príbeh Magdalény Zaiovej (1561 - 1629) 5.1 „Krvavá“ grófka, ktorá mala 5 manželov 6 Osud hradu v neskoršom období 6.1 Dejiny hradného komplexu v období 17. - 20. storočia 7 Dagmar Machová 7.1 Hradná pani, ktorá zmenila podobu a charakter hradu

(9) (13) (13) (17) (17) (19) (19) (22) (22) (25) (25)

Zoznam bibliografických odkazov

(28)

Prílohy

(29)


Zoznam ilustrácií Obrázok 1 - erb župana Donča Obrázok 2 - dobová rytina hradu Obrázok 3 - uhorský kráľ Karol Róbert Obrázok 4 - obchodná výprava po ceste Magna Via Obrázok 5, 6 - hrady Radyňe a Kašperk Obrázok 7 - náčrt pôdorysu hradného komplexu podľa archívneho dokumentu Obrázok 8 - dnešná podoba hradného komplexu Obrázok 9 - Matúš Čák Trenčiansky Obrázok 10 - korunovácia Karola I. Róberta z Anjou (1308) Obrázok 11 - rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach z roku 1312 (po 700 rokoch, 2012) Obrázok 12 - rytier magister Donč Obrázok 13 - zvolenský Pustý hrad, Zolyom uhorský názov mesta Zvolen Obrázok 14 - Žigmund Luxemburský, uhorský a český kráľ, rímsky cisár (*1368 - †1437) Obrázok 15 - husitské boje Obrázok 16 - označenie Magny Vie Obrázok 17 - pamätná tabuľa Magny Vie pri hrade Obrázok 18 - Magna Via prechádzajúca územím 5 štátov Obrázok 19 - Magna Via prechádzajúca cez územie Slovenska Obrázok 20 - Magna Via prechádzajúca cez územie Liptova Obrázok 21, 22 - Magna Via viedla z Viedne až do Sibiu Obrázok 23 - uhorský kráľ Belo IV. Obrázok 24 - erb rodu Balašovcov, maď. Balassi Obrázok 25 - Ján Balaša, lat. Ioannes Balassa Obrázok 26 - Valentín Balaša, maď. Bálint Balassi Obrázok 27 - dielo V. Balašu písané v originálnom maďarskom jazyku Obrázok 28, 29 - rímsko-katolícky kostol v Hybiach a pamätník V. Balašu Obrázok 30 - erb rodiny Zai Obrázok 31 - rytina hradu a kaštieľa Obrázok 32 - apartmán Magdalény Zai v súčasnosti (po rekonštrukcii kaštieľa) Obrázok 33 - komnata Mikuláša Šándorfiho v súčasnosti (po rekonštrukcii kaštieľa)


Obrázok 34 - uhorský kráľ Matej II. Habsburský (korunovaný v roku 1608 v Dóme Sv. Martina v Bratislave) Obrázok 35 - rímsko-katolícky kostol v Dovalove Obrázok 36 - otec Magdalény, František Zai Obrázok 37 - hrad Uhrovec, sídlo rodu Zai Obrázok 38 - Svätoštefanská kráľovská koruna Obrázok 39 - knieža Emanuel Lichtenstein a jeho rodový erb Obrázok 40 - Kuruci pri rekonštrukcii Švihrovskej bitky po 303 rokoch (Vavrišovo, 2012) Obrázok 41 - Labanci a šiancový obranný systém (Vavrišovo, 2012) Obrázok 42 - povodeň pri hrade v roku 1934 Obrázok 43 - povodeň pri hrade v roku 1934 Obrázok 44 - súčasná hradná pani, Dagmar Machová Obrázok 45 - okolie hradu a kaštieľa (v súčasnosti) Obrázok 46 - nádvorie hradu so studňou a dreveným schodiskom (v súčasnosti) Obrázok 47 - svadobná sieň (v súčasnosti) Obrázok 48 - vináreň (v súčasnosti) Obrázok 49 - hradná obrazáreň (v súčasnosti)


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Úvod Cieľom tejto publikácie je podať žiakom ucelený obraz o histórii hradu Liptovský Hrádok a významných osobnostiach, ktoré sa s dejinami tejto pamiatky spájajú. Publikácia vznikla pre potreby vzdelávacieho procesu realizovaného v ZŠ s MŠ Hradná 342 v Liptovskom Hrádku. Od šk. roku 2011/12 sa v tejto spádovej škole Horného Liptova v 5. a 6. ročníku vyučuje nový predmet regionálny dejepis. A práve do vyučovacieho procesu žiakov 5. ročníka bol „Hrad Liptovský Hrádok a jeho história“ zaradený ako jeden z tematických celkov. Žiaci tak cez tento predmet spoznávajú významné a zaujímavé dejiny, ktoré sa v minulosti odohrávali v ich bezprostrednom okolí (regióne). Pri tvorbe tohto vzdelávacieho materiálu sa vychádzalo z historických faktov, ktoré boli čerpané z vedeckej literatúry, odborných a náučných článkov a archívnych materiálov Štátneho archívu v Bytči - pobočka Liptovský Mikuláš. Informácie sú interpretované populárno-náučnou formou so sprievodným doplnením ilustrácií tak, aby publikácia mohla slúžiť nielen pri vyučovaní regionálneho dejepisu (histórie), ale aj v rámci vyučovacieho procesu iných predmetov (vlastiveda, geografia, občianska náuka, biológia, regionálna výchova, atď.).

Hrad Liptovský Hrádok sa nachádza v meste s rovnakým názvom vo východnej časti Liptovskej kotliny v Nízkych Tatrách, nad sútokom Váhu a Belej. Gotický hrad (14. st.) a kaštieľ v renesančnom štýle (17. st.) predstavovali vždy dominantu mesta a regiónu Horný Liptov. Jednou z jeho dôležitých úloh bolo strážiť významnú cisársko-kráľovskú, poštovú a obchodnú cestu nazývanú Magna Via. Hradné panstvo často menilo svojich majiteľov, ktorí viac či menej ovplyvňovali jeho dejiny. Ako väčšina hradov na Slovensku, ani tento hrad sa nevyhol niekoľkým živelným pohromám (požiar a povodeň), ktoré natrvalo poznačili jeho charakter. Publikácia popisuje množstvo zaujímavých kapitol zo života hradu, od prvého majiteľa a staviteľa, magistra Donča, až po poslednú a súčasnú majiteľku, Dagmar Machovú.

5|Strana


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

1 Vznik hradu Wywar (Liptovský Hrádok) Kamenný hrad Wywar (prvý názov hradu Liptovský Hrádok) dal postaviť Magister (župan) Donč v rozmedzí rokov 1316 - 1340 pri prvej osade Belsko, ktorá vznikla ešte pred postavením hradu, pravdepodobne v 12. storočí. Osada Belsko (vtedajší názov Belezk) dostala názov podľa neďalekej rieky Belá (vtedajší názov Belezka ). Obrázok 1 - erb župana Donča Hrad

bol

postavený

v gotickom

štýle

na

vápencovej skale (4 - 5 m), obkolesený vodnou ktorá

priekopou, zachovala

v

sa

podobe

jazierka dodnes.

Rok

1341

je

prvou

písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar. Obrázok 2 - dobová rytina hradu

Zaujímavosť Podľa archívnych dokumentov sa v roku 1341 majitelia pozemkov, na ktorých bol hrad postavený, sťažovali u uhorského kráľa Karola I. Róberta, že župan Donč dal postaviť hrad Wywar bez ich vedomia a súhlasu a žiadali odškodné. Kráľ rozhodol kompromisne - hrad ponechal županovi Dončovi a pôvodným majiteľom daroval nové majetky v inej časti Liptova (v obci Malatíny).

Obrázok 3 - uhorský kráľ Karol Róbert

6|Strana


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Hrad mal v minulosti niekoľko mien - v jednotlivých obdobiach sa spomína pod názvami Ujwar, Haraduk, Novum Castrum (Nový hrad), či Castrum Hradek. Jednou z jeho hlavných, strategických strážiť

úloh

dôležitú

kráľovskú, obchodnú

bolo

cisársko-

poštovú cestu

a

nazývanú

Magna Via (Veľká cesta). Hrad tak slúžil ako občasné sídlo župana Donča (vlastnil niekoľko hradov), a zároveň bol miestom oddychu pre všetkých cestujúcich a obchodníkov s tovarom. Obrázok 4 - obchodná výprava po ceste Magna Via Historici prepokladajú, že na mieste hradu stála už predtým drevená stavba, ku ktorej sa hrad Wywar iba pristaval. Archeologické výskumy potvrdili aj existenciu ďalšej strážnej veže na neďalekej "Skalke" (skalná vyvýšenina vzdialená cca 100 m od hradu), ktorá mohla plniť signalizačnú funkciu. Hrad bol vybudovaný ako celok dvoch strážnych veží, ktoré sa po oboch stranách pripojovali k palácu a tvorili s ním nerozlučný celok chránený vonkajším opevnením a vodnou priekopou.

Zaujímavosť

Týmto systémom stavby sa hrad podobá na české hrady Radyňe a Kašperk v Západných Čechách, ktoré vznikli na podnet kráľa Karola IV. približne v tom istom období (cca o 1520 rokov neskôr). Pravdepodobne sú dielom jedného architekta Michala Parléřa (brata projektanta Chrámu Sv. Víta v Prahe, Petra Parléřa).

Obrázok 5, 6 - hrady Radyňe (vľavo) a Kašperk 7|Strana


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Pôdorys hradu: Jadro gotického hradu tvorí ruina dvojvežového paláca, ku ktorému dodatočne pristavali priečne krídlo a do nárožia oboch budov vstavali vonkajšie schodište. Hradný palác má zachovanú siluetu so strednou, horizontálne pôsobiacou obytnou časťou a prevýšenými hmotami bočných veží. Na fasádach sa zachovali početné otvory okien, arkierov, vstupov a štrbinových striľní. Na fasáde schodišťa sú kamenné renesančné šambrány okien. Exteriér kaštieľa je s výraznými opornými piliermi na nárožiach a vo dvore sa nachádza arkádová chodba.

Zaujímavosť

Gotický hrad bol postavený na 4 - 5 metrov vysokej vápencovej vyvýšenine. Hlavný vchod bol situovaný na východ pozdĺž južnej steny. Na dvore boli hospodárske budovy a studňa. Celý areál bol obkolesený hradbami chránenými vodnou priekopou, ktorá sa zachovala dodnes v podobe jazierka. Bol to teda typ vodného hradu, ktorý patrí medzi ojedinelé a vzácne na Slovensku. Neskôr začiatkom 17. st. (1601 - 1603) sa k nemu pristaval renesančný kaštieľ.

Obrázok 7 - náčrt pôdorysu hradného komplexu podľa archívneho dokumentu Vysvetlivky: 1 = vápencová skala (4-5 m)

2a = druhá, menšia veža hradu

2 = hlavná veža gotického hradu (14. st.)

3 = hradné múry paláca 8|Strana


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

4 = hospodárske sklady a budovy

9 = drevený padací most (pravdepodobne)

5 = renesančný kaštieľ (17. st.)

10 = rieka Belá (Belezka)

6 = studňa na nádvorí

11 = vodná priekopa (dnes jazierko)

7 = drevené schodište

12 = hradby (dnes len ruiny)

8 = hlavný vchod do kaštieľa

Obrázok 8 - dnešná podoba hradného komplexu

Vysvetlivky: X = časť hradného komplexu, ktorá sa nezachovala (2a, 4, 9 a 11)

2 Rytier magister Donč V tejto kapitole si povieme kto to bol rytier magister Donč, čím významným sa zapísal do našich dejín a s akými významnými historickými osobnosťami sa spája jeho meno. Ešte predtým si však vysvetlíme udalosti, ktoré sa stali začiatkom 14. storočia.

2.1

Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou

Karol I. Róber z Anjou (* 1288, Neapol, Taliansko - † 16. júl 1342, Vyšehrad, Maďarsko) V roku 1301 zomrel uhorský kráľ Ondrej III. a dynastia Arpádovcov tým vymrela po meči. Jeho smrťou sa začalo dvadsaťročné obdobie nepokojov a vojen. Uhorská šľachta medzi 9|Strana


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

sebou dlho bojovala o to, kto má byť Ondrejovým nástupcom. Najmocnejší veľmoži vytvárali veľké dŕžavy, v ktorých nerozhodoval kráľ, ale oni. Na východnom Slovensku sa stali neobmedzenými pánmi Omodejovci z rodu Aba a na juhozápadnom Slovensku Matúš Čák Trenčiansky - „Pán Váhu a Tatier“ (pôvodom sedmohradský Rumun). Títo samozvaní vládcovia nezaberali len kráľovské majetky, ale plienili a obsadzovali aj majetky cirkvi a svojich menej vplyvných šľachtických susedov. Obrázok 9 - Matúš Čák Trenčiansky Práve v tomto období sa novým kráľom stáva Karol I. Róbert z francúzskej dynastie Anjouovcov. Väčšina bohatých veľmožov však od jeho prvého zvolenia v roku 1301 nerešpektovala jeho vládu a tak sa začalo dlhé obdobie vojenských konfliktov, kedy sa kráľ pokúšal získať späť svoje územie, moc a rešpekt. V roku 1308 bola opätovne potvrdená jeho moc a bol druhý krát korunovaný za uhorského kráľa. Vzájomné vzťahy s bohatými veľmožmi to však nezlepšilo. Obrázok 10 - korunovácia Karola I. Róberta z Anjou (1308) Zmena prišla v roku 1312 keď sa kráľovi podarilo zlomiť moc silných Omodejovcov na východe Slovenska. Rozhodujúca bitka sa odohrala v roku 1312 pri obci Rozhanovce, 12 km od mesta Košice, sídla Omodejovcov.

Obrázok 11 - rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach z roku 1312 (po 700 rokoch, 2012) (odkaz: http://kosice.korzar.sme.sk//bitka-pri-rozhanovciach-prilakala-tisicky-ludi.html) 10 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

V tejto bitke bojoval na kráľovej strane aj rytier magister Donč, hoci predtým bol prívržencom práve Matúša Čáka Trenčianskeho. V rokoch 1313 - 1321 sa Dončovi podarilo postupne zmenšovať územie pod kontrolou Matúša Čáka a po jeho smrti v roku 1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku konečne pokoj a poriadok. Obrázok 12 - rytier magister Donč V nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa mohol Karol I. Róbert konečne venovať rozvoju krajiny. Uhorsko pod jeho vedením sa stalo jednou z najprosperujúcejších krajín Európy. Najpriemyselnejšou časťou Uhorska sa stalo územia Slovenska.

Zaujímavosť V konsolidácii krajiny Karolovi I. Róbertovi výrazne napomáhal aj rytier magister Donč, ktorý bol iniciátorom väčšiny kráľovských reforiem týkajúcich sa územia Slovenska. Donč podporoval rozvoj baníctva a miest. Zakladal nové mestečká a osady. Obyvateľov Kremnice, Martina, Slovenskej Ľupče a Ružomberka dokonca oslobodil od poddanských povinností. Magister Donč bol aj významným mecenášom, postavil 8 kostolov v slovenských obciach a minimálne 13 kostolov (napríklad v Martine a Banskej Bystrici) nechal prestavať vo vtedy modernom gotickom štýle. O vplyve Donča na udalosti vo vtedajšom Uhorsku svedčí aj fakt, že ho Karol I. Róbert v roku 1323 poveril vedením uhorskej delegácie u pápeža Jána XXII. v Avignone. Funkciu

zvolenského

župana

s

právomocou aj nad Liptovom, Oravou a Turcom zastával Donč v rokoch 1317 - 1337. Centrom zvolenskej župy bol zvolenský Pustý hrad, kde magister Donč aj sídlil.

Obrázok 13 - zvolenský Pustý hrad, Zolyom uhorský názov mesta Zvolen

11 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Donč bol majiteľom hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Liptovskom Hrádku (Belsko), Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovac a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. Neskôr, až do svojej smrti (asi 1349) bol komárňanským županom.

Zaujímavosť Po smrti župana Donča získal hrad jeho nástupca, liptovský župan Tomáš, počas ktorého vlády pôsobil na hrade aj prvý kastelán (správca hradu) Gregor. Po županovi Tomášovi dostal hrad do správy od kráľa Juraj Bubek z Plešivca - liptovský, gemerský a trenčiansky župan. V roku 1406 dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za zásluhy všetky hrady v Liptove spolu s mestami Ružomberok, Ľupča a Hybe do užívania liptovskému županovi a uhorskému palatínovi Mikulášovi Gorjanskému z Góry a jeho bratovi Jánovi. Hrad Novum Castrum mali vo svojej držbe do roku 1418. Takýmto spôsobom hrad v tomto období často smeroval pod patronát vtedajších županov, ktorí získavali hrad za zásluhy od kráľa. V roku 1433 pritiahli do Liptova husiti pod vedením Prokopa Veľkého a na niekoľko mesiacov obsadili hrad. Ich výprava (700 jazdcov, 8-tis. pešiakov a 300 bojových vozov) smerovala do spišských miest, ktoré vyplienili a neskôr pokračovali späť do Turca. Obrázok 14 - Žigmund Luxemburský, uhorský a český kráľ, rímsky cisár (*1368 - †1437)

Obrázok 15 - husitské boje

12 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

3 Magna Via 3.1

Veľká cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta Magna Via bola cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta vybudovaná v 16. storočí na rozkaz panovníka Ferdinanda I. Habsburského, po obsadení južných území monarchie tureckými vojskami. Obrázok 16 - označenie Magny Vie

Úsek tejto cesty v Liptove bol nazývaný aj „Považská cesta“ alebo „Cesta do Spiša“. Po dokončení Magny Vie v roku 1558 bola jednou z najdlhších poštových a dopravných spojení, mala celkom 56 poštových staníc a merala viac ako 1000 km (podľa maps.google.sk 1266 km), pričom približne 520 km viedlo územím Slovenska. Jej trasa prechádzala územím 5. štátov (Rakúsko, Slovensko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko) a viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Nitru, Topoľčany, Prievidzu, Martin, Ružomberok, Lipt. Mikuláš, Lipt. Hrádok, Levoču, Prešov, Košice, Užhorod, Mukačevo, Beregszász, Nyíregyházu, Debrecín, Oradeu, Cluj-Napocu do Hermanstadtu v Rumusnku (dnes mesto Sibiu). Obrázok 17 - pamätná tabuľa Magny Vie pri hrade

Zaujímavosť V rámci Liptovskej stolice viedla cesta cez Ružomberok (Rosenberg, uhorský názov) Galovany (Bettendorf) - Lipt. Sv. Mikuláš (Liptószentmiklos) - Okoličné (Okolicsna) Lipt. Hrádok (Hrádek) - Hybe (Hibbe) a Východnú (Vichodna). Po tejto ceste sa prevážala pošta a slúžila pre cestujúcich, z ktorých okrem šľachty a ich sprievodu tvorili veľkú časť obchodníci. Takýmto spôsobom bol zabezpečený aj pohyb tovaru a kapitálu, z ktorého mali veľký osoh okrem panstva aj centrá jednotlivých regiónov. 13 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Obrázok 18 - Magna Via prechádzajúca územím 5 štátov

Obrázok 19 - Magna Via prechádzajúca cez územie Slovenska

14 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Obrázok 20 - Magna Via prechádzajúca cez územie Liptova

Vysvetlivky: A = Viedeň, Rakúsko

N = Východná

B = Bratislava, Slovensko

O = Levoča

C = Trnava

P = Prešov

D = Nitra

Q = Košice

E = Topoľčany

R = Užhorod, Ukrajina

F = Prievidza

S = Mukačevo

G = Martin

T = Beregszász

H = Ružomberok

U = Nyíregyháza, Maďarsko

I = Galovany

V = Debrecín

J = Liptovský Mikuláš

W = Oradea, Rumunsko

K = Okoličné

X = Cluj-Napoca

L = Liptovský Hrádok

Y = Sibiu

M = Hybe Celková vzdialenosť podľa aktuálneho zobrazenia na www.maps.google.sk je 1266 km.

15 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Dóm Sv. Štefana, Viedeň Rakúsko

Regionálny dejepis

Kostol Sf. Sevastius, Sibiu Rumunsko

Obrázok 21, 22 - Magna Via viedla z Viedne až do Sibiu Mesto Viedeň určite každý z Vás dobre pozná, no mesto Sibiu nachádzajúce sa v Rumunsku je v našich končinách pomerne neznáme. Preto pár slov k tomuto krásnemu a na históriu bohatému mestu.

Zaujímavosť Mesto založili v 12. storočí saskí (nemeckí) osadníci. Postupne sa stávalo najbohatším mestom v Transylvánii. Jeho historický názov bol Hermanstadt. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Preto v 15. storočí bohatí saskí obchodníci rozhodli a zafinancovali pevné opevnenie mesta so štyrmi strážnymi vežami. O kvalite opevnenia svedčí aj to, že trikrát odolalo útoku Turkov. Sibiu tvorí horné mesto, kde sa nachádza väčšina historických pamiatok a dolné mesto lemované farebnými domami a ohraničené mestskými hradbami s obrannou vežou. Medzi najväčšie pamiatky mesta patrí spomínaný opevnený kostol a evanjelická katedrála dokončená v roku 1520. V krypte je náhrobok Draculovho syna Mihneya Zlého, ktorý tu bol pochovaný.

16 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

4 Valentín Balaša (1554 - 1594) 4.1

Hradný pán, protiturecký bojovník a renesančný básnik

Najstarším

známym

predkom

šľachtického

uhorského

rodu

Balašovcov bol Detrich, župan zvolenského komitátu a kráľovský prokurátor (1222 - 1232), ktorý spolu so synom Mikulášom vlastnili v Liptovskej stolici Paludzu a Iľanovo. V roku 1246 kráľ Belo IV. tieto majetky vymenil Mikulášovi za majetky v Balážskych Ďarmotách (dnes Maďarsko) a tie sa stali sídlom tohto rodu. Obrázok 23 - uhorský kráľ Belo IV.

Zaujímavosť Tento rod vlastnil aj rozsiahle panstvá a hrady ako Modrý Kameň, Sučany, Budatín, Lietavu, či Hričov. V roku 1554 dostal Nový hrad (Novum Castrum) do zálohu na 12 rokov Ján Balaša, krajinský hodnostár. Hrad sa stal sídlom pre neho, jeho manželku Annu Suľokovú a ich synov Františka a Valentína. Obrázok 24 - erb rodu Balašovcov, maď. Balassi Po smrti otca, Jána Balašu, získal hrad aj s panstvom práve Valentín Balaša aj so svojim bratom Františkom, ktorí sa vyznamenali hlavne v protitureckých bojoch. V 70-tych rokoch 16. st. dali hrad od základu obnoviť a postaviť nové hradné múry. Valentín Balaša dal postaviť aj prvú kaplnku na skalke vyčnievajúcej z jazierka (súčasná kaplnka však pochádza z konca 18. st. a nachádza sa v nej socha Svätého Jána Krstiteľa). Podľa zachovaných dokumentov vynaložili na celkovú rekonštrukciu hradu až 3 tisíc zlatých. Obrázok 25 - Ján Balaša, lat. Ioannes Balassa

17 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Potreba takýchto príjmov ich nútila čoraz viac zdierať obce hradného panstva, ktorých nespokojnosť sa znásobovala. Bratia Balašovci mali takisto rôzne konflikty so zemianskymi rodmi v okolí panstva. Najčastejšie sa sporili so zemanmi z Kráľovej Lehoty, Podturne a Liptovského Jána. Obrázok 26 - Valentín Balaša, maď. Bálint Balassi Valentín Balaša bol takisto aj významným predstaviteľom renesančnej poézie na Slovensku, ale hlási sa k nemu aj maďarská literatúra. Písal ľúbostné a hrdinské básne, ktoré boli objavené až v roku 1874 v listoch Radvanského kódexu. V roku 1958 slovenský literárny vedec Ján Mišianik objavil vo Viedni jeho dielo „Krásnu maďarskú komédiu“.

Obrázok 27 - dielo V. Balašu písané v originálnom maďarskom jazyku

Valentín Balaša bol nakoniec v bojoch proti Turkom pri meste Ostrihom v Maďarsku ťažko ranený a na následky zranenia tu v roku 1594 aj zomrel. Pochovaný bol na vlastnú žiadosť v krypte rímsko-katolíckeho kostola v Hybiach, po boku svojich rodičov a brata.

Obrázok 28, 29 - rímsko-katolícky kostol v Hybiach a pamätník V. Balašu

18 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

5 Príbeh Magdalény Zaiovej (1561 - 1629) 5.1

„Krvavá“ grófka, ktorá mala 5 manželov

Príbeh Magdalény Zai (maď. Zay, slov. Zaiovej) je príbehom krásnej a mladej hradnej pani (podľa legendy), ktorá sa min. päť krát vydala a každý z jej manželov zomrel po krátkom čase, za veľmi záhadných okolností. Bohužiaľ archívne dokumenty nám tieto zaujímavé tajomstvá neodkryli a preto si zámery a konanie hradnej pani môžeme len domýšľať. Dejiny by sa však mali interpretovať pravdivo a preto sme sa aj my držali len historických faktov. V rokoch 1596 - 1600 vlastnili hrad bratia Žigmund a Imrich Balaša. Žigmund Balaša sa krátko pred svojou smrťou oženil s Magdalénou Zaiovou z Csömöru a Uhrovca. Obrázok 30 - erb rodiny Zai Po jeho smrti dostal hrad vo veľmi zlom stave do zálohu za 33-tis. zlatých bývalý dvorský radca Mikuláš Šándorfi, ktorý sa zároveň oženil s hradnou pani, vdovou po predchádzajúcom majiteľovi. Obrázok 31 - rytina hradu a kaštieľa Na podnet hradnej pani dal M. Šándorfi v rokoch 1601 - 1603 postaviť okolo hradu renesančný kaštieľ, ktorého dokončenia sa však nový majiteľ hradu už nedožil.

Zaujímavosť Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí boli zriadené reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí boli zriadené sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Kaštieľ bol spojený so starým gotickým hradom. Vonkajšia brána bola s hlavnou bránou spojená dreveným padacím mostom. Na poschodí západného krídla kaštieľa sa drevenými schodmi vchádzalo do veže. Vo východnej časti hradu stáli hospodárske budovy a sklady spolu s priestorom na ustajnenie zvierat. Na obdobie stavby kaštieľa upozorňujú dodnes zachované latinské nápisy na juhozápadnej bašte - ich latinský preklad: „Magdaléna Zay z Čsömöru postavila tieto múry usilovnosťou ako medonosná včielka a tvrdohlavosťou ako rohatí býci“. 19 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Obrázok 32 - apartmán Magdalény Zai v súčasnosti (po rekonštrukcii kaštieľa)

Obrázok 33 - komnata Mikuláša Šándorfiho v súčasnosti (po rekonštrukcii kaštieľa) Po smrti M. Šándorfiho v roku 1603 musela M. Zaiová vydať hrad Beňadikovi Pograňovi, protitureckému bojovníkovi. Do svojho sídla sa vrátila až v roku 1608, keď sa jej novým manželom stal barón Štefan Hosútoty, ktorý musel za hrad kráľovi (Matej II. Habsburský) zaplatiť záložnú sumu 10 tis. zlatých. Ani toto manželstvo však dlho nevydržalo! Obrázok 34 - uhorský kráľ Matej II. Habsburský (korunovaný v roku 1608 v Dóme Sv. Martina v Bratislave)

Zaujímavosť V roku 1951 bola natočená krásna rozprávka Císařův pekař - Pekařův císař (hl. obsadenie Jan Werich), ktorá zobrazovala aj rušné obdobie vládnutia dvoch bratov, Mateja II. a najmä Rudolfa II. z dynastie Habsburgovcov. Film dávame do pozornosti! 20 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

M. Zaiová si po smrti tretieho manžela postavenie držiteľky hradu zmluvne zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok. Jej ďalším manželom sa v roku 1609 stal vysoký kráľovský hodnostár Imrich Mérej, ktorý si vdovu radšej vzal, akoby jej mal vyplatiť záložnú sumu za hrad. Posledný krát sa vydala v roku 1612 za Mikuláša Orlé z Kravian, bohatého protitureckého bojovníka. Zomrel v roku 1616 a M. Zaiová ho prežila o 13 rokov, keď v roku 1629 zomrela vo svojom sídle na hrade v Liptovskom Hrádku. Miesto jej posledného odpočinku nie je známe a vzniklo okolo neho viacero legiend.

Podľa

jednej

z

nich

bola

pochovaná aj s významnými dokumentmi týkajúcich sa hradu a panstva a to pravdepodobne

v

krypte

rímsko-

katolíckeho kostola v Dovalove, ktorý tak náhle dala pred smrťou prestavať. Obrázok 35 - rímsko-katolícky kostol v Dovalove Spolu sa teda Magdaléna Zaiová vydala päťkrát, každého manžela pochovala po nie viac ako 4 rokoch manželstva a všetci umreli za záhadných okolností. Podobizeň Magdalény nie je známa, no legenda hovorí, že to bola veľmi krásna a šarmantná hradná pani. Mala dvoch bratov Vavrinca a Andreja, ktorí koncom 16. storočia zdedili po smrti svojho otca (1570) hrad aj s panstvom v Uhrovci (okres Bánovce nad Bebravou). Obrázok 36 - otec Magdalény, František Zai František Zai dostal hrad Uhrovec v roku 1547 od kráľa Ferdinanda I. Hrad bol postavený na dobrom mieste, vyhol sa tureckému nebezpečenstvu aj stavovským povstaniam.

V júli

1848

však

počas

revolúcie vyhorel a odvtedy zostal len v ruinách. Obrázok 37 - hrad Uhrovec, sídlo rodu Zai

21 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Zaujímavosť Prvá písomná zmienka o obci Uhrovec pochádza z roku 1258. Od pol. 16. st. boli vlastníkmi celého uhrovského panstva práve príslušníci rodiny Zai (maďarsky Zay), ktorá tu žila až do 2. sv. vojny. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i niekoľko rybníkov. Medzi významných slovenských rodákov tejto obce patria Ľudovít Štúr (nar. 1815) a Alexander Dubček (nar. 1921).

6 Osud hradu v neskoršom období 6.1

Dejiny hradného komplexu v období 17. - 20. storočia V nepokojných časoch začiatkom 17. storočia bol Lipt. Hrádok zrejme bezpečným miestom, keďže tu bola v marci 1622 krátkodobo uschovaná svätoštefanská koruna. Hrad vydržal všetky vlny protihabsburských povstaní a najvýznamnejšiu

strategickú

úlohu

zohral

v

období

stavovských povstaní v 17. storočí. Obrázok 38 - Svätoštefanská kráľovská koruna V

roku

Švihrovskej (kurucmi) (labancami).

došlo

1709 bitke a

k

významnej

medzi

povstalcami

cisárskymi Veliaci

cisársky

vojskami generál

vybudoval proti povstalcom Františka II. Rákocziho silnú šiancovú obranu, vďaka ktorej odolali náporu kurucov, ale hrad povstalci v týchto bojoch ťažko poškodili. Obrázok 39 - knieža Emanuel Lichtenstein a jeho rodový erb

22 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Obrázok 40 - Kuruci pri rekonštrukcii Švihrovskej bitky po 303 rokoch (Vavrišovo, 2012)

Obrázok 41 - Labanci a šiancový obranný systém (Vavrišovo, 2012) V roku 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina uhorská kráľovská komora za 170-tis. zlatých. Odvtedy hrad upadal a panstvo Hrádok bolo po predaji dočasne spravované vedením Soľného úradu. Zlúčením s likavským komorským panstvom vzniklo v roku 1762 spojené likavsko-hrádocké komorské panstvo, ktorého sídlom sa stal práve Hrádok, kde na zač. 18. storočia začalo v blízkosti hradu vznikať osídlenie lesníkov a panských úradníkov (dnes ulica Hradná, kde sídli aj naša škola). 23 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Komorský prefekt a jeho úradníci plnili množstvo úloh: vykonávali funkcie feudálnej vrchnosti voči obciam komorského panstva, obhospodarovali obrovský lesný komplex pôvodných hradných panstiev Hrádok a Likava, rozprestierajúci sa po celom území Liptova, organizovali lesníctvo a obchod s drevom. V 18. a 19. storočí nastal veľký technický a hospodársky rozmach komorského panstva.

Zaujímavosť

Prvým veľkým mužom a zveľaďovateľom na čele likavsko-hrádockého panstva bol Ján Xaver Girsík, jeho nástupcom a novým komorským prefektom sa stal František Wisner z Morgensternu, muž s bohatými lesníckymi a vojenskými skúsenosťami a organizačným talentom. Po príchode do Hrádku v roku 1796 tu zriadil Lesnícku školu, ktorá bola prvá svojho druhu v Uhorsku. Zaslúžil sa aj o vybudovanie vodných hatí v Malužinej v roku 1799, vo Svaríne roku 1800, budovanie mostov a rímsko-katolíckeho kostola v Hrádku. Predovšetkým jeho zásluhou bol Hrádok cisárom Ferdinandom I. Habsburským povýšený v roku 1805 na komorské mestečko! Dejiny hradu na nasledujúce obdobie kruto poznačili dve katastrofy. Po ničivom požiari hradu a kaštieľa v roku 1803 obnovili už len kaštieľ a hrad je odvtedy v ruinách (príčina požiaru nám nie je známa). No neostalo len pri tejto pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni, kedy sa priľahlá rieka Belá vyliala a zatopila okolie hradu a kaštieľa. Množstvo ľudí, ktorí bývali v tomto období pri hrade prišli o svoje majetky a hospodárske zvieratá, ktoré im vzala voda. Požiaru a povodni sa hrad nevyhol ani v neskoršom období.

Obrázok 42 - povodeň pri hrade v roku 1934 24 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Obrázok 43 - povodeň pri hrade v roku 1934

V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad. V roku 1932 boli rizikové časti starého hradu zakonzervované. Od roku 1960 až do Nežnej revolúcie (1989) tu sídlilo Národopisné múzeum Liptova.

7 Dagmar Machová 7.1

Hradná pani, ktorá zmenila podobu aj charakter hradu Hrad Liptovský Hrádok aj so svojím okolím predstavoval vždy dominantu mesta navyše s bohatou históriou. Po živelných pohromách, ktoré ho postihli ešte zač. 19. storočia zostal hrad v ruinách a jeho stav sa len zhoršoval. Na zrenovovanie kaštieľa a konzerváciu hradu štát nedokázal nájsť dostatok finančných prostriedkov. Obrázok 44 - súčasná hradná pani, Dagmar Machová

25 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Priestory boli od roku 1989 opustené, nevykurované, vystavené nežiaducim návštevníkom a všetko, čo sa dalo zobrať, bolo odcudzené. Ostali iba holé múry bez okien a dverí. Osud hradu však nezostal ľahostajný všetkým. V roku 2001 navštívila rekreačne Liptovský Hrádok Dagmar Machová, podnikateľka z Bratislavy, ktorej sa hradný komplex zapáčil natoľko, že vypracovala projekt na jeho rekonštrukciu. Do jeho záchrany investovala nielen veľkú časť svojich finančných prostriedkov, ale predovšetkým veľa času, ochoty a citu. Dagmar Machová sa pri kúpe hradu zaviazala zakonzervovať ruinu hradu, ktorej statika bola v havarijnom stave. Kaštieľ je v súčasnosti zrenovovaný a premenený na hotel Grand Castle, zariadený historickým nábytkom. O dizajn sa postarala samotná hradná pani. Hostia sa môžu ubytovať v kráľovskom apartmáne či rytierovej komnate, k dispozícii majú starožitnú knižnicu. Samozrejme, je to najromantickejšie miesto na svadby v širokom okolí.

Obrázok 45 - okolie hradu a kaštieľa (v súčasnosti)

Obrázok 46 - nádvorie hradu so studňou a dreveným schodiskom (v súčasnosti)

26 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Obrázok 47 - svadobná sieň (v súčasnosti)

Obrázok 48 - vináreň (v súčasnosti)

Obrázok 49 - hradná obrazáreň (v súčasnosti)

27 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Zoznam bibliografických odkazov Knihy: VÍTEK, P. - CHURÝ, S. - ŠUBA, A. 2006. Z minulosti Liptovského Hrádku. Liptovský Hrádok : Tranoscius Liptovský Mikuláš, 2006. 191 s. ISBN 80-7140-271-0 VÍTEK, P. 2008. Významné osobnosti hradného a komorského panstva v Liptovskom Hrádku. Liptovský Hrádok : REPROservis Liptovský Mikuláš, 2008. 98 s. ISBN 978-80-970017-2-8 VÍTEK, P. 2008. Erby miest a obcí Liptova. Tranoscius Liptovský Mikuláš : REPROservis Liptovský Mikuláš, 2008. 114 s. ISBN 978-80-7140-294-7 VRLÍK, P. - MIŠÁK, P. 2008. Povesti z Liptova. Martin : Matica Slovenská, 2008. 260 s. ISBN 978-80-709089-7-6 STRUHÁR, L. 2005. Liptov. Bratislava : Aktuell, 2005. 144 s. ISBN 80-89153-16-X KOLLÁR, D. - NEŠPOR, J. 2008. Hrady a zámky. Bratislava : Dajama, 2008. 127 s. ISBN 978-80-89226-56-6 Elektronické zdroje - informácie z internetu: 1. http://www.grandcastle.sk/sk/hrad-a-kastiel/historia 2. http://kosice.korzar.sme.sk/c/6421040/bitka-pri-rozhanovciach-prilakala-tisickyludi.html 3. http://www.dejinyliptova.guran.sk/component/content/article/55-strune-z-dejinliptova-.html?showall=1 4. http://www.pamiatky.net/hrady-a-zamky/liptovsky-hradok-hrad 5. http://www.kuruci.sk/page.php?pageid=17 6. http://www.mojliptov.sk/co-navstivit/hrady-pamiatky-a-zaujimavosti/hrad-a-kastielliptovsky-hradok-grand-castle Historické pramene (archívny materiál): ŠTÁTNY ARCHÍV V BYTČI, pobočka Liptovský Mikuláš

28 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Prílohy Príloha A - rytina hradného komplexu Príloha B - rytina hradu, v pozadí vrch Kriváň Príloha C - pohľad na okolie hradu Príloha D - vyobrazenie hradu a kaštieľa na pohľadnici Príloha E - rodinné domy niekedy stáli pri hrade (pred povodňami) Príloha F - stará fotografia hradu a jazierka Príloha G - cesta k hradu cez most ponad odklon rieky Belá (v súčasnosti už neexistuje) Príloha H - hrad a kaštieľ z polovice 20 . st. Príloha CH - katastrofálny stav hradu koncom 20 st. (pred rekonštrukciou) Príloha I - kaštieľ mal veľmi zlú statiku (kon. 20. st.) Príloha J - pohľad na hrad zač. 21. st., po rekonštrukcii (v pozadí Lipt. Peter) Príloha K - altánok na skale, ktorá vyčnieva z jazierka Príloha L - súčasný stav kaštieľa so záhradou Príloha M - súčasný pohľad na nádvorie so studňou

29 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Príloha A - rytina hradného komplexu

Príloha B - rytina hradu, v pozadí vrch Kriváň

30 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Príloha C - pohľad na okolie hradu

Príloha D - vyobrazenie hradu a kaštieľa na pohľadnici

31 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Príloha E - rodinné domy niekedy stáli pri hrade (pred povodňami)

Príloha F - stará fotografia hradu a jazierka

32 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Príloha G - cesta k hradu cez most ponad odklon rieky Belá (v súčasnosti už neexistuje)

Príloha H - hrad a kaštieľ z polovice 20 . st.

33 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Príloha CH - katastrofálny stav hradu koncom 20 st. (pred rekonštrukciou)

Príloha I - kaštieľ mal veľmi zlú statiku (kon. 20. st.)

34 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Príloha J - pohľad na hrad zač. 21. st., po rekonštrukcii (v pozadí Lipt. Peter)

Príloha K - altánok na skale, ktorá vyčnieva z jazierka

35 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

Príloha L - súčasný stav kaštieľa so záhradou

Príloha M - súčasný pohľad na nádvorie so studňou

36 | S t r a n a


Vzdelávací materiál ZŠ s MŠ Hradná 342

Regionálny dejepis

37 | S t r a n a


Spoznávame regionálnu históriu © 2013

e-book / Dejiny hradu Liptovský Hrádok  

Informačná publikácia (e-book)

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you