ktoré nájdete. Prak môže metať tri kanapríklad otvorenými dverami, vytvoremienky, oceľový štít je odolnejší, fľaška s ním skratky či prekabátením nepriateľa. energiou účinnejšia a pod. Pri hľadaní častí kľúča vás hra donúti lokalizovať jednotlivé fragmenty a doV súčasnosti sme si zvykli, že nám hry slova preskúmať každý kút mapy, čo hovoria, kam ísť ďalej, ukážu dvere, preneskôr využíva pri aktivovaní rôznych vedú prekážkami preletom kamery a mechanizmov. Vštepuje vám od začiatpod. Jednoducho po vstupe do miestku, že ak niečo nevyskúšate, nikam sa nosti viete, čo máte robiť. Nie v Skyward nedostanete, nerozhúpete plošinku zaSword. Na mape môžete síce šachovať s vesenú na lanách. Samotnou kapitolou waypointami, ale tie vám pomôžu prejsť sú bossovia, s ktorými sú súboje nielen pohyblivým pieskom alebo vyznačia, že kreatívne, ale aj zábavné. Takému kratu bola truhlica, na všetko ostatné musíbovi musíte najskôr dekapitovať klepetá te prísť sami. A to je jedna z mimoriada potom ho v piesku vyhrabávať pomonych predností a ojedinelý prvok, ktorý cou vysávača, čím sa deformuje aj terén. sa dnes už nevidí. Aj keď istým spôsoVeľká škoda, že niektorých bossov budebom od vás chce, aby ste si pamätali te zabíjať na trikrát. Veľmi nešťastne je questy, ich zadanie aj to, kde ste videli pravidlo troch aplikované aj na opakotrhlinu v stene, pretože sa do mapy nevanú návštevu regiónov, hľadanie troch dá zaznačiť nič a žurnál tu jednoducho tabuliek či esencií pre meč. neexistuje, je to čaro objavovania, ktoré je pre Zeldu charakteristické. Tak ako by dungeony dokázali existovať v samostatnej logickej hre, podobne by Či sa vraciate do už preskúmanej lokality sa uživili aj postavičky a obyvatelia Skyalebo čelíte manipulovaniu s časom, loftu v animovanom filme. A kľudne aj vždy sa dostaví pocit satisfakcie a to bez textu, výrazom a rečou tela povedia nielen v podobe truhlice s odmenou, ale
196
to, čo majú na srdci skôr ako rolujúci text. Roztomilosti a rozprávkovosti nie je nič dlžné ani audiovizuálne spracovanie, kde stojí za zmienku šupinatá grafika dodávajúc výtvarnému štýlu nadýchanosť oblakov, kde hra začína. Séria Legend of Zelda stojí opäť na konci životného cyklu jedného herného systému a pred existenčnou otázkou, ktorá môže otriasť fundamentálnymi princípmi celej série. Skyward Sword je stále najlepšia Zelda akú ste hrali, ale iba pod podmienkou, že ste iný diel neskúsili. Nintendo si musí uvedomiť, že moderný dizajn počíta občas aj s korekciou kamery, Link nie je atlét a novinky ako šprint alebo škriabanie sa po stenách vyzerajú ako spred desiatich rokov a že ovládanie nemôže stáť v ceste zážitku. Nikdy. Nie je to otázka zvyku ani o tom, či niekomu hra sadne alebo nie, ale skôr o tom, ako dokážete akceptovať ostatnú tvorbu. V porovnaní s ňou Nintendo zaspalo. Pavol Buday