Belá-Dulice

Prvá písomná zmienka: 1282 (Belá), 1287 (Dulice)

Erb obce

Erb zlúčených obcí vychádza zo symbolu baránka z pečate Belej zo 16. storočia (ako symbolu zasvätenia tunajšieho ranogotického kostola Božiemu telu) a postavy rytiera, ktorá sa nachádza v pečati Dulíc z 19. storočia (ako symbolu šľachtického stavu významných dulických rodov).

Vznik a história

Obec Belá-Dulice sa nachádza v severovýchodnej časti Turčianskej kotliny (okres Martin) v prekrásnom horskom prostredí Veľkej Fatry, na rozhraní dvoch geomorfologických celkov, a to Veľká Fatra a Turčianska kotlina, na brehoch Belianskeho potoka pod jeho sútokom s potokom Vôdky. Tieto potoky vymodelovali v pohorí Veľkej Fatry Beliansku dolinu a Jasenskú dolinu, ktoré sú súčasťou katastrálneho územia obce. Najvyšším bodom obce je vrchol Lysec (1381 m n. m.) Od okresného mesta Martin je vzdialená 10 km a susedí s obcami Turčianske Jaseno, Necpaly, Žabokreky a Horný Kalaník.

Obec sa skladá z dvoch pôvodne samostatných obcí Belá a Dulice.

Prvá písomná zmienka o Belej pochádza z roku 1282, keď Matej – turčiansky úradník zvolenského župana Bittera, vykonal reambuláciu územia Necpál. Je starou osadou pomenovanou podľa rovnomenného Belianskeho potoka (20,3 km), vznikla pri ceste a má charakter ulicovej zástavby, pozdĺž potoka. Do roku 1425 sa Belá vyskytuje s prívlastkom mestečko – oppidum, keď mala dve časti Nižná Belá –inferiori (na pravom brehu potoka) a Vyšná Belá – superiori (na ľavom brehu potoka). Iba Nižná Belá zostala kráľovským majetkom po celý stredovek, kým Vyšná Belá ostala po roku 1435 poddanskou obcou patriacou do vlastníctva panstva hradu Blatnica, neskôr do panstva rodu Révayovcov. a 20. stor.), v r. 1668 prvú cirkevnú jednotriedku, v r. 1878 dvojtriednu obecnú školu, v r. 1930 trojtriednu obecnú školu, v r. 1964 prebudovanú na 9. triednu ZŠ s telocvičňou, hasičskú strážnicu (1891) i neskôr hasičskú zbrojnicu (1977), obecnú besedu (1929), neskôr kultúrny dom, materskú školu so školskou jedálňou (1984), cesty, mosty, reguláciu potoka, elektrifikáciu obce, verejný vodovod a rozhlas, dve obchodné strediská, poštu s agitačným strediskom, futbalové ihrisko (1972), multifunkčné ihrisko s vonkajšími fitnes ihriskami (2016 – 2019), lyžiarske stredisko, dom smútku, dva poľnohospodárske dvory a mnoho iných verejnoprospešných ustanovizní, ktoré občanom slúžia dodnes. zväzku známych Notícií píše takto : „Sú znamenitými gajdošmi a hudobníkmi, až by si si myslel, že sa tu rozrástlo pokolenie Jubu. Turčania sa nazdávajú, že sotva možno usporiadať opravdivé tanečné zábavy, ak nie je prítomný Duličan, ktorý hrá na gajdy, na píšťale alebo na strunovom nástroji.“

Základom Dulíc bola časť chotára Belej – Belianske klčoviská, ktoré boli v roku 1287 pričlenené do majetku necpalských šľachticov. Názov obce je podľa zemepána a zakladateľa pána Dullu. Táto obec bola kuriálnou obcou.

Samostatné obce Belá a Dulice sa spojili v roku 1971. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, neskôr olejkárstvom, podomovým obchodom a remeslami. V každom období sa obyvatelia obce nad mieru obvyklým spôsobom s nadšením postavili za rozvoj obce. Z vlastných finančných zbierok, s podporou zemských, či neskôr štátnych orgánov a vlastným dobrovoľníckym pracovným nadšením si vybudovali dva kostoly (13.

Mená obyvateľov obce možno nájsť pri zakladaní Matice slovenskej, medzi zakladateľmi historických škôl, pri všetkých národnooslobodzovacích bojoch Slovákov, ale aj medzi vynálezcami a hudobníkmi či významnými vedcami.

Už viac ako sto rokov v obci aktívne pôsobí amatérske ochotnícke divadlo, preto „Turčianske divadelné dni“ sú od roku 1982 neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho diania v obci.

„Dulické ozveny“ je už tradičné, nie len gajdošské, ale najmä folklórne letné stretnutie folkloristov v nádhernom prírodnom prostredí Dulických lúk v obci Belá-Dulice, ktoré zásluhou Folklórneho súboru Lysec nadväzuje na chýrečnú muzikálnosť našich predkov, o ktorej už v roku 1736 Matej Bel v II.

„Deň turčianskeho vidieka“ je venovaný oslave turčianskeho vidieka, jeho pracovitých ľudí, tradícií, ale najmä prezentácii kvalitných regionálnych produktov, úspešných poľnohospodárov, remeselníkov, podnikateľov, manažérov a miestnych samospráv.

Šport je dlhé desaťročia neodmysliteľnou súčasťou života v obci, kde sa okrem „Výstupu na Lysec“ tešia veľkej obľube domácich i „cezpoľných“ návštevníkov najmä športové zápolenia vo futbale i v lyžovaní. Niet preto divu, že v Jasenskej doline vyrástlo jedno z najznámejších regionálnych lyžiarskych stredísk.

Pamiatky

Kostol Najsvätejšieho tela Kristovho

Najstaršou dochovanou stavbou v obci je katolícky kostol Najsvätejšieho tela Kristovho v Belej z 13. storočia, ktorý od 1. 2. 1994 administratívne patrí do farnosti Turčiansky Peter. V jeho vnútri možno vidieť množstvo vzácností – Krížovú cestu, či neskorogotický zvon z roku 1507.

Evanjelický kostol

Jednoloďový neoklasicistický kostol ECAV s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou jej súčasť od roku 1920.

Najstarší

Seltenhoferov zvon

Mimoriadne vzácny cimbálový hodinový zvon v zvonovej veži (stredne veľký, z roku 1914). V okresoch Martin a Turčianske Teplice je to zatiaľ jediný zachovalý funkčný zvon tohto druhu.

Historická zvonica na Rajčuli

Zvonica v Duliciach na Rajčuli bola postavená v roku 1861 zo zbierok a milodarov evanjelických veriacich. Táto zvonica spoločne so zemianskymi kúriami rodu Búľovských tvorila historický stred Dulíc. Na začiatku 20. stor. údržbu tejto zvonice zo svojho zisku finančne podporovalo Potravinové družstvo v Belej, založené v marci 1919. Pôvodný zvon pochádza z roku 1769, no ten z chátrajúcej zvonice bol v závere 20. stor. premiestnený do novej, v roku 1991 postavenej zvonice na Dulickom cintoríne na Vrzuli. Chátrajúca zvonica bola z podnetu J. Chalupku zrekonštruovaná a uvedená do súčasného stavu v rokoch 2016 – 2017, kedy dostala aj nové „srdce“ – zvon od zvonára Michala Trvaleca a jeho syna Michala zo Žarnovickej Huty.

Prírodnou dominantou obce je LYSEC (1381 m n. m.), o jeho výnimočnosti sa v svojich notíciách na začiatku 18. stor. zmieňuje už i Matej Bel. a S. Hurban Vajanský o ňom napísal: „SikrásnyTuriec!Sladkádomovina! Raj,trochuchladný,akohrdákňažná. JakhromozvodnadTebouihlastrážnaKriváňtrčí. Lysecbujnospínasaakoľvicanapruženákskoku, ariekaTvojašumívstrmomtoku.“

Azda niet v Turčianskej záhradke miesta, odkiaľ by Lysec v zime i lete nepútal pozornosť svojou dôstojnou majestátnosťou, oku lahodiacimi krivkami i farebnou mozaikou lesov a horských lúk. Na oplátku, jeho vrchol ponúka unikátny rozhľad na celý Turiec, štíty Vysokých i Nízkych Tatier.

Vďaka tomu sa Lysec už po mnohé generácie stal inšpiráciou i cieľom turistických vychádzok tisícok milovníkov prírody, preto je od roku 1970 miestom pravidelných májových hromadných turistických výstupov – širokej verejnosti známych pod názvom Výstup na Lysec.

Občanom Belej-Dulíc

„Buďme hrdí na svoju históriu a predkov, veď našou najväčšou devízou vždy boli, sú a pevne verím, že vždy budú naši vlastní obyvatelia. Preto konajme tak, aby aj tí, čo prídu po nás, mohli byť pyšní aj na nás.“

Regiónu

“Šťastie a prosperita nie sú samozrejmé, závisia od našich činov. Tá najťažšia vec je rozhodnúť sa konať, to ostatné je už len húževnatosť. Ľudia často zabúdajú, kto čo kedy urobil, alebo povedal, no nikdy nezabudnú na miesto a ľudí, kde sa cítili dobre. Nedovoľme zabúdať na Turiec.”

ZMOT-u

„Nezabúdajme, že ľudia, ktorí sa stali známymi či slávnymi vďaka svojej práci, majú veľkú moc ovplyvniť názory verejnosti, ale aj pomáhať a motivovať ľudí. Niektorí slávni ukazujú drahé oblečenie, dokonalý make-up, imidž. To nech zostane doménou šoubiznisu, Neusilujme sa preto iba o úspech, ale najmä o to, aby naša práca bola prínosom a mala hodnotu pre všetkých.“

1. voľby: 23. – 24. 11. 1990 – zvolený starosta Mgr. Milan Kollárik a 12 poslancov: Milan Sumka – zástupca starostu, Dušan Rufus, Jozef Zachar, Vladimír Kubizňa st., Elena Ladiverová, Ing. Jaroslav Kováčik, Jozef Vojtko, Ján Pavlík, Ján Krško, Peter Froľo st. , Miloslav Kováčik a Ivan Sumka

2. voľby: 18. – 19. 11. 1994 – zvolený starosta Mgr. Milan Kollárik a 12 poslancov: Milan Sumka – zástupca starostu do 12/1995, Mgr. Ľubomíra Salíniová – zástupkyňa starostu od 12/1995, Elena Ladiverová, Jozef Vojtko, Ján Ballo, Jozef Zachar, Eva Ďuríková, Miloslav Zigo, Vladimír Kubizňa, Peter Froľo st., Peter Ivanka a Jozef Paulíni st.

3. voľby: 18. – 19. 12. 1998 – zvolený starosta Mgr. Milan Kollárik a 12 poslancov: Mgr. Ľubomíra Salíniová – zástupkyňa starostu, Eva Ďuríková st., Elena Ladiverová, Jozef Zachar, Jozef Vojtko, Miloslav Zigo, Jozef Paulíni st., Peter Froľo st., Peter Ivanka, Tamara Vachová, Vladimír Kubizňa st. a Milan Sumka

4. voľby: 6. – 7. 12. 2002 – zvolená starostka Bc. Anna Badínová a 9 poslancov: Ing. Ľubomír Ladiver – zástupca starostu, Ing. Peter Bernát, Eva Ďuríková st., Branislav Kováčik, Milan Kováčik ml., Elena Ladiverová, Jozef Vojtko, Milan Sumka do 2/2004, od 02/2004 Viera Sumková, Peter Jesenský do 6/2005, Milan Kollárik od 7/2005

5. voľby: 2. 12. 2006 – zvolená starostka PhDr. Anna Badínová a 9 poslancov: Anna Zimanová – zástupkyňa starostky, Mgr. Lenka Salíniová, Elena Ladiverová, Jozef Vojtko, Milan Kubizňa, Branislav Kováčik, Mgr. Oľga Kováčiková, Ľubomír Zachar, Jaroslav Zigo od 2006 do 2008, Ing. Ľubomír Ladiver od 2009 do 2010

6. voľby: 27. 11. 2010 – zvolená starostka PhDr. Anna Badínová a 9 poslancov: Ľubomír Zachar – zástupca starostky, Ján Blahušiak, Anna Herčútová, Branislav Kováčik, Mgr. Oľga Kováčiková, Milan Kubizňa, Milan Sumka, Jozef Vojtko, Elena Ladiverová, do 4/2012, Bc. Jana Rufusová od 5/2012

7. voľby: 15. 11. 2014 – zvolený starosta Ing. Igor Kapusta a 9 poslancov: Bc. Jana Kováčiková – zástupkyňa starostu, Ing. Juraj Antal, Anna Herčútová, Ľuboš Kapusta, Mgr. Oľga Kováčiková, Milan Kubizňa, Mgr. Jana Rufusová (po odstúpení ju nahradil Ing. Ľubomír Ladiver), Ing. Jana Salíniová (po odstúpení ju nahradila Dagmar Mundierová), Ľubomír Zachar

8. voľby: 10. 11. 2018 – zvolený starosta Ing. Igor Kapusta a 9 poslancov: Bc. Jana Kováčiková – zástupkyňa starostu, Dušan Bulvas, Bc. Peter Debnár, Anna Herčútová, Ing. Adam Kollárik, Mgr. Oľga Kováčiková, Milan Kubizňa, Mgr. Eduard Kuchárik, Marek Šalát

Počet obyvateľov: 351 (2020)

Rozloha katastra: 215 ha