4. Anonymný maliar z okruhu Kapucínskeho cyklu v Prahe: Cisár Žigmund Luxemburský. Okolo 1420 alebo 1436/1437. Foto © Kunsthistorisches Museum, Wien
Allana Brahama, ktorý pripúšťa aj čisto náhodnú podobnosť pápežovho spoločníka s cisárom Žigmundom, zaujíma predovšetkým to, ako obraz odkazuje na historické udalosti doby a jej hlavných protagonistov – usiluje sa pochopiť, prečo videli súčasníci v postave svätca kryptoportrét cisára pozorujúceho spolu s pápežom zázrak sneženia. „Bez ohľadu na jeho pravdivosť, ústne podanie zaznamenané Vasarim naznačuje, že v 16. storočí boli s obrazom ešte bežne späté významové nuansy, ktoré sú dnes prevažne zabudnuté.“15 Pristavili sme sa pri „Zázraku sneženia“, lebo jeho koncept má analogické črty s Gozzoliho „Klaňaním“. Obaja umelci zachytávajú očistné, kresťanskú jednotu obnovujúce procesy späté s dvoma koncilmi: kým Masaccio slávnostne konceptualizuje koniec Veľkej schizmy Západu, Gozzoli sa sústredí na koniec schizmy medzi Východom a Západom. Je pochopiteľné, že Žigmundov zápas o jednotu cirkvi a úsilie zastaviť tureckú expanziu sa odráža aj v početných výtvarných zobrazeniach, v čom Dušan Buran celkom správne vidí Imitatio Constantini, v ktorom cisár vystupuje ako advocatus et defensor ecclesiae.16 Vo vzťahu k Florentskému koncilu však treba mať na pamäti, že Žigmund sa udalosti nedožil, ale v čase jej príprav presadzoval, aby sa konala v Budíne. Keby sa realizovala jeho predstava, história a dejiny umenia by zrejme vyzerali inak. Ale vráťme sa ku skutočným dejinám... Počas svojho pobytu v Ríme Gozzoli určite videl aj Averlinovu Ianua coeli – bránu pre Baziliku Sv. Petra a na nej spodobených
Ročenka SNG v Bratislave – Galéria 2009
oboch cisárov i ďalšie postavy florentského koncilu. Antonio di Piero Averlino, nazývaný Filaret (1400 – 1469), prišiel do Ríma kvôli tejto objednávke – dostal ju po tom, ako pápež Eugen IV. uvidel v roku 1431 Ghilbertiho bránu na florentskom Baptistériu. Averlino začal na bráne pracovať po Žigmundovej korunovácii v máji 1433 a inštaloval ju roku 1445. V tomto čase vytvoril aj bustu byzantského cisára Jána Paleológa (dnes v rímskom Museo di Propaganda Fidei). Program brány sa formoval súbežne s Eugenovým pontifikátom a zachytáva jeho kľúčové udalosti: korunováciu Žigmunda Luxemburského za rímskeho cisára, niekoľko scén Florentskej únie s Grékmi a scénu príchodu Etiópčanov, Arménov a Jakobitov do Ríma. Program týchto reliéfov potvrdzuje aj nápis na bráne SUNT HAEC EVGENII QVARTI MONIMENTA ILLUSTRIA (Hľa, slávne pamätníky činov Eugena štvrtého). Historické scény z Eugenovho pontifikátu sú iba časťou ikonografického programu brány, ale aj tieto štyri naratívne registre presahujú zámer oslavy jedného z pápežov – brána symbolizuje stretnutie Západu s Východom a zjednotenie kresťanov. Naratívne registre tvoria v štruktúre brány predely medzi šiestimi hlavnými výjavmi venovanými Kristovi, Márii, Petrovi a Pavlovi. Obom apoštolom sú vyhradené po dva výjavy – jeden zachytáva martýrium, druhý je oslavný. Pre našu tému je dôležitý výjav, na ktorom pápež Eugen IV. kľačiačky preberá kľúče z rúk apoštola Petra. Ďalšie gestá
9