... V každom prípade – veľmi nás teší fakt, že nová vlna našej klientely ani zďaleka netrpí detskými chorobami jej predchodcov. Naopak, ukazuje sa ako veľmi rozhľadená, zorientovaná, prístupná najmä odborným zreteľom zberateľskej branže. Možno aj preto, že sú to vo veľkej prevahe mladí ľudia, v „civile“ úspešní ľudia, obchodníci, manažéri... . Aj zberateľstvo je v podstate obchod ako každý iný. Úspešný je len ten, kto dôverne pozná jeho nepísané pravidlá. Na Slovensku je dnes – oproti nedávnej minulosti – až prekvapujúco mnoho zberateľov. Skutočné súkromné zbierky výtvarného umenia sa na tomto území zatiaľ dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Pretože stará pravda hovorí, že hodnota umeleckej zbierky nie je daná množstvom investovaných peňazí, ale kvalitou jej koncepcie. Povzbudzujúce je na našich posledných skúsenostiach teda to, že cesta od číreho nakupovania obrazov k ich zbieraniu je síce dlhá, ale nemusela by – ako sme si ešte donedávna mysleli – trvať celé generácie. Na druhej strane – u našich stálych VIP klientov akoby vrcholil proces, konštatovaný už dávnejšie: postupná strata záujmu o priemer (ba aj o takzvaný dobrý priemer) a sústredenie sa vyslovene na špičkovú kvalitu. Raz darmo, za tých desať rokov sa ich zbierky viditeľne skompletizovali a zrejme nastal čas rozmýšľania ani nie tak o jednotlivostiach, extenzívnom rozširovaní nákupov, ako skôr o tvárnosti, umeleckohistorickej, druhovej, štýlovej podobe súkromných výtvarných galérií. Na poslednej aukcii sa tieto dve tendencie naplnili v akomsi synergetickom efekte: nováčikovia to konečne naplno „rozbalili“ a zberateľské stálice zasa dostali to, čo práve teraz najviac potrebujú – diela, ktoré zbierku nielen rozširujú, ale predovšetkým ju obohacujú, koncepčne zhodnocujú. Jediná „komodita“, ktorá naďalej a dlhodobo ostáva v útlme (a nezmenila to ani naša jarná aukcia), je staré európske umenie 17. – 19. storočia. To nás veľmi trápi. Najmä, ak sa nám predovšetkým v poslednom čase darí získavať do ponuky určite kvalitné diela za ceny často hlboko pod priemerom finančných precedensov okolitých aukčných siení. Je jasné, že zbieranie diel starého umenia si predsa len vyžaduje špeciálnejšiu kvalifikáciu, znalosti a predpoklady, než je tomu dajme tomu pri moderne Slovenska. Navyše toto územie bolo v minulosti priam dokonale „vybrakované“, nedochovali sa tu, ako inde (trebárs v Maďarsku a Čechách), aspoň približne v kompaktnom stave pôvodné šľachtické zbierky. Takže, budovanie každej takejto zbierky na Slovensku a zo slovenských zdrojov je asi odkázané na riziko, že ostane len súborom solitérov, bez vzájomnej umeleckohistorickej konzistencie. No rovnako je isté, že európsky trh bez hraníc už teraz dovoľuje a v blízkej budúcnosti ešte viac umožní príliv kvalitných vecí tohto typu aj do nášho obchodu s umením. Čiže, otvára sa tu celkom nová, akvizičná perspektíva. Navyše perspektíva znamenajúca absolútnu obchodnú istotu – kupovanie diel, ktorých finančná hodnota nie je vymedzená limitmi národnej alebo stredoeurópskej kultúry. To akiste nemožno povedať o väčšine z toho, čo nateraz dominuje na domácom trhu s výtvarným umením. Sám som zvedavý, kedy túto do očí bijúcu skutočnosť pochopia i naši zberatelia. Opatrný optimizmus – vzhľadom na vyššie uvedené – je azda namieste. 65. letná aukcia výtvarných diel – 6. jún 2006
Ročenka SNG v Bratislave – Galéria 2010
... pomerne často sa nás ľudia pýtajú, čo presne znamenajú výrazy ako „dielňa“, „okruh“, „kópia“ „replika“, „pripisované“, používané pri odborných popisoch diel v našich katalógoch. Nedávno sme v tejto veci mali dokonca jednu dosť absurdnú skúsenosť – obraz sme zamietli ako jasný falzifikát. Jeho majiteľ sa po čase na nás obrátil, či by sme ho za nižšiu cenu predsa len nevzali do aukcie ako „pripisovaný“, lebo „tak sa to predsa robí aj v zahraničí“. Skrátka a jasne – zdá sa, že v tejto záležitosti panuje v mysliach, aspoň tej „laickejšej“ časti našej klientely, dosť veľký zmätok. Takže – tí zorientovaní nech prepáčia – katalógový úvod tentoraz venujeme asi trochu nudnému, ale potrebnému školeniu. Najmä diela starého európskeho umenia sa v aukčných katalógoch uvádzajú ako práce neznámych maliarov – ich jednoznačná atribúcia nie je totiž možná. Seriózna znalecká expertíza takého obrazu a sochy dovoľuje stanoviť len jeho štýlové určenie (barokový, rokokový, klasicistný maliar…), časovú charakteristiku (neznámy maliar z prvej tretiny 16. storočia…), kultúrno-historickú či zemepisnú provenienciu (neznámy stredoeurópsky, nemecký, severotaliansky maliar...), príslušnosť k istému umeleckému okruhu, škole alebo ku konkrétnemu umelcovi (maliar neapolskej školy, nasledovník Tiziana, maliar z okruhu Rubensovej dielne…). Takéto vágne popisy sú mnoho ráz výsledkom zložitého expertného úsilia a pre zberateľa sú neoceniteľnou pomôckou pri rozhodovaní o prípadnej kúpe diela. Zároveň svedčia o solídnosti predajcu – v renomovaných aukčných sieňach pojem „neznámy umelec“, bez ďalších spresnení jednoducho nepoznajú. Kedysi bol maliar či sochár považovaný len za remeselníka svojho druhu. Až umenie modernej doby (približne od romantizmu), vyznávajúce neopakovateľnosť individuality umelca, nezastupiteľnosť originality jeho štýlu, povýšilo výtvarníka do rangu umelcov s veľkým U. V stredoveku, renesancii či v baroku sa preto nepovažovalo za nič neobvyklé, keď si úspešný maliar, zavalený objednávkami, zriadil dielňu. Dielne svojho druhu a dielenské práce však sporadicky vznikajú aj neskôr, v 19. a 20. storočí. Príkladom môže byť aj u nás obchodovaný, maďarský maliar Iványi-Grünwald či svetoznámy Andy Warhol. V takejto dielni umelcovi pomocníci (často budúci významní maliari) produkovali obrazy, ktorým Majster dodával iba základnú koncepciu, možno niekoľko ťahov štetca a signatúru. Dnes sa tieto obrazy, sochy a grafiky dostávajú do aukčného obchodu s poznámkou, že ide o dielenskú prácu. Ceny týchto diel sú spravidla podstatne nižšie, než obrazy deklarované ako práce „z ruky umelca“. Na druhej strane: rozlíšenie dielenskej a autorskej práce je záležitosťou nesmierne subtílnou. Z času na čas prepukajú v tomto smere spory aj o diela z tých najvýznamnejších svetových zbierok. Inokedy je zasa v popise diela uvedené, že je kópiou nejakej konkrétnej staršej predlohy. Treba rozlišovať medzi kópiou a reprodukciou. Kým reprodukcia je mechanická a teda bezcenná, kópie majú svoju umeleckú i obchodnú hodnotu. Spravidla bývajú dielami profesionálnych výtvarníkov alebo reštaurátorov a vznikajú zväčša zo študijných dôvodov. Kvalita kópie sa posudzuje podľa miery zhody s originálom (iba rozmer má byť o niekoľko centimetrov menší). Pomerne vysoko cenené sú najmä tzv. dobové kópie (napríklad kópie významných flámskych maliarov 17. storočia, pochádzajúce z 18. storočia). ...
73