na Žilinskej ulici. Alebo sa zadívať na fotografie, aby ste zbadali jemné detaily na fasádach robotníckych domov na Palárikovej, ktoré ste si možno doteraz nevšimli, hoci si ňou denne krátite cestu. Prijmite naše pozvanie a príďte nanovo objavovať to, čo sa zdá známe a samozrejmé - svoje susedstvo. Dúfame, že vám výstava umožní pozrieť sa naň očami rozmanitých ľudí, ktorí v ňom spolu s vami žijú. Čo znamená susedstvo pre vás? Podeľte sa o svoj pohľad a skúsenosť. Každý deň sa vo výstave môžete zoznámiť a rozprávať so zaujímavými osobnosťami štvrte, napríklad režisérkou Annou Gruskovou, aktivistkou Soňou Párnickou, fotografkou Oljou Triaškou Stefanovič, či predajcom Nota bene Jurajom Dorušákom. Stanú sa pre vás “živými knižkami” a prezradia, ako sú ich životné príbehy späté s miestami a ľuďmi naokolo. /////////////////////////////////////////////////////// Through the big window in tranzit.sk, we have a great view of the street corner of Karpatská and Beskydská street. Here, inside, it’s nice and quiet, but as soon as the door opens, the stir and hustle of the busy traffic pours in. tranzit.sk has understood Nomadic Arts Festival as an opportunity to let the door wide open, and allowed us to fill its pure spaces with many voices, sounds and images of the quarter that surrounds it. The exhibition collection was built gradually, via open call. This way came in the first archive issues of street magazine Nota bene, which has been made for the last 15 years by NGO Proti prúdu in the house on the other side of the street, as well as a unique series of portraits by renowned photographer Ľubo Stacho, who documented his neighbours - the families, who lived here in the 80’s. Put the headphones on - and find yourself right in the middle of the lively Saturday’s market in Žilinská. Or take a close look at the photos to notice the sublime details of facades of houses in Palárikova street, that you might have not noticed before, even though you use it as a shortcut every other day. You are welcome to re-discover what seems so well-known and obvious - your neighbourhood. We hope the exhibition will make it possible to see it through the eyes of the others - the diverse people, who share it with you. And what neighbourhood means to you? Come share your view and experience. Everyday, you can get to know and debate with interesting personalities of the neighbourhood, such as film director Anna Grusková, local activist Soňa Párnická, photographer Olja Triaška Stefanovič, or Nota bene seller Juraj Dorušák. They will become “Human Books” for you to unveil how their life stories are bound with the people and places around.
nezatiahnu závesy, pozerám sa do ich obývačky. Oni ma zas môžu vidieť v mojej kuchyni. Nejak sme si na toto spolužitie zvykli a ani ho už nevnímame. Susedia nezaťahujú závesy a ja pred vstupom do kuchyne neriešim, či som do pol pása nahý. Naše byty prestali byť striktne súkromnou sférou a ako ich obyvatelia sme prijali fakt, že žijeme tam, kde je veľa ľudí a málo priestoru, teda v hlavnom meste. Po schodoch Súkromný a verejný priestor sa v mestách nevyhnutne prelína. Priestor za hranicou bytu znesie veľa. Vysielame doň svoju lásku a dôveru, rovnako ako svoj nezáujem a ľahostajnosť. Kráčajúc schodiskom nášho bratislavského bytového domu natrafím na všeličo. Niečo mi pokazí náladu. Sáčok so smetím, ktorý bol vyhostený z bytu, lebo tam zapácha. Pozostatky z rekonštrukcie už rok opreté o stenu na medziposchodí. Na schodoch však aj pookrejem. Z okna na chodbe trčí železná konštrukcia, na ktorú si niekto vešia svoju bielizeň. Necháva ju tam sušiť celý deň a zjavne mu ani nenapadne, že by mu mohol bielizeň niekto vziať. Pri dverách stojí retro stojan na kvetináče a na každom bidle sedí izbová rastlina, o ktorú sa očivodne niekto s láskou stará. Keď vyjdem z brány, vidím v okolí rozkvitnuté predzáhradky - neuveriteľné výtvory ľudí, ktorí si uvedomujú zraniteľnosť svojej snahy a napriek tomu sadia, okopávajú a plejú. Poďte ďalej Keď som sa do nášho domu v Bratislave nasťahoval, vnímal som spoločné priestory i náš vnútroblok ako medziúzemie, ktorým musím rýchlo preplávať na jedno nadýchnutie, aby som sa vynoril v bezpečí anonymnej ulice. So zadržaným dychom som stretával iných plavcov, ktorí sa ponáhľali k svojim dverám a ten jeden nádych nám často nedovoľoval sa ani pozdraviť. Pod hladinou sa konali aj domové schôdze. Všetci to chceli mať rýchlo za sebou a každý šiel každému na nervy, veď kto by sa siahodlho chcel rozprávať a ešte milo, keď mu chýba vzduch.
Postupne sme kalnú vodu susedskej existencie vypúšťali a začali sme experimentovať, ako ju nahradiť trochou čerstvého vzduchu. Skúsili sme privátne a verejné trochu prepojiť. Navzájom sa tieto sféry môžu jemne dotknúť bez toho, aby stratili svoju podstatu. Otvoriť sa cudzím vzbudzuje obavy. Niekedy však stojí za to dvere otvoriť a cudzieho pozvať ďalej. Vyskúšal som si to dvakrát.
© Michal Huštaty
Bol som vyčerpaný z domových schôdzí, organizovaných na schodisku, kde na seba susedia zazerali ako na šíriteľov nového typu kvapavky prenosnej vzduchom. Navrhol som teda občasné stretávanie výboru vlastníkov, teda akejsi užšej rady starších, priamo v bytoch. Atmosféra sa zmenila, komunikácia zlepšila. Zrazu sme nestáli na biedne osvetlenej a studenej chodbe, boli sme na návšteve. Na mieste, kde sa k hostiteľovi i k ostatným hosťom má správať prívetivo. Do vzťahov sa s vyzutými topánkami dostala väčšia ohľaduplnosť, hlasy sa stíšili. Ľudia prestali byť výhradne vlastníkmi a obhajcami svojich práv, začali byť susedia.
Dnu je von Inside is outside Dušan Martinčok – Susedia na dvore Nedeľa / Sunday, celodenný program / all-day program
Keď umývam riad vo svojom prenajatom byte v Luxemburgu, ponad drez sa pozerám na balkóny budovy oproti. Sú vzdialené len pár metrov. Zreteľne vidím i počujem, čo sa na nich deje. Keď susedia oproti
Druhý experiment s pootvorením súkromného priestoru bolo založenie susedského“book-klubu”. Na inzerát prišlo ku mne domov sedem čitateľov z našej štvrte. Niektorých som poznal, niektorých som nikdy predtým nevidel. Dohodli sme sa, že sa budeme pravidelne stretávať a diskutovať o prečítanej knihe. Bol to fajn večer, ale nebol som si istý, či láska k literatúre dokáže vytvoriť dostatočný tmel v skupine cudzích ľudí. Pochybnosti boli zbytočné. Prvé stretnutie sa uskutočnilo pred viac ako tromi rokmi a susedský book-klub v septembri chystá svoje 38. stretnutie. Doma je vonku V septembri to v rámci Nomadic Arts Festivalu skúsime presne naopak. Nebudeme vnášať verejné prvky do bytu, ale naopak privátnu sféru prenesieme von, na ulicu. Našu obývačku presťahujeme do pasáže vedúcej do nášho vnútrobloku, teda do verejného priestoru, ktorým denne prejde niekoľko desiatok ľudí. Strávime v nej celý deň