Page 1

DNES V ČÍSLE str. 2

Miloš Zeman natvrdo o USA str. 4

Ako vidíte „plutóniový problém“? str. 8

Povstalecké pancierové vlaky

BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Ročník LXI

27. 10. 2016

ANTIFAŠISTOV Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

22

Naša anketa Na XVI. zjazde SZPB z úst predsedu SZPB zaznelo, že „bez metodickej spolupráce s predsedami, tajomníkmi oblastných organizácií a bez kontroly prijatých uznesení by sme nedosiahli dnes prezentované výsledky“. Čo vraj ale neznamená, že nie je čo zlepšovať. A teraz sa na to pozrime zo strany výborov oblastných a základných organizácií. Čo by malo voči vám zdokonaliť ústredie? Václav Homišan, predseda OblV SZPB, Stará Ľubovňa: – Sme veľmi vďační za doterajšiu metodickú pomoc od ústredia SZPB. Ja si myslím, keď sme už pri metodickej pomoci, že ústredie pred dôležitými sviatkami (mám na mysli oslavy ukončenia 2. svetovej vojny, SNP a pod.) mohlo by zaslať oblastným výborom vzor príhovoru, ktorý by sme si už sami prispôsobili na regionálne podmienky. Pomohlo by to zjednotiť historický, vojenský a politický pohľad na danú udalosť a vyhnúť sa rôznym nedorozumeniam. Ivan Kusý, ZO SZPB, Banská Bystrica – Fončorda: – Ústredie by malo z pozície svojej autority vytvárať podmienky pre lepšiu realizáciu poslania a cieľov SZPB. Napríklad organizovanie seminárov a besied pre mladú generáciu a jej učiteľov naráža na neschopnosť škôl vymedziť pre ne nejaký čas. Ministerstvo školstva netuší, že aj na úrovni ZŠ je možné spojenie školy s praxou. Lopotne zavádza tzv. duálne vzdelávanie na strednom stupni, ktoré sme my hravo absolvovali už pred päťdesiatimi rokmi – výrobnú teóriu i prax. Nikomu tento „stratený čas“ nechýbal a zo školy sme vychádzali ako maturanti dospelejší a vzdelanejší, než je tomu dnes. Ľubomír Jančo, podpredseda OblV SZPB a predseda ZO SZPB v Žiari nad Hronom: – Pri stretnutiach s funkcionármi a členmi základných organizácií cítim, že 90 % informácií majú od ľudí vo vedení oblastného výboru. Pre nich je ústredie „ďaleko“. Nie všetky ZO SZPB odoberajú zväzové noviny a preto im niektoré informácie chýbajú. Zvlášť o hospodárení ústredia (veľa zla narobil článok v časopise Plus 7 dní – mali sme čo vysvetľovať). Možno by stálo za zváženie vydať každý mesiac krátky informačný spravodaj, ktorý by sa elektronicky poslal na oblastné výbory a my by sme ich elektronicky rozposlali predsedom ZO SZPB. Už takmer všetci majú doriešenú e-poštu. Takto by sa im rýchlo dostali informácie z ústredia. Ján Dzurej, tajomník OblV SZPB, Spišská Nová Ves: – Po prvé, kontrola prijatých uznesení a úloh je potrebná na každom úseku. Len takto môžeme dosahovať lepšie výsledky. (Pokračovanie na str. 3)

Perlička Pamätník samému sebe 92-ročný prezident Zimbabve Robert Mugabe si vo svojom hlavnom meste sám sebe odhalil pamätník. Informáciu v septembri priniesli britské The Daily Telegraph. Socha je štvormetrovou Mugabeho kópiou v okuliaroch s hrubým rámom a so zdvihnutou rukou, zovretou v päsť. Niekto sa nad sochou 36 rokov vládnuceho starca pousmial, iní ju nazvali „supermanom v štýle Simpsonovcov“ alebo aj tvrdšie „politickou samovraždou“. A. MIKUNDOVÁ

Dňa 13. 10. 2016 sa na cintoríne v Osadnom uskutočnilo slávnostné prenesenie pozostatkov dvoch neznámych ruských vojakov z Prvej svetovej vojny. Pozostatky našli poľskí turisti vo februári 2016 v okolí obce Osadné na hrebeni Stoby – Skóry, na miestach, kde predtým prebiehala ťažba dreva. Na podujatí, ktoré zorganizoval starosta Róbert Mikuláško, sa zúčastnil riaditeľ vojenského historicko-kultúrneho strediska Viačeslav V. Fetisov, zástupca predsedu ruskej časti zmiešanej rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre starostlivosť o hroby padlých vojakov a civilných obetí vojny a tiež pracovníci Veľvyslanectva RF v SR. V období od novembra 1914 do apríla 1915 prebiehali v okolí obce Osadné ťažké boje. Na cintoríne Prvej svetovej vojny v Osadnom, v dvoch spoločných hroboch ležia vojaci ruskej a rakúsko-uhorskej armády. Prenesenie pozostatkov z okolia obce sa uskutočnilo v rokoch 1933-34. Hroby boli obnovené v roku 2005 a vysvätené v roku 2012. Veľvyslanectvo RF v SR

Ukrajina: výstava bez „zabudnutých“ červenoarmejcov Na Ukrajine sa pokúšajú zotrieť historickú pamäť o červenoarmejcoch! Dosvedčuje to aj výstava Inštitútu národnej pamäte, venovaná ukrajinským vojakom, no realizovaná bez vojakov Červenej armády, uvádzajú ukrajinské „Vesti“.

Výstavu, nazvanú „História ukrajinského vojska“, tvorí 20 plagátov, na ktorých sú zobrazení vojaci od kniežacích družinikov 11. storočia po súčasných ukrajinských vojakov, bojujúcich v Donbase. Obdobie 2. sv. vojny neukazuje ani jedného červenoarmejca, no nezabudlo sa na

bojovníkov Karpatskej Seči a UPA, hovorí sa v článku. Plagáty budú následne zaslané do škôl, do vojenských škôl a útvarov, poznamenávajú Vesti. V tejto súvislosti je však zaujímavé, že školy údajne nevedia, ako pracovať s týmito plagátmi a tak sa všetko asi zvrtne na osobnú invenciu učiteľov. Táto jednostrannosť vyvolala reakciu. Sociálne siete už vybuchujú, ľudia nechápu čo bránilo tomu, aby sa výstava dokompletizovala jedným, dvoma červenoarmejcami. „Veď v zostave Červenej armády

Bez obalu Existuje pojem, ktorému sa hovorí politická korektnosť a tento v niektorých západoeurópskych krajinách vedie napríklad k tomu, že sa dávajú dolu kríže zo škôl alebo sa zakazuje konzumovať bravčové iba preto, aby sme neurazili moslimských prisťahovalcov.

Ja nesúhlasím s politickou korektnosťou, ktorá zahaľuje reálne problémy do zdvorilostných fráz. Usilujem sa hovoriť veci na rovinu, usilujem sa hovoriť to, čo po-

s fašizmom bojovali milióny Ukrajincov...“, uvádzajú „Vesti“. Riaditeľ Inštitútu národnej pamäti Vladimír Vjatrovič vyhlásil, že organizácia sa nechystá meniť obsah expozície, Ukrajincom v Červenej armáde vraj bude venovaný projekt „Ukrajinská Druhá svetová“. Podľa hlavy rady Kyjevskej mestskej organizácie veteránov Ukrajiny Nikolaja Martynova, „toto je skutočná falzifikácia dejín a takéto ponímanie je nebezpečné“. Aj politológovia zdôrazňujú, že tento projekt je videnie dejín výlučne Inštitútom národnej pamäte. Podľa ria.ru, 18. 10. 2016

kladám za pravdu a usilujem sa tiež svoje názory zdôvodňovať argumentmi. Tieto argumenty, to nie sú iba krutosti Islamského štátu, je to napríklad i neprispôsobenie sa väčšiny islamských komunít západnej Európe, kde sa vytvárajú getá, odlúčené lokality a niektoré časti západoeurópskych miest sú tzv. no go, čiže miesta, kam sa neodváži ani polícia. Čiže, ak chceme mať to isté i v Českej republike, prosím, buďme politicky korektní. Ak to nechceme mať, hovorme veci na rovinu bez politickej korektnosti. Prezident ČR Miloš ZEMAN, zdroj internet

IS SN 03223-2018

Na zamyslenie:

V najskazenejšom štáte je najviac zákonov. TACITUS


H O R Ú C A

Z E M E G U Ľ A

Čo píšu iní

Bombardovanie Srbska bolo veľkou chybou! Ospravedlňujem sa Srbom...

 Riešenie kurilskej otázky

... povedal kandidát na prezidenta USA za Republikánsku stranu Donald Trump srbským novinám Nedeljnik. A zároveň ohlásil novú politiku voči Balkánu, ak zvíťazí.

„Bombardovanie Srbov, ktorí boli našimi spojencami v oboch svetových vojnách, bolo veľkou chybou. Srbi sú veľmi dobrí ľudia. Žiaľ, Clintonova administrácia im spôsobila dosť zla, ako aj celému Balkánu, do ktorého priniesli chaos,“ povedal Trump Nedeljniku a vyhlásil, že ak sa stane prezidentom, chce „zlepšiť naše vzťahy s vládou v Belehrade“. Pri tejto príležitosti Trump vyzval aj amerických občanov – Srbov, ktorí v značnom počte žijú v niekoľkých volebne kľúčových štátoch USA, ako sú Illinois, Indiana, Wisconsin, Ohio, či Michigan, aby za neho vo voľbách hlasovali. Ani jeden zo slovenských pre-

zidentov sa dosiaľ neodhodlal urobiť takéto gesto, aké učinil Donald Trump a neospravedlnil sa Srbom a srbskému národu za to, že v roku 1999 Slovensko bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, v rozpore so zákonom o mieri i v rozpore s mravným zákonom povolilo prelety bombardérom a tankovacím lietadlám NATO ponad územie Slovenska, čím tiež prispelo k zavraždeniu niekoľkých tisícov občanov vtedajšej srbsko-čiernohorskej Juhoslávie, najmä Srbov. Osobitne by sa čakalo, aby toto gesto vykonali vtedajší prezident Rudolf Schuster, i premiér Mikuláš Dzurinda s tými členmi vlády, ktorí podporili svojím rozhodnu-

tím agresiu proti Juhoslávii, vtedajší predseda parlamentu Jozef Migaš s tými poslancami, ktorí rozhodnutie o pomoci pri agresii odobrili. Slovo prepáčte by mali vysloviť, či napísať aj celé zástupy žurnalistov zo slovenských médií, ktorí v roku 1999 agresiu voči Juhoslávii označili za spravodlivú a zákonnú vec a mnohí z nich tak robia dosiaľ. V mene terajšej SR by sa za slovenskú agresiu voči Juhoslávii v roku 1999 mali Srbsku ospravedlniť traja najvyšší štátni predstavitelia Andrej Kiska, Róbert Fico a Andrej Danko. Podľa hlavnespravy.sk, 13. 10. 2016

Time: 7 dôvodov na zatvorenie zahraničných základní USA Americké vojenské základne v zahraničí neopodstatňujú náklady na ich vydržiavanie a navyše protirečia záujmom USA, píše v novinách Time spolupracovník inštitútu Cato John Glaser.

Predovšetkým nijako neochránia USA pred priamym útokom. „Rozmiestnenie 80 tisíc vojakov v 350 objektoch v Európe nemá priamy vzťah k fyzickej bezpečnosti Američanov,“ logicky tvrdí analytik. Pri tom poznamenáva, že USA sú aj tak dobre chránené dvomi oceánmi a atómovým potenciálom. Po druhé, vojenské základne sú pri predpokladanom „efekte zadržiavania“ precenené. Tento efekt môže byť navyše protikladným, pretože rozširovanie NATO na východ vážne znepokojilo Moskvu a narušilo stabilitu v regióne. Po tretie, vojenské základne nie

sú vždy prekážkou na šírenie atómových zbraní. Takouto cestou sa možno podarilo odvrátiť objavenie sa atómových zbraní v Japonsku a v južnej Kórei. Toto však môže vyprovokovať iné štáty, ako KĽDR, pustiť sa do vlastného konštruovania. Po štvrté, základne môžu vyvolať znepokojenie miestneho obyvateľstva: v júni 2016 na Okinave proti prítomnosti amerických vojakov protestovalo 65 000 ľudí. Po piate, existencia základní v tom, či onom štáte môže prerásť do toho, že Washington bude nútený podporovať jeho „diktátorský režim“. Tak to vypálilo s Bahrajnom,

kde sa nachádza 5. flotila USA. Po šieste, USA sa môžu kvôli svojím vojenským objektom naviazať do pre nich nepotrebnej vojny. Napríklad, ako je tomu v prípade Juhočínskeho mora, keď im príde zasiahnuť, aby splnili záruky, ku ktorým sa zaviazali voči Tajvanu, Japonsku a Filipínam. Po siedme, americké vojenské základne už technicky zostarli. Dnešné vojská môžu byť vďaka moderným technológiám presúvané na veľké vzdialenosti, preto je možné zabezpečiť im stálu prítomnosť na území USA. „Nesmieme sa uchyľovať k vojenskému zasahovaniu po celom svete, ak neexistuje zjavná hrozba bezpečnosti USA,“ hovorí analytik. Podľa ria.ru, 7. 10. 2016

Stern: USA môžu len odhadovať schopnosti ruskej PVO Rusko rozmiestnilo v Sýrii svoje ultramoderné protivzdušné raketové komplexy S-300 a S-400, ktoré dokážu zabezpečiť obranu väčšej časti krajiny a Západu zostáva len odhadovať, aké veľké sú ich možnosti, píše Stern.

Pre Moskvu nie je žiadny problém vytvoriť v Sýrii vlastnú bezletovú zónu a podporovať ju. Pri takom variante vývoja udalostí USA a ich spojenci sa zrejme pokúsia vyradiť hlavné elementy ruskej PVO. Problém je však v tom, že danej chvíli také stíhače ako F-18, Eurofighter a „Tornádo“ sa môžu stať bezmocnými proti ruskej kupole protivzdušnej

obrany, zdôrazňuje autor článku. Ak sa donedávna za jedinú výnimku na postavenie sa ruským PVO komplexom považovali americké „neviditeľné“ lietadlá B-2, F-35 a F-22, tak dnes sú ich nádeje spochybnené. Spochybňujú to radary systému „zem – vzduch“, prechádzajúce na nízke frekvencie, pri ktorých je technológia Stealth

menej efektívna. Radary včasnej výstrahy, ktoré má ruská PVO pracujú na UKV rozsahoch a tam sú „stealthy“ prakticky nanič, uvádza nemecký list. Je úplne pravdepodobné, že Rusi majú reálne dôvody na výsmech amerických stíhačov s ich technológiou „Stealth“, pretože už im nie sú hrozbou. A do tých čias, kým nedôjde k vážnemu incidentu, USA zostanú voči potenciálu ruskej PVO v nevedomosti, uzatvára autor článku. Podľa ria.ru, 12. 10. 2016

Miloš Zeman natvrdo: USA do Sýrie nikto nepozýval Miloš Zeman v rozhovore pre pražské internetové vydanie Parlamentní listy povedal, že USA do Sýrie nikto nevolal a preto ak budú v Sýrii neúspešné, tak to bude jednoznačne len z ich viny.

„Spojené štáty do Sýrie nikto legálne nepozýval. A ak sa ich misia teraz skončí fiaskom, je to ich vlastná vina“, povedal Zeman a dodal, že prímerie sa dá uzavrieť len s umiernenou opozíciou, no v žiadnom prípade nie s islamskými zoskupeniami. Ďalším do-

plnkom jeho slov však bolo konštatovanie, že na rozdiel od amerických kolegov on sa pozerá na veci realisticky a teda, že umiernená opozícia neexistuje a existujú len teroristické zoskupenia a s tými musí bojovať celý svet. „Okrem toho nezabudnite, že legálna sýrska vláda pozvala Rusov do Sýrie, pričom žiadny legálny predstaviteľ Sýrie nepozýval do Sýrie Američanov“, ešte raz zdôraznil český prezident. Podľa politobzor.net, 7. 10. 2016

Podpredseda výboru Rady federácií pre medzinárodné otázky Andrej Klimov navrhol variant vyriešenia sporu Ruska a Japonska o Kurilských ostrovoch. „Suverenita nad kurilskými územiami môže byť len ruská, možné sú však desiatky spôsobov poskytnutia istých práv japonským občanom, firmám a organizáciám na rôzne formy činnosti na ostrovoch,“ povedal senátor agentúre. Klimov zdôraznil, že návrat Kurilských ostrovov Japonsku je absolútne neprípustný a vyjadruje to aj stanovisko V. Putina, ktorý povedal, že „my so svojimi územiami neobchodujeme“. Tokio pretenduje na ostrovy Kunašir, Iturup, Haboman a Šikotan, odvolávajúc sa na zmluvu z roku 1855. Moskva však trvá na tom, že tieto územia sa stali súčasťou ZSSR na základe výsledkov 2. sv. vojny. Podľa lenta.ru, 17. 10. 2016

 v Kyjeve pochodovali nacionalisti

Okolo tri tisíc členov nacionalistickej strany „Sloboda“ a organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) v piatok 14. 10. pochodovali Kyjevom na 74. výročie založenia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a Dňa obrancu Ukrajiny. Fakľový pochod pri tónoch bubnov prešiel po hlavnej kyjevskej ulici Kreščatiku na Michajlovské námestie bez incidentov. UPA bola sformovaná v októbri 1942 a v spolupráci s hitlerovcami bojovala proti sovietskym vojskám. V roku 2015 členovia OUN-UPA získali štatút „bojovníkov za nezávislosť“ Ukrajiny a jej účastníci tým získali sociálne záruky. Okrem Moskvy to neodsúdil ani jeden štát víťazov vojny. (Ani Slovensko!!! – pozn. Bojovník) Členovia EÚ sa dokonca pred odmietnutím glorifikácie nacistov a fašistov v OSN skrývajú za „zdržanie sa“ pri hlasovaní. SZPB, ako aj mnohí vojnoví veteráni spoluprácu s banderovcami a neonacistami odsudzuje. S využitím ria.ru, 14. 10. 2016

 Mannerheima z Petrohradu vyhnali

Večer 13. októbra bola v Petrohrade zo stien bývalej kasárne jazdeckého pluku na Zacharevskej ulici pomocou žeriavu odtrhnutá pamätná doska Carlovi Mannerheimovi. Tá tam bola vyvesená 16. 6. 2016 a od tých čias bolo okolo nej veľa diskusií. Zaujímavé je, že na odhalení dosky hitlerovskému spojencovi barónovi C. Mannerheimovi sa zúčastnil aj minister kultúry RF Vladimír Medinský a hlava prezidentovej administrácie Sergej Ivanov. Povedané inak, v ich prítomnosti neboli dodržané požiadavky mestských zákonov, čo jednoznačne stanovila prokuratúra Sankt-Peterburgu. Podľa regnum.ru, 13. 10. 2016

 Medaila po 71 rokoch

Nejedenkrát ranený vojnový veterán Valentin Gavrilov, ktorý bojoval na Kaliniskom, Západnom a 2. ukrajinskom fronte a ktorý do boja s Nemcami pripravil 230 lietadiel Il-2, bol vyznamenaný medailou „Za víťazstvo nad Nemeckom“, oznámila tlačová služba Centrálneho vojenského okruhu RF. Diplom o udelení medaile na meno Valentina Gavrilova bol síce podpísaný, no medailu mu i tak neodovzdali. Spočiatku ležal v nemocnici, potom ho uznali zmiznutým bez stopy, ba aj príbuzní dostali oznámenie o pochovaní. „Vo vojenskom komisariáte republiky Baškotarstan sa konalo slávnostné odovzdanie medaily účastníkovi Veľkej vlasteneckej vojny Valentinovi Michajlovičovi Gavrilovovi. Veterán dostal vyznamenanie „Za víťazstvo nad Nemeckom“, hovorí sa v oficiálnom ozname. Podľa ria.ru, 11. 10. 2016

 Marián Kotleba o „osobnostiach“:

Je to kompletná úderka všetkých treťosektorových mimovládkarov a parazitov na všemožných dotáciách. (Výňatok zo správy o ich vyhlásení sme uverejnili v Bojovníkovi 21/2016 na 3. strane pod titulkom: „Ďalších 33 osobností vyzýva...“.) Kotleba sa taktiež vyhranil voči spájaniu svojho mena a svojich straníckych kolegov s fašizmom: „Neviem, proti akému fašizmu sa chcú spájať, pretože my fašisti nie sme a presviedča sa o tom čoraz viac slušných ľudí. Už sú s tými obvineniami jednoducho trápni,“ napísal Kotleba na sociálnej sieti facebook. Hlavnespravy.sk, 5. 10. 2016 (výňatok) (Pokračovanie na str. 4)

BOJOVNÍK / 22

2


Žiadame podporu výstavbe Pomníka neznámeho vojaka „Vychádzajúc z poznania histórie nášho národa a jeho zápasu za slobodu, nezávislosť a zvrchovanosť predkladáme návrh na vybudovanie Pomníka neznámeho vojaka aj v slovenskom hlavnom meste.

Podľa názoru zástupcov podpísaných organizácií v Bratislave by mal stáť takýto pomník na Námestí slobody, ktoré už svojím názvom pripomína, čo je najvyššou hodnotou, ktorú treba brániť i za cenu obetovania vlastného života. Okrem toho Námestie slobody je miestom pevne spojeným s prvým ozbrojeným vystúpením slovenského národa za národnú slobodu a vlastnú, nezávislú samosprávu Slovenska v revolučných rokoch 1848–1849. Na tomto námestí 21. novembra 1849 zakončili svoje pôsobenie slávnostným nástupom hurbanovskí slovenskí dobrovoľníci po vyplnení svojich bojových úloh v boji za národnú slobodu, rovnoprávnosť a samosprávu. K tejto prvej skutočnej slovenskej národnej armáde, k jej bojovému odkazu sa prihlásili príslušníci Česko-slo-

venských légií v prvej svetovej vojne, vojaci a partizáni v Slovenskom národnom povstaní i zahraničnom ozbrojenom zápase počas druhej svetovej vojny,“ uvádza sa v liste najvyšším

ústavným činiteľom SR, v ktorom predsedovia SZPB Pavol Sečkár, Klubu generálov SR František Blanárik a prezident ZV SR Tomáš Švec, žiadajú prezidenta SR, predsedu parlamentu a premiéra o ich osobnú podporu projektu vybudovania Pomníka neznámeho vojaka. Redakcia Bojovník

List, adresovaný prezidentovi SR A. Kiskovi, predsedovi NR SR A. Dankovi a predsedovi vlády SR R. Ficovi podpísali na Dukle pri príležitosti 72. výročia osláv Karpatsko-duklianskej operácie P. Sečkár, F. Blanárik a P. Vojtek, viceprezident Zväzu vojakov SR.

Naša anketa (Dokončenie zo str. 1)

Po druhé, pri prijímaní zákonov v NR SR v pôsobnosti protifašistického odboja je potrebné brať do úvahy návrhy a stanoviská skúsených funkcionárov oblastných a základných organizácií, ako aj priamych účastníkov odboja. Vyhli by sme sa nedorozumeniam, ku ktorým došlo v rámci zákona 264 z 12. 9. 2014 (o odškodnení vojnových sirôt – pozn. red.). Jozef Petráš, podpredseda OblV SZPB, Martin: – Ústredie by malo venovať viac pozornosti strategickým otázkam koncepcie našej činnosti s akcentom na medzinárodnú spoluprácu v oblastiach poslania a cieľov SZPB. Regionálne združenie V4 je vnímané ako silná značka v rámci Európskej únie a má vzostupný trend. Na tejto medzinárodnej úrovni by ústredie malo začať rozvíjať činnosť a postupne do nej zapájať všetky oblastné výbory. Peter Baroš, člen OblV SZPB B. Bystrica: – Ústredie by malo minimálne 2-krát v roku vypracovať stručnú písomnú informáciu o dianí v samotnom ústredí a o poznatkoch a skúsenostiach získaných v zahraničí, ako aj v oblastných organizáciách. Z týchto vypracovať písomné závery „prevzatie na vedomie“ resp. pre činnosť v ďalšom období. Každá členská schôdza by mala byť na začiatku o týchto informáciách oboznámená tak, aby sa nestalo, že v podaní predsedov môžu byť informácie na základe subjektívneho ponímania podané rôzne. Ústredie musí tiež zdokonaliť internetovú stránku a podávať nové informácie aj obsahom tam „zaveseného“ Bojovníka a nie, ako je to v súčasnosti, že aktuálne je k dispozícii len číslo niekoľko mesiacov staré. Mladých nikdy nedonútime aby si kupovali Bojovník, tí ho budú hľadať vždy na internete a práve oni by mali mať tiež neustále čerstvé informácie.

Premiéra filmu

Porada k identifikácii padlých sovietskych vojakov Príbeh vínom písaný ním miest na prenesenie pozostatkov padlých a ich Dňa 10. októbra 2016 sa počas 15. zasadnutia zmiešanej rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre starostlivosť o hroby padlých vojakov a civilných obetí vojny, konala aj porada o spoločnom postupe pri zisťovaní mien sovietskych vojakov, pochovaných na území Rakúska, Maďarska, Slovenska a Česka.

Predstavitelia ruských zahraničných ustanovizní z uvedených štátov, zodpovední za starostlivosť o vojnové hroby, posúdili súčasnú situáciu so sovietskymi vojnovými hrobmi v pohraničných územiach, rozdiskutovali problémy súvisiace s nájde 11. OKTÓBER Až 53 percent z celkove 170 vedúcich oddelení, odborov a referátov do roku 1973 tvorili v západnom Nemecku niekdajší príslušníci Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany. Podľa objaveného dokumentu patrila pätina vedúcich pracovníkov rezortu v inkriminovanom čase medzi bývalých príslušníkov Sturmabteilung (SA) a 16 percent pôsobilo na ríšskom ministerstve spravodlivosti. Táto kontinuita v personálnej oblasti mala fatálne dôsledky, keďže spomaľovala začiatky demokracie. Mnohé zo zákonov boli vtedy len povrchne zbavené nacistických prvkov.  18. OKTÓBER Podľa najnovšieho rozhodnutia Hitlerov rodný dom v hornorakúskom mestečku Braunau nad Innom nezbúrajú, ale ho kompletne prerobia tak, aby „nebol zvonku poznateľný“. Vo veľkej trojposchodovej renesančnej stavbe sa nachádza byt, v ktorom prišiel Adolf Hitler na svet. Ra-

3

evidenciu. Prebehla k tomu zaujímavá výmena informácií o získaných databázach, skúsenostiach zo spresňovania a zisťovania mien vojakov pochovaných ako neznámych. Na záver bolo prijaté rozhodnutie o širšej výmene informácií, o užšej praktickej spolupráci a zdokonaľovaní foriem a spôsobov zvečnenia pamiatky padlých sovietskych (ruských) vojakov. Za ruskú stranu sa porady zúčastnili referent námestníka ministra obrany RF A. V. Kirilin a veľvyslanec RF v SR A. L. Fedotov. Veľvyslanectvo RF v SR

kúskou vládou vymenovaná komisia zvažovala budúcnosť už roky prázdneho domu, aby sa nestal pútnickým miestom ultrapravičiarov. Niektorí z nich sa vyjadrili, že jeho zničenie by vyvolalo dojem, že sa

stalo sa

VO SVETE 11. 10.–19. 10. 2016

Rakúsko pokúša vymazať časť svojej minulosti. Vynovenú budovu bude využívať nejaká charitatívna organizácia alebo verejný orgán.  Skupina približne 80 poslancov japonského parlamentu navštívila svätyňu Jasukuni v Tokiu, ktorú v mnohých krajinách Ázie považujú za symbol japonského militarizmu. Poslanci prišli do svätyne deň po tom, čo do nej premiér Šinzó Abe tradične zaslal obetný dar. Jeho osobná návšteva v decembri 2013 vyvolala rozhorčenie Číny a Južnej Kórey i neobvyklú kritiku USA.

Šintoistická svätyňa je totiž pamätníkom aj 14 lídrov odsúdených za zločiny počas 2. svetovej vojny. Zasvätili ju vojakom aj civilistom, ktorí od polovice 19. storočia zomreli v boji za japonského cisára.  19. OKTÓBER Pravicový extrémista v Bavorsku zranil štyroch policajtov, ktorí mu prišli odobrať zbrane. Štyridsaťdeväťročný muž začal strieľať bez varovania. Úradníci v sprievode policajtov mu prišli odobrať legálne držané zbrane pre „jeho nespoľahlivosť“. Mal viac ako 30 rôznych zbraní. Úrady pred zásahom vyhlásili jeho poľovnícky lístok a zbrojný preukaz za neplatné. Incident sa odohral v bavorskej obci Georgensgmünd asi 40 kilometrov od Norimbergu. Útočník sa hlási ku krajne pravicovému hnutiu Ríšskí občania, ktoré neuznáva súčasný nemecký štát a tvrdí, že nacistická Tretia ríša neprestala existovať. (ao)

Dňa 13. 10. 2016 sa v Múzeu holokaustu v Seredi konala premiéra dokumentárneho filmu, ktorý sa venoval životnému príbehu Ferdinanda Fussmanna, jedného z najväčších vinohradníkov v medzivojnovom Československu.

Riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok pripomenul prepojenosť vinohradníka s miestom, z ktorého ho deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. „Jeho životný osud sa spojil s bývalým koncentračným táborom v Seredi v deň, keď ich spolu s celou rodinou naložili do dobytčích vagónov. Smerovali do Auschwitz-Birkenau, kde ich zavraždili. Takto skončil životný osud rodiny Fussmannovcov.“ Na vinohradnícku tradíciu Ferdinanda Fussmanna nadviazala firma Food Farm v Hlohovci. Jej výkonný riaditeľ Vojtech Mosný vyzdvihol jeho význam: „Sú mená, ktoré nikdy nezapadnú prachom a Ferdinand Fussmann je toho príkladom. Okrem ľudského rozmeru, nás inšpiroval aj jeho podnikateľský prínos. Preto si každoročne pripomíname jeho odkaz a dnes ho napĺňame. Nechal nám tu bohatstvo, ktoré zveľaďujeme.“ Autor a režisér filmu Peter Chmela objasnil pozadie vzniku dokumentu: „Námet ma veľmi zaujal. Vedel som, že musíme urobiť film, ktorý bude nadčasový a bude nositeľom myšlienky pokračovania tradície Ferdinanda Fussmanna. Vo filme možno vidieť autentické miesta, kde sa pohyboval a pracoval. Každé miesto má svoju históriu a symboliku. Tento región sa preslávil aj vďaka nemu. Bol to človek, ktorý presahoval rámec regiónu, presahoval rámec Slovenska.“ SNM – Múzeum židovskej kultúry

Tetovanie na duši 70 000... ...bola séria podujatí, ktoré Múzeum SNP pripravilo pri príležitosti Pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia a 75. výročia prijatia Židovského kódexu na Slovensku (9. 9.).

Exteriérová výstava hovorí o príbehoch šiestich rasovo prenasledovaných ľudí, ktoré si navyše môžete vypočuť v mobilnej aplikácii Múzeum SNP. Večerný komponovaný program priniesol nielen tematické videomapingy na budove Pamätníka SNP, ale aj šesť premiérovo predstavených skladieb, ktorými sme tiež prerozprávali príbehy rasovo prenasledovaných. Premiérovo zazneli skladby Jany Orlickej, Martina Haricha či Sisy Sklovskej, ktoré boli predelené krátkymi vstupmi s premietaním doposiaľ nepublikovaných dobových materiálov s protižidovskou propagandou – Ľudových novín, plagátov, karikatúr, fotografií a filmových materiálov z oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. Budova Pamätníka SNP bola navyše ponorená do rôznych obrazových farebných nálad. Podľa muzeumsnp.sk

BOJOVNÍK / 22


LETOM SVETOM

Izrael pripomenul ukrajinským nacionalistom Babin Jar Ukrajinských poslancov rozhorčili slová izraelského prezidenta Re’uvena Rivlina, ktorý vo Verchovnoj rade Ukrajiny pripomenul účasť OUN-UPA na nacistických zločinoch. Spomínajúce historické fakty sú nimi považované za ponižovanie ukrajinského národa a úloha nacionalistov pri vraždení v Babom Jare (po ruský Babij Jar) zase za „sovietsky mýtus“. Osobitne srdnato sa proti tomu staval líder Radikálnej strany Oleg Ljaško, ktorého kolegovia svojho času verejne vychvaľovali Hitlera.

Tvrdí, že „Rivlinove slová ponížili Ukrajincov, a preto vyzývam prezidenta Izraela ospravedlniť sa pred naším štátom a naším národom. A knesset nakoniec priznať hladomor za genocídu ukrajinského národa, ako Verchovná rada priznala v roku 2008 holokaust za genocídu židov“. Pripomeňme si, že nedávno bol Rivlin na Ukrajine na oficiálnej návšteve, zasvätenej 75. výročiu Babinho Jara. Dňa 27. 9. vystúpil vo Verchovnoj rade, kde pripomenul, že na území súčasnej Ukrajiny bolo v rokoch 2. sv. vojny zabitých 1,5 milióna Židov a spolupáchateľmi pri tom boli Ukrajinci, vrátane nie neznámych bojovníkov Organizácie ukrajinských nacionalistov. „V Babinom jare i na iných miestach ich (Židov) strieľali v lesoch pri úšustoch a priekopách, hádzali do hromadných hrobov. Mnohí spolupáchatelia zločinov boli Ukrajinci. A medzi nimi sa osobitne vynímali bojovníci OUN, ktorí sa vysmievali nad Židmi, zabíjali ich a v mnohých prípadoch vydávali Nemcom,“ poznamenal Rivlin. „Obviniť OUN z holokaustu je poníženie ukrajinského národa.“ Slová ukrajinského prezidenta rozhorčili nielen Ljaška, ale aj zástupcu Štátneho výboru pre televíziu a rozhlas Ukrajiny, lídra Organizácie ukrajinských nacionalistov Bohdana Červaka. „To, čo urobil prezident štátu Izrael v ukrajinskom parlamente, sa dá traktovať jednoznačne – ako pľuvanec do duše Ukrajincom. Obviniť OUN z holokaustu a ešte počas parla-

mentných debát pri príležitosti 75. výročia tragédie Babinho Jaru – to je poníženie ukrajinského národa,“ poznamenal Červak na facebooku a zdôraznil, že „Rivlin ani nezbadal novú Ukrajinu“ a potom požiadal, aby sa do situácie zamiešala Židovská obec na Ukrajine a aby presvedčili prezidenta Izraela o tom, že „čítať moskovské noviny a pozerať ruskú televíziu nie je len škodlivé, ale aj neslušné“. Do vlny rozhorčení sa zapojil aj predseda Ukrajinského inštitútu národnej pamäte Vladimír Vjatrovič, ktorý vyhlásil, že OUN sa na holokauste nezúčastnila a vyjadrenia izraelského prezidenta nazval sovietskym mýtom. Podľa neho vraj vina za túto tragédiu leží nielen na vykonávateľoch, ale aj na sovietskom komunistickom režime, pokúšajúcom sa zamlčiavať rozsahy zločinov – v ZSSR vraj všetky obete Babinho Jaru nazývali „sovietskymi ľuďmi“, a okrem toho sa miesto tejto katastrofy pokúšali zastavať športovými objektmi, mal povedať podľa Deutsche Welle Vjatrovič. Na povedané tvrdo zareagoval ruský historik a publicista Alexander Ďjukov, ktorý Vjatroviča nazval „debilom – revizionistom“. „Nestačí, že odmieta očividný a historikmi detailne preskúmaný fakt, on k tomu ešte ani nemlčí, keď je to treba,“ napísal. Porošenkové ospravedlnenie sa tiež považuje za „poníženie“. Za roky okupácie Kyjeva od jesene 1941 do oslobodenia mesta v roku 1943 sa Babin Jar

stal bratskou mohylou pre stovky tisíc nacistických obetí, osobitne Židov, ale tiež cigánov, vojnových zajatcov a ďalších. Len počas dvoch dní: 29.–30. 9. 1941 bolo postrieľaných Židov vyše 33 tisíc. Presný počet dodnes nie je známy. Podľa historikov tam bolo zabitých vyše 150 tisíc ľudí, medzi ktorými bolo najmenej 50 tisíc Židov. „Objavenie sa na Ukrajine Hitlerových pamätníkov je len otázkou času.“ Prezident inštitútu Blízkeho východu Jevgenij Satanovskij sa nazdáva, že Ljaškova reakcia a Vjatrovského slová boli absolútne predpovedateľné. „Súčasný režim urobil hrdinov Ukrajiny z ľudí, ktorí sú vinní z vrážd Židov a Poliakov, z tých, ktorí slúžili Abwehru, SS, gestapu. Hitlerovi zatiaľ pamätníky nestavajú, no toto všetko je len otázkou času,“ vyslovil sa novinám Vzgljad. Čo na to izraelskí politici? Izraelský politológ, bývalý vysokopostavený pracovník izraelských špeciálnych služieb Jakov Kedmi tvrdo okomentoval slová ukrajinských propagandistov: „My najlepšie vieme, kto a kde likvidoval náš národ, disponujeme mnohými reálnymi svedectvami a nie propagandistickými špekuláciami. Je mi veľmi ľúto, že keď Porošenko navštívil memoriál Jad Vašem, že ho neobdarovali knihou s tisíckami dokumentov a svedectiev o tom, čo vystrájali spolupáchatelia nacistov, ktorých teraz na Ukrajine považujú za hrdinov,“ zdôraznil a doplnil, že má „priateľov, ktorým príbuzných zabili banderovci počas 2. sv. vojny a aj priateľov, ktorým príbuzných zabili pobaltskí kolaboranti. My sme sa dejiny neučili podľa propagandy, pretože sa dotkla každého domu, a takéto vyhlásenia Ljaška a Vjatrovského nepotrebujeme!“ Podľa vz.ru, 28. 9. 2016

V čom je podstata „plutóniového problému“? Rusi pri ňom poukazujú na to, že Američania sa ich aj v tomto snažili podviesť!

Zmluva hovorí o utilizácii 34 ton plutónia na každej strane (bomba pre Hirošimu mala 6,5 kg uránu). Rusi na to postavili fabriku, Američania nie. Tí, naopak, na pol ceste vychytralo vymysleli iný spôsob „utilizácie“ (generál Ivašov hovorí, že ten bol zavrhnutý už pri rokovaniach). Taký, že súčasné plutónium sa neznehodnotí, len sa „zakope do zeme a v prípadnej chvíli znovu vykope“, čo má

BOJOVNÍK / 22

byť omnoho lacnejšie, ako vyprodukovať nové zbrojné plutónium, hovorí ďalší odborník, ktorý bol pri príprave zmluvy, podpísanej v roku 2000. Zazmluvnená utilizácia podľa Ivašova znamená kompletné rozobratie rakety tak, aby sa už nedala obnoviť. Lenže Američania i toto chcú vnímať inak: „...atómové nálože neutilizujú, ale skladujú. Druhé stupne rakiet tiež skla-

dujú, čiže vytvárajú si návratný potenciál!“ Na čo sa vlastne Američania spoliehajú? Na svoj plán bleskového globálneho úderu, ktorý v roku 2003 podpísal G. W. Bush mladší. Ten má v momente zlikvidovať 70 % atómového potenciálu Ruska. No a na to, aby Rusko po tomto bombardovaní bolo zbavené aj možnosti na odvetu, na to Američania vytvárajú globálny systém protiraketovej obrany. V. MIKUNDA, podľa Youtube.com

Čo píšu iní (Dokončenie zo str. 2)

 Stalinov vnuk oponuje učebniciam dejepisu

Vnuk Josifa Stalina Jevgenij Džugašvili požiadal Moskovský mestský súd zaviesť trestnoprávne konanie podľa článku o rehabilitácii nacizmu proti autorom novej učebnice dejín pre žiakov 10-tych tried. S odvolávkou sa na jeho advokáta Sergeja Strygina o tom informuje RIA Novosti. Podľa jeho slov v učebnici dejepisu „História Ruska: začiatok XX. – začiatok XXI. storočia. Pre X. ročník“, ktorý v roku 2016 vydalo moskovské vydavateľstvo „Drofa“, je napísané, že poprava v Katyni bola spáchaná z príkazu ÚV VKP(b). Džugašviliho advokát poznamenal, že autori s týmto vyhlásením, odmietajú, že vojaci nacistického Nemecka spáchali vraždu 11 tisíc poľských dôstojníkov v Katynskom lese pri Smolensku, organizátori ktorej boli Hermann Göring a Alfred Jodl. Stalinov vnuk už takéto podanie poslal Ostankinskému súdu Moskvy, no tam ho zamietli. Potom ho podal voči Štátnej Dume RF na ochranu cti. Chcel tým dosiahnuť vyvrátenie podielu jeho dedka Josifa Stalina voči katynskej záležitosti. Podaniu nebolo vyhovené. Podľa rambler.ru, 10. 10. 2016

 Petrohradčanom stanovili normy chleba na prípad vojny

Vláda Sankt-Peterburgu stanovila potravinové normy, ktoré zaručujú každému obyvateľovi mesta počas 20 dní po 300 gramov chleba denne. Takýto výnos bol podpísaný 6. októbra na stránke petrohradskej vlády. V dokumente sa tiež hovorí o nedotknuteľných a operačných zásobách raži a pšenice v regionálnom potravinovom fonde Petrohradu na roky 2016–2018. Objem nedotknuteľných zásob musí mať 31,1 tisíc ton obilia na rok, vrátane 21,7 tisíc ton pšenice a 9,4 tisíc ton raži. Operačné zásoby obilia vo fonde musia byť najmenej 38,8 tisíc ton (najmenej 27,7 tisíc ton pšenice a najmenej 11,6 tisíc ton raži). Pri výpočtoch sa vychádza z takých podmienok, ako – objem priemernej spotreby chlebových produktov Petrohradčanmi (109 kg ročne na človeka v prepočte na obilie) a počet obyvateľstva (5 191 690 ľudí). Podľa ria.ru, 10. 10. 2016

 Protestná nóta Ukrajiny Poľsku za UPA

Veľvyslanectvo Ukrajiny poslalo protestnú nótu ministerstvu zahraničia Poľska kvôli zničeniu pamätníka vojakom Ukrajinskej povstaleckej armády na cintoríne v dedinke Werchrata, povedal veľvyslanec Andrej Deščica. Na youtube sa predtým uvádzalo, že zničený pamätník môžu mať na svedomí členovia radikálneho nacionalistického zoskupenia „Tábor Veľkého Poľska“, ktorý na svojej stránke umiestnili video ničenia predmetného memoriálu. * * * OUN-UPA je podľa poľskej strany zodpovedná za masové vraždy páchané v rokoch 1939–1945 poľského obyvateľstva Volyne, východného Haliča a juhovýchodných vojvodstiev II. Poľskej republiky. Toto všetko kulminovalo 11. júla 1943 tzv. volynským masakrom, kedy ukrajinskí nacionalisti naraz zaútočili proti 150 poľským dedinám. Podľa ria.ru, 10. 10. 2016

 Denník SME obvinil Horkýže Slíže z fašizmu

Denník SME na základe facebookových informácií od neznámeho treťosektorového udavača obvinil bubeníka kapely Horkýže Slíže, Mareka Viršíka, že poskytol svoje štúdio na nahrávanie nového albumu skupine Krátky proces. „Tá je známa radikálnymi textami útočiacimi na inakosť,“ píše denník SME, ktorého telefonickú otázku odbil bubeník kapely slovami: „Netreba to riešiť, to sú hejterské záležitosti,“ a na otázku, do akej miery išlo o biznis, zopakoval: „Neoplatí sa k tomu vyjadrovať.“ Aktivistom proti extrémizmu zo stránky Naše Slovensko, sa podarilo pred pár dňami zrušiť koncert Ondreja Ďuricu v Bratislavskom Ateliéri Babylon. Koncert bol zrušený po tom, čo facebookovú stránku, ktorá koncert avizovala, zaplavili komentáre antifašistov dožadujúcich sa zákazu koncertu. Jedným z dôvodov malo byť, že jeho piesne sa hrali na predvolebných mítingoch ĽSNS. Podľa hlavnespravy.sk, 7. 10. 2016

4


NAPÍSALI STE NÁM

Dokedy budeme bagatelizovať? Slovensko sa malo rázne vyrovnať s fašizmom hneď po vojne, dodnes dopláca na vtedajšiu humánnosť.

Velebenie fašizmu, popieranie holokaustu či verejné reči o likvidácií politikov zostávajú nepotrestané. Napriek tomu, že dnes máme v zákonoch paragrafy, ktoré umožňujú potrestať za takéto výroky. Na efektívny boj proti extrémizmu a nenávistným prejavom vo virtuálnom svete je nevyhnutná účinná operatívnopátracia činnosť štátnych orgánov polície, SIS a neodkladné poskytovanie informácií, získaných takouto činnosťou orgánom činným v trestnom konaní. Na tento účel by mala slúžiť pre učiteľov aj ministerstvom školstva... nedávno vydaná pomôcka „Pokyny na boj s extrémizmom a radikalizmom“. Či je tomu tak, ukáže čas, no už teraz sa objavujú informácie o tejto pomôcke, že nič nové im nepriniesla. Bežné vyučovacie procesy a prístupy, ktoré sa v škole používajú, nefungujú. Rozhodne je dobrý nápad povinných exkurzií do Osvienčimu a ďalších miest koncentračných táborov, no zároveň sa pozrime na výsledky volieb v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté hrôzami druhej svetovej vojny. Mládež má Kalište, Nemeckú, Kremničku, Ostrý Grúň či Kľak pod nosom, ich starí rodičia boli udalosťami priamo

dotknutí a dnešná skutočnosť to vlastne nereflektuje, preto mám za to že, základom extrémizmu a radikalizmu je presvedčenie, že môžu existovať priame a jednoduché riešenia na zložité problémy. Presvedčenie, že ja viem, ktoré riešenia sú správne a že mám právo vymáhať tieto riešenia, akýmkoľvek spôsobom, je prežité, treba si dávať pozor, aby sme takto nepostupovali aj my, v snahe vyrovnať sa s extrémizmom a radikalizmom v hlavách ľudí. Ako je možné, že v dnešnej dobe sa likvidáciou politikov nedávno na verejnej prednáške v Trnave vyhrážal aktivista Rudolf Vaský, ktorý podporuje kotlebovcov? Hovoril o „vysporiadaní sa s politikmi roxorovými tyčami alebo vystrelením mozgu pištoľou“. Polícia v prednáške problém nevidí. „Zhromaždenie sa zaobišlo bez narušenia verejného poriadku a z pohľadu polície nedošlo ani k spáchaniu trestného činu, ani priestupku,“ povedala pre agentúru SITA trnavská policajná hovorkyňa s tým, že polícia celú akciu monitorovala. Do zasadačky v administratívnej budove mesta prišlo asi sto ľudí. Tieto prípady sú presne tým, čo na Slovensku vidíme. Je tu snaha o bagatelizáciu rôznych skutkov, ktoré majú

rasistický charakter. Môže to postupne viesť k úplnej relativizácii toho, čo môže byť nebezpečné. Nestalo sa to prvýkrát. Policajti sa striktne držia určitých algoritmov, to znamená, že pokiaľ človek nemá vytetovaný hákový kríž, ale len nejaký symbol runy, nebudú to riešiť ani sa snažiť urobiť precedens. V tom je tragédia, že vôbec sa neberie ohľad na kontext toho, čo sa stane a kde sa to stane. Súhlasím s právnikmi, ktorí konštatujú, že my už vlastne na také postihy paragrafy máme, len sa nevyužívajú. Pri takom striktnom a rigidnom rozhodovaní súdov u nás by takéto obvinenia boli pravdepodobne spochybňované. Poslanci Kotlebovej strany si vo vyjadreniach na sociálnych sieťach dávajú pozor na formulácie. De facto podľa nej hovoria schvaľujúco o porušovaní ľudských práv, čím sa „hlásia“ k tzv. osvienčimskej lži (popieranie holokaustu) a jasne dávajú najavo sympatie k Hitlerovi i Tretej ríši. Preto podľa môjho názoru treba tieto vyjadrenia hodnotiť v celkovom kontexte. Ide teda aj o to, či sa polícia a iné orgány zaoberajú činnosťou týchto ľudí systematicky a dlhodobo, aby vedeli odhaliť aj ich ďalšie aktivity, smerujúce k narušeniu demokratického zriadenia a verejného poriadku a vyvodiť z toho trestnoprávne dôsledky, alebo len na „oko“ deklarujú ich činnosť. Keď vidím potetovaných policajtov s vyholenými hlavami až ma prechádza mráz po tele.

Trenčianske „divadlo“ Sudety v Plzni Mimochodom, mnohé významné osobnosti svetovej politiky sa v priebehu i po ukončení 2. svetovej vojny pozitívne vyjadrovali k osobe Stalina. Napríklad premiér Veľkej Británie Churchil dňa 7. novembra 1945 v parlamente povedal: „Ja osobne nemôžem cítiť nič iné, okrem veľkého obdivu k tomuto človeku, otcovi svojej krajiPriznám sa, že pri sledovaní tejto informá- ny, ktorý riadi osud svojej krajiny v dobe cie som zostal zaskočený minimálne dvakrát. mieru a jej víťaznému obrancovi v dobe Po prvé preto, že aj napriek tomu, že žijem vojny“. Človeku, ktorý pozná históriu a hlavne v Trenčíne a chovám hlbokú úctu k našej antifašistickej tradícií, nevedel som o tom, historické súvislosti môže byť úplne jedno, či je alebo nie je Stalin že J. V. Stalin je čestným občestným občanom nejakého čanom mesta Trenčín. A po mesta na Slovensku. Stalinodruhé preto, že som si nevedel ve zásluhy a hlavne zásluhy vysvetliť, ako vôbec primáSovietskeho zväzu na ukontorovi Rybníčkovi, v obrovčení 2. svetovej vojny nik skej spleti problémov mesta, z dejín nevymaže, aj keď sa a obyvateľov Trenčína takáto o to mnohí dnešní ideológovec vôbec prišla na um. Bola via snažia. to primátorova osobná iniciaMyslím si, že táto Rybníčtíva, alebo mu to niekto nakova iniciatíva nebola o Stašepkal, aby opätovne prispel linovi a ani o obetiach jeho k šíreniu rusofóbnych tendenéry. Ani táto moja úvaha sa cií v našej spoločnosti? Som presvedčený, že tak Maršal Sovietskeho zvä- ich nesnaží bagatelizovať či ako ja, ani drvivá väčšina zu a osloboditeľ aj Tren- ospravedlňovať. Celé toto mestské divadlo v priamom Trenčanov nemala, ani nemá čína Josif V. Stalin Ilustrácia internet prenose malo iný význam. šajnu o tom, kto je a kto nie je čestným občanom mesta Trenčín. To, Malo zrejme posilniť psychologické ťaže trenčiansky primátor napriek tomu, že ženie západu proti medveďovi z východu, v meste vládne s podporou vraj ľavicového ktorý sa zobudil. Ešte jedna pripomienka k vyjadreniam Smeru – SD má liberálne a teda pravicové myslenie a cítenie, je známe. Avšak osobne Richarda Rybníčka, ktorý na Stalinovi nema zarazila jeho povrchnosť, nezáujem po- nechal nitku suchú a okrem iného povedal: chopiť historické súvislosti a navyše jeho „Ak nebudeme vnímať takéto historické bohorovnosť, s akou sa tešil primitívny akt fakty (mal zrejme na mysli tzv. „zločiny mestského zastupiteľstva oznámiť ruské- komunizmu“) a začneme ich zľahčovať, potom uvoľníme cestu extrémizmu, ktorý sa už mu veľvyslanectvu. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, a to dnes dostal do parlamentov viacerých štáaj pre „trenčianskeho hradného pána“ Ri- tov, vrátane Slovenska.“ Pán primátor, z nárastu extrémizmu, charda Rybníčka a pre jeho lok... v mestskom zastupiteľstve, že Stalinovi bolo čest- a dovolím si povedať priam neofašizmu né občianstvo udelené plénom Mestského u nás na Slovensku, ako aj v celej Eunárodného výboru v Trenčíne dňa 21. aprí- rópe, je zodpovedný súčasný neoliberálla 1947. Teda ešte pred februárovými uda- ny politický systém a jeho protagonisti, losťami v roku 1948 a bolo tak učinené ako medzi ktorých patríte. Práve pre nezáuprejav úprimnej vďaky Trenčanov Soviet- jem vnímať skutočné historické fakty, pre skemu zväzu za oslobodenie a ukončenie snahu deformovať ich a prekrúcať a pre 2. svetovej vojny. Stalin bol vrchným ve- absolútnu neschopnosť riešiť podstatné, liteľom Červenej armády a hlavným pred- mnohokrát bežné problémy občanov a spostaviteľom štátu, ktorý mal rozhodujúci po- ločnosti. Jozef HRDLIČKA, 10. októbra 2016 diel na porážke fašizmu a ukončenia vojny. Nie je tomu tak dávno, čo televízne spravodajstvo na Slovensku prinieslo pompéznu informáciu o tom, že dňa 28. septembra 2016 podal primátor mesta Trenčín Richard Rybníček na rokovaní mestského zastupiteľstva návrh na odňatie čestného občianstva mesta Trenčín J. V. Stalinovi.

5

Stručná informácia: Cez víkend od 9. po 11. 9. 2016 sa na svoj kongres v Plzni zišli predstavitelia sudetských Nemcov, aby sa na ňom zaoberali cezhraničnou spoluprácou a prehlbujúcimi sa vzťahmi dvoch susedných krajín.

Pre bývalých českých Nemcov (nič nového) to bol drzý zastierací manéver, a to získavať v radoch českých politikov spriaznené duše na ich vlastné sudetské ciele. Preto si tiež pozvali primátora Brna P. Vokřála. To je už ich človek a ďalší pribúdajú. „Kvapka po kvapke aj do kameňa jamku vyhĺbi“ (ako tvrdí Bert Posselt, čo sa aj potvrdzuje.) Prečo v susednom Bavorsku boli touto zásadnou úlohou poverení práve bývalí českí Nemci, zostáva záhadou. Predstavte si, že je to podobné, akoby premiér B. Sobotka rovnakou úlohou poveril ČSBS a my sme na jej splnenie vyrazili do Bavorska. Veď sú to priami potomkovia tých freikorpsov, ktorí na našom území páchali ozbrojené teroristické činy, v lete a na jeseň 1938 vraždili stovky našich ochrancov hraníc a iných, prevažne uniformovaných českých úradníkov a zamestnancov... čo je naozaj neuveriteľné. Nebodaj sem prichádzajú na to, aby sa zamysleli nad svojimi hroznými činmi? Tými, ktoré viedli k rozvratu našej prvej republiky, ktorá bola tak úspešne naštartovaná vynikajúcim ekonómom A. Rašínom? Alebo sem prišli preto, aby sa tu obracali k českému Bohu a prosili o odpustenie v našom českom nebi (viď. Cimrmanovo České nebo)? Toto sebakritické a k cirkvi sa obracajúce zamyslenie totiž požadoval Wenzel Jacksch práve od Čechov už v roku 1958. Vidíte a dnes sa týmto pokynom úspešne riadia poslušní chlapíci z našej KDÚ/ČSL. Ak neviete, kto to bol Wenzel Jaksch, odpoviem stručne: bol to odporca vzniku povojnového Československa a vyznávač nacionálneho štátu, smeru, z ktorého sa v Nemecku zrodil nacizmus. A teraz si uvedomte, že Wenzel je pre súčasných Nemcov ideovým vzorom. Takým, že plaketou W. Jakscha vyznamenávajú aj českých politikov. Tí potom, zrejme, konvertujú k jeho pôvodným názorom. Zrejme sa to robí na to, aby sa táto povojnová, Nemecku naor-

Norbert LACKO, predseda komisie pre učiteľov, ženy a mládež

dinovaná denacifikácia a demilitarizácia, aj pri ďalších pokoleniach opäť zvrhávala do pôvodnej (azda pudovej) vlastnosti. Tak čo, bývalí českí Nemci? Po českej štátnej príslušnosti asi netúžite, po svojej pravlasti áno! Prečo ste však zničili pomerne prijateľné spolunažívanie v českom pohraničí? Že na príkaz führera? A to nemáte vlastný rozum, to ste do posledných vojnových dní verili vo víťazstvo? Aha, tak preto vaši chlapci v nemeckých (pôvodne českých) dedinách, keď tadiaľ prechádzali Pochody smrti, pomáhali zabíjať zúbožených väzňov a potom sa s týmito svojimi úspechmi dokonca chválili v krčmách pri pive. A viete vôbec, že ak by ste neboli odsunutí, boli by ste za toto svoje hrdinstvo súdení – a zrejme spôsobom smrť za smrť? Viete, že hrdinovia, ktorí ničili Československo, boli vyznamenaní priamo Hitlerom? A že ich nebolo málo: každý piaty český Nemec – toľko hrdinov! A keď sme pri tej pamäti – vy nemeckí sklerotici: čo takto začať platiť vojnové reparácie krajinám, ktoré boli vojnou značne poškodené? Predsa ste sľúbili, že až budete zjednotení, že sa budete tejto záležitosti venovať. Nezdá sa vám, že je to už dobrých 26 rokov? Tak a teraz do vlastných českých radov: O tejto demonštrácii vedelo dosť novinárov a televíznych reportérov, boli zvedaví, čo my tam chceme vlastne robiť a čo nám na nich (na bývalých českých Nemcoch) vadí, ale aby sa o tejto pripravovanej akcii zmienili v českých médiách – tak to unisono taktiež sklerotici zabudli. Aká je len nákazlivá tá chorobná strata pamäti! Čiže o demonštrácii sa zrejme len samizdatovo dozvedelo päťdesiat Plzeňákov, ktorí prišli. Čo na 170-tisícovú Plzeň nie je príliš veľa. Zrejme neinformovanosť a hlavne nezáujem. Česi vraj neverili, žeby tí súčasní – bývalí českí Nemci vyzerali (aj povahovo) inak, ako vtedy, keď odchádzali pokojnou cestou, pretože pochopili, že už naveky chcú žiť v Ríši. Preto si vtedy s nadšením menili štátne občianstvo pred vlastným príchodom Hitlera do našej republiky. Ktorý predsa tvrdil, že musí zachrániť tých v Česku utlačovaných nemeckých chudákov. Takže načo sem lezú? Jaroslav BUKOVSKÝ, ČSBS Plzeň

BOJOVNÍK / 22


Nech sa naše výročné rokovania stanú odrazovým mostíkom na ešte bohatšiu činnosť ZO SZPB! Prijímanie nových členov – po novom Výročie SNP v Humennom

Úplne posledný príspevok k 72. výročiu SNP prišiel do redakcie z oblastnej organizácie SZPB v Humennom, ktorá si SNP pripomenula už 26. 8. 2016.

Po novom znamená, že ZO SZPB v Čiernom Potoku začala záujemcom z radov mládeže prijímať prihlášky slávnostne vždy pri najbližšom výročí.

Informuje o slávnostnom rokovaní oblastného výboru, spojeného s inštruktážnou poradou funkcionárskeho aktívu, zameranou na oboznámenie sa s plnením záverov XVI. zjazdu SZPB, ktoré otvoril oblastný predseda Benjamin Bláha a v rámci ktorého vystúpili s príťažlivým repertoárom žiaci humenskej základnej umeleckej školy. Potom tajomníčka G. Rosičová prečítala správu o činnosti, v ktorej priblížila význam SNP a zdôraznila jeho odkaz pre súčasnosť. V ďalšej časti sa účastníci plenárneho rokovania odobrali v sprievode Mestského dychového orchestra Chemlon k Pamätníku vďaky na Ná-

Prvou členkou, ktorej prihlášku 6. 10. 2016 vo Svidníku prijal predseda SZPB Pavol Sečkár, v prítomnosti oblastného predsedu z R. Soboty Pavla Brndiara, pri príležitosti kladenia vencov k pamätníku vojakov Sovietskej armády, je dcéra predsedu ZO SZPB v Č. Potoku Alžbeta Pupalová. Naša organizácia robí všetko pre to, aby sme boli stále mladí, aby sme boli stále protifašisticky vplyvní a užitoční. Veď nás je 47 z obce s počtom obyvateľstva 154. Veronika RÍZOVÁ, členka ZO SZPB Čierny Potok

Na Dukle nechýbala ani druhá najväčšia základná organizácia SZPB na Slovensku – z Čane, ktorá sa sem každoročne chodí pokloniť rodákovi Imrichovi Karafovi. Vždy si naňho s úctou spomenú a zastavia sa pri jeho mene na pamätnej doske. Na snímke medzi členmi SZPB z Čane je aj oblastná tajomníčka SZPB Monika Gergelová a poslanec NR SR Peter Pamula.

Názor očitého svedka Dukla je pamätné pietne miesto, SZPB sem nikdy neorganizuje nejaký voľnomyšlienkársky výlet, ale zabezpečuje účasť na pietnej spomienke na našich rodákov, ktorí sa nám spolu s červenoarmejcami a rumunskými vojakmi zaslúžili o súčasnú slobodu.

Tento rok sa však minimálne tretina účastníkov na to pozerala inak. Hovorím o tej tretine, ktorá zaplnila okolité reštaurácie a kašlala na nejaké kladenie vencov. Či na Dukle, či vo Svidníku, ale najmarkantnejšie to vyznelo na cintoríne vojakov Červenej armády, kde pri pamätníku „krovie“ vytvorili len členovia delegácií, kladúcich vence. Niektorí funkcionári oblastných výborov SZPB sa dokonca nezúčastnili ani len jedného pietneho aktu. Asi to nestihli pretože všetok čas spotrebovali na presun do reštaurácií a putík. Nepáčilo sa mi ani správanie niektorých počas noci na internáte v Bardejove. Považujem ho za nedôstojné dospelého človeka, ktorý má reprezentovať SZPB. A verte, že si to nemyslím sám! Nevôľu medzi účastníkmi pietneho aktu na Dukle vyvolala

aj absencia ruskej hymny. Akoby sa niekto bál priznať, že na Dukle padlo najviac práve Sovietov.

K. Nosáľová pri pomníku M. Brudera.

Akoby sa niekto bál priznať, že Červená armáda tadiaľto útočila hlavne na našu žiadosť. A my sa jej za to nevieme ani len hymnou odvďačiť. Priami účastníci mali na to hneď odpoveď. Organizátori vraj nechceli dráždiť prezidenta – rusofóba. A že vraj dobre urobil, že sem nikoho neprišiel dráždiť. Aspoň vraj nemusel byť vypískaný. Na počudovanie tento rok sem po prvýkrát neprišiel ani nikto od Svobodovcov. Na druhej strane, kto chce a pozorne si prezerá pamätníky, tak vždy si odnesie nejaké nové poznanie. Ako napríklad Kornélia Nosáľová z Rimavskej Soboty, ktorá si tu minulý rok na jednom pomníku našla meno Michal Bruder (za slobodna jej menovec) a odvtedy sa snaží zistiť, či s ním nemá nejakú rodinnú príbuznosť. Preto keď ku hrobom padlých vojakov kladie kvety, v duchu myslí aj na neho, zatiaľ neznámeho, ale možno aj príbuzného Michala Brudera.

Švajčiari na Slavíne

Štyrikrát do roka už 20 rokov prichádza na Gemer k príbuzným rodina Kunczová z mestečka Rokwwill. No doteraz nikdy im akosi nezvýšil čas, aby sa zastavili aj v Bratislave. Tento rok v lete im to konečne vyšlo. Previezli sa loďou na Devín, poprechádzali sa Starým mestom a nástojčivo si vyžiadali aj návštevu Slavína. Prvé čo ich ohromilo bola takmer 40-metrová výška obelisku. A potom tá atmosféra. Najmladšia dcéra Leony si pri každej náhrobnej doske čupla a tíško dumala. Pýtam sa jej, že na čo myslí? Ona však zareagovala protiotázkou, že na čo sú vojny? Vraj prečo musia umierať vo vojnách mladí ľudia, prečo nebojujú vo vojne tí, ktorí ju chcú? Keď som Kunczovcom prezradil koľko je tu masových i individuálnych hrobov, ohúrilo to aj dospelých.

Členovia 19. ZO SZPB Bratislava Petržalka v Múzeu holokaustu v Seredi (19. 10. 2016), ktoré tu vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Z neho boli slovenskí Židia počas 2. sv. vojny deportovaní do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Ich pamiatku si uctili položením kvetín. Poďakovanie za zorganizovanie návštevy patrí najmä tajomníčke základnej organizácie Márii Bohrnovej.

XVII. ročník športovo-brannej a vedomostnej súťaže Odmenou za moje sprevádzanie bolo, že už aj tri deti švajčiarskych Kunczovcov pochopili, prečo je ujo Jozef antifašista. Jozef PUPALA

Jozef PUPALA, predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku

Pilot 525. bitevného leteckého pluku 227 ŠAD podporučík Alexander J. Medvedev (narodený v roku 1921) sa 13. 11. 1944 nevrátil z bojovej misie. Jeho telesné pozostatky našli slovenskí členovia klubu „Dejiny letectva“ na čele s predsedom Petrom Ušiakom 21. augusta 1995 na mieste pádu lietadla IL-2 a to 1 km severovýchodne od obce Čierna v trebišovskom okrese.

BOJOVNÍK / 22

Dňa 11. 10. 2014 severne od Dargova sa počas exhumačných prác „Národného zväzu Nemecka pre starostlivosť o vojnové hroby“ našli pozostatky neznámeho červenoarmejca. Slávnostného podujatia, zorganizovaného Ministerstvom obrany RF, sa zúčastnil referent námestníka ministra obrany RF Alexander V. Kirilin, ktorý počas stretnutia na radnici udelil upomienkové dary študentke gymnázia P. Horova v Michalovciach za víťazstvo v celoslovenskej zemepisnej olympiáde 2016, za vypracovanie referátu o Ústrednom vojenskom cintoríne vojakov Červenej armády v Michalovciach. Veľvyslanectvo RF v SR

Medzi hlavnými organizátormi 12. ročníka Bálešových (koláčových) hodov (9. 10. 2016), spojených s výstavou ovocia, zeleniny a detských bábik boli i členky ZO SZPB v Starej Turej: zľava Janka Masárová, starostka Betka Tuková a Lenka Hučková. Text a foto: Viliam Solovič

6

Z rokovania trebišovského pléna Oznam o prijatí 55 nových členov v tomto roku, hlasné volanie po riešení kritického stavu pamätníka na cintoríne v Byšte a konkrétne zhodnotenie každého člena predsedníctva boli tri výrazné momenty, pri ktorých sa pozastavilo októbrové rokovanie oblastného pléna SZPB v Trebišove za účasti predsedu a tajomníka SZPB Pavla Sečkára a Viliama Longauera.

Zľava: V. Longauer, P. Sečkár, M. Urban, Ivan Kseňák a Milan Malý.

Slavín. Upútal ma už pri mojej prvej ceste do Bratislavy v septembri 1966, kedy som nastupoval do stredného odborného učilišťa, vtedy národného podniku Doprastav. Vtedy bol miestom kam chodili korzovať zaľúbenci i mladé mamičky so svojimi ratolesťami. Boli to časy, keď si „Prešpuráci“ s úctou spomínali na osloboditeľov. Kde by mi vtedy napadlo, že o 50 rokov budem na tomto pietnom mieste sprevádzať známych zo Švajčiarska.

Prenesenie pozostatkov dvoch červenoarmejcov Dňa 12. októbra 2016 boli na Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády v Michalovciach slávnostne pochované telesné pozostatky podporučíka Alexandra Jevdokimoviča Medvedeva a neznámeho červenoarmejca.

mestí slobody a položili k nemu vence a kytice. Okrem nich sa pietneho aktu zúčastnili prednosta MsÚ Humenné Ondrej Bartko, konzul ekonomického atašé Generálneho konzulátu Maďarska v Košiciach Lajos Szénási, tajomník Veľvyslanectva RF v SR Sergej Nikitin, honorárny konzul RF pre Košický a Prešovský kraj L. Štefka a ďalší. Potešila účasť veľkého množstva mladých ľudí. Zhromaždeniu sa prihovorili O. Bartko a B. Bláha. Príjemnú atmosféru navodilo pôsobivé vystúpenie Speváckeho zboru humenských učiteľov. Zhromaždenie ukončili štátne hymny RF, Ukrajiny a SR.

Po skončení oficiálnej časti osláv sa členovia SZPB stretli v mestskom kultúrnom stredisku s predstaviteľmi mesta a s hosťami. Zotrvali s nimi v priateľských rozhovoroch. * * * Spomienkové oslavy 72. výročia SNP pokračovali aj 31. augusta slávnostnou akadémiou, ktorú pripravil OblV SZPB. Okrem funkcionárov a členov oblastnej organizácie sa jej zúčastnili predstavitelia mestskej samosprávy, štátnej správy, celého radu okresných a mestských inštitúcií, politických strán a hnutí a občianskych združení. Po skončení programu vyslaná delegácia odišla na humenský vojenský cintorín – pamätný cintorín sovietskej armády, kde na hrob č. 4 účastníka oslobodzovacích bojov o Humenné v novembri 1944 N. J. Sčastlivenka položila veniec vďaky. – GR –

Pre žiakov humenských základných škôl sa uskutočnil v poslednej tretine septembra v areáli humenskej záchrannej brigády HaZZ. Oblastná tajomníčka SZPB G. Rosičová na podujatí privítala zástupkyňu mestského školského úradu Katarínu Baraníkovú, veliteľa ZB HaZZ Mariana Pouchana, riaditeľa SOŠP Antona Šveltu, riaditeľku ÚC SČK Silviu Knapíkovú, za KVH Beskydy Radoslava Turíka, hlavného rozhodcu Ernesta Gomboša s rozhodcami jednotlivých disciplín a členov oblastného pléna a HDK SZPB. No a v prvom rade osem súťažných družstiev (zložených z troch chlapcov a dvoch dievčat) s ich pedagógmi.

Súťažilo sa v šiestich disciplínach – beh, streľba zo vzduchovky, hod granátom na cieľ, rúčkovanie vo vodorovnej polohe po natiahnutom lane, zdravotnícka príprava a test z dejín SNP a Karpatsko-duklianskej operácie. Podujatie doplnil seminár venovaný problematike protifašistického odboja v regióne, ktorého priebeh obohatili svojimi vojnovými spomienkami prítomní priami účastníci. Účastníci seminára obdržali aj tlačový materiál so zaujímavými údajmi o novodobej histórii severovýchodného Slovenska. Vedomostný test, ako aj seminár a tlačovinu, pripravili členovia humenskej oblastnej HDK. V priebehu zápolenia sa zástupcovia súťažiacich odobrali k pamätníku náčelníka štábu partizánskeho oddielu Pugačov majora Červenej armády Jakova Tevosoviča Ilikčjana, ktorý sa nachádza v lokalite Rázcestie pri obci Kamienka a položili k nemu veniec. O pamätník sa vzorne stará Stredná odborná škola

7

polytechnická v Humennom, ktorá ho na vlastné náklady udržiava. Ide o pokračovanie dlhoročnej tradície starostlivosti, ktorú založil predchodca súčasnej SOŠP – vtedajšie Stredné odborné učilište stavebné. Víťazné družstvo súťaže položilo veniec k Pamätníku vďaky na humenskom Námestí slobody. Tento rok v súťaži zvíťazilo družstvo ZŠ Laborecká. Na 2. mieste sa umiestnila ZŠ Pugačevova, na 3. ZŠ Dargovských hrdinov a na 4. ZŠ Kudlovská. Vecné ceny im odovzdali K. Baraníková a oblastný predseda SZPB Benjamín Bláha. Pozornosť, knihu s historickou tematikou, si prevzali zástupcovia všetkých škôl. – GR –

V správe bol oblastný výbor informovaný o obsahu šiestich rokovaní predsedníctva (z toho dvoch mimoriadnych) za obdobie od ostatného pléna (18. 3. 2016), o zmenách v Historicko-dokumentačnej komisii i v Komisii pre učiteľov, ženy a mládež, o úspešnosti zabezpečovania účasti na 11. Stretnutí generácií na Kališti, na oslavách SNP v Krpáčove, na ústredných oslavách SNP v B. Bystrici, 72. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a o návšteve bývalého koncentračného tábora AuschwitzBirkenau pri Osvienčime. Správa sa tiež pozastavila pri riešení predsedníckej funkcie vo dvoch ZO SZPB. V jednej predseda zomrel a v druhej sa stal dlhodobo chorý. Do konca októbra to má byť vyriešené. Napriek rastu členskej základne o 34 členov (55 prijatých, 14 zomrelo a 7 členstvo ukončilo pre dlhodobú prácu v zahraničí) z 25 trebišovských organizácií až sedem neprijalo v tomto roku ani jedného člena. V tejto súvislosti správa vyzdvihla predsedu Valenta Vyšnovského a tajomníka Bartolomeja Vinca, ktorí dokázali zo sedemčlennej organizácie

vyrásť za ostatné tri roky na 13-člennú. Pochválená bola aj ZO SZPB Kuzmice predsedu Andreja Ivana, pretože je 100-percentným odberateľom dvojtýždenníka Bojovník. Do diskusie sa zapojil aj predseda SZPB P. Sečkár. Upozornil plénum na plnenie uznesenia XVI. zjazdu SZPB, na možnosti i nedostatky financovania činnosti v oblastnej organizácii i na nastávajúce výročné schôdze ZO SZPB (viac konkrétnosti k tomu dodal vedúci organizačného oddelenia kancelárie SZPB Zdenko Marton). Predseda P. Sečkár pripomenul aj dôležité okrúhle výročie tohto roka – 70. výročie celoslovenského zjazdu partizánov a informoval o tvoriacej sa stálej expozícii o protifašistickom odboji a živote SZPB, ktorá sa buduje v jeho budove na Štúrovej ulici v Bratislave. Ďalší diskutujúci sa zaoberali spoluprácou so školami, obnovovaním pamätníkov, zlepšením odberu zväzovej tlače i ďalším zaktivizovaním spolupráce so starostami v okruhu svojej pôsobnosti, vrátane získavania ich za našich členov. Na záver predsedovia P. Sečkár a M. Urban odovzdali pamätné listy jubilantom. – MU –

Časť trebišovského pléna.

BOJOVNÍK / 22


KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Povstalecké pancierové vlaky Hneď od začiatku SNP sa ukázalo, že povstalci majú nedostatok ťažkých zbraní, hlavne tankov. O väčšinu totiž prišli odzbrojením dvoch východoslovenských divízií a malá časť tankov zostala vo výcvikovom stredisku v Martine, pričom mnoho bolo nepojazdných.

Ako a čím ich nahradiť? Sovietske, ale aj nemecké jednotky na východnom fronte používali nepojazdné tanky na zhotovenie pancierových vlakov. Hornatý kraj stredného Slovenska so železničnými traťami v údoliach vejárovito smerujúcich do smeru Zvolen – Banská Bystrica sa priamo ponúkal na využitie tejto možnosti. Organizačnú prácu zhotovenia pancierových vlakov dostal na starosť plk. Štefan Čáni z oddelenia útočnej vozby a obrany protiútočnej vozby veliteľstva 1. čs. armády a za technickú stránku stavby

robote, ktorú po celú dobu ani neprerušili. Nebolo prestávok, jedlo sa, najmä na konci stavby, priamo pri práci. Len keď sa zotmelo za poplachu sa museli vypnúť svetlá a hlavne prestať zvárať.“ O priebehu prác sa už 10. septembra bol osobne presvedčiť veliteľ povstaleckej armády Ján Golian, ktorý bol s vykonaným dielom spokojný. Po prehliadke rozostavaného vlaku vydal ústny rozkaz ihneď po dokončení prác začať stavať ďalší vlak. Neskôr pracovisko navštívili aj Karol Šmidke, Gustáv Husák a Jan Šverma. Ku koncu výstavby,

Ani tento však nebol pancierový. Odolnosť proti priestrelu bola preto dosť nízka. Hlavnou ochranou proti strelám bola však štrková výplň medzistien. Každý z pancierových vlakov sa skladal z dvoch súprav: bojovej a ubytovacej. Bojová súprava pozostávala v poradí spredu z predsunutého (tykadlového) vozňa, delového vozňa, tankového vozňa, rušňa radu 320.2, tankového vozňa a guľometného vozňa. Jednotlivé vlaky sa od seba líšili počtami tankových vozňov a ich zaradením. Štefánik mal dva tankové vozne, Hurban tri, všetky v bojovej súprave, Masaryk štyri, z toho dva záložné (v ubytovacej súprave). Tretí tankový vozeň sa zaraďoval

IPV Štefánik

zodpovedal por. v zálohe Hugo Weinberger (po zmene priezviska Velan). Pritom spolupracovali ďalší dôstojníci z veliteľstva 1. ČSA. Rozkaz na zhotovenie improvizovaného pancierového vlaku (IPV) bol vydaný 4. septembra 1944. Pri tvorbe koncepcie vlaku sa vychádzalo zo starého predpisu čs. armády o stavbe improvizovaných pancierových vlakov, pričom ako nový prvok boli zaradené tankové vozne. Ťažkosti sa postupne prekonávali v spolupráci s technikmi a robotníkmi zvolenských železničných dielní. Pracovníci zhotovenie pancierového vlaku vzali ako vec svojej remeselnej hrdosti. Technický vedúci si na tieto chvíle spomína: „Robotníci a vojaci nechceli za poplachu ísť do krytu. Nepomáhal nátlak ani presviedčanie. Všetci zostali so svojimi majstrami pri

11. októbra, pracovisko navštívila aj delegácia čs. vlády na čele s ministrom Františkom Němcom. Krajným vypätím síl väčšiny robotníkov a ich vedúcich bol podaný jedinečný výkon. Vlak, ktorý neskoršie dostal meno IPV I – Generála M. R. Štefánika, bol zhotovený za štrnásť dní. Druhý, dokonalejší IPV II – J. M. Hurbana, pri zhoršených pracovných podmienkach, bol dokončený za 11 dní a pri poslednom IPV III – T. G. Masaryka, sa už využili osobné skúsenosti a preto jeho zhotovenie trvalo najkratšie. Výstavba všetkých troch vlakov trvala päť týždňov. Na opancierovanie prvých dvoch vlakov bol použitý kotlový plech, používaný pri opravách kotlov parných rušňov, tak ako to ukladal predpis na stavbu. Na posledný vlak železiarne z Podbrezovej dodali oceľový plech väčšej tvrdosti.

natých stromov. Ďalšie vlaky boli hneď pri stavbe natreté na zeleno. Po ukončení stavby sa so všetkými vlakmi uskutočnila skúšobná jazda a ostré streľby. Na ukončenie stavby 14. októbra 1944 bola usporiadaná slávnosť, s účasťou posádok všetkých troch vlakov. Zvolenské železničné dielne zabezpečovali aj opravy poškodených vlakov. Dnes sa zdá neuveriteľné, že robotníci po svojej práci poškodený vlak opravovali, ak bolo potrebné aj v noci, len aby sa čím skôr vrátil do boja. Každý pancierový vlak bol samostatným bojovým telesom a o jeho nasadení rozhodoval veliteľ povstaleckej armády. Všetky tri vlaky po dokončení boli nasadené na najviac IPV Hurban

buď pred rušeň, alebo ako posledný, za guľometný vozeň. Ubytovacia súprava mala svoj neopancierovaný rušeň, ubytovacie vozne, kuchyňu, sanitný a muničný vozeň. Táto súprava zostávala pred bojovou akciou v najbližšej železničnej stanici. Všetky použité vozne boli bežné dvojnápravové nákladné vozne. Pri prestavbe na bojové mali namontované po bokoch a čiastočne na čelách ochranné kryty. Ich účelom bola ochrana dvojkolesia pred priamym zásahom a pred predčasnou explóziou výbušnej strely a tiež ochrana osádky vozňa pri použití spodného núdzového východu. Počiatočný náter pancierového vlaku Štefánik bol prebratý z náteru tankov, škvrnitý, z troch farieb jesene: zelená, hnedá a slonová kosť. Keď sa zistilo, že je dobre viditeľný z lietadiel, vlak bol prefarbený na zeleno a maskovaný vetvami ihlič-

ohrozené úseky povstaleckého frontu. Prvý do bojov zasiahol Štefánik, ktorému velil spočiatku npor. Anton Tököly (Tekeľ) a potom kpt. František Adam. Bolo to pri Starej Kremničke 5. októbra, kde podporoval protiútok povstaleckej armády a partizánov na nepriateľa, prenikajúceho od Sv. Kríža nad Hronom (Žiar nad Hronom) ku Zvolenu. Po stabilizovaní frontu na tomto úseku sa presunul na trať Zvolen – Krupina, kde sa zúčastnil bojov pri Dobrej Nive. Tu ho niekoľkokrát napadlo nepriateľské letectvo. Napriek tomu nebol poškodený. Koncom októbra operoval na trati Zvolen – Kriváň. Pri ústupe uzavieral odsun vlakov zo Zvolena a Banskej Bystrice do Ulmanky (Uľanka). Tu posádka znehodnotila zbrane, odobrala dôležité súčiastky a ustúpila do neďalekých hôr. Vlak Hurban, pod velením kpt.

Partizánsky lekár – doktor Bedřich Placák Meno Bedřich Placák (alebo po slovensky Fridrich) asi mladým nič nehovorí, no tí skôr narodení vedia, že lekár tohto mena pôsobil v oddiele kpt. Miloša Uhra.

Na Slovensko prišiel z Prahy ako mladý študent medicíny, ktorému k diplomu chýbala iba posledná skúška a štátnica. Znemožnila mu to okupácia Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom a zatvorenie vysokých škôl. Rozhodol sa preto odísť na Slovensko a zapojiť sa do odboja. Vtedy už bolo Československo rozdelené a hranica prísne strážená. Podarilo sa mu to až na druhýkrát, v roku 1944, pomocou pašerákov. Títo ho previedli zo Strání cez Veľkú Javorinu na lubinské kopanice – osadu Podkozince. Miestni ľudia mu pomohli

BOJOVNÍK / 22

stretnúť sa s partizánmi z oddielu Hurban, ktorí táborili na východnom svahu Javoriny. Veliteľ kpt. Miloš Uher si s Placákom padli do oka, stali sa priatelia. Po sformovaní 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina (pod velením pplk. I. D. Dibrova) sa Placák stal šéflekárom brigády a po cetunskom boji vo februári 1945 aj jej náčelníkom štábu. Partizáni zažívali kruté chvíle – často ich napádali Nemci i gardisti. Lekár niekedy musel zachraňovať životy a zdravie zranených takmer bez liekov a chirurgických nástrojov.

B. Placák sa tak stal jednou z vedúcich osobností odboja v našom kraji.

Po oslobodení sa vrátil do Prahy, dorobil si skúšky, získal titul MUDr., ale jeho dobrodružná povaha ho nenechala usadiť sa. V roku 1948 odchádza do Juhoslávie a pracuje na chirurgii nemocnice v Mostare. Po návrate pracuje v roku 1951 v pražskej ústrednej nemocnici v Střešoviciach. V roku 1953-54 viedol čs. zdravotnícku skupinu vo vojne v Kórei. Počas svojej lekárskej praxe sa z neho stáva uznávaný chirurg a v roku 1968 aj univerzitný profesor. No dlho si túto vedeckú poctu neužil. Udalosti toho roku a jeho revolta ho pripravili o všetky vyznamenania a v nemocnici mohol pracovať len ako radový lekár. Potom podpísal

Martina Ďuriša – Rubanského, bol najprv nasadený na trati Dúbrava (Hronská Dúbrava) – Žiar nad Hronom, ale keď Nemci podnikli generálny útok v snahe dostať sa do Banskej Bystrice cez Malý Šturec, bol 4. októbra presunutý na trať Banská Bystrica – Diviaky. V ten istý deň bol pomocou vlaku odrazený útok nepriateľa v priestore Čremošné. V boji bolo niekoľko členov posádky zranených a dvaja zahynuli. Na vlaku boli ťažko poškodené dva tankové vozne. Po oprave v železničných dielňach vo Zvolene znovu operoval na trati Banská Bystrica – Diviaky v priestore Čremošné a koncom októbra vypomáhal po poškodení Masaryka na trati Brezno – Červená Skala. Svoje pôsobenie skončil v stanici Horný Harmanec (Harmanec jaskyňa), kde bol znehodnotený a posádka odišla do hôr. IPV Masaryk

Tretí pancierový vlak Masaryk s veliteľom kpt. Jánom Kuklišom bojoval na úseku Brezno – Červená Skala, kde podporoval jednotky 1. ČSA v ústupovom boji. Pri protiútoku na Červenú Skalu 21. októbra bol poškodený a po oprave sa znovu vrátil na svoj úsek. Pri ofenzíve nepriateľa od Červenej Skaly 24. októbra v boji pri Pohorelskej Maši rušeň dostal priame delostrelecké zásahy. Rušňovodič Ján Garaj bol oparený, vlakvedúci Ján Pavlík a kurič Juraj Krkoška boli vážne poranení a zahynuli. Vlak pre rýchly postup nepriateľa už nebol opravený, ale presunutý do železničnej stanice Horný Harmanec, znehodnotený a posádka ustúpila do hôr. Palebnú silu vlakov zabezpečovali: 1 kanón 80 mm, 2 až 3 kanóny 37 mm a 9 až 11 ťažkých guľometov 7, 92 mm. Ladislav KMEŤ podľa Povstalecké pancierové vlaky, Zvolen 1997

Chartu 77 a bol na hodinu prepustený. Tak sa zo špičkového chirurga stáva lesný robotník. V roku 1990 bol rehabilitovaný a menovaný do generálskej hodnosti. Naposledy nás poctil svojou návštevou v roku 1992. V tomto roku mu k vojnovým vyznamenaniam pribudlo ďalšie, „Pamätná medaila kpt. Miloša Uhra – hrdinu SNP“, udelená Zväzom vojakov SR Nové Mesto nad Váhom. Medailu si prevzal syn Petr Placák, ktorý sa v Cetune stretol s pamätníkmi a známymi svojho otca. Predebatovali aj rôzne udalosti z knihy „Paměti lékaře“, ktorú napísal spoločne s otcom. Vydaná bola v roku 1998. Emília PRAŽIENKOVÁ, Bzince – Cetuna (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

8


HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA

Neľudské tajomstvá nacistických experimentov sú odhalené Na jar 2015 počas rekonštrukcie inštitútu psychiatrie Spoločnosti Maxa Planka v Mníchove bola nájdená stará kolekcia ľudských mozgov uložených v liehu. Zdalo by sa, že nález nie je ničím výnimočný, lenže tieto anatomické preparáty, patriace nemeckému nacistickému lekárovi Juliusovi Hallervordenovi, sú pozostatkami genocídy páchanej hitlerovským Nemeckom.

Medzi zavraždenými neboli len Židia, ale aj psychicky narušení, invalidi, mentálne zaostalí a homosexuáli. Do programu usmrcovania boli zaradené i deti, ktoré zaostávali pri vývoji, alebo ktoré mali ťažké dedičné poruchy (práve ony sa stali prvými obeťami vrážd, konaných pod zámienkou eutanázie). Tí, ktorí boli špeciálne ustanovenou komisiou určení, že sa nemôžu stať plnohodnotnými členmi spoločnosti, boli posielaní do špeciálnych kliník, kde im dali injekcie s jedom alebo ich odsúdili na smrť vyhladovaním. Mnohých nemeckých psychiatrov, stúpencov eugeniky (náuky o dedičnosti orientovanej na zlepšovanie dedičného základu populácie – pozn. Bojovník), zaujímali dôvody „bolenia duše“. Vedomosti o pôvode vrodených rozumových odchýlok by podľa nich pomohli vytvoriť ideálnu árijskú rasu. Historici dosvedčujú, že práve lekári psychiatri boli najzápalistejšími stúpencami „hromadných čistiek“ – pojem „rasová hygiena“ vymyslený švajčiarsko-nemeckým eugenikom Alfredom Ploetzom. Samotný pojem však nemal nič spoločné s rasovými výskumami a bol len pseudovedeckým „biologickým základom“ na hromadné vraždy. V roku 1920 vyšla kniha nemeckého psychiatra Alfreda Hocheho a právnika Karla Bindinga s názvom „Povolenie na zničenie života, nedôstojného života“, v ktorej tvrdia, že zničenie rozumovo neplnohodnotných ľudí oslobodí nemeckú spoločnosť od nezmyselnej záťaže. Podľa Hocheho slov lekári niekedy musia kvôli „najvyššiemu blahu“ zastaviť život „úplných idiotov a pustých ľudských obalov“. Pod najvyšším blahom psychiater chápal finančné prostriedky, ktoré sa dajú použiť na vykurovanie, na výrobu potravín a odevov. Rok po vydaní knihy bol založený inštitút antropológie, genetiky človeka a eugeniky cisára Wilhelma. Jeho cieľom bolo hľadanie vedecky zdôvodniteľných nápadov, podobných „rasovej hygiene“. Mal aj oddelenie nazvané Inštitút na výskum mozgu (dnes má meno Maxa Planka). V roku 1933 bol prijatý zákon o zastavení narodenia potomstva s dedičnými chorobami, ktorý oficiálne povoľoval nútenú sterilizáciu tých, ktorí nezodpovedali predstavám o „rasovej hygiene“. Neskôr sa sterilizácia zmenila na hromadné vraždy. Pacienti Brandenburskej psychiatrickej liečebne ako prví na sebe odskúšali účinok plynových komôr. Neskôr bol tento krutý experiment prenesený do ďalších

9

piatich nemocníc po celom Nemecku. Celkovo bolo týmto spôsobom v rokoch 1939–1945 zavraždených 180 tisíc ľudí.

ilustr. foto

Príbuzných o tom klamali, vydávali rôzne falošné svedectvá o smrti, v ktorých sa popisovali diagnózy a symptómy, spôsobiace smrť a na kostiach týchto tisícov obetí rasových čistiek hodovali nemeckí lekári, tešiac sa z bohatého materiálu pre svoje výskumy. K začiatku 2. sv. vojny sa práce o neuropatológii uverejňovali väčšinou v nemčine. Keď sa začal uskutočňovať program usmrcovania, v titulkoch vedeckých článkov sa objavilo slovo „eutanázia“ (usmrtenie z milosrdenstva – pozn. Bojovník). Najaktívnejším výskumníkom nervových tkanín, získaných od zavraždených ľudí, bol Julius Hallervorden. V roku 1942 spracoval referát, ktorým informoval na zasadnutí Nemeckého vedecko-výskumného spoločenstva, že sa mu za dobu len jedného leta podarilo uskutočniť disekciu (vypreparovanie častí tela na diagnostické a iné účely – pozn. Bojovník) 500 mozgov slaboduchých ľudí. Jeho zbierka mala vyše 110 tisíc vzoriek. Časť materiálov Hallervorden získal od svojho kolegu, známeho lekára Jozefa Mengeleho. Práve preto existuje dôvod predpokladať, že do rúk neuropatológa sa dostali aj pozostatky väzňov Auschwitz-Birkenau. Lenže ani jemu sa nebridilo osobne odoberať mozog od mŕtvych. Napríklad v roku 1940 bol svedkom popravy detí pomocou kysličníka uhoľnatého v Brandenburgu, po čom osobne uskutočňoval autopsiu (obhliadka mŕtvoly pitvou na študijné, diagnostické alebo iné účely – pozn. Bojovník). Po porážke hitlerovského režimu pracovníci inštitútu Maxa Planka desaťročia využívali materiály Hallervordena. Lenže koncom 80-tych rokov minulého storočia bola väčšia časť laboratórií na politický nátlak zničená a zbierka, ktorá sa tvorila v rokoch 1933–1945 bola utilizovaná. Rok 2015 však ukázal, že nie celá. Dnes sa špecialisti snažia identifikovať nielen pozostatky týchto preparátov, ale aj spôsob smrti. Podľa lenta.ru, 4. 9. 2016

Viete, že...?

...najväčší kanón, ktorý bol nasadený počas 2. sv. vojny mal kaliber až 80 cm? Bol to železničný kanón Schwerer Gustav, vyvinutý v neskorých 30. rokoch minulého storočia Kruppom Essenom, vyslovene za účelom zničenia hlavných pevností francúzskej Maginotovej línie, počas obliehania Francúzska. V tom čase to boli najsilnejšie opevnenia, aké existovali. „Gustav“ mohol strieľať strely vážiace až 7 ton do vzdialenosti 47 kilometrov. Celkovo mal hmotnosť takmer 1 350 ton. Najväčšia zbraň druhej svetovej vojny však nebola nikdy v bojoch o Francúzsko použitá, pretože Wehrmacht svoje ťaženie do Francúzska viedol cez Belgicko, čiže Maginotovú líniu rýchlo obišiel. „Schwerer Gustav“ bol neskôr nasadený pri Sevastopole. Zničil tu muničný sklad, ktorý sa nachádzal v zálive pod obrovskou vrstvou hornín. Ocitol sa aj pri Leningrade a údajne sa s ním rátalo i pri potlačení Varšavského povstania. Nemci na konci vojny „Schwerer Gustava“ sami zničili, aby sa nedostal do rúk sovietskej armády.  ...Stalin má stále platné čestné občianstvo Bratislavy? Josif Visarionovič Stalin mal na Slovensku čestné občianstvo v Košiciach, Žiline, Trenčíne a v Bratislave. V Rusku je dnes opäť stále viac ľuďmi považovaný za hrdinu. A to nielen preto, že sa mu podarilo zničiť Hitlera a jeho režim, ale hlavne, že zachránil samotnú existenciu Sovietskeho zväzu. Štyri slovenské mestá mu čestné občianstvo udelili krátko po vojne. Časom sa na to zabudlo, ale v roku 2007 mu čestné občianstvo zrušili v Košiciach, v roku 2013 v Žiline a koncom septembra 2016 mu ho zrušili aj v Trenčíne. V Bratislave však zostáva. Návrhom na zrušenie občianstva v hlavnom meste by sa zastupiteľstvo malo zaoberať ešte tento rok. Osobitne zaujímavé sú v tejto súvislosti okolnosti čestného občianstva v Žiline, ktorú chceli jej vtedajší komunistickí predstavitelia dokonca aj premenovať na Stalinovo.  ...že Ukrajinci si už v roku 1993 dvíhali národnú hrdosť na vlastných spáchaných zločinoch? Práve v tom roku sa chválili, že na zabíjanie Židov a cigánov v Babom Jare (po rusky Babij Jar) v roku 1943 si zabezpečili vlastnými silami 1 200 katanov, pretože Nemcov tam vraj bolo len 300. Údaje o počtoch obetí v Babom Jare sa líšia. Niektoré zdroje hovoria až o 100– 150 tisíc zavraždených.  ...deň holokaustu je dňom úmrtia Terézie Benedikty z Kríža? Občianskym menom Edith Steinová bola nemeckou filozofkou a karmelitánkou židovského pôvodu. V októbri 1998 bola pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásená za svätú, pričom o rok neskôr sa stala spolupatrónkou Európy. Keď v Nemecku nastúpil nacizmus, odišla do Holandska, avšak ani tam smrti neunikla. V júli 1942 ju odvliekli do koncentračného tábora Osvienčim, kde 9. augusta 1942 vo veku päťdesiat rokov zahynula v plynovej komore. Práve deň jej úmrtia si katolícka cirkev pripomína ako deň holokaustu. Tento rok si svet pripomenul 125. výročie jej narodenia. Na Slovensku si pripomíname aj Pamätný deň holokaustu a rasového násilia (9. 9.) a Medzinárodný deň obetí holokaustu (27. 1.).  ...po vojne úradovali na ministerstvách v Nemecku nacisti? Nemecké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo rozsiahlu štúdiu, ktorá priniesla veľmi zaujímavý fakt, ktorý dnes objasňuje mnohé historické skutočnosti. Vyše polovicu vedenia povojnového ministerstva spravodlivosti držali v rukách bývalí členovia NSDAP, teda nacisti. Zo 190 pracovníkov až 90 patrilo k Hitlerovej strane, pričom každý piaty člen vedenia bol tiež v Tretej ríši aj členom jednotiek SA (úderné oddiely). Aj to spôsobilo prieťahy a marenie vyšetrovaní nacistických vojnových zločinov v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Okrem tzv. ochrannej ruky nad krytím zločinu sa bývalé nacistické kádre podieľali aj na vzniku mnohých diskriminačných zákonov. Počet bývalých nacistov na ministerstve spravodlivosti bol najvyšší spomedzi všetkých ministerstiev, ako uvádza správa, ktorú nechalo vypracovať v roku 2012 samotné ministerstvo. Podobné správy už v minulosti vypracovalo aj ministerstvo vnútra a zahraničných vecí.  ...Albánsko zažilo historicky druhú kráľovskú svadbu a prvú bez pachute fašizmu? Áno, aj Albánsko má kráľovskú rodinu a princ sa oženil. Za svoju vyvolenú si vnuk posledného kráľa, princ Leka, vybral herečku z váženej umeleckej rodiny Eliu Zahariovú. Princov starý otec Ahmet Zoga I. sa v roku 1938 oženil s maďarskou šľachtičnou Geraldinou Apponyiovou, ktorú prezývali Biela ruža. Svoj slobodný život prežila v Oponiciach na Slovensku, hoci sa narodila v Budapešti. Pompézna svadba ohúrila aj svetovú tlač, ale šťastie v panovaní vtedajším mladomanželom nepriniesla. Na tróne pobudli len 345 dní a potom museli ujsť do exilu pred fašistickou diktatúrou, do krajiny totiž vpochodoval Mussolini s vojskami. Je to paradoxné, pretože práve svedkom na svadbe bol Mussoliniho vyslanec. Adolf Hitler zasa mladomanželom poslal ako svadobný dar luxusné auto. Princ Leka sa do vlasti vrátil v roku 2002 a pracoval na ministerstve zahraničných vecí aj v prezidentskej kancelárii. Informácie o kráľovi prekvapili aj samotných obyvateľov, ktorí o existencii kráľovskej rodiny nevedeli. Informácie aj svadba ich však tešia, hoci kráľovská rodina nemá žiadne špeciálne postavenie ani oficiálnu úlohu. Mnohí však veria, že sa to zmení. A. MIKUNDOVÁ

BOJOVNÍK / 22


Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Bratislava 3: Juraj Mencer 85 rokov. • Bratislava 15: Martin Janec 95 rokov. • Bratislava 24: JUDr. Pavel Kusenda 94 rokov. • Banská Bystrica – Fončorda: doc. PhDr. Jaroslav Koday, CSc. a Ing. Jaroslav Petrus 90, Jolana Donovalová 85, Mária Ševčíková a Ing. Ladislav Welward, CSc. 80, Ing. Emila Turiansky 75 a RSDr. Viera Klimentová 65 rokov. • Banská Bystrica – Radvaň: Milan Černický 60 rokov. • Banská Bystrica – Stred: Mgr. Peter Drugda 45 a Ivan Fraňo 40 rokov. • Čaňa: Dana Toroková 55 rokov. • Dobšiná: Mária Rogosová 80 rokov. • Dúbravka: Anna Adamová 86 rokov. • Dunajská Streda: Vlastimil Bránka 82 rokov. • Hrachovo: Matúš Halaj 90 a Milan Murinček 65 rokov. • Hniezdne: Alžbeta Dubjelová 89 a Helena Simaková 60 rokov. • Hnúšťa: Eva Vinceová 82 rokov. • Hatalov: Alžbeta Smerekovská 89 a Anna Hreščová 65 rokov. • Jenkovce: Anna Nemešová 90 rokov. • Jasenie: Jozef Bakoš 91 rokov. • Kežmarok: Anna Černáková 92, Anna Ihnačáková a Helena Poláková 91, Anna Orinčáková a Zuzana Pašková 90, Anna Compeľová 88, Adelaida Plattová 83, Nadežda Benková 70, JUDr. Milan Janeček a Vladimír Janeček 65, Ing. Jozef Žáčik 60, Ing. Jozef Gabčo 55 a Ing. Ján Mucha 50 rokov. • Kordíky: Anna Donovalová 75 rokov. • Koromľa: Mária Tutková 87 rokov. • Liptovská Teplička: Mária Koreňová 90 rokov. • Lehota p/Vtáčnikom: RSDr. Ján Cipov 83 rokov. • Melčice – Lieskové: Anna Štrbová 70 rokov. • Myjava: Kristína Borovská 88 rokov. • Medzilaborce: Viktor Dacej 40 rokov.

• Michalovce 1: Anna Todorova 89, Pavol Šaranič 86, Ing. Miroslav Monhart 82, Ing. František Uhaľ 80 a MUDr. František Farkaš 60 rokov. • Nacina Ves: Juraj Proc 90 a Helena Horváthová 81 rokov. • Nemce: Ing. Ľuboslava Sršnová 55 rokov. • Očová: Gizela Debnárová 70 rokov. • Pohorelá: Juraj Bugajda 60 rokov. • Prešov pri ZV SR: František Vasočák 88 a Ján Frimer 84 rokov. • Púchov: Božena Makúchová 87 rokov. • Porúbka: Mária Kicová 84 rokov. • Pavlovce n/Uhom: Mária Mäsarošová 93 rokov. • Rimavská Sobota 1: Barnabáš Szabó 75, Ladislav Sabó 65 a Ing. Miroslav Martoš 55 rokov. • Rimavské Brezovo: Emília Čupková 90, Anna Filipiaková a František Štulajter 83 rokov. • Rožňava: Ondrej Pozman 70, Valéria Rejdovjanová a Ing. Ivan Gemerský 65, Ing. Milan Malček 55 a Silvia Lacková 35 rokov. • Sukov: Mária Kačurová 91 rokov. • Stará Kremnička: Rozália Orságová 94, Magdaléna Pračková 80, Marián Fronk 55 a Anna Šimková 50 rokov. • Stará Ľubovňa: Anton Špes 85, Andrej Kičura 80 a Ing. Ján Petrus 65 rokov. • Stropkov: Jozev Iľkiv 75 rokov. • Sobrance: Ing. Ján Džuba 45 a Dušan Dudík 35 rokov. • Sliepkovce: Alica Sotáková 60 rokov. • Sučany: Viera Brveníková 75 rokov. • Trnava 1: Brigita Horanová 92, Jaroslav Žilák 89 a Margita Fabiánová 75 rokov. • Zvolenská Slatina: Martin Borguľa 87 a Zuzana Babicová 86 rokov. • Žiar n/Hronom: Mária Szolnokyová 82 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme.

Smutná zvesť z Humenného V uplynulých dňoch (5. októbra) sme sa navždy rozlúčili s našou dlhoročnou aktívnou členkou ZO SZPB Humenné 1 a funkcionárkou OblV SZPB v Humennom Máriou Šľachtovou, ktorá sa angažovala aj v iných občianskych združeniach.

Jej náhla smrť nás veľmi zarmútila. Stratili sme vzácneho človeka, mala pre nás pochopenie a otvorené srdce pomáhať. OblV a ZO SZPB v Humennom Odpočívaj v pokoji

Navždy sme sa rozlúčili  Pohorelá so 78-ročnou Annou Šulejovou.  Sučany s 92-ročnou Annou Rohoňovou.  Valaská s 83-ročnou Elenou Krejčovou.

BOJOVNÍK / 22

 Zemianske Kostoľany s 94-ročnou Pavlínou Jánoškovou a 61-ročnou Teréziou Pagáčovou. Česť ich nehynúcej pamiatke!

Želanie jubilantovi Jánovi Mihálovi V týchto dňoch (25. októbra 2016) sa dožil pekného životného jubilea, 85 rokov, náš dlhoročný aktívny člen, obetavý funkcionár a súčasný predseda ZO SZPB v Dolnom Kubíne, Ján Mihál.

Pri tejto milej príležitosti mu jeho materská organizácia SZPB srdečne blahoželá a praje mu pevné zdravie, životný optimizmus a ešte veľa pekných slnečných dní prežitých v kruhu jeho rodiny a priateľov. Ku gratulácii sa pripája Oblastný výbor SZPB v Ružomberku na čele s predsedom Róbertom Fajtom. Za výbor ZO SZPB Dolný Kubín, Štefan NOVÁK

Hlohovec: rozlúčka s drahou a milou Aňuškou 6. októbra 2016 sme sa v obradnej sieni krematória v Bratislave navždy rozlúčili s dlhoročnou funkcionárkou ZO SZPB v Hlohovci a členkou oblastného výboru v Trnave Adelou Chorváthovou, rodenou Droppovou, ktorá zomrela 1. októbra 2016 v penzióne Hestia v Bratislave vo veku 96 rokov.

Narodila sa 4. apríla 1920 v obci Hybe, okres L. Mikuláš. Pochádzala z viacčlennej robotníckej rodiny. Mala sedem súrodencov. Už ako 14-ročná nastúpila do zamestnania. Pracovala v štátnych lesoch – Malužiná, ČSD – L. Hrádok na stavbe KošickoBohunickej trati, kde sa už ako 15-ročná zúčastnila robotníckeho štrajku. Od r. 1938 pracovala vo Svite a v Batizovciach ako robotníčka a neskôr ako úradníčka až do februára 1944. V tom istom mesiaci sa vydala za Jána Chorvátha z Malého Čepčína, okres Martin, kde sa aj presťahovala. V Hlohovci žila od roku 1964. Prežila tu krásne polstoročie života. Bola aktívnou funkcionárkou SZPB v základnej, okresnej a oblastnej organizácii i vo zväze žien. V Turci sa v období vojny spočiatku podieľala na vylepovaní plagátov vyzývajúcich na odpor voči Tisovej klérofašistickej vláde v miestach a obciach od Martina do Kremnice. Po sformovaní prvých partizánskych oddielov v regióne

Turca v auguste 1944 pomáhala pri zabezpečovaní potravín, mlieka, šatstva a ich transportovaní do hôr. Tak sa už pred vyhlásením SNP dostala do 1. čs. partizánskej brigády J. V. Sta-

lina prostredníctvom Táni Nikolajevovej, manželky veliteľa P. T. Nikolajeva z Ľvova. Zúčastnila sa bojov v okolí obcí Vrútky a Priekopa. Pôsobila ako rozviedčička pod menom „Aňuška“ v oblasti Sklabiňa, Blatnica, prechod na Liptov a Horný Turiec – Čremošné od vypuknutia Povstania až do príchodu Červenej armády. Pani Adela Chorváthová do-

stala za svoje hrdinstvo, statočnosť, čestnosť a pracovitosť veľa medailí, odznakov, diplomov a ďalších ocenení. Boli od najvyšších predstaviteľov Československa, vlády SR, MO SR, MO ČR, SZPB, Trnavského samosprávneho kraja, miest Trnava a Hlohovec. Pri poslednom stretnutí s Aňuškou sme si vypočuli veľa múdrych slov a bohatých skúseností z jej plnohodnotného života. V jeseni života ju znepokojovali negatívne skutočnosti v našej vlasti a vo svete. Z jej rozprávania spomeniem iba niektoré – malý záujem mladších o múdrosti starších z ich boja proti hnedému moru – nacizmu a fašizmu, nespravodlivosť v rozdeľovaní výsledkov práce, nárast fašistických tendencií u nás, v susednej Ukrajine, Poľsku a pobaltských republikách. Podľa jej slov, opakuje sa tým situácia spred 2. sv. vojny. Držme sa Aňuškinho mementa – už nikdy nedopustiť vojnu v našej krásnej vlasti. Česť jej statočnosti, životu a práci! Nikdy na ňu nezabudneme. Nech odpočíva v pokoji! Predseda oblastného výboru SZPB Trnava

Jozef PETRÁŠ

10


Vojny a vojaci na 73. filmovom festivale v Benátkach

RECENZIE

Operácia Anthropoid Britsko-francúzsko-česká vojnová dráma scenáristu a režiséra Seana Ellisa (Cashback) rozpráva o významnej udalosti, operácii Anthropoid, namierenej proti jednému z najmocnejších mužov nacistickej Tretej ríše a hlavnému strojcovi myšlienky konečného riešenia židovskej otázky Reinhardovi Heydrichovi.

Vláda teroru veliteľa okupačných nacistických síl v protektoráte Čechy a Morava prinútila spojencov v Londýne pripraviť prísne tajnú misiu, ktorá mala navždy zmeniť tvár Európy. Napínavý film sleduje dvoch výsadkárov z československého zahraničného odboja, Jozefa Gabčíka a Jana Ku-

biša, ktorí musia nájsť spôsob, ako zavraždiť muža všeobecne považovaného za možného nástupcu Adolfa Hitlera. Účinkujú Cillian Murphy, Jamie Dornan, Charlotte Le Bon, Aňa Geislerová, Toby Jones, Jan Budař, Ondřej Malý, Karel Heřmánek, Pavel Řezníček a ďalší. Obrana 10/2016

Výbuchom zničený Heidrichov Mercedes Benz W142.

Samuel Činčurák: Vojna Radi by sme vám oznámili, že sa nám podarilo knižne vydať zápisky Samuela Činčuráka z prvej svetovej vojny pod názvom „Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914–1918.“

Kniha je v predaji na Slovensku v sieti Litera a Martinus. S. Činčurák strávil na bojiskách prvej svetovej vojny 51 mesiacov ako vojak a dôstojnícky sluha a veľmi farbisto opisuje život v armáde plný krádeží, rabovania, smilstva, alkoholu, krvi a smrti. Mišo ŠESTÁK

Německá válka Národ a krajina v zbrani, 1939–1945 Nicholas Stargardt v knihe Německá válka (vydavateľstvo BETA Dobrovský, 2016) dokazuje, že ešte stále sa dá na druhú svetovú vojnu pozerať inak – napríklad očami obyčajných Nemcov, ktorí odišli na front, a ich matiek a manželiek.

Predkladá denníkové zápisky vojakov a ich rodín, ale aj hlásenia SD, výzvednej služby SS, ktorej agenti odpočúvali rozhovory v obchodoch či električkách a podávali správy špičkám režimu. Dôraz kladie na výňatky z dokumentárnych materiálov, prostredníctvom ktorých odhaľuje mýty, ktoré sa v Nemecku zakorenili v povojnovom období. Nicholas Stargardt žil v Austrálii, Japonsku, Anglicku a Nemecku. Vyštudoval v Cambridgei a prednáša na oxfordskej Magdalen College modernú európsku históriu. Zaoberá sa nemeckými dejinami devätnásteho a dvadsiateho storočia. Podľa Obrana 8/2016

Západní spojenci a SNP Podpísaním spojeneckej zmluvy so Sovietskym zväzom zvolila čs. exilová vláda v Londýne cestu dohody a perspektívy výhodnej spolupráce so ZSSR. Aj preto už od konca roku 1943 ťažisko podpory hnutia odporu a samotné formy materiálnej pomoci partizánom a neskôr aj povstaleckej armáde boli predovšetkým v réžii Červenej armády.

Historici Ján Stanislav a Jaroslav Švacho vo svojej publikácii Siločiary pomoci SNP a západní spojenci však predstavujú kreovanie komplexného vojensko-politického pozadia pomoci SNP z oboch strán. Teda z východu aj západu. Vo svojej vyše 320 stranovej knihe sa pritom sústredia hlavne na pomoc, ktorú Povstaniu poskytli najmä Briti a Američania – a ktorá mohla byť aj intenzívnejšia, keby politické pozadie, súperiace o budúci vplyv nad povojnovou Európou, nerozhodlo inak. Súčasťou knihy, ktorú tento rok vydalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici, sú aj desiatky dobových fotografií a dokumentov. Obrana 10/2016

11

Večná inšpirácia Najstarší filmový festival na svete aj tohto roku potvrdil, že ozbrojené konflikty stále sú silnou a filmármi často využívanou témou. O vojnách, bojoch či vojakoch rozprávala celá štvrtina súťažných snímok hlavnej prehliadky. Nemálo ich bolo aj v ďalších festivalových sekciách, napríklad v súťaži rekonštruovaných klasických diel svetovej kinematografie vrátane Pontecorvovej Bitky o Alžír či Comenciniho Všetci domov!

Známy hollywoodsky herec Mel Gibson na benátskom Lide predstavil svoj piaty celovečerný film. Režisér snímok Muž bez tváre, Statočné srdce či Umučenie Krista sfilmoval príbeh vojenského zdravotníka Desmonda Dossa, ktorý ako člen cirkvi adventistov sľúbil bohu, že nevezme do rúk zbraň, ale po japonskom útoku na Pearl Harbor narukoval do armády, takmer skončil pred vojenským súdom za nerešpektovanie veliteľov, ale napokon počas bojov o tichomorský ostrov Okinawa sám a neozbrojený zachránil spoza bojovej línie, z územia obsadeného Japoncami, 75 ranených príslušníkov svojej jednotky. Ako jeden z prvých odmietačov zbraní v USA si tak vyslúžil najvyššie vyznamenanie – Medailu cti. Gibsonovu životopisnú drámu Hascksaw Ridge, otvorene zobrazujúcu hrôzy vojny no i nenápadné skutočné hrdinstvo, benátske publikum odmenilo desaťminútovými ováciami postojačky.  Srbský filmár Emir Kusturica sa preslávil snímkami Underground a Čierna mačka, biely kocúr. Vo svojom novom filme Na mliječnom putu sám stvárnil aj hlavnú rolu po boku svetovej hviezdy talianskeho pôvodu Moniky Bellucci. Príbeh klavírneho virtuóza, ktorý sa počas balkánskej vojny pod vplyvom prežitých hrôz stal výstredným mliekarom, zásobujúcim mlie-

kom aj vojakov v predných líniách, má podobu metafory, rozprávky, feérie s účelne zapojeným naivným gýčom, s fantastickými zvratmi, bizarnými momentmi a magickými riešeniami, na druhej strane však aj s nevídanou krutosťou, s krvavými i extrémne drastickými obrazmi. Démonické sily Zla, ktoré prinesú skazu aj po uzavretí mieru a chystanú svadbu premenia na ohňové inferno, predstavujú v čiernom odetí cudzí vojaci. Na výrobu náročný film s mnohými trikmi, drezúrovanými zvieratami i bojovou technikou vznikal od roku 2012 a nakrúcanie bolo viac ráz prerušené.  Priaznivej odozvy sa dočkala aj dráma francúzskeho režiséra Françoisa Ozona Frantz o mladom francúzskom vojakovi, ktorý sa krátko po skončení prvej svetovej vojny príde ospravedlniť rodičom ním zastreleného Nemca. Na prvom ročníku benátskeho festivalu v roku 1932 uviedol nemecký režisér Ernst Lubitsch svoj americký film Broken Lullaby, adaptáciu divadelnej hry francúzskeho dramatika Maurica Rostanda. Ozon sa inšpiroval drámou i filmom a nakrútil ich novú verziu. Vzdáva hold ére čiernobielych filmov a veľkých hercov, premýšľa však aj o vine a treste, zodpovednosti, obetavosti a neľudskosti.  Ruský režisér Andrej Konča-

lovskij predvlani uspel v Benátkach s realistickým filmom Biele noci poštára Alexeja Trjapicina. Tentoraz vo vojnovej dráme nazvanej prosto Raj experimentuje s témou, obsahom, štruktúrou aj s formou. Rozpráva o ruskej šľachtičnej, ktorá pred boľševikmi emigrovala do Paríža. Počas druhej svetovej vojny sa zapojila do odboja, skončila v koncentračnom tábore, kde sa po rokoch stretla s nemeckým aristokratom, ktorého kedysi spoznala v Toskánsku. Ona ako väzenkyňa, on ako presvedčený nacista.  K vrcholom festivalu patril aj nesúťažný celovečerný dokument Austerlitz na Ukrajine pôsobiaceho bieloruského filmára Sergeja Loznicu. Statickými kamerami bez akéhokoľvek komentára len s autentickým kontaktným zvukom a s čiernobielym obrazom zaznamenal súčasný všedný deň v niekdajších koncentračných táboroch Osvienčim a Dachau. Miesta neľudského utrpenia a potupnej smrti miliónov obetí sú dnes atrakciami obliehanými zástupmi senzáciechtivých turistov z celého sveta. V tričkách s nápismi, tielkach a šortkách, hluční, bezohľadní, nedisciplinovaní a prevažne obézni ľudia bez väčšieho záujmu, bez náznaku dojatia, úcty či piety, prechádzajú tábormi, klebetia, žartujú, fotia sa pred nápisom Arbeit macht frei. Loznicov Austerlitz je drsné razantné svedectvo o našej nepoučiteľnosti, bezcitnosti a sebeckej arogancii, ktorá dokázala i to najväčšie utrpenie, najbeštiálnejší zločin a najväčšiu hanbu ľudstva premeniť na otupujúcu, prázdnu jarmočnú atrakciu pre nemysliace, iba konzumujúce masy. Obrana 10/2016

ZO SZPB v Cinobani a obec Cinobaňa VÁS POZÝVAJÚ

na odhalenie Pamätníka partizánskemu práporu, partizánskym skupinám a oddielom, ktoré bojovali od novembra 1944 do konca februára 1945 v priestore Hrnčiarky-Žihľava a okolie Slávnostné odhalenie pamätníka je dňa 25. novembra 2016 (piatok) o 14.00 hodine v Cinobani, časť Hrnčiarky PROGRAM: 1. Privítanie hostí v kultúrnom dome v Cinobani o 12.00 hodine 2. Presun účastníkov osláv do časti Hrnčiarky od 13.00 do 14.00 hodiny (8 km, opatrne, zlá cesta) 3. Odhalenie pamätníka, kladenie vencov a kytíc 4. Hymny, báseň a slávnostné príhovory 5. Dobová ukážka – partizáni ďakujú partizánskej matke 6. Ukončenie – hymnická pieseň 7. Presun hostí do školskej jedálne od 15.30 do 16.00 hodiny

Všetci ste vítaní a veríme, že spoločne potvrdíme skutočnosť, že každý národ musí Výbor ZO SZPB v Cinobani poznať svoju minulosť. Poznámka: Prosíme rodinných príslušníkov zástupcu plk. Juraja Laurinca, politického komisára Vladimíra Seitza a kapitána pechoty Roberta Pagáča, aby sa ozvali do redakcie Bojovníka.

BOJOVNÍK / 22


Prvá vojnová reportérka oslávila z nich a časť memoárov hovoria 105. narodeniny práve o jej práci počas druhej Zvykne sa hovoriť: priplietla sa k tomu ako slepé kura k zrnu. A naozaj. Clare Hollingworthová bola mladou britskou reportérkou, ktorú poslali mapovať situáciu v rozbúrenej Európe. aj jej biografie. Práve tú jej veElévka „natrela“ Nemcov

Mala 27 rokov a bola v novinárčine nováčikom, presnejšie pracovala pre známy denník The Daily Telegraph dokopy tri dni. Šéf ju poslal do terénu. Nadšená začínajúca reportérka dorazila do Poľska a v Katowiciach si na konzuláte vybavila požičanie auta, aby reportáž doplnila aj o situáciu v Nemecku. Vtedajší konzul jej vozidlo ochotne požičal a postaral sa tak o prvý kľúčový moment jej novinárskej kariéry. Keď Clare prechádzala nemecko-poľské hranice, zbadala obrovské množstvo, presnejšie tisíc nemeckých tankov a vojská, ktoré smerovali k Poľsku. A ihneď o tom informovala telefonicky nielen konzulát, ale aj domácu redakciu v Británii. Stala sa tak prvým človekom, ktorý opísal nemeckú inváziu do Poľska, teda fakticky sa stala prvým novinárom, ktorý informoval o druhej svetovej vojne. Tajná kariéra novinárky a spisovateľky

Dnes má Clare už 105 rokov. Narodeniny oslávila v Hong Kongu v kruhu svojej rodiny. Hoci prežila desaťročia medzi palcovými titulkami, o jej dramatickom živote rodina dlho nevedela. Prišiel na to náhodou jej prasynovec, ktorý sa stal autorom

noval ako narodeninový darček k nádhernému a najmä vzácnemu životnému jubileu. Druhý prasynovec Andrew hovorí, že rodina nemala ani tušenia o tom, akú hrdinku medzi sebou majú. Vedeli,

Čítaníčko že ich prateta prežila druhú svetovú vojnu, že pracovala v redakcii novín, ale netušili, že o nej ako novinárka informovala ako prvá. Až neskôr zistili, že počas vojny ako vyslaná reportérka pomáhala unikať prenasledovaným Židom z Poľska a stovkám ľudí zachránila život. Mnohé informácie sa dozvedeli až z jej kníh, ktorých napísala celkovo päť, pričom dve

svetovej vojny. Tá, čo sa nebojí ničoho

Clare nemala strach a ani doteraz ho nemá. Odmietala násilie a prenasledovanie a nezľakla sa ani nacistickej mašinérie. Odhodlanie jej slúžilo v kariére aj ďalej a priviedlo ju k extra ordinárnym zážitkom. Informovala o konfliktoch v Palestíne, Alžírsku, Číne, Vietname a dokonca prežila útok na hotel v roku 1946 v Jeruzaleme, ktorý si vyžiadal 914 ľudských životov. Novinárski kolegovia si ju vážili a jeden z nich ju označil za reportéra, ktorému sa ako prvému a tiež poslednému podarilo urobiť interview s iránskym šachom. Americký kritik John Simon tento čin vyzdvihol slovami: „Clare bola fakticky jediná, s ktorou sa chcel rozprávať.“ A. Mikundová, zdroj: independent.co.uk, nottingham.ac.uk, telegraph.co.uk

ZRNKÁ HUMORU Vojak a prvý zoskok Vojak ide na svoj prvý zoskok. Je očividne nervózny. Všimne si to jeho veliteľ a snaží sa ho povzbudiť: – Buď v pohode. Zatiahneš za žltú šnúrku a otvorí sa padák. Keby sa neotvoril, zatiahneš za červenú, to je záložný padák. A keby sa aj ten neotvoril, nič sa nedeje, dole je trampolína. Vojak vyskočí, zatiahne za žltú šnúrku – a nič. Zatiahne za červenú – a zase nič. V tom vidí, ako

oproti nemu (zospodu hore) letí nejaký muž. Tak sa ho radšej opýta: – Prosím vás, je dole trampolína? – Ja neviem, ja som z plynárne! * * * Vojak na stráži skladu výbušnín Veliteľ počas kontroly stráže zistí ako vojak pritom fajčí. – Čo si to dovoľujete. Takto prišlo o život tisícky ľudí, kričí na vojaka. Vojak mu bez váhania odpovie: – Ale pán kapitán, veď sme tu len my dvaja.

Benjamin Franklin: POLOVIČKA... pomôcky: AKTEN, OB, podliak AKU, LAME, BROKE

zlomený, po anglicky

pevne stískal

(dokončenie v tajničke)

skratka pre čmud a dato

patriaci ujovi

horár

vodné vtáky

české mužské meno

ponáraj

obec pri Komárne

zavanul

rieka v Rusku

kruh

slovenský kaštieľ

nemecká kartová hra

1. časť tajničky

striasaj stavba ponad rieku

vlani, po česky

obidva

nedozeral na zver na paši

výzva varené jedlo

spisy, po nemecky

Univerzita Komenského (skr.)

slovenská rieka

ovanulo kryt motora auta

neobrež

skratka pre orgán zraku kus

chromý, po anglicky niečo

chytil

svetová strana

vápencová oblasť

drobný motýľ

EČV Dolného Kubína

druh papagája

plátam

51 rímskymi číslicami

približne

sídlo v Nigérii iný názov Plaveckých ostrovov

priraďovacia spojka plošná miera

tam 2. časť tajničky

obsiala

starorímska bohyňa rannej zory

Správne vylúštenie tajničky z č. 20 znie: Ak máš smolu, pohryzie ťa aj slimák. Knihu posielame Márii Bohrnovej z Bratislavy. Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

BOJOVNÍK Dvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR 28. október 1938 – Zradcovská čs. vláda uzavrela s Gestapom dohodu o spolupráci pri prenasledovaní komunistov a antifašistov. 28. október 1940 – V Londýne bola bez vedomia Nemecka uzavretá tajná „gentlemanská dohoda“ medzi britskou vládou a vládou vo Vichy, v ktorej sa britská vláda zaviazala, že zabrzdí De Gaulleovu snahu odtrhnúť francúzske zámorské územia od Vichy, a Pétainová vláda zase sľúbila, že vojensky nepomôže Nemecku proti vojne s Britániou a že sa bude pripravovať na opätovné vstúpenie do vojny proti Nemecku. 29. október 1944 – Po obsadení B. Bystrice fašisti začali s prečesávaním lesov tromi smermi. Od Liptovských Revúc na Liptovskú Osadu postupovala brigáda Dirlewanger, od Starých Hôr na Donovaly bojová skupina Schill a cez Moštenickú dolinu na Kyslú vodu jednotky 18. SS divízie Horst Wessel. Bojová skupina Wittenmeyer uzatvárala cestu cez Vyšnú Bocu a Čertovicu. Pod Prašivou vznikol Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu ako jediný operačný a organizačný orgán partizánskeho hnutia na celom československom území. 30. október 1944 – Generál Hermann Höffle za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády usporiadal v B. Bystrici vojenskú slávnosť. Tiso slúžil slávnostnú omšu. Vyznamenal príslušníkov Waffen-SS a verejne sa poďakoval Hitlerovi. 31. október 1940 – Končí bitka o V. Britániu. Do bitky o Anglicko sa zapojilo 2 353 letcov. 1. november 1945 – Víťazné mocnosti – USA, V. Británia, ZSSR a Francúzsko sa dohodli na presídlení 6,65 miliónov Nemcov z Poľska, ČSR a Maďarska. 1. november 1946 – Dokončili odsun Nemcov z ČSR. Do amerického pásma odsunuli 1 420 598 Nemcov, do sovietskeho 750 000 Nemcov. 2. november 1944 – Zlikvidovaná je takmer celá partizánska skupina aj s veliteľom J. Ušiakom. Pomohol k tomu aj nasadený agent gestapa. 3. november 1943 – 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR je nasadená do bojov o Kyjev. A ako prvá dosahuje 5. novembra pravý breh Dnepra. Kyjev je oslobodený 6. novembra. 3. november 1944 – Pri Pohronskom Bukovci sú zajatí slovenskí generáli J. Golian i R. Viest. 4. november 1944 – Slovenská vláda zasiela Nemecku protestnú nótu proti drancovaniu Slovenska nemeckými vojakmi. 7. november 1943 – Stalin v prejave k 26. výročiu VOSR formuloval sovietske ciele povojnového usporiadania Európy: 1. oslobodenie podrobených národov, 2. právo národov slobodne si určiť štátne zriadenie, 3. potrestanie vojnových zločincov, 4. záruky proti novému nemeckému útoku, 5. zabezpečenie dlhodobej hospodárskej, politickej a kultúrnej spolupráce európskych národov. 7. november 2011 – Vo veku 91 rokov zomrela v Brne legendárna čs. odstreľovačka Mária Ljalková-Lastovecká, ktorá mala na východnom fronte 35 úspešných zásahov. 8. november 1938 – Pohltenie slovenských politických strán do Strany slovenskej národnej jednoty. V duchu vtedajšej doby sa to považovalo za ich dobrovoľné zjednotenie. 8. november 1944 – Nemecké vrchné velenie vydalo správu o potlačení SNP. 8. november 1947 – Na výzvu do boja proti banderovcom nastúpilo 1 679 dobrovoľníkov – bývalých partizánov. 9/10. november 1938 – Nacisti počas tzv. Kryštáľovej noci zabili 90 židov, podpálili v Nemecku 267 synagog (vyše 1000 poškodených), 170 domov a 815 obchodov. Perzekúcie predovšetkým proti židovským kníhkupcom. 10. november 1938 – „Národné zbratanie“. Agrárnici, národniari, ľudovci, národní socialisti, živnostníci a fašisti spolu s vedením HSĽS podpísali dohodu o „zjednotení politických strán na Slovensku“, t. j. o likvidácii vlastných strán a o monopolnom postavení HSĽS. 11. november 1920 – Odhalenie historicky prvého pamätníka – hrobu Neznámeho vojaka (Francúzsko). V roku 1923 k nemu pribudol večný oheň a nápis Neznámy vojak. 12. november 1948 – Medzinárodný vojnový tribunál vyniesol rozsudky v procese s japonskými vojnovými zločincami. Sedem obžalovaných bolo odsúdených na smrť, medzi nimi aj vojnový premiér Hideki Tódžó. Ďalších 19 bolo odsúdených na doživotie a dvaja na kratšie tresty. 14. november 1944 – SS-obersturmbannfuhrer dr. Joseph Witiska je oficiálne vymenovaný za veliteľa bezpečnostnej polície a bezpečnostnej služby na Slovensku a súčasne i za politického referenta veliteľa nemeckých okupačných vojsk. Opieral sa o svojich päť pohotovostných oddielov (každý po 500 mužov) bezpečnostnej polície a bezpečnostnej služby. 14. november 1944 – V Prahe je založená ROA (Ruská osloboditeľská armáda).

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@ szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky (aj do zahraničia) vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, 820 14 Bratislava 214, e-mail: predplatne@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafická úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

Profile for Slovenský zväz protifašistických bojovníkov

Bojovník č. 22 2016  

Bojovník č. 22 2016  

Profile for szpb
Advertisement