Myslina

máj 2O 15

MYSLINA Posvätenie obnoveného

Kostola Povýšenia sv. Kríža

KRÁTKE DEJINY OKOLIA DE JI NY O BCE KO S T O L P O V Ý Š E N I A S V. K R Í Ž A

KRÁTKE DEJINY OKOLIA 1600–1800 1609 Humenský šľachtic Juraj Drugeth III. sa stáva zemplínskym županom. Zaslúžil sa o založenie miestneho jezuitského kolégia (gymnázia). Zakladajúca listina pochádza z 23. nov. 1613. Vznik školy podporil aj panovník.

Jezuiti sa vyznačujú aj veľmi aktívnou misijnou činnosťou. Z tohto dôvodu zaiste pôsobili aj v Mysline. Túto, vtedy široko-ďaleko známu školu, ktorá sídlila vo františkánskom kláštore, vedľa farského kostola, navštevovali aj synovia protestantov. V roku 1643 ju však kvôli pustošeniu kurucov (povstalcov v službách feudálov, proti cisárovi) preložili do Užhorodu. Štefan Pongrác SJ (1583?–1619), jeden z troch košických mučeníkov, tu pôsobil v r. 1616–18 ako riaditeľ. Narodil sa v Sedmohradsku (dnes Rumunsko) a za kňaza bol vysvätený v r. 1613 v rakúskom Grazi.

V noci zo 6.–7. sept. 1619 bol umučený spolu s ďalším jezuitom Melicherom Grodeckým SJ a Marekom Križinom, kanonikom Ostrihomskej kapituly – na Hlavnej ulici /dnes č. 67, pri Štátnom divadle/, v sídle kráľovskej komory, tzv. Kráľovského domu.

Tu bol na ich pamiatku v r. 1671–81 postavený kostol (latinský nápis na priečelí: HONORISSTRINITATIS = Na počesť Najsvätejšej Trojice). Barokový skvost mesta je od r. 1811 známy aj ako Premonštrátsky kostol (meno podľa rádu z Jasova, dnes okres Košice-okolie, ktorý začal vyučovať na susednom, rovnomennom gymnáziu).

Pápež Ján Pavol II. troch košických mučeníkov vyhlásil za svätých počas svojej historickej návštevy Košíc 2. júla 1995. Ich pamiatka sa slávi 7. sept. v celej katolíckej Cirkvi.

Pozostatky týchto sv. mučeníkov sú uložené v Dóme sv.

Alžbety, v Premonštrátskom a Uršulínskom kostole v Košiciach a v Jezuitskom kostole v Trnave. V Humennom je po nich pomenovaná farnosť na Sídlisku III (ul. Dargovských hrdinov 6177/22).

Pozn.: Uhorský kráľ Karol I. Róbert 15. júna 1312 v bitke pri Rozhanovciach (dnes okr. Košice-okolie) porazil odbojných feudálov Omodejovcov, ktorí ovládali Košice a Matúša Čáka Trenčianskeho.

V kráľovskom vojsku udatne bojovali aj Filip a Ján Drughetovci.

Ich rod pochádzal zo slávneho juhotalianskeho mesta Salerno (prístav pri Neapole). Ako odmenu za vernosť a hrdinstvo dostal Filip v roku 1317 humenské panstvo a mnoho okolitých dedín – začiatok ich tunajšieho pôsobenia. Rod Drugethovcov vymrel po meči v roku 1684.

Zdroj: www.obecmyslina.sk

Kostol v Mysline a oltárny priestor pred začiatkom obnovy (máj 2012):

KRÁTKE DEJINY OKOLIA

1619 V dôsledku stavovského povstania škola v Humennom prerušuje vyučovanie. Juraj Drugeth III. musí, spolu s jezuitimi, odísť do Poľska, kde o rok náhle zomiera, pravdepodobne otrávený. Je pochovaný v Dóme sv. Mikuláša v Trnave.

1618–48 Tridsaťročná vojna.

1629–30 Návrat jezuitov do Humenného počas pôsobenia Juraja Drugetha X. (*1609, jediného syna Juraja Dru-getha III.) a desiateho potomka v línii rodu.

1637, 24. mar. V Humennom vznikla pričinením jezu-itov mariánska kongregácia. V poradí ako 5. v Uhorskom kráľovstve a 1. na severovýchode krajiny.

1711 Satmársky mier. Koniec 100 rokov trvajúcich stavovských povstaní. Upevnenie habsburskej monarchie a posilnenie rekatolizácie.

1740–80 Vláda osvietenej panovníčky, cisárovnej Márie Terézie (1717–1780).

1780–90 Vláda jej syna, Jozefa II. (1741–90). V roku 1781 vydal Tolerančný patent, ktorým zrovnoprávnil evanjelikov a kalvínov s katolíkmi. O rok neskôr zlepšil aj náboženské postavenie Židov.

1804 Založenie Košického biskupstva. V roku 1995 je povýšené na arcibiskupstvo.

DEJINY OBCE 1307 Prvá písomná zmienka, ktorá sa zachovala v Premonštrátskom kláštore v Lelese (dnes okr. Trebišov).

Kláštor plnil aj úlohu krajinského archívu a hodnoverného miesta, okrem obdobia 1567–1697 a 1787–1802. Z dnešného pohľadu, bol aj štátnym archívom a notárskym úradom.

Dejiny kostola a cirkevné dejiny obce → nasledujúca kapitola.

Táto rarita sa nachádza na hornom konci obce.

1600 9 obývaných a zdanených usadlostí – port (lat. porta = brána, cez ktorú mohol prejsť do dvora voz plne naložený senom).

Porta bola v stredoveku rozšírenou daňovou jednotkou.

17. st. Obec a okolie sú postihnuté pustošením v dôsledku stavovských povstaní (bojov feudálov proti cisárskej Viedni) → kapitola Krátke dejiny okolia.

1715 15 sedliackych a dva želiarske domácnosti (želiar = nemajetný človek, ktorý pracoval iba ako nádenník za stravu, ubytovanie a chatrné oblečenie).

1769–72 Obec sa na prvých vojenských mapách Uhorska (mierka 1:28 800) označuje ako Mislina alebo Mislin.

1774 Vydaný tereziánsky urbár pre obec, (pomenovaný podľa cisárovnej Márie Terézie, ktorá vládla v r. 1740–80).

Obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných voči zemepánovi. Propagoval aj pestovanie nových plodín – zemiakov, kukurice a i. Všetci poddaní boli tzv. veční poddaní – nemohli sa sťahovať a nemali takmer nijaké osobné práva.

1784–87 Jozefínske sčítanie (→ predchádzajúca kapitola). 405 poddaných tu žije v 44 usadlostiach.

1803 V obci sa eviduje 635 katastrálnych jutár (1 k.j. ≈ 0,57 ha) a patrí šľachticovi Andrejovi Sirmaiovi z Pozdišoviec.

1848 Zrušenie poddanstva v Uhorsku.

1893 Gróf Aladár Andrássy tu vlastní 919 katastrálnych jutár, z toho viac ako 500 k.j. tvorí les. Obec vlastní 245 k.j. – predovšetkým pasienky – 146 k.j.

1900 V Mysline žije 427 obyvateľov v 90 domoch. 86 z nich má strechu zo slamy („župu“) a 4 domy boli pokryté šindľom, (nem. die Schindel, lat. scindula = drevená doštička).

1900–10 Veľké vysťahovanie do Ameriky.

Jej prví členovia boli: Pavol SOROČIN, Jozef HALUŠKA, Michal HAJDUK, Juraj SIVÝ, Andrej KOCHAN, Jozef RADA, Michal JABLONSKÝ, Ján DŽMURAK, Jozef HORVATH, Michal TÖRÖK (prvý veliteľ), Michal SIVÝ, Michal KEREKAČ, Michal KOCHMA, Ján MELC, Jozef SIVÝ, Andrej BOŠKO, Andrej HALUŠKA, Michal BOŠKO a Andrej MACKO. 1931–32 Vybudovanie novej školy s bytom pre učiteľa.

1939, 14. mar. Vyhlásenie Slovenského štátu.

1942 Odvlečenie 5 členov židovskej rodiny Schermerovcov do koncentračného tábora.

1944, 26. nov. Oslobodenie obce.

1952, aug. Založenie Jednotného roľníckeho družstva (JRD), III. typu. Do obce začína premávať pravidelná autobusová linka.

1952, aug. JRD zaniklo. Začiatok výstavby budovy MNV (Miestneho národného výboru) – „kultúry“.

1955 Ukončenie elektrifikácie obce.

1960 Založenie celoobecného JRD. 1990 Prvé slobodné voľby.

1992 Dokončenie výstavby vodovodu a zriadenie prípojky obecného satelitu.

1993, 1. jan. Vznik samostatnej Slovenskej republiky.

1997 Ukončená plynofikácia obce.

2001 Žije tu 574 obyvateľov. Zo 147 domov je 13 neobývaných.

Myslina je rýdzo slovenská obec (99,65%).

2004 Obecný digitálny satelit.

2009–14 Výstavba 50% kanalizácie a čistiarne odpadových vôd (ČOV). V katastri obce sa dlhodobo nachádza skládka tuhého komunálneho odpadu pre mesto Humenné.

2010 Rekonštrukcia miestnych komunikácií.

2011 Odvodňovacie priepusty proti záplavám.

2012 Viacúčelové ihrisko s umelou trávou.

Hlavný zdroj: MYSLINA, Excel enterprise, s.r.o., 2007

DE JI NY O BCE

1918, 28. okt. Vznik 1. Československej republiky.

1919 Notársky úrad sídlil v susednej obci Závadka. Žandárska stanica bola v Slovenskej Volovej.

1928 Založenie dobrovoľnej organizácie hasičov.

KOSTOL POVÝŠENIA SV. KRÍŽA

Obnovený kostol v máji 2015 Kríž (lat. crux, špan. cruz, nem. Kreuz, angl. cross), bol v dobe Krista symbolom najpotupnejšej smrti. Rimania ho prevzali od Peržanov a Kartágincov. Používali tri druhy (latinský kríž †, kríž TAU a Andrejský kríž ×). Avšak rímsky občan (civis Romanus) nemohol byť ukrižovaný. Ak bol odsúdený na smrť, mohol sa odvolať k cisárovi → apoštol Pavol, Skutky apoštolov (22, 25n). Hrdelný trest ukrižovaním postupne zanikol po Milánskom edikte (313), po zrovnoprávnení kresťanstva s inými náboženstvami v Rímskej ríši.

Sv. Helena (250?–330?), matka cisára Konštantína Veľkého (280?– 337), podľa tradície našla Kristov kríž a dala postaviť kostoly nad Božím hrobom a na Hore Nanebovstúpenia Pána. Sviatok: 18. aug.

Z Jeruzalema sa rozšírila úcta ku Kristovmu krížu do celého kresťanského sveta a je osobitne viditeľná na obradoch Veľkého piatka.

Tradičné vzývanie znie „Hľa drevo kríža, na ktorom visela spása sveta.

Poďte a pokloňme sa!“ (lat.: Ecce lignum crucis, in quo salus mundi pe-pendit. Venite adoremus!).

Sviatok Povýšenia Sv. kríža sa slávi v katolíckej Cirkvi 14. sept.

Vtedy sa číta zo Starého zákona, z Knihy Numeri (21,4–10), kde sa opisuje, ako Mojžiš dal urobiť medeného hada a vyzdvihol ho na púšti.

Pri pohľade naň Izraeliti nezomreli, aj keď ich uštipli jedovaté hady, ktoré sa v tom čase smrteľne nebezpečne rozmnožili.

Rovnako sa číta z Evanjelia sv. Jána (3, 13–17), kde sa píše: 14 A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.

V nedeľu po tomto sviatku je v Mysline odpustová slávnosť.

1700 V obci je drevený Kostol sv. Heleny.

1749 Vizitácia jágerského biskupa Františka Barkócziho.

Peter Zubko v knihe Zemplínski a abovskí uniati v Barkócziho vizitácii, Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia IV., 1. vyd. Ružomberok 2013, na str. 81. uvádza: „Myslina (Mislina). R. k. filiálka farnosti Humenné. Drevený kostol Nanebovstúpenia Pána a sv. Heleny (sic!). Vo veži viseli 2 zvony sv.

Donáta a menší sv. Heleny, ktorý 10. júla 1749 požehnal jágerský biskup FB v Humennom. Na sviatok Nanebovstúpenia Pána mali

plnomocné odpustky na sedem rokov. Obyvatelia: katolíci 185 a 68 detí, uniati 6 a 1 dieťa. 557“ 1755–63 Postavený murovaný kostol, ktorý mal až do r. 1836 patrocínium Nanebovstúpenia Pána. Odvtedy je to Kostol Povýšenia Sv. kríža. Bol opravený a rozšírený o väčšiu sakristiu v r. 1979.

2012, máj – 2015, máj Obnova kostola.

Pôvodný text na kríži vedľa vchodu do kostola v maďarskom jazyku: Drevený kríž, ktorý dal postaviť v roku 1856 SIVI GERGELY, bol zničený búrkou v roku 1913.

Na jeho mieste sa postavil tento kamenný kríž za podpory nadácie kríža.

1913 Zdroj: Peter Kulan

BONUS INTRA, MELIOR EXI! Dobrý vstúp, lepší vystúp!

KO S T O L P O V Ý Š E N I A S V. K R Í Ž A

SIVI GERGELY által 1856-ban fából készített keresztet a vihar ledöntötte 1913-ban, melynek helyébe ezen kőkereszt állíttatott fel a kereszt alapítványából 1913.

O KRÍŽI A SVETLE – DE CRUCE ET LUCE Kríž je symbolom kresťanstva, Kristovho víťazstva nad smrťou. Na ňom je často nápis: INRI, skratka z latinského “Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum” = „Ježiš Nazaretský, kráľ židovský“ → Jn (19, 19).

V pôstnej dobe sa často spieva známa pieseň STÁLA MATKA BOLESTIVÁ, VEDĽA KRÍŽA ĽÚTOSTIVÁ (lat. Stabat Mater dolorosa iuxta crucem lacrimosa) → Jn (19, 25n). Je to jeden zo siedmich najslávnejších latinských hymnusov. Je založený na Simeonovom proroctve, že srdce Márie prenikne meč bolesti → Lk (2, 35). Patrí k vrcholom františkánskej úcty k ukrižovanému Ježišovi. Za autora je pokladaný františkán Jacopone da Todi (1230?–1306). Aj s ohľadom na štruktúru textu bol určený pre súkromnú pobožnosť.

Text zhudobnili slávni skladatelia – Palestrina (†1594), Pergolesi (†1736), ktorý svoju prácu – v 18. st. najčastejšie vydávané hud. dielo (!) – dokončil na smrteľnej posteli, J. Haydn (†1809), Rossini (†1868), Antonín Dvořák (†1904) a i.

Významný súčasný slovenský skladateľ Vladimír Godár (*1956) celý text zhudobnil v r. 2001. Spieva sa v slovenčine 18. storočia.

Hymnus je často spájaný s krížovou cestou → Via Dolorosa (doslovne: Bolestná cesta. Tak je označená v uličkách Jeruzalema). V čase protireformácie sa začali stavať kalvárie (lat. calva = lebka; locus calvariæ = lebečné miesto, hebr. Golgota) so 7 alebo 14 zastaveniami, aby si veriaci pripomínali ukrižovanie Krista → Mk (15, 20; 22; 24–27), Mt (27, 31; 33; 35–38), Lk (23, 33;38), Jn (19, 17–22). Boli osobitne obľúbené v baroku.

V Humennom bola kalvária postavená v r. 1891 – vtedy na severnom okraji mesta, smer Michalovce a Vranov. Tvorí ju 14 zastavení a je lemovaná aj pôvodnými stromami. V obnovených kaplnkách sú kovové reliéfy s výjavmi krížovej cesty.

Na jej vrchole je jednoloďový kostol Panny Márie Sedembolestnej, postavený v klasicistickom slohu. Pred kostolom sú tri kríže. Uprostred Kristus a po jeho stranách kríže dvoch lotrov → Lk (23, 39n). Humenská kalvária je národnou kultúrnou pamiatkou.

7 BOLESTÍ PANNY MÁRIE 1. Obriezka Ježiša a Simeonovo proroctvo 2. Útek do Egypta 3. Hľadanie 12. ročného Ježiša 4. Zajatie a krížová cesta 5. Ukrižovanie 6. Snímanie z kríža 7. Uloženie do hrobu

PIETA v Mysline Stručná história sviatku: v roku 1727 pápež Benedikt XIII. ustanovil sviatok Sedembolestnej Panny Márie (Septem dolorum Beatæ Virginis Mariæ) – slávil sa v piatok pred Kvetnou nedeľou. Zároveň povolil, aby bola uctievaná ako Patrónka Slovenska a Stabat Mater bola predpísaná pre sv. omšu ako sekvencia k jej úcte (Graduale Romanum, str. 602) – používa sa dodnes → slovenský text → Jednotný katolícky spevník, č. 172. v roku 1913 pápež Pius X. nariadil sláviť tento sviatok v celej Cirkvi 15. sept., v roku 1966 pápež Pavol VI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska.

Tento sviatok je dňom pracovného pokoja SR (zákon NR SR č. 241/1993 Zb. zák. z 20. okt. 1993).

Existuje aj „protipól“ – Stabat Mater speciosa – Stála Matka krásna, od toho istého autora. Text je založený na slovách evanjelia o narodení Krista → Lk (2, 1–20).

Na podstavcoch kamenných krížov sú časté latinské nápisy: STAT CRUX DUM VOLVITUR ORBIS Kríž bude stáť, dokiaľ sa Zem bude točiť LUX IN TENEBRIS Svetlo v temnotách → Ján (1, 5)

KAPLNKA, DOM SMÚTKU A TRI KRÍŽE Jedným z náboženských symbolov Mysliny je Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie („Kaplička“) v lokalite zvanej Nad Babiným.

Odtiaľ je nádherný výhľad na Humenné a okolie, ba aj na Vihorlat.

V roku 2014 ju majstrovsky zrekonštruoval Jozef Ďurian.

V roku 2002 bol po dvojročnej výstavbe dokončený dôstojný Dom smútku. Autorom projektu je Marianna Bošková.

Tri kríže stoja pri ceste do Humenného. Prvý z nich je v areáli školy.

V roku 1941 ho dali postaviť Anna, Mária a Ján z rod. Lukčovej. Druhý, nazývaný Červený kríž, sa nachádza pri vstupe do obce. Jeho názov pochádza z minulosti, pretože predtým tu stál drevený kríž, ktorý vplyvom počasia postupne výrazne zmenil farbu. Pôvodný aj dnešný kríž, dala postaviť rodina Križanova. Na polceste (cca 1 km) ku križovatke s cestou do Humenného stojí Biely („Bili“) kríž. Dala ho postaviť a opatruje Červený kríž „Bili“ kríž rodina Palkova.

HASIČI – STRÁŽCOVIA BOŽIEHO HROBU Už tradične (presný rok nie je známy, pretože v bývalom režime sa táto obyčaj mohla dodržiavať iba spontánne) miestni hasiči po skončení obradov Veľkého piatku strážia Boží hrob až do Vzkriesenia. Dvojčlenné hliadky sa striedajú v 20 min. intervaloch.

Patrónom požiarnikov je sv. Florián. Bol dôstojníkom rímskeho vojska a pre vieru utopený v r. 304 neďaleko rakúskeho mesta Linz. Sviatok: 4. máj. Jeho socha sa nachádza napr. v Južnom portáli Dómu sv. Alžbety v Košiciach a pred Bazilikou sv. Egídia v Bardejove. A nechýba ani v kostole v Mysline. Často sa zobrazuje s krčahom vody, ako hasí požiar.

V roku 2013 si miestni dobrovoľníci a obec pripomenuli 85. výročie ich vzniku. Najstarší člen Michal Polák má 84 rokov.

Historická zástava tzv. hasičský prápor z roku 1938.

Strážcovia Božieho hrobu Raritou a pýchou ich techniky je hasičské vozidlo PRAGA RN z roku 1948

Foto v tomto stĺpci: Peter Kulan

HISTÓRIA OBNOVY KOSTOLA Pôvodný kostol bol postavený v r. 1755–63 a obnovený v r. 1979 → kapitola KOSTOL POVÝŠENIA SV. KRÍŽA. 1994 a neskôr Na podnet vtedajších dušpastierov Štefana Bielaka a Petra Kassaia vzniká myšlienka „nového a väčšieho kostola“.

Sedem rodín začína na Vianoce 1994 koledovať. Dary miestnych obyvateľov tvorili prvé peniaze na „nový“ kostol.

2001 Dvanásť žien začína zbierky v obci. Doteraz miestni obyvatelia prispeli sumou takmer 120 000 Euro.

2009 Počas pôsobenia správcu farnosti Mariána Radimáka vzniká stavebná rada. Členovia sú: Andrej Haluška, František Macko, Pavol Kochma, Pavol Sivý – hlavný stavebný dozor, Mária Palková a Alena Töröková. Začiatok príprav a administratívnej dokumentácie.

Zo starého kostola sa zachovala veža, vstup, chór, loď s klenbou a stropnou maľbou.

Nová svätyňa je tradične orientovaná na východ, nová je aj sakristia a priestory pre Foto: Andrej Haluška matky s deťmi.

Kostol nie je kultúrnou pamiatkou, je však umiestnený v strede obce, uprostred šošovkovitého námestia.

2013, 14. sept. Prvá vysviacka počas odpustovej slávnosti.

2012–13 Zbierky sa rozšírili aj do okolitých obcí a miest. Pritom sa vyzbierala suma cca 25 500 Euro.

Osobitnú úctu a poďakovanie si zaslúžia všetci neúnavní brigádnici a darcovia. Miestni muži doteraz odpracovali takmer 6 500 brigádnických hodín.

Hlavným organizátorom a lídrom prestavby a výstavby kostola je od svojho príchodu v r. 2011 farár Slavko SIVÁK. Rovnaká úcta a poďakovanie patrí Pavlovi Sivému, ktorý pracoval ako hlavný stavebný dozor a kurátorom Andrejovi Haluškovi, Františkovi Mackovi a Pavlovi Kochmovi.

2015, 30. máj Posvätenie obnoveného kostola.

Hlavné stavebné práce vykonala firma Chemkostav HSV, a. s.

Firma SIBA pomohla svojimi mechanizmami.

Autor projektu: Cyril Turovský

FARÁRI A ADMINISTRÁTORI Farnosti Lieskovec a filiálky MYSLINA od r. 1917 1917–1939 František PAŠKOVIČ – administrátor 1939 Jakub ŠEFČÍK – administrátor 1939–1944 Ján NEMEC – administrátor; umučený a zabitý partizánmi 17. nov. 1944 Pamätná tabuľa je umiestnená na budove Obecného úradu v Lieskovci 1944–1950 1951–1953 1953–1968 1968–1980 1980–1990 1990–1994 1994–2000 2000–2006 2006–2011 2011–

Jozef GIČ – administrátor Ján GLINSKÝ – administrátor František MARTON – farár Peter KONKOĽ CSsR – administrátor Štefan SOJČÁK – administrátor Štefan BIELAK – farár Peter KASSAI – farár Juraj TOMÁŠ – farár Marián RADIMÁK – administrátor Slavko SIVÁK – farár

Z Mysliny pochádzajú dvaja kňazi a jedna rehoľná sestra: Jaroslav KLIČ, ordinovaný 21. 6. 1997, primičná sv. omša MYSLINA 29. 6. 1997.

V súčasnosti pôsobí ako farár v Hertníku, okr. Bardejov.

Marián HALAS, ordinovaný 18. 6. 2005, primičná sv. omša MYSLINA 22. 6. 2005.

V súčasnosti pôsobí ako administrátor v Medzilaborciach.

Sestra AURÉLIA (Helena Halušková OP, *1932), dlhodobo pôsobila v Domove sociálnych služieb Petrovany, okr. Prešov. Teraz je na zaslúženom odpočinku v Charitnom dome sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej, okr. Senec. Členovia a členky dominikánskeho rádu nosia biele rúcho s čiernym golierom a majú za menom skratku OP (lat. Ordo Prædicatorum = Rád kazateľov).

Rád potvrdil pápež Honorius III. v roku 1216. Jeho zakladateľom je Španiel, sv. Dominik (sviatok: 4. aug.), ktorý sa zaslúžil aj o rozšírenie modlitby sv. ruženca. Z tohto dôvodu sa dominikánska rehoľa dodnes stará o jej povznesenie. Redakcia časopisu Ruženec sídli v Košiciach v Kláštore dominikánov, Mäsiarska ul. č. 6.

Pozn.: Dnešný český prímas a pražský arcibiskup, Dominik Duka OP, je taktiež dominikánom. Svätý Otec František je jezuitom (lat. Societas Jesu = Spoločnosť Ježišova, skratka SJ za menom).

Jezuiti nosia iba civilné oblečenie.

Obec má 595 obyvateľov a leží severozápadne od okresného mesta.

200 km 400 km

Vzdialenosti v km: –Humenné: 4 –Michalovce: 28 –Prešov: 70 MYSLINA –Košice: 75.

Historické názvy: Misle (1330), Misslina (1773), Mišlina (1920), Myslina (1927)

Foto: Andrej Haluška

MINI-CHRONOLÓGIA PRÁC: 1994 a neskôr Zrodila sa idea nového a väčšieho kostola.

2009 Vznik stavebnej rady.

2010, 14. mar. Posvätenie kameňa stavby.

2010, 4. nov. Prvé stavebné úpravy miestnej školy – tu sa plánuje uskladniť mobiliár kostola, ktorý tu bol prevezený 23. apr. 2012.

O niekoľko dní, 29. apr., bola v škole prvá sv. omša.

2012, 5. máj Začiatok stavebných prác – búranie.

2013, 14. sept. Odpustová slávnosť – prvá vysviacka.

2015, 30. máj J. E. Mons. Alojz Tkáč, košický emeritný arcibiskup, posvätí obnovený Kostol Povýšenia Sv. kríža. viac informácií: → kapitola: HISTÓRIA OBNOVY KOSTOLA Nech je prejavom úcty všetkým, ktorí sa podieľali na obnove kostola aj tento pravý latinský chronogram. Aritmetický súčet zvýraznených číslic udáva rok jeho vzniku.

MYSLINA Myslina ECCLesIa renoVata. Obnovený kostol.

IDeo LaVs InCoLIs! Preto chvála obyvateľom! Σ =5xI+2xV+4xL+3xC+1xD+1xM= 2015 Osobitný zdroj informácií: Jutta SEIBERT, Herders Lexikon der christlichen Kunst, Verlag HOHE GmbH, D–Erfstadt, 2007.

Naše poďakovanie patrí rodinám a dvom firmám, ktorých finančná podpora umožnila vydanie tohto bulletinu: Ekoservis, s.r.o., Humenné &

© Jozef Soročin | www.issuu.com/VydSorocinJ © Layout: Jozef Soročin, Jr. | www.about.me/sorocin © Fotografie: Peter Olekšák | peter.oleksak@centrum.sk © Vydal: Jozef Soročin JSL, Rázusova 6, 071 01 Michalovce | sorocin23@gmail.com | 2015 © Tlač: Rotaprint, s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice