DNES V ČÍSLE str. 5
Vedcom roka aj Ivan Kamenec str. 6 –7
Deň víťazstva nad fašizmom si SZPB pripomenul v mnohých mestách a obciach str. 11
Náročné oslobodzovanie Komárňanského okresu LUCIA ILLANITZOVÁ
BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Ročník LVIII
ANTIFAŠISTOV
30. 5. 2013
Cena 0,44 €
11
Stretnutie predsedov v Národnej rade
Posledná vojna Niektoré médiá sa pri komentovaní vojenskej prehliadky v Moskve pri príležitosti víťazstva nad fašizmom viac venovali hodnoteniu, koľko techniky vyšlo do ulíc (Rusi ukazujú svaly!), ako samotnému výročiu. Naše ukážky oslobodzovania Bratislavy zasa jeden z denníkov poctil nadpisom „Bratislavu (opäť) ubránili“... Gratulujeme denníku k nadpisu, len pripomíname, že nacistické vojská Bratislavu neubránili ani v roku 1945, ani v aktuálnej ukážke bojov. Ale nech už médiá sledujú spomienky na koniec najhoršej svetovej vojny akokoľvek povrchne, vďaka Bohu, že ich aspoň sledujú. V anketách s mladými ľuďmi sa totiž ukázalo, že aspoň na základnú otázku „Čo vlastne slávime 8. mája?“ väčšinou odpovedať vedia. Túto odpoveď poznajú skôr z médií, keďže na základnej škole je celej histórii 2. svetovej vojny venované minimum. Tomu zodpovedali aj odpovede tínedžerov na doplňujúce otázky o sviatku – väčšinou už vedeli dodať len veľmi málo alebo vôbec nič. Niekto by mohol oponovať, že udalosti druhej svetovej vojny sa od nás v čase vzdialili tak, že ich už prekrývajú udalosti novšej histórie. Prečo by vlastne mala mať 2. svetová vojna v osnovách základných škôl väčší priestor než napríklad napoleonské vojny? Okrem iného preto, že to bola posledná veľká vojna pred masovým rozšírením jadrových zbraní. Napriek tomu, že počas 2. svetovej vojny vybuchli len dve atómové bomby, stála životy 70 miliónov ľudí. Ak by sa niečo podobné opakovalo pri dnešnej úrovni výzbroje veľmocí, mohlo by to znamenať koniec celého ľudského druhu. Preto, ak chcú ľudia na planéte Zem prežiť, musí byť 2. svetová vojna zároveň Poslednou svetovou vojnou. Preto si celosvetovo zaslúži výnimočné miesto v učebniciach dejepisu. Pre Slovensko však znamenala aj iný míľnik – naši občania odmietli samostatnosť, ktorej cenou bol vazalský vzťah k nacistickému Nemecku, a vystúpili proti nemu so zbraňou v ruke v SNP. To je dôvod, prečo SZPB navrhuje v osnovách základných škôl vyučovanie o 2. svetovej vojne rozšíriť. Samozrejme, zmena osnov je pomerne komplikovaná a komplexná záležitosť. O dôvod viac začať na nej robiť čo najskôr.
Na zamyslenie:
Spoločná fotografia predsedu parlamentu s delegáciou SZPB. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška prijal na pôde parlamentu delegáciu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov vedenú jeho predsedom Pavlom Sečkárom a čestným predsedom zväzu generálporučíkom Jánom Husákom. Delegáciu tiež tvorili podpredseda SZPB Ladislav Jača a tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký.
Spoločne diskutovali o práci SZPB, ako aj poslancov v parlamente. Dlhodobým cieľom zväzu je konečne odškodniť vojnové siroty. „Je to pre-
dovšetkým našou morálnou povinnosťou, usilovať sa o odškodnenie tých, ktorým vojna vzala to najdrahšie – ich rodičov. Je smutné, že naša spoločnosť nenašla za 69 rokov spôsob, ako podporiť vojnové siroty,“ povedal Roman Hradecký. Zákonom o odškodnení vojnových sirôt sa už parlament zaoberal ku koncu predchádzajúceho volebného obdobia. Vtedy poslanci Dušan Čaplovič, Viliam Jasaň a Branislav Ondruš predložili v spolupráci so SZPB do parlamentu návrh zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku
Foto: red
príslušníkom československých zahraničných a spojeneckých armád, ako aj domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939– 1945. Odškodnenie vojnových sirôt podporuje aj vládny kabinet. Začiatkom roka o tom SZPB rokoval s premiérom Robertom Ficom, ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a ministrom práce Jánom Richterom, ktorí prisľúbili podporu tomuto zákonu. Zástupcovia SZPB diskutovali s predsedom parlamentu aj o zámere uzákoniť odkaz Slovenského národnéluc ho povstania.
Malý Slavín obsypaný kvetmi Už po 21. raz sa stretli Bratislavčania všetkých generácií na Malom Slavíne, uprostred lesov nad mestskou časťou Rača, aby si pripomenuli výročie oslobodenia Slovenska spod fašistickej poroby Sovietskou armádou. Napriek vrtkavému počasiu ich sem prišli takmer tri stovky.
Pri pomníku na Malom Slavíne. Sprava: B. Ondruš, P. M. Kuznecov, M. Ftáčnik a dvaja sovietski veteráni z Moskvy. Foto: E. Polák
Svet hľadá ľudí, ktorí dokážu niečo urobiť, nie ľudí, ktorí vedia vysvetliť, prečo niečo neurobili. HELEN ROWLAND
Tí skôr narodení autobusom, ostatní absolvovali poldruhahodinovú túru, alebo sa vybrali na horských bicykloch. Posledné roky sem chodia aj celé rodiny pracovníkov z ruskej, bieloruskej a ukrajinskej ambasády, ktorí už toto (Pokračovanie na str. 2)
IS SN 03223-2018