KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY
O Košice sa bojovalo v Dargovskom priesmyku Sedem týždňov odvahy, hrdinstva a statočnosti Začiatok októbra 1944 priniesol so sebou mohutné strategické operácie Červenej armády na území od Baltického mora až po Bulharsko a Juhosláviu. Ich súčasťou boli aj plány na rýchle oslobodenie východného Slovenska v rámci Karpatsko-duklianskej a Karpatsko-užhorodskej operácie.
Podľa pôvodných plánov východné Slovensko malo byť oslobodené do konca roka 1944. Potvrdzuje to aj rozkaz genplk. Andreja Grečka z 28. novembra, v ktorom nariadil už v prvý deň útoku (29. novembra) prekročiť rieku Ondavu a dostať sa až do Sečoviec, čo malo znamenať výrazný krok k útoku na Košice a ich oslobodenie. Dovtedy sovietske jednotky postupovali aj 30–40 km denne a oslobodili už Sninu, Humenné i Michalovce, dohromady vyše 60 obcí Zemplína. Bol to výsledok likvidácie nepriateľskej obrany v horskom masíve Vihorlatu a prekročenia rieky Laborec. Veliteľ 4. ukrajinského frontu gen. Ivan Petrov plánoval obsadenie východnej časti Košíc najneskôr už v piaty deň útoku, pričom to najťažšie bremeno bojov by ležalo na pleciach 1. gardovej armády. Úlohou 18. armády bolo útočiť z juhu a juhovýchodu, teda z územia Maďarska. Ondavu sa síce podarilo prekonať na širokom fronte už v noci z 30. novembra na 1. decembra. Zmocniť sa Sečoviec, významného strategického mesta na cestnej spojnici Michalovce – Košice, sa mali dva prápory v noci z 1. na 2. decembra. Podarilo sa to nečakane rýchlym útočným obchvatom zo západu. Dobytie Sečoviec dalo bodku za oslobodením celej Východoslovenskej nížiny, na ktorej bolo ťažisko rozhodujúcich bojov počas víťaznej cesty do Košíc a ďalej na západ. Prekonať Slánske hory, s ich Dargovským priesmykom, však bola nadmieru zložitá úloha. Nepriateľ sa spoliehal na svoje postavenia, ktoré boli súčasťou obrannej línie GiselaStellung, tiahnucej sa od západného brehu horného toku Ondavy cez východný okraj Slánskych hôr až k dnešným hraniciam s Maďarskom. Po prehodnotení situácie vo vlastných vojskách a zvážení správ o situácii nepriateľa A. Grečko vydal 5. 12. nový rozkaz. Ten stanovil v prvý deň útoku prekročiť masív Slánskych hôr a na druhý a tretí deň sa cez
Dargov dostať k brehu Torysy a vytvoriť tak predpoklady pre útok na Košice, vzdialené už iba cca 30 km. Útok sa začal 9. decembra vojakmi 128. a 226. streleckej divízie, ku ktorému sa potom pripojila aj 129. gardová divízia. Napriek mnohým nemeckým protiútokom sa sovietskym jednotkám podarilo večer postúpiť o dva až šesť kilometrov. Velenie si však uvedomilo, že špecifický terén a pozícia nepriateľa si vyžiadajú omnoho viac času na likvidáciu protivníka, než predvídal pôvodný plán útoku.
ľahlých dominánt, sa bojová činnosť 1. gardovej armády obmedzila na minimum. Jednotky, vyčerpané v ťažkých bojoch, potrebovali oddych. Predpoludním 22. decembra však znova v údoliach Slánskeho pohoria zaburácali ohlušujúce výstrely. Z miest, kde sa dnes nachádza Pamätník víťazstva a Ružový sad vyrazili červenoarmejci zlikvidovať všetky ohniská odporu v západnej a juhozápadnej časti kóty 659, ktorú predstavoval vrch Ploská. Aj pri týchto bojoch sa stretli so silným odporom nemeckých vojakov, ktorí tak
Krvou zmáčaný priesmyk Veľmi ťažké boje prebiehali pred obcou Dargov. Niektoré vyvýšeniny, napríklad hora Ščob (kóta 464), z ktorej sa dala ovládať samotná cesta, niekoľkokrát menila svojich majiteľov. Tak to bolo aj v prípade iných kót, z ktorých nepriateľ stále ovládal Dargovský priesmyk. Rozhodujúci obrat v bojoch o Dargov nastal až 16. decembra 1944. V ten deň začala 1. gardová armáda útok takmer na celom fronte od Breznici na Ondave až po Dargovský priesmyk. Napriek tomu, že nacisti poslali do bojov čerstvé zálohy a jednotky samostatného tankového pluku, sovietsky útok bol korunovaný nejedným úspechom, predovšetkým na strednom úseku frontu. Na hlavnom dargovskom smere však situácia až do večera bola zložitejšia. Jednotky 3. horského streleckého zboru dokázali úspešne odraziť šesť nepriateľských protiútokov. Sovietski vojaci už mali pod svojou kontrolou celú strednú časť Slánskeho pohoria a v južnej časti k večeru oslobodili aj obec Dargov a definitívne sa zmocnili hory Ščob. V bojoch o Dargovský priesmyk sa svojim bojovým majstrovstvom, obetavosťou a odvahou mnohí sovietski vojaci natrvalo zapísali do dejín Veľkej vlasteneckej vojny, napríklad už vtedy Hrdina Sovietskeho zväzu, gardový poručík Ivan Najdenov. Po obsadení obce Dargov a pri-
Ako došlo k zmene? Východoslovenskú metropolu oslobodili vojská 4. UF pod vedením gen. Ivana Jefimoviča Petrova 19. januára 1945. To je jasný fakt. Lenže v rozkaze Hlavného veliteľa Červenej armády J. V. Stalina sa uvádza ako dátum oslobodenia až 20. január, kedy na počesť oslobodenia Košíc, Prešova a Bardejova v Moskve vystrelili po 20 sálv z 224 diel... Rozkazom Hlavného veliteľa sa až donedávna nikto z vojenských historikov nezaoberal, pretože ho nikto z nich nemal v rukách. Až nedávno jeden amatérsky bádateľ objavil v Archíve mesta Košice kópiu originálu s dátumom oslobodenia Košíc 20. január 1945... dali jasne najavo, že Košice len tak neopustia. Červená armáda musela byť stále pripravená na silné protiútoky, predovšetkým tankové, v okolí obce Dargov. Vybudovala tam preto silné barikády so zamínovanými prístupovými cestami. Nakoniec sa tieto nutné obranné postavenia nemuseli využiť. Nepriateľské protiúdery síce nasledovali z juhu od Moldavy nad Bodvou, ale boli bez efektu. Teda nepodarilo sa vraziť klin medzi krídla oboch ukrajinských frontov. Naopak, 22. decembra začal útok červenoarmejcov. Po týždenných ťažkých bojoch s vysokými stratami na oboch stranách sa však dosiahli len minimálne úspechy. Oslobodenie Košíc a ešte predtým úplné ovládnutie cesty cez priesmyk sa tak muselo odložiť o tri týždne, pretože vyčerpané sovietske jednotky 27. decembra zastavili útočnú činnosť. Očakávaná ofenzíva Červenej ar-
Tri obce pribudli do zoznamu vypálených V roku 2008 Múzeum SNP oslovilo starostov všetkých obcí, ktoré boli vypálené počas nacistických represálií v rokoch 1944–1945 so žiadosťou o vyplnenie dotazníka, týkajúceho sa vojnových udalostí v ich obci.
Týmto sa nielen aktualizovali informácie ohľadom vypálených obcí, ale zároveň sa získali podklady na vytvorenie siete a prepojenie obcí, ktorých postihol podobný osud ako Kalište. V predvečer 3. ročníka Stretnutia generácií (15. 8. 2008) Múzeum SNP usporiadalo medzinárodnú konferenciu „Vypálené obce žijú 1944–1945“. Starostovia a zástupcovia 102 vypálených obcí spolu s predsedom poslaneckej snemovne
BOJOVNÍK / 25–26
mády začala 12. januára 1945 prakticky na celom sovietsko–nemeckom fronte. Velenie nemeckej armády muselo riešiť veľké problémy, časť z nich predstavoval aj presun vojsk zo Slovenska do Poľska, kde smeroval hlavný a najsilnejší úder červenoarmejcov. Naopak Sovieti v tom čase posilňovali svoje pozície pod Dargovským priesmykom. Dňa 18. januára jednotky Červenej armády pri postupe cez horské priechody už nenarazili na taký urputný odpor, ako v decembri a o deň neskôr, spoločne s jednotkami z juhu a juhozápadu, teda z územia Maďarska, vstúpili do Košíc, ktoré už predtým opustili mnohé maďarské a nemecké vojská. Takže Košice boli oslobodené bez väčších strát na životoch i majetkoch.
ČR Miloslavom Vlčkom, zástupcami múzeí z Lidíc, Terezína, Moskvy, Varšavy a s predstaviteľmi SZPB, v snahe symbolicky vrátiť život na Kalište, pri tejto príležitosti vysadili v Kališti 102 ovocných stromčekov. Vznikol tak Sad života, ktorý predstavuje novú trvalú súčasť areálu vypálenej osady a symbol spoločenstva vypálených obcí na Slovensku. Pri každom stromčeku sa nachádza tabuľka s označením obce, v mene ktorej bol vysadený a stručná informácia o tom, čo sa v danej lokalite udialo počas 2. svetovej vojny. Prepojenie ostatných vypálených obcí s Kališťom sa zvýraznilo vysadením takého istého ovocného stromu v každej bývalej vypálenej obci počas osláv SNP.
Boje o Dargovský priesmyk a priľahlé územie Slánskych vrchov zastavili postup Červenej armády na celých sedem týždňov a vyžiadali si veľké obete. Údaje o stratách 4. ukrajinského frontu sa podstatne líšia. Ide najmenej o 20 000 (z toho asi 5 000 mŕtvych), podľa iných zdrojov tieto straty predstavovali až 32 000, z toho asi 10 000 padlých. Nemci mali straty na životoch omnoho menšie. Žiaľ, bojom o Dargovský priesmyk nevenovali v minulosti patričnú pozornosť ani tí, od ktorých sa to očakávalo. Tak napríklad Malá československá encyklopédia (v skutočnosti až taká malá nebola – pozostávala zo šiestich zväzkov, pričom každý z nich obsahoval cca 900 strán), vydaná Čs. akadémiou vied v roku 1985, venuje všetkému, čo je spojené s Dargovským priesmykom a Dargovom iba 8,5 cm2. Napríklad toľko, koľko Gottfriedo-
V tomto jubilejnom 10. ročníku Stretnutia generácií na Kališti boli do Sadu života vysadené ďalšie 3 stromčeky za obce Holčíkovce, Pružina – osada Ritka a Zliechov – osada Horná Stredná. Týmto obciam bolo zároveň udelené vyznamenanie Ministerstvom obrany SR. Pružina, časť Ritka Za pomoc partizánom bola obec 1. 10. 1944 vypálená. Zhoreli 2 domy a 3 stodoly. Dňa 3. 1. 1945 bol zastrelený starosta obce Anton Kardoš, jeho dom a hospodárska budova zhoreli. Zliechov, osada Horná Stredná Počas 2. svetovej vojny osada patrila pod obec Košecké Rovné, dnes obec Zliechov.
vi von Strassburgovi, nemeckému epickému básnikovi z prelomu 12. a 13. storočia. K celým udalostiam z 2. svetovej vojny v tejto lokalite encyklopédia uvádza: „1944 a 1945 sa tu bojovalo o prístup do Košíc. Pamätník Sovietskej armády.“ Fašizmus je iba jeden V Košiciach už bolo počuť dunenie diel z východu i juhu. Obyvatelia, bez rozdielu národnosti, už netrpezlivo očakávali príchod Červenej armády, ale v meste ešte strieľali a vešali nevinných ľudí. Všetko to začalo už 15. októbra 1944, kedy vládnu moc v Maďarsku, teda v tom čase aj v Maďarskom okupovaných Košiciach, prevzala fašistická Strana šípových krížov. Zvláštna komisia, vytvorená touto stranou, zostavila zoznam asi 1 200 „nespoľahlivých občanov“, medzi ktorými boli mnohí iba preto, lebo sa hlásili k slovenskej národnosti. Už 2. novembra začalo zatýkanie, predovšetkým antifašistov, židov a Slovákov, ktorí „slúžia Benešovi“. Niektorých jedincov síce neskôr prepustili (medzi nimi aj prvého povojnového primátora Košíc JUDr. Štefana Kaifera), ale väčšina zo zaistených skončila v koncentračnom tábore v Sachsenhausene. Teror maďarských fašistov sa stupňoval a vyvrcholil v januári 1945. V jeho prvých dňoch zastrelili niekoľkých ľudí v Čermeľskom údolí. Presne na Troch kráľov verejne popravili 12 ľudí. Dva dni pred príchodom Červenej armády postrieľali väčšiu skupinu ľudí, v ktorej boli aj ženy, pri Ťahanovskom tuneli... Na tieto tragické dni, plné teroru, si spomína aj 80-ročný Ondrej Varecha, v súčasnosti predseda ZO SZPB Košice-Sever a prvý podpredseda OblV SZPB v Košiciach: „Mal som necelých desať rokov a na Hlavnej ulici, na ktorej sme bývali, som videl ako vešajú dvanásť nevinných obetí. Povesili ich na mladé stromy a tam, kde už neboli stromy, nešťastníkov povesili na stĺpy verejného osvetlenia. Každý obesený mal na sebe zavesenú tabuľku s označením údajnej viny: som vojenský zbeh, som partizán, som komunista a podobne.“ Vladimír MEZENCEV
Cez vojnu v nej žilo 8 rodín. Za pomoc partizánom bola osada 21. 10. 1944 v skorých ranných hodinách obkľúčená, začala sa streľba a boli podpálené domy a hospodárske budovy Petra Vrtíka, Jána Šnapku a Tekly Kršiakovej, ktoré zhoreli. Zhorela i hospodárska budova Gašpara Jankulíka. Hospodárske zvieratá nemeckí vojaci zobrali so sebou. Holčíkovce Za pomoc partizánom bola obec 20. 11. 1944 vypálená. Zhorelo, alebo bolo čiastočne vypálených 47 domov. Do jednej hodiny bola vyhlásená evakuácia, ľudia odišli z dediny. Ich majetok bol rozkradnutý a hospodárske zvieratá odvlečené. Viera KOVÁČOVÁ, Boris VIGAŠ, Múzeum SNP Banská Bystrica
8