, ,
kilometrami. Príšera zaútočila, našťastie že sa jej vyhli.´´ Čo je to ?´´ spýtal sa Emil.´´Ak som ja snom, tak sme práve spoznali nočnú moru.´´ povedala Čierna anjelka. Trochu sa popozerala a zbadala, že medzi ostatnými, z diery vychádzajú aj čierne svietiace nite, ktoré boli poviazané s príšerou. Čierna anjelka vzala svoj meč a skôr než príšera zbadala, presekla čierne nite, potom sa znovu ukryla. O niekoľko minút príšera sa jednoducho zrútila na zem.´´Nite, ono je zhotovené z nite?´´ začudoval sa Emil.´´Áno. Istotne sa chová s námi a inými nočnými morami, pokým nezosilnie.´´ povedala Čierna anjelka.´´Ale ako vzniklo?´´ spýtal sa Emil.´´Niekedy si počul, že dvom alebo viactim ľuďom sa prisnil ten istý sen?´´ povedala Čierna anjelka.´´Áno, aj najmúdrejší anjeli si to nevedia vysvetliť. Nazývajú to fenoménom.´´povedal Emil.´´Tieto svietiace nite predstavujú ľudské sny. Ony sa poniekedy popletú. Či skrze ľudí, či skrze anjelov alebo skrze zlých snov. Ked´ sa veľa nití popletie, nite sa menia najprv na tieto príšery, ktoré nemôžu jestvovať bez ľudských snov a potom na niečo viac.´´ Príšera sa počala meniť, svietila.´´Dobre, ale čo sa teraz stáva?´´ spýtal sa Emil.´´Ako čo som už povedala príšery bez ľudských snov nemôžu existovať. Teraz existujú dve možnosti, alebo príšera evoluuje alebo zomrie.´´ povedala Čierna anjelka. Príšera už začala svietiť striedavo. Stále pomalšie a pomalšie, svietla slabšie a slabšie, až nakoniec sa silne rozosvietila a explodovala. Z príšery zostál iba svietiaci popol, ktorý padal a padal. Popol sa začal zbierať na jednom mieste. V jednom momente sa malá hŕbka popola počala hýbať. Niečo bolo v ňom a to niečo kýchlo. Svietiaci popol sa rozletel na všetky strany. Bol to malý anjelik. Vyzeral ako maličký trojročný chlapček s krídielkami na chrbátiku. Čierna anjelka a Emil prišli k nemu. Po niekoľkých minútach anjelikovi zmizli krídelká. Pravda, ked´ Emil chcel vidieť či anjelikovi naozaj zmizli krídielká, oni sa opäť zjavili a po niekoľkých minútach opäť zmizli.´´Zaujímavé, nikdy som ešte nevidel takého anjelika, čo mu krídelká tak miznú, povedal Emil.´´To je istotne pre nedostatok energie. Určite je hladný.´´ povedala Čierna anjelka .´´Áno, ale tu ho nemamé čím nakŕmiť.´´povedal Emil.´´ Ty vieš
Človek nesmie priviazať loď o jedinú kotvu a život o jednu nádej.
dolu, zistili , že je tma hustá ako puding. Čierna anjelka chcela skočiť, ale Emil ju zastavil: ´´Máš ti rozum? Nevieš čo je dolu! Môžeš sa zabiť!!!´´ Čierna anjelka mu však povedala:´´ Viem to. Preto aj mám meč so sebou.´´ a predsa skočila. Ked´ už Emil strácal nádej, z tmy vyletel anjelkin meč a zakvačil sa na lietajúcu platňu, na ktorej stál Emil. Na meči bol zavesený papierik a na ňom písalo:´´ POD´ DOLU JA NEMÁM SILU VÝJSŤ HORE´´. Na meči tiež bola svietaca niť. Emil s neistitou zišiel dolu, a keď zišiel mal čo vidieť. Nachádzal sa na nejakej čudnej zemi, ktorá bola plná ohromných dier, ktoré mali tvar lietajúcich platien.´´Platne istotne niekedy nelietali, ale boli tu dolu. Teraz sa kladie otázka: prečo platne vzlietli?´´povedala Čierna anjelka.´´Dobre vravíš, ale prečo by platne vzlietli?´´ povedal Emil a pozrel cez jednu dieru. Pretože sa zahľadel aj Čierna anjelka pozrela cez dieru. Cez tie diery sa mohli vidieť ľudské sny, ale cez niektoré sa mohla vidieť planéta Zem a iné planety. Diery boli jediným zdrojom svetla a z nich vychádzali rôznofarebné svietiace nite, ktoré išli hore až ku platniam.´´Platne, nite, sny!´´ vykríkla zrazu Čierna anjelka a plesla sa rukou po tvári tak silne, že jej celá tvar sčervenela a potom pokračovala:´´Všetko má zmysel! Ľudia snívajú a tie sny menia svoj tvar na tie svetiace nite, ktoré udržiavajú lietajúce platne. Ked´ nebolo ľudí, ani platne nelietali lebo nemal kto snívať sny. Ked´ však prví ľudia začali snívať, tak sa tieto platne pomaly dvíhali hore, pokým nedosiahli výšku, akú majú dnes. "Počkaj trochu, ale ak je hore svet anjelov a dolu svet ľudí, to znamená ,že zem na ktorej stojíme je vlastne hranica medzi dvomi svetmi!" ´´Potom Emil povedal: ´´Ako si prišla na to všetko tak rýchlo? Ved´ by aj najmúdrejší anjeli potrebovali pomoc, aby prišli na to a potrebovali by niekoľko dní.´´ Čierna anjelka trochu porozmýšľala a povedala:´´Ved´ i ja som nejakým druhom sna. Rodičia toho dievčaťa snívali, že ono bude krásne ako anjel i ked´ si tak ostatní nemysleli. V ich očiach to dievčatko vždy bolo, je a vždy bude anjelom. A ja som vlastne odzrkadlením toho dievčaťa ako ho jeho rodičia videli. ´´ Škoda, že Čiernej anjelkin dojem pretrhol čudný krik. Bola to veľká, pestrosfarbená príšera so strašným krikom, ktorý sa počul
17