III.4. Vanni, Francesco (Siena 1563 – Siena 1610) Mária Magdaléna. 1600–1610 Plátno, 90,5 × 65 cm
Značené v spodnej časti: Num quia substulerit D(omi)n(u)m tibi crux in Amore est | an quia crux D(omi)n(u) m reddere sola potest | Quisquis es amissum C(h)ristum qui quieris Iesum | pulsandas alias ne tibi crede fores | Indormire crusi si forte Maria vedetur | non oculis querit corde sed illa Deum. Prov Prevedené z bývalého Slovenského múzea v Bratislave, 1950; predtým v zbierke Jána Pálffyho v Kráľovej pri Senci, 1909 Rest Eva Palugyayová, 1955 (RP 252) Ref Néhai Pálffy királyfai kastélyában 1909, 42, kat. 75 (Reni, Guido ?: Kajúca sa Mária Magdaléna); Vaculík 1977, 3, 7 (Fetti, Domenico: Kajúca sa Mária Magdaléna); Petrová‑Pleskotová 1977, 17 (Fetti, Domenico: Kajúca sa Mária Magdaléna); Vaculík 1982, nestr., kat. 23 (Fetti, Domenico: Kajúca sa Mária Magdaléna); Vaculík 1984a, 32 (Fetti, Domenico: Kajúca sa Mária Magdaléna); Vaculík 1984b, 64‑75; (Fetti, Domenico: Kajúca sa Mária Magdaléna); Vaculík 1985a, 16, 176‑177, kat. 78 (Fetti, Domenico: Kajúca sa Mária Magdaléna, 1622–1623); Safarik 1990, 301, kat. A11‑bis (Fetti, Domenico ?: Mária Magdaléna); Keletiová 1991a, 7, kat. 12 (Fetti, Domenico: Kajúca sa Mária Magdaléna); Rusina – Zervan 1994, 142‑143 (Fetti, Domenico: Sv. Mária Magdaléna, okolo 1622); Pötzl‑Malikova 2003, 65‑78 (Vanni, Francesco: Mária Magdaléna, okolo 1600); Pötzl‑Malikova 2003a, 109‑114 (Vanni, Francesco: Mária Magdaléna, okolo 1600); Buran – Müllerová 2008, Ludiková, Zuzana: 78‑79, kat. 18 (Vanni, Francesco: Mária Magdaléna, okolo 1600) Bratislava, Slovenská národná galéria (O 298)
Objímajúc drevený kríž padajú Márii Magdaléne slzy. Na obraze polpostavy svätice sa priam jagajú chladné farebné prelivy drapérie plášťa a plavé vlasy padajúce na obnažené plecia, v indiferentnom tenebróznom pozadí je naznačená len málo artikulovaná vegetácia. Obrazový priestor vymedzuje brečtanom obrastený parapet s nápisom. V deji sa koncentruje na jediné posolstvo: záchranu hriešnikov prostredníctvom hlbokej ľútosti. Prostriedkami tejto snahy sa stalo jednak živé zobrazenie trápenia a horlivosti vo viere svätice pri duševnej očiste, ako aj nápis pod obrazom vyzývajúci ku kontemplácii: Či máš preto v láske kríž, lebo vyzdvihol Pána, alebo preto, že on jediný ti môže Pána vrátiť? Ktokoľvek si, kto hľadáš strateného Ježiša Krista, never, že máš klopať na iné dvere. Ak sa ti možno zdá, že Mária pri kríži spí, nehľadá Boha očami, ale srdcom.1 Už ako reakciu na neskorý manierizmus, veľmi včasne badať v maliarskom prejave znaky blízke počiatočnej barokovej tvorbe. Prostredie je ponorené v temnote a osvetlené sú len pre dej bezpodmienečne významné momenty. Intenzívne vnútorné prežívanie viery však tlmí sentiment, sugestívne pôsobenie citlivej harmonickej tvorby založenej na mäkkej modelácii sfumatom a na koloristických efektoch. Dojemný obraz svätej Márie Magdalény namaľoval Francesco Vanni.2 Možno si to prečítať na starostlivo signovanej grafike od Raphaela II. Sadelera (1584–1627/1632), ktorej prostredníctvom bola verne reprodukovaná maľba.3 Raphael II. Sadeler pôsobil do roku 1604 v Benátkach a potom dlho v Mníchove, nie je známy spôsob, akým bol angažovaný pre túto úlohu. Neskôr podľa grafiky vytvoril Sassoferrato (Giovanni Battista Salvi, 1608–1695) maľovanú kópiu obrazu, no bez zrejmej znalosti samotného originálu.4 Vydavateľ Matteo Florimi (doložený okolo 1581–1613), činný v Siene, mohol zveriť zákazku Sadelerovi, sprostredkoval grafické prevedenie viacerých Vanniho diel, ako aj cyklus zo života Kataríny Sienskej Pietrom de Jode a najal okolo roku 1597 Francesca Villamenu, aby vytvoril grafiku i podľa ďalšej maľby Kajúcej sa Márie Magdalény, tentoraz pred krucifixom.5 Náboženský optimizmus nerozhodoval len o prevedení námetu, ale vplýval aj na samotného tvorcu. Maliar devocionálnych obrazov prelomového obdobia manierizmu a baroka
Sieny bol úprimne veriaci, nábožensky zanietený. Pohyboval sa v prominentných kruhoch a patričné kontakty mu priniesli aj významné zákazky predstaviteľov katolíckej reformy najmä z radov oratoriánov. Kardinál Cesare Baronio sprostredkoval Vannimu objednávku pre Chrám sv. Petra vo Vatikáne. Kardinál Federico Boromejský, bratranec sv. Karla Boromejského, získal od Vanniho kontakt na siensku vizionárku mníšku Katarínu Vannini. Podobne ako Vanni i oni boli členmi sienskej kongregácie sv. Klinca, ktorú založil sv. Filipovi Nerimu blízky Matteo Guerra, nazývaný Padre Teio.6 Obraz Márie Magdalény namaľoval Francesco Vanni isto pre súkromnú pobožnosť, ako to možno usúdiť podľa formátu a na minimum redukovaných prvkov výjavu. Možno túto maľbu opísanú ako plačúcu Máriu Magdalénu s krížom pri ústach v zlatom ráme s ornamentmi all’ antica a arabesiek opatrovali bezprostrední potomkovia Francesca Vanniho, syn Raffaele (1587 –1673) – tiež sa stal maliarom – a synovec sochár Michelangelo (1583–1671), po ktorých obraz dostala v roku 1688 prirodzená dedička Maria Vanni Borghesi spolu s ďalšími dielami renomovaných maliarov v rodinnom sídle.7 1 Num quia substulerit D(omi)n(u)m tibi crux in Amore est | an quia crux D(omi)n(u)m reddere sola potest | Quisquis es amissum Christum qui quieris Iesum | pulsandas alias ne tibi crede fores | Indormire cruci si forte Maria vedetur | non oculis querit corde sed illa Deum. 2 Tvorcu určila Pötzl‑Malíková 2003, 65‑78; Pötzl‑Malíková 2003a, 109‑114. 3 Francis. Vani inv. Rapf. Sadeler sculp. | Cum privil. Sum. Pontif. Et Sac. Cae. Mai. (Francesco Vanni vytvoril, Rafael Sadeler vyryl s výsadou jej svätého cisárskeho majestátu). Bartsch LXXI, 119; Hollstein XXI, 238; Hollestein XXII, 198, kat. 109. 4 Florencia, súkromný majetok. 5 Kortekaas 1992, 175‑184; Camiz 1994, 506‑516; Bury 2001. 6 Pötzl‑Malíková 2003, 65‑78; Pötzl‑Malíková 2003a, 109‑114. 7 Fallani 2000, 107‑131 podľa Archivio di Stato, Siena (Archivio Tolomei, 84, Inventari stime e perizie 1524–1844,1‑12v).