Benice

Prvá písomná zmienka: 1267 (Benova zem)

Erb obce

Benice boli po celý stredovek kuriálnou obcou, po roku 1767 sa už v yvíjali a ko poddanská obec a mali v plyv na obecnú symboliku.

V striebornom štíte erbu je červený, na uhol postavený, z latom lemovaný a z latými strapcami z dobený v ankúš prekrytý z latou, rubínmi a perlami z dobenou uzavretou korunou.

Pôvod znaku je zatiaľ nevysvetliteľný, lebo kniežacia koruna neprislúchala obci nijakým spôsobom. Napriek nevysvetliteľnému pôvodu obecného z naku, bol tento symbol navrhnutý obci do erbu.

Vlajka

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov v o farbách: bielej (2/7), červenej (1/7), žltej (1/7), červenej (1/7) a bielej (2/7). Pomer strán v lajky je 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma z ástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať

Pečať je okrúhla, uprostred s obrysovo upraveným erbom a kruhopisom OBEC BENICE. Historické pečatidlo z r. 1767 bolo oválne s kruhopisom:

OSADA BENICE STOLICE TURCANSKEI . Odtlačky pečatidla boli nájdené na dvoch dokumentoch z roku 1867.

Vznik a história

Benice sa objavovali už v „Preduhorsku“ ako bezmenná dedina v listine z roku 1113, r. 1252 ako zem Imricha a od roku 1267 ako Benova zem – dnešné Benice. Toto bola prvá hodnoverná písomná správa aj rode Benických, s ktorým bola obec spojená s krátkym prerušením pred rokom 1280 až do druhej polovice 19. storočia.

Benice sa nachádzajú uprostred Turčianskej kotliny, zvanej pre svoju krásu aj Turčianskou záhradkou. Obklopujú ich pohoria Malej a Veľkej Fatry.

Organizačno-správne obec Benice podliehala v najstarších časoch pod Zvolenskú veľkožupu. Po osamostatnení sa Turčianskej župy ako samosprávnej jednotky roku 1339 bola súčasťou Blatnického, v 17. stor. Sklabinského slúžneho okresu. Po vzniku I. ČSR boli Benice až do roku 1922 súčasťou Turčianskej župy, potom Považskej župy so sídlom v Martine a po roku 1928 Martinského okresu. Počas Slovenskej republiky boli Benice začlenené do Tatranskej župy.

Chotárom pretekajú rieka Turiec a jej malý prítok, potok Valčianka. Rieka kedysi vytvárala v okolí

Beníc bohaté meandre. Zvyšky po nich ešte dnes vidno na lúkach medzi Benicami a Rakovom i na benickej strane Turca. Na rieke Turiec je od roku 1966 chránený úsek výskytu hlavátky podunajskej. V minulosti sa obyvatelia väčšinou zaoberali poľnohospodárstvom. Z remesiel bolo rozšírene mlynárstvo, kováčstvo, šafraníctvo a iné, v obci bola napr. mydliareň, farbiareň a pivovar.

Začiatok samosprávy po roku 1989, hlavne obce, ktorá bola ako Benice pod strediskovou obcou Príbovce (spolu s Ležiachovom a Rakovom), bol značne náročný. Život v obci predtým riadil Občiansky výbor, v ktorom boli sústredené všetky zložky „Národného frontu“ (SZM, SZŽ, ČSČK, TJ, DO KSS, hasiči...). Po roku 1989 išli MNV do likvidácie. Zástupcovia „Občianskeho výboru“, spolu s obyvateľmi obce sa rozhodli, že obec Benice bude samostatná. Obec Benice vznikla 4. 12. 1990 zo zákona.

Kanceláriu sme zriadili v klubovni zväzu mládeže v bývalom dome pre zamestnancov štátneho majetku –v budove z roku 1885, bez vodovodu, bez WC, telefónnej prípojky, kancelária mala rozmer 2,5x3,5 m so zdevastovaným nábytkom a jednou veľkou sálou. Kúrilo sa v „petríku“ v kancelárii a v „klubovke“ v sále.

V roku 1991 sa prijal reštitučný zákon, bývalí majitelia si uplatnili reštitučný nárok a budova im bola vrátená spolu s kaštieľom. Po MNV v Príbovciach sme „zdedili“ rozbehnutú investičnú výstavbu – rozostavaný obchod so zmiešaným tovarom. Tam mala byť kancelária a spoločenská miestnosť pre občanov, no Jednota SD odstúpila od spoločnej výstavby a celé financovanie prešlo na obec. Napokon sme v spolupráci s majiteľmi kaštieľa budovu dokončili a obecný úrad sa presťahoval do nových priestorov. Neskôr prišli ďalšie veľké výzvy pre malú obec – základná škola, výstavba novej školskej jedálne, bez finančného krytia zo štátu. Po všetkých strastiach žiadostí, žobrania, vyhrážok... sme stavbu v roku 2005 skolaudovali a nahradili budovu z roku 1960, v ktorej sa varilo ešte na sporákoch na pevné palivo. V roku 2017 sme vybudovali aj materskú školu pre 24 detí.