P oézia o priestore – kozme Výstava Poézia o priestore – kozme predstavuje Filkovu tvorbu a myslenie v 60. a 70. rokoch 20. storočia, obohatenú o novšie diela, vrstvy autorských zásahov a spätné významové usporiadanie. Názov s tromi pre SF kľúčovými slovami je odvodený od rovnomenného environmentu vystaveného na EXPO 1970 v japonskej Osake. Práve tam vyvrcholili jeho dovtedajšie umelecké úspechy aj cestovateľské plány. Sľubná medzinárodná kariéra sa nadlho skončila kvôli politickým a spoločenským dôsledkom okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Doma sa pred ním postupne zavreli takmer všetky dvere inštitúcií a 70. roky strávil ako spiritus movens neofi-ciálnej umeleckej scény. Aj vtedy hľadal aspoň o niečo slobodnejšie prostredie – cestoval a vystavoval v Juhoslávii, Maďarsku a v Poľsku. Túto kapitolu zavŕšil v roku 1981, keď v bielom aute Škoda 120 emigroval na Západ do Spolkovej republiky Nemecko. O rok neskôr ho vystavil ako svoju východoeurópsku fyzickú aj mentálnu „batožinu“ na documenta 7 v Kasseli. V decembri 1982 pricestoval do vysnívanej Ameriky a v New Yorku žil až do roku 1990, keď sa vrátil na Slovensko. Stano Filko žil a neúnavne tvoril v Bratislave až do 15. októbra 2015. Kým na západ od železnej opony prenikli progresívni umelci generácie SF závratne rýchlo zároveň do múzeí aj na trh, v socialistickom Československu po krátkom a intenzívnom rozmachu všetky tradičné inštitúcie umenia zlyhali – galérie, zbierky, vydavateľstvá, časopisy, múzeá a dokonca aj akadémia a dejiny umenia ako disciplína. Podobne ako niektorí ďalší východoeurópski umelci, Filko ich nahradil vlastnou inštitúciou, ktorú vybudoval na svojej „legende o umelcovi“. Vedome sa ňou napojil na kánon dejín umenia, starostlivo ju kultivoval, rozkrýval a zase šifroval. Stala sa jadrom jeho konceptuálneho programu a komplexného „psychofyilkozofického“ symbolického systému ideí, farieb a tvarov (ďalej Systém SF). Preto sa umelecký príbeh SF vzpiera lineárnemu uchopeniu. Ako jeho tvorivý princíp je skôr kolážou a montážou, napĺňajúc myšlienku spisovateľa Ivana Kadlečíka o autobiografii ako fikcii, ktorá „má mnoho verzií a to nielen možne, ale 6
reálne“. Stana Filka tak možno geograficky a ideovo situovať medzi Východ a Západ, na mape umelcov silných osobných legiend a podľa charakteru tvorby niekde medzi Josepha Beuysa a Ilju Kabakova. Predstaviť jeho tvorbu je náročná kurátorská úloha pre razanciu, s akou ovplyvňoval a menil výstavnú prax a najmä preto, že sa už počas svojho života stal inštitúciou, vlastným múzeom, ktoré zhmotnil od roku 1975 v ateliéri na Snežienkovej ulici v Bratislave a od roku 2005 ako Koráb vo Veľkej Hradnej. Hoci obidva projekty skončili ako ruiny utopických vízií, komplikovaný návod zanechal v konceptoch, text-artoch a nespočetných listoch šanónov Archívu SF. Motivovala ho túžba po sebarealizácii, slobode a absolútnej autonómii tvorby, ktorú pretavil do snahy nahradiť nedokončené utópie avantgárd vlastnou osobnosťou a novou naráciou, takou charakteristickou pre neo-avantgardné umenie. Výstava je koncipovaná podľa vybraných tém, ktoré vychádzajú zároveň z umeleckohistorického výskumu Filkovho diela, ale akceptujú aj autorské spracovanie v príslušných vybraných štádiách rozvoja Systému SF. Ako samostatnú tému uvádza problém Archívu SF ako rizomatického meta-diela, ktorý zachováva princíp jeho myslenia v špecifickom jazyku a konceptuálnom chápaní času. Úvodné dielo výstavy Dedko – babka počúvajú rádio (1965) obsahuje ambivalentný autobiografický motív SF. Pre jeho živú „legendu o umelcovi“ je detstvo v rodnom kraji so spomienkami na starých rodičov, najmä na dedka a jeho mystické náuky, na včelárstvo a na klinické smrti v rokoch 1945 a 1952 ako prechodové rituály na ceste k Fine Artu, ten najhlbší zdroj. Tematické okruhy sú zostavené z autorskej symboliky troch základných farieb raného Systému SF (červená, modrá, biela – neskôr symboly troch dimenzií 3.4.5.D spolu s čiernou farbou EGA) a naznačuje sa aj pokročilý Systém SF v syntéze jeho neskorej tvorby. Výstava je štruktúrovaná v šiestich okruhoch: I. Poézia o priestore – kozme (úvod), II. Obydlie súčasnosti a skutočnosti, III. Červená – Biológia 3.D, IV. Modrá – Kozmológia 4.D, V. Biela – Ontológia 5.D a VI. EGO & Systém SF. LGS