pre nich a tiež pre dnešného muža a ženu prijať nádej. Preto sa z viery stáva nádej, „viera je nádej“.11 Pohľad na vieru pri stretnutí s Ježišom Kristom je to, čo odlišuje pohľad na život, spôsob cítenia v srdci. To znamená, že spôsob rozhodovania a rozlišovania toho, čo má alebo nemá hodnotu, je poznačený týmto stretnutím človeka s Človekom. Preto teológ, ktorý často uvažoval o nádeji, ako napríklad J. Moltmann, hovorí, že „keď sa viera premení na nádej, nerobí ľudí pokojnými, ale nepokojnými, nerobí ich trpezlivými, ale netrpezlivými. Namiesto toho, aby sa prispôsobili danej realite, títo ľudia pre ňu začnú trpieť a vzoprú sa jej“.12
4. POHĽAD NA NAŠE ZAČIATKY A NA MNOHÝCH SVEDKOV VIERY V NAŠEJ RODINE Keď sa pozrieme na životné skúsenosti dona Bosca, uvedomíme si, že nádej je rastlina s hlbokými koreňmi, ktoré sú tu už dávno; korene, ktoré rastú v ťažkých obdobiach, na cestách a vyžadujú si veľa obetí. Tak to bolo od raného detstva Janka z Becchi, ktorý nemal otca a so svojou matkou Margitou musel čeliť obdobiam hladomoru a útrapám rodinného spolužitia. Keď mal ľudskú nádej, že by mohol dosiahnuť budúcnosť, o akej sníval, vďaka pomoci a ochrane dona Calossa, zasiahla túto nádej smrť starého farára. Rodinné okolnosti a vnímavý, bdelý pohľad matky, ktorá hľadá pre svoje dieťa to najlepšie – aj keď matkino srdce trpí –, vedú k tomu, že Janko sa vo veku dvanástich rokov stáva migrantom.
11 12
Toto je nadpis, ktorý pápež Benedikt vybral pre prvú časť encykliky Spe salvi. MOLTMANN, J.: Experiencias de Dios. Sígueme: Salamanca 1983, s. 103 – 104.
– 14 –
