Page 1

vagabund zážitok čítať 1/2018

0000-0000 NSSI

Makbedrik 14 Macedónsko 18 Letná výzva Fotky, ktoré vyrážajú dych Naprieč srdcom Balkánu Prekvapenie vo vnútri


Thajsko

strana 8

Fotografia: Felix Broennimann


vagabund

Dvojmesačník Číslo 1/2018 Ročník I. Evidenčné číslo MK SR: EV 9411/04 Kontakt na redakciu: +421 (0)904 397 798 casopisvagabund@gmail.com Moyzesova 9 040 01 Košice

REDAKCIA ONDREJ BEHÚN

vagabund ZÁŽITOK ČÍTAŤ

šéfredaktor, grafika

KRISTÍNA KAZÍKOVÁ zástupca šéfredaktora

ALEXANDRA ONDOVÁ redaktor

Slovo vagabund pomenúva človeka, ktorý sa rád túla, vyhľadáva dobrodružstvo či dokonca nebezpečenstvo. Je to človek, ktorý miluje život, rád si ho užíva a nebojí sa spoznávať nové veci. Presne taký by mal byť aj náš nový časopis, ktorého prvé číslo práve držíte v rukách. Má Vám predstaviť taký svet, aký ho ešte nepoznáte. Čítanie Vagabunda má byť pre Vás zážitkom a ja pevne verím, že prijmete naše pozvanie na dobrodružnú a poučnú cestu po svete.

GABRIELA ROŠKOVÁ

Aj keď v našich zemepisných šírkach nabralo slovo vagabund negatívne konotácie a niektorí považujú takého človeka za otrhanca či naničhodníka, ja verím, že spoločne prinavrátime tomuto slovu jeho pôvodný, pozitívny význam, ktorý sa dodnes zachoval v západoeurópskych jazykoch.

redaktor, jazykový korektor

Prvé číslo dvojmesačníka Vagabund sa nerodilo ľahko a nevzniklo by bez skvelého a kvalitného tímu, ktorému sa chcem čo najúprimnejšie poďakovať. Bez neho by určite nevznikol taký pestrý a podnetný časopis. Na nasledujúcich stranách nájdete ich zážitky z ciest. Prenesú Vás do Macedónska, Thajska, Škótska a iných zákutí sveta. Pozývam Vás teda začítať sa do množstva zaujímavých článkov a rozhovorov.

redaktor, grafika

MIROSLAVA GROMANOVÁ redaktor

MICHAELA GÁBOROVÁ redaktor, jazykový korektor

ROMANA VAHAĽOVÁ Tlač: ABYSS, s. r. o.

Kopírovanie a rozširovanie akéhokoľvek materiálu alebo jeho časti je povolené len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľa. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu autorských materiálov. Za obsah článku zodpovedá autor.

Číslo bolo zadané do tlače 27. 4. 2018 ISSN 0000-0000

Ondrej Behún šéfredaktor

VAGABUND │ 3


VAGABUND ROČNÍK 1 - ČÍSLO 1

OBSAH 08 14 18 31 36 44

Thajsko Krajina mnohých protikladov Makbedrik Fotky, ktoré berú dych Macedónsko Ohrid - Skopje

Fínsko Tvrdá hudba z krajiny tisícich jazier Ázia To najchutnejšie z ázijskej kuchyne Škótsko Krajina tradícií a záhad

22 24 26 28 34 40 43 48 50 51 56

Tajomstvá Turnianskeho hradu Keď vás niekto pošle do Hája Modelky na diaľkové ovládanie Tri písmená naháňajúce strach - HIV Chodník korunami stromov Volanie o pomoc  15 zaujímavostí o žirafách Tajomstvá opustených budov Lidice V tieni obetí histórie Vagabunďáci

Slovo vagabund je hovorové slovo, ktoré označuje tuláka, vandrovníka - človeka, ktorý sa rád túla, vyhľadáva vzrušujúce situácie, dobrodružstvo a nebezpečenstvo. VAGABUND │ 5


Pred vyše štvrťstoročím spustila Národná agentúra pre letectvo a vesmír (NASA) jednu z najambicióznejších misií vo svojej histórii. Do otvoreného vesmíru vyniesol raketoplán Discovery Hubblov teleskop. Vďaka nemu môžeme vidieť tajomné zákutia vesmíru na detailných fotografiách, ktoré zaujali celý svet. Tento vyše 13-metrový teleskop urobil niekoľko fascinujúcich objavov: odfotografoval najvzdialenejšiu galaxiu, akú kedy ľudstvo videlo, odhalil existenciu supermasívnych čiernych dier alebo detailne vyfotografoval trpasličie planéty Pluto a Eris. Autor: Ondrej Behún Fotografia: NASA


Ľudia cestujú do vzdialených krajín, aby sa fascinovane pozerali na taký typ ľudí, ktorých doma úplne ignorujú. Fotografia: Thomas Aleto

DAGOBERT D. RUNES


CESTOPIS

THAJSKO Kristína Kazíková

Je vám toto miesto povedomé? Nie? Tak poďte so mnou a nahliadnite do čarovných kútov Thajska. Pri počutí tohto slova mi okamžite stúpne teplota v tele minimálne o 10 stupňov. Mesiac strávený v tejto krajine ma naučil užívať si teplo plnými dúškami. Tradičné dovolenkové destinácie ako Bulharsko, Chorvátsko či Grécko sú istým štandardom. Ak však chcete skúsiť niečo exotickejšie, Thajsko odporúčam všetkými desiatimi.

Fotografia: Felix Broennimann


Thajsko

KRAJINA MNOHÝCH PROTIKLADOV Naskytla sa mi príležitosť stráviť dva týždne v meste Pattaya a ďalšie dva týždne na ostrove Koh Samui. Musím sa priznať, že ostrov lahodil mojim chuťovým pohárikom o čosi viac. Bol tam väčší pokoj a pohoda. Ulice boli čistejšie a oveľa menej zaľudnené. Aj napriek tomu, že prelom júna-júla sa považuje za daždivé obdobie, pršalo naozaj minimálne. Ak nám horúci deň prerušila 15-minútová prehánka, teplota sa nijak výrazne nezmenila. V prvých dňoch odporúčam stráviť na priamom slnku minimum času. Bez opaľovacieho krému a prikrývky hlavy ani na krok. Ak si spálite pokožku hneď prvý deň, máte o týždenný program postarané. Viem, o čom hovorím! Slnko je tam oveľa silnejšie ako sme zvyknutí z našich zemepisných šírok.

Fotografia: Kristína Kazíková

Pláže sú nádherne čisté s bielym pieskom. Palmy nájdete skutočne na každom rohu. Neodporúča sa však chodiť popod ne, pretože kokosy môžu spadnúť a spôsobiť vážne zranenia. Kokosové mlieko predávajú na každom kroku za pár centov. Má zvláštnu chuť, na ktorú je potrebné si zvyknúť, no na rozhorúčený organizmus pôsobí priam blahodarne. Obľúbeným miestom sa pre mňa stali záhrady a parky. Na tejto fotografii môžete vidieť Million Years Stone park, ktorého súčasťou je krokodília šou. Máte možnosť vyfotiť sa s rôznymi zvieratami ako sú krokodíly, tigre či slony. Kŕmiť môžete okrem už spomínaných zvierat aj žirafy, opice či zebry.

VAGABUND │ 9


Mnohých z vás možno odrádza cena, opak je však pravdou. Ak si letenky objednáte dostatočne v predstihu, dosť tým ušetríte. Ak sa rozhodnete pre let s prestupom, letenky budú ešte lacnejšie. Cesta trvá približne 12 hodín, čiže menšia pauza padne nohám celkom vhod. Ubytovanie a strava sú minimálnou položkou. Najesť v reštaurácií sa dá už od 3 eur. Ak radi nakupujete, odporúčam brať so sebou čo najmenej oblečenia. Kto by odolal novým letným kúskom za pár eur? Ja teda rozhodne nie, no potom som sa trošku potrápila so zatváraním kufra.

10 │ VAGABUND

ávokízaK anítsirK :enarts an eifargotoF

Krajina mnohých kontrastov - aj tak môžeme Thajsko definovať. Na jednej strane mesto, ktorého súčasťou sú mrakodrapy a preplnené ulice. Na opačnej strane chudobní občania vo veľmi jednoduchých príbytkoch. Okolie miest tvoria povestné džungle a pralesy, ktoré sú domovom pre nebezpečné zvery. Čo sa týka dopravy, autobusy vidieť veľmi zriedka. Na prepravu používajú tuk-tuky, čiže malé trojkolky, do ktorých sa zmestia 3 ľudia. Nechať sa odviesť v noci takýmto prostriedkom je naozaj zážitok. Nočný život je úplne odlišný, ulice sú plné ľudí, ktorí sa zabávajú a nakupujú na trhoch.

Ak sa rozhodnete Thajsko navštíviť, určite odporúčam zájsť na ulicu Walking Street. Na prvý pohľad sa budete cítiť ako v Las Vegas. Všade samé bary a svetlá, atmosféra je tu naozaj uvoľňujúca. Hlavné mesto Bangkok je plné vysokých hotelov. Ak nemáte strach z výšok, Hotel Baiyok Sky je na výhľad ako stvorený. Vystúpiť sa dá až na 88. poschodie. Ak túžite po výhľade spojenom s romantikou, Vertigo Moon Bar je pre vás tou správnou voľbou. Na 61. poschodí sa nachádza reštaurácia v tvare paluby lode.


10 odporúčaní do Thajska nezabudnúť si opaľovací krém a pokrývku hlavy piť veľa vody nebrať zbytočne veľa oblečenia navštíviť aspoň jednu ZOO vyskúšať thajskú masáž ochutnať mango a ananásy navštíviť trhy ochutnať kokosový orech zaujímavé sú aj budhistické miesta dezert: mango with sticky rise (ryža s kokosovým mliekom a mangom)

ávokízaK anítsirK :enarts an eifargotoF

VAGABUND │ 11


Výstavba majestátnej lode Titanic sa začala s niekoľkomesačným sklzom v roku 1909. Len tri roky trvalo robotníkom lodeníc Harland and Wolff v Belfaste postaviť asi najznámejšiu zaoceánsku loď. Išlo v tom čase o najväčší parník. Jeho maximálna rýchlosť  bola 24 uzlov, cestovná rýchlosť 21 uzlov a krátko pred zrážkou loď prekonala 22 uzlov, čím presiahla najvyššiu dovolenú cestovnú rýchlosť. Titanic stroskotal  na súradniciach  41°43´ severnej šírky a 49°56´ západnej dĺžky a jeho vrak leží v hĺbke asi štyroch kilometrov.  Autor: Ondrej Behún Fotografia: National Geographic


Austrálska letecká spoločnosť Qantas spustila v marci tohto roka priamy let na linke z londýnskeho letiska Heathrow do austrálskeho pobrežného mesta Perth. Let bez medzipristátia trvá 17 hodín a lietadlo preletí vzdialenosť 14 498 km. Cena spiatočnej letenky je 1 095 libier, pričom spoločnosť už teraz avizuje, že letenky sa budú dať kúpiť už od 900 libier.  Aj napriek úctyhodnej dĺžke letu nejde o najdlhší let na svete. Tým je let z Dohy v Katare do Aucklandu na Novom Zélande, ktorý meria 14 535 km. Let na tejto linke prevádzkuje spoločnosť Qatar Airways. Spoločnosť Qantas však chce byť prvá a od roku 2022 chce lietať bez medzipristátia z Londýna do Sydney, čo je približne 17 000 km. Autor: Ondrej Behún Fotografia: Qantas Airlines

VAGABUND │ 13


ROZHOVOR

FOTKY, KTORÉ BERÚ

DYCH Romana Vahaľová

Autorom fotografií, ktoré máte možnosť vidieť na najbližších stranách časopisu, je MAKBEDRIK alebo Matúš Vavrek. Možno ani neviete o tom, že ste jeho tvorbu už videli. Ako je to možné? Jeho fotografie totiž dodnes zdieľajú rôzne stránky s krásami Slovenska a podobne. Niektoré z jeho fotiek sú dokonca titulnými, príkladom je ZSSK, funpage mesta Žilina a mnoho ďalších stránok. Prinášame vám krátky rozhovor s týmto fotografom.

Fotografie v článku: Matúš Vavrek - Makbedrik


Vlak prechádzajúci po Chmarošskom viadukte neďaleko obce Telgárt.

Aké boli tvoje začiatky? "Už v začiatkoch, keď som fotil len s mobilom, si ľudia všímali moje fotografie a nechávali ma fotiť napríklad na výletoch, akciách a podobne. Vtedy mi však fotky slúžili len ako grafický materiál. Až kým som sa nezúčastnil fotomaratónu, po ktorom som počul vetu, že mám dobrý pohľad na svet prostredníctvom fotoaparátu. Vraj len treba trošku popracovať na realizácii." Čo prišlo potom? "Aj napriek nepriaznivým okolnostiam a prekážkam v štúdiu som sa venoval svojmu talentu naplno, ak sa to teda dalo nazvať talentom. Rozhodol som sa pre vysokú školu, na ktorej sa dalo študovať o multimédiách."

VAGABUND │ 15


Aký bol tvoj prvý fotoaparát? "Síce môj prvý vlastný fotoaparát bol používaný už niekým iným, na začiatok to postačovalo. Šlo o ultrazoom, s ktorým som fotil najmä Žilinu. Vtedy si odo mňa fanpage mesta Žilina vypýtala povolenie k fotografiám. Chceli si ich totiž dať na profilovú a titulnú fotku na facebooku. Tak nejako to pokračovalo aj s titulkou ZSSK, našej univerzity a podobne. " Čo štúdium? "Okolnosti  ma donútili, aby som štúdium ukončil. Začal som si hľadať prácu. Osud mi pri jej hľadaní doprial inú školu, bližšie k môjmu bydlisku, tak som sa rozhodol využiť druhú šancu. Podobný scenár s fotkami sa opakoval aj v Prešove. Rok a pol mi potom trvalo, kým som si našetril a kúpil prvú zrkadlovku - taktiež už používaný Canon EOS 450D. Mojím prvým novým fotoaparátom bol Canon EOS 700D."

"Fotím všetko, čo vidím, kam sa pohnem." Čo všetko fotíš? Máš nejaké obľúbené objekty, scenérie? "Ide viac-menej o adaptáciu reálneho života na ten internetový. Fotím všetko, čo vidím, kam sa pohnem. Ako študent s radosťou využívam lístky na vlaky, ktoré sú zadarmo. Takže väčšina fotiek je tvorená z ciest vlakom. Na Slovensku je stále čo objavovať. Najobľúbenejšími sú pre mňa práve takéto fotocesty."

16 │ VAGABUND

Spišský hrad počas horúcej letnej noci.


Matúš sa foteniu podľa možností a schopností venuje popri štúdiu aj teraz. V mene celej redakcie časopisu VAGABUND mu prajem ešte veľa ďalších úspechov! Jeho fotky nájdete na instagrame, ale aj facebooku pod pseudonymom MAKBEDRIK.


CESTOPIS

MACEDÓNSKO OHRID - SKOPJE Ondrej Behún

Macedónsko je krajinou v srdci Balkánu. Toho Balkánu, ktorý má všelijaké konflikty priamo v krvi. Dodnes vedie krajina niekoľko sporov s Gréckom, Albánskom či Kosovom. Nie je to nič prekvapivé.  Macedónsko sa však snaží robiť kroky, aby krízy zažehnalo. Naposledy premenovalo letisko, ktorého názov ležal v žalúdku Grékom. Túžba po vstupe do Európskej únie robí divy. Fotografia: Ondrej Behún


Aj keď Macedónsko nemá more, Ohridské jazero vám ho naplno vynahradí.

Fotografia: Arek Slomion

MACEDÓNSKE MORE "Chcete sa previesť na lodi? Dnes je výnimočne priezračná voda. Poďte, ukážem vám chlapíka, ktorý už niekoľko rokov žije mimo civilizácie v jaskyni," privítal nás na brehu Ohridského jazera jeden z mnohých majiteľov lodí, ktoré kotvia na pobreží a ponúkajú svoje služby turistom. Povestná balkánska pohostinnosť na seba nenechala dlho čakať. "Len pre vás za 10 eur," lákal nás Dragan. V Macedónsku pomerne časté meno. A naozaj. Okrem úchvatného až gýčového pohľadu na snáď najznámejší ohridský kostolík na brehu jazera sme naozaj zahliadli muža. Macedónsky "Robinson Crusoe" je akousi atrakciou, ktorá láka možno ešte viac ako priezračná voda tridsať metrov hlbokého jazera. "Vidieť však je len do hĺbky dvadsať metrov, viac to nejde," upresnil Dragan.

"Tam, v tých horách za jazerom, je Albánsko. V prvých dedinách popri jazere žijú nebezpeční ľudia. Dokonca ani albánska vláda ich nemá pod kontrolou," povedal nám starček na brehu jazera a v zápätí nám odporučil ohridské ryby. Bol čas obeda a my sme ho počúvli. Lepšie sme urobiť nemohli. "Tieto nám priniesli dnes ráno," ukázal kuchár na čerstvé ryby. Boli úžasné.

365 KOSTOLOV

Starobylé mestečko Ohrid je známe okrem jazera aj vďaka tomu, že v jeho uličkách nájdete až 365 kostolov. Vraj na každý deň jeden. A jeden krajší ako druhý. Typické škridly im dodávajú akýsi morský ráz, čo vytvára ba priam až neuveriteľnú atmosféru. Vstup do kostolov strážia väčšinou starenky, ktoré vyberajú symbolické vstupné v macedónskych denároch na opravu a chod kostolíkov.

VAGABUND │ 19


SKOPJE - MESTO SÔCH

OLD BAZAAR

Obyvatelia Skopje žartujú, že v meste je toľko sôch, že ich ešte nikto nespočítal. Vraj by sa to ani nedalo, pretože kým by niekto došiel k poslednej, pribudla by nová. Nežartujú. Kam sa človek pozrie, vidí sochu. Ak nie sochu Alexandra Macedónskeho, tak akéhosi iného krajanského velikána. Sú na mostoch, v parkoch, v budovách a dokonca aj na letisku.

Old Bazaar je jediná časť mesta, ktorú v sedemdesiatych rokoch minulého storočia nezasiahlo ničivé zemetrasenie. "To preto, že tu žijú už od nepamäti Turci!" poznamená starý Turek s čibukom, teda tureckou čiapkou, na hlave. Dnes sa v tejto časti mesta nachádza množstvo reštaurácií a trh, ktorý sa oplatí vidieť a zažiť na vlastnej koži. Ovocie, korenie, fazuľa, ryža, oblečenie, syry, alkohol či čaj - to je len malý výber z toho, čo tam dokážete kúpiť od lokálnych obyvateľov. 

Nie, Macedónci nie sú taký umelecký národ. Na svedomí to má vládny projekt "Skopje 2014", ktorého úlohou bolo skrášliť hlavné mesto pre turistov, ale aj domácich. Tí s umelým vytváraním histórie nesúhlasia a staré budovy obalené do antických stĺpov berú útokom s farbami. Nie je nič prekvapujúce vidieť sochy či vládne budovy "prikrášlené" fľakmi rôznych farieb. Len na doplnenie je vhodné povedať, že projekt "zhltol" už takmer 500 miliónov eur. V strede hlavného námestia Skopje sa týči megalomanská socha Alexandra Macedónskeho, kvôli ktorému Macedónsko vedie dlhoročné spory s Gréckom.

20 │ VAGABUND

Do očí vám udrú najmä kopy fazule, z ktorej domáci varia gravče-tavče. Túto fazuľovú lahôdku nájdete aj v každej reštaurácii a s balkánskym chlebom aj zabudnete, že na tanieri máte fazuľu bez mäsa. Ak by vám veľmi chýbalo, ochutnajte macedónsky kebab či donner. Lahôdka! Fotografia: Ondrej Behún


PRAKTICKÉ RADY A TIPY pred cestou do MACEDÓNSKA  Do macedónskeho Skopje doletíte z bratislavského letiska, z Budapešti, Viedne alebo aj z Krakova. Ak chcete letieť čo najvýhodnejšie, využite ponuku Wizzair-u, ktorý lieta z Budapešti dvakrát do týždňa a za spiatočnú letenku nezaplatíte viac ako 30 eur. Nezabudnite, že cestujete mimo Schengenského priestoru a odporúča sa cestovať na pas (aj keď diplomatické dohody medzi Slovenskom a Macedónskom umožňujú cestovať len na občiansky preukaz). V Macedónsku sa platí macedónskymi denármi, no v niektorých, najmä menších obchodíkoch, zaplatíte aj eurami. Odporúčam však čo najčastejšie platiť platobnou kartou alebo si vybrať hotovosť v jednom z množstva bankomatov. Zmenárne nie sú výhodné. V hlavnom meste Skopje funguje mestská hromadná doprava, ktorá sa pýši vyradenými poschodovými autobusmi z Londýna. Minimálny lístok si môžete kúpiť na štyri jazdy a stojí 3 eurá. Taxi je mnohokrát lacnejšou voľbou, poväčšine zaplatíte len okolo 2 eur. Fotografia: Disovering Macedonia

Šťastnú cestu!

Pripravení na odlet. Zo Slovenska už od januára 2019! VAGABUND │ 21


SLOVENSKO

Fotografia: Veronika Bodnárová

Tajomstvá Turnianskeho hradu MICHAELA GÁBOROVÁ

Kedysi majestátny hrad, dnes už iba zrúcanina, no vždy má svoje čaro. Historická pamiatka, ktorú sa určite oplatí navštíviť. Turniansky hrad je zrúcanina hradu zo štrnásteho storočia týčiaca sa nad obcou Turňa nad Bodvou, približne päť kilometrov od maďarských hraníc. Stojí na krasovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok Zádielskej planiny.

Pri veľkej renesančnej prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú baštu a dve bašty na juhu a východe. Históriu je tu cítiť vďaka stopám po kolesách vozov, ktoré sú naveky vryté priamo v skalách. Akoby ste sa nachvíľu vrátili o pár storočí späť v čase.

Turňa nad Bodvou leží medzi Rožňavou a Košicami pri južnom úpätí Slovenského krasu neďaleko rieky Bodva. V roku 1234, keď ju vlastnila rodina Turnianskych, sa volala Tornus. Po tatárskom vpáde postavili hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty z Gemera na Spiš. Hrad postavili až v roku 1357, keď sa obec stala strediskom hradného panstva. V roku 1652 sa na hrad dostali Turci a obsadili ho. Za stavovského povstania v sedemnástom storočí vedeného Thökölym dal generál Schultz v roku 1685 hrad zbúrať. Odvtedy je v ruinách. Najstaršou časťou areálu je v jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. V roku 1357 hrad rozšírili o nový gotický palác.

Okolie hradu patrí medzi najvzácnejšie floristické územia nielen Slovenska, ale aj strednej Európy. Dôvodom je výskyt rumenice turnianskej (Onosma tornensis), ktorá je endemitom v celosvetovom meradle. Areál jej výskytu sa viaže na okolie Turne nad Bodvou, teda na samotný turniansky hradný vrch, malé územie nad Drienovskou vyvieračkou a ojedinelé stanovištia na pohraničnej slovenskomaďarskej planine Dolný vrch. Rumenica turnianska je trváca bylina, ktorá má nápadné rúrkovité kvety citrónovožltej farby. Poznávacím znamením je aj byľ porastená štetinatými a odstávajúcimi chlpmi. Akékoľvek ničenie rastlín rumenice či nebodaj jej zber je prísne zakázaný a sankcionovaný.  

22 │ VAGABUND

UNIKÁTNY ENDEMIT


POVESŤ O HRADE

Hrad má aj pestrú mýtickú minulosť. Jedna z povestí hovorí o tom, že hradný pán z rodu Bebekovcov mal dve dcéry, Kristínu a Katarínu. Katarína bola dobrosrdečná a každý ju mal rád, zatiaľ čo Kristína bola samoľúba a krutá. Koloman Dessewffy, syn hradného pána Szádváru, sa zaľúbil do Kataríny, ktorá jeho city opätovala. Do muža sa však zamilovala aj Kristína, ktorá mu povedala o svojich citoch a ponúkla mu svoju ruku a majetok. Muž ju však odmietol. Kristína sa v návale hnevu rozhodla, že sa pomstí. Vyhliadla si mladý pár a muža bodla dýkou. Správa o vražde sa čoskoro rozniesla a vina padla na Katarínu, pretože Kristína svedčila proti nej. Telo Dessewffyho bolo vystavené v rytierskej sále hradu, kde obyvatelia hradu postupne chytili do ruky vražednú dýku.

Dýka sa v Kataríninej ruke nezmenila. Keď ju však do ruky chytila Kristína, začala z nej kvapkať krv. Odhalená Kristína spáchala dýkou samovraždu. Predtým však ešte prekliala Turňu: „Nech ťa Turňa krutá skaza postihne, diablov ohnivý kameň nech sa na teba vrhne, tvoje hrdé múry nech sa rozpadnú, zlí duchovia nech ťa napokon posadnú!“  Podľa starších obyvateľov počas búrky blúdi duch Kristíny medzi múrmi hradu a straší. Kolujú aj povery o tom, že v noci, keď sa niekto potuluje po hrade, príde za ním Kristína a ostrihá ho dohola na svojom kresle vytesanom z kameňa. Tam, kde niet pokračovania historických faktov, začína svet mýtov a legiend. 

Fotografia: Terra Incognita

VAGABUND │ 23


Fotografia: Tomáš Šereda

KEĎ VÁS NIEKTO POŠLE DO HÁJA, POĎAKUJTE SA MU

MICHAELA GÁBOROVÁ

HÁJSKE VODOPÁDY Tieto čarovné vodopády sú ukryté v Hájskej doline neďaleko cesty spájajúcej obce Háj a Hačava a patria k najkrajším prírodným útvarom v Slovenskom krase.  Do obce Háj vedie asi štvorkilometrová cesta z obce Turňa nad Bodvou, pešia túra zaberie necelú polhodinku. Cestou je možné obdivovať krásnu prírodu. Obec totiž leží pod Turnianskym hradom, na ktorý je odtiaľ dobrý výhľad. Všade naokolo sú vrchy a panenská príroda, ktorá najmä na jeseň splynie v pestrofarebný koberec. 

Vyskytujú sa tu vzácne rastlinné a živočíšne druhy, ktoré zaujmú najmä deti. Tie sa môžu zahrať na malých objaviteľov. 

Hájsky potok, ktorý preteká dolinou, vytvára vďaka výškovým rozdielom až 300 metrov sústavu kaskádovitých vodopádov asi desiatich veľkostí v oblasti od Čertovho mosta. Dĺžka Hájskeho potoka je približne 14 kilometrov, vodopády sú vysoké až  sedem metrov a ich výdatnosť sa odvíja od množstva zrážok.  

Striebristé pramene vodopádov pôsobia priam magicky, takmer ako dlhokánske pramene vlasov princeznej. Sú priezračné a dýcha z nich nový život. Je to jednoducho rozprávková krajinka, takmer bez hluku. Autá tadiaľ jazdia málokedy, preto si každým dúškom môžete vychutnať zvuky neporušenej prírody. 

24 │ VAGABUND

V zimnom období vodopády zamŕzajú a vytvárajú ľadové steny a cencúle, ktoré žiaria všade navôkol ako krištáľ. Voda je taká čistá, že sa v nej možno takmer vidieť a vzduch je ostrý, osožný pre zdravie. Jedným nádychom so zavretými očami pocítite, ako vami prúdi nával novej energie. Človek tu hneď pocíti rozdiel a cíti sa byť spätý s prírodou.


ANJEL S ODLOMENÝM KRÍDLOM V obci Háj sa nachádza aj táto obrovská socha anjela s odlomeným krídlom. Nájdete ju na cintoríne neďaleko kostola a je špecifická tým, že bola použitá ako rekvizita k americkému vojnovému filmu Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Lines) z roku 2000. Hlavné úlohy si vo filme zahrali herci Owen Wilson a Gene Hackman. Po skončení natáčania bola prevezená vrtuľníkom na miestny cintorín. Zatiaľ čo iné rekvizity sa po nakrúcaní filmov z miest nakrúcania odnášajú, táto tu ostala, v čom tkvie jej unikátnosť. Obec získala rekvizitu ako dar od amerických filmárov. Ľudia, ktorí sa vyberú na výlet do Slovenského krasu, sú zvedaví najmä na prírodné pamiatky, no táto socha je akýmsi spestrením a niečím zvláštnym.  Svojou výškou určite upúta pozornosť každého a je ju vidieť už z veľkej diaľky. Film bol natáčaný na viacerých miestach na Slovensku. Natáčalo sa napríklad v bratislavských štúdiách na Kolibe, v prírodnej rezervácii pri Žiline či na Martinských holiach. Samozrejme, natáčalo sa aj v Slovenskom krase. Scénu s týmto anjelom môžete vidieť na začiatku a konci filmu.

xoF yrutneC ht02 ,RSAT :aifargotoF

Issue 27 | 234

VAGABUND │ 25


MODELKY NA DIAĽKOVÉ OVLÁDANIE Kristína Kazíková

To, že Domenico Dolce a Stefano Gabbana sú fanúšikmi všetkého nového, je v módnom svete roky známy fakt. Tento ročník Fashion Weeku sa preto niesol vo veľmi originálnej a netradičnej atmosfére. Novú kolekciu kabeliek v rámci svojej milánskej šou totiž na móle nepredviedli živé modelky, ale diaľkovo ovládané drony. Podobný prípad sa stal aj na prehliadke Sillicon Valley Fashion Weeku 2015. Pohyblivé drony predstavovali telá modeliek a predvádzali novú kolekciu. Neboli však vyvinuté natoľko, aby ich „chôdza“ bola ladná. Je pravdou, že odvtedy vývoj technológií v dosť značnej miere pokročil. Dokáže však „technická“ modelka dosiahnuť úroveň normálnej modelky?

Technické vychytávky sa posúvajú stále vpred, o čom svedčí aj nezabudnuteľná prehliadka  New Yorského týždňa módy. Postaral sa o to Philipp Plein a jeho  18-metrová  kozmická loď, ktorá v sebe ukrývala jednu z najžiadanejších modeliek súčasnosti - krásnu Rusku Irinu Shayk. Veľkolepé divadlo s množstvom efektov však týmto ani zďaleka nekončilo a modelka sa po "zasneženom" móle prešla v spoločnosti niekoľkometrového transformera.  Roboty a technológie ovládajú náš život oveľa viac, ako by sme pred rokmi povedali. Je doba, keď ľudskú prácu chcú nahradiť robotmi nielen v módnom priemysle. Prečo? Nemali by ľuďom prácu skôr uľahčovať ako brať?  tenretni :aifargotoF

VAGABUND │ 26


Fotografia: internet

"

Móda kráča vpred. A to nielen vo farbách či druhoch látok. Do módy sa intenzívne dostáva aj technika, čím sa módny priemysel stáva inovatívnym.

"

KOŠICE - 05/June 2018

Hubert de Givenchy


ZDRAVIE

Romana Vahaľová, Gabriela Rošková, Ondrej Behún

Tri písmená naháňajúce strach

HIV

Tri písmená, ktoré by snáď nikto z nás nechcel počuť z úst lekára. Tri písmená, ktoré dokážu zmeniť život HIV. Zákerná a nateraz nevyliečiteľná choroba, ktorá postihla milióny ľudí po celom svete a Slovensko neostalo výnimkou. Práve naopak, dlhodobé štatistiky ukazujú, že na Slovensku evidujeme o 60% prípadov viac v porovnaní s rokom 2010. Iný trend je na západe Európy. V krajinách ako Španielsko či Holandsko počet prípadov tohto ochorenia klesol o niekoľko percent.

Od roku 1985, keď lekári po celom svete zaregistrovali šírenie tohto vírusu, do minulého roka sme zaznamenali na Slovensku 934 prípadov infekcie vírusom HIV. Nebezpečné však je, že za posledné tri roky sa počet pacientov dramaticky zvýšil. Najviac ich žije v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Naopak, najmenej prípadov evidujeme v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. V susednej Českej republike je nakazených vyše 3 000 ľudí.

SPÔSOBY NÁKAZY VÍRUSOM HIV

sex bez kondómu a časté prenos vírusu z matky striedanie sexuálnych na dieťa počas tehotenstva partnerov

VAGABUND │ 28

zdieľanie infikovaných injekčných striekačiek

príjem vírusom infikovanej krvi, prípadne orgánov


VÍRUS HIV

ČERVENÁ STUŽKA

Ak sa človek infikuje vírusom HIV, infekcia je doživotná. Tento vírus ničí špecifický druh lymfocytov, čiže bielych krviniek, ktoré slúžia na obranu proti bežným infekciám z nášho okolia. So znižujúcou sa hladinou lymfocytov sa zvyšuje nielen riziko ochorenia vírusom, ale aj riziko tvorby nádorov. Pre človeka infikovaného týmto vírusom sa môže stať smrteľnou aj obyčajná chrípka.

Symbolom boja proti tejto chorobe je červená stužka, ktorú si ľudia po celom svete pripínajú na oblečenie v prvý decembrový deň. Okrem poukázania na nebezpečnosť tejto choroby je tento deň venovaný aj ľuďom, ktorí už boli infikovaní vírusom HIV. Tí sú spoločnosťou odcudzovaní a kladení na jej okraj. Mnohokrát ich nechcú vyšetriť u zubára, zo sveta sú dokonca známe prípady, keď takémuto človeku odmietli podať krvnú transfúziu. Takýmto ľuďom sa venujú rôzne organizácie, ktoré im pomáhajú prekonať ich neľahkú životnú situáciu. Okrem toho pripomínajú aj potrebu dať sa otestovať po možnom nakazení. Ak tak neurobia, vystavujú svojich sexuálnych partnerov nebezpečenstvu. Stále platí, že vedomé rozširovanie chorôb je trestné a infikovaný človek sa môže vystaviť aj trestnému stíhaniu. Ľudia sa podľa organizácií väčšinou hanbia na takéto testovanie prísť a boja sa diskriminácie. Práve preto je možné otestovať sa na počkanie a anonymne vo viacerých mestách na Slovensku, ktorých zoznam nájdete na internete alebo na telefónnom čísle:

Aj napriek tomu, že ide o veľmi nebezpečný vírus, spoločnosť sa ho prestáva báť. Strata strachu je spojená s pokrokom vedcov, ktorí už nie sú ďaleko od vyvinutia lieku proti tejto chorobe. Stále však platí, že choroba je nevyliečiteľná.

VÍRUS HIV ≠ CHOROBA AIDS O víruse HIV a chorobe AIDS toho vieme málo. Navyše sa o nej šíria mnohé nepravdy a mýty. Väčšina z nás ani len nevie, aký je rozdiel medzi HIV a AIDS - mnohí to považujú za to isté. Faktom však je, že vírus HIV spôsobuje chorobu AIDS. Platí, že nakazením HIV človek nie je automaticky chorý na AIDS - ten je až druhým, najvážnejším štádiom nákazy vírusom HIV. Ešte väčšie mýty sa šíria aj o spôsoboch prenosu vírusu, kvôli čomu sú infikovaní ľudia neraz diskriminovaní.

www.domsvetlaslovensko.sk 0800 666 777

AKO SA VÍRUS HIV NEMÔŽE PRENIESŤ

hmyzom

používaním rovnakej toalety

bozkami

zdieľaním kuchynského riadu

dotykmi

VAGABUND │ 29


Aj vy ste vždy snívali o výlete do vesmíru?  Tento sen možno nie je až taký nereálny, ako ste si doteraz mysleli. O hoteloch vo vesmíre počúvame už roky, no stretli sme sa s nimi maximálne v nejakom sci-fi filme. Americká spoločnosť sa však snaží o veľký prevrat. Spoločnosť Startup Orion Span chce takýto hotel uviesť do prevádzky  od roku 2022. No ak tipujete, že to nebude lacná záležitosť, máte pravdu. Pri cene za 12-dňový pobyt sa vám zatočí hlava. Tá sa vyšplhá na neuveriteľných 9,5 milióna dolárov, čo je v prepočte približne 8 miliónov eur. V tejto cene bude zahrnutý trojmesačný výcvik a tiež preprava do stanice a zo stanice. Tak čo, ešte stále túžite stráviť pár dni vo vesmíre? Hoci je tento sen krásny, pre bežného smrteľníka naďalej zostáva len ilúziou.

Autor: Kristína Kazíková Fotografia: Startup Orion Span


HUDBA

Tvrdá hudba

z krajiny tisícich

jazier

Fínsko je vo svete známe ako krajina tisícich jazier. Ich jazerá a okolitá príroda sú očarujúce, priam magické. Chladné, no majú niečo do seba. Človek sa tam cíti ako v rozprávke. Chlad a melanchólia, to je pre Fínov charakteristické. Zimu naozaj milujú. Organizujú množstvo zaujímavých, no pre bežného človeka trochu drsných súťaží, napríklad sedenie v mravenisku. Kúpu sa nahí v ľadovej vode a majú pri tom úsmev na tvári. Pre nás niečo nepredstaviteľné. Sú zvláštnym, no jednoznačne zaujímavým národom. Ich melancholická povaha sa prejavuje v hudbe. Milujú metal a naozaj v ňom excelujú. Niet sa čo diviť, že Fínsko je taktiež nazývané metalovou krajinou. Svoje chladné srdcia zahrievajú pri tvorení úžasných textov, ktoré vyrážajú dych. Ich hudba je taká charakteristická, že si ju nemožno pomýliť so žiadnou inou. Jednoducho tvoria umelecké diela. 

Michaela Gáborová

Fotografia: Jaana Makela


Azda najznámejšia fínska kapela, ktorá vznikla ako nenápadný projekt, no teraz ju pozná celý svet. Nightwish je skupina hrajúca symfonický, operný a power metal, s prvkami fínskeho folklóru a pochádza  z mesta Kitee. V roku 1996 ju založil skladateľ a klavirista Tuomas Holopainen spolu s gitaristom Emppu Vuorinenom a speváčkou Tarjou Turunen. To, čo je na nich také zvláštne, sú netradičné hudobné nástroje ako gajdy, flauta alebo píšťala. Tieto nástroje vytvárajú neopakovateľnú atmosféru a nadpozemské melódie, ktoré vás akoby vtiahli do nádherného rozprávkového sna. Každá pieseň je úplne iná a jedinečná. Strieda sa tu jemnosť ženských vokálov s tvrdými gitarovými riffmi, pomalosť a rýchlosť evokujú dynamickosť deja. Nie sú to jednotvárne melódie, preto poslucháči čakajú, čo bude nasledovať a priebeh  ich určite nenechá chladnými. Piesne sú o láske, prírode a histórii. Človek sa pri počúvaní cíti, akoby cestoval v čase. Napriek tomu, že sú vokály väčšinou ženské, Nightwish má v kapele nadaného speváka Marca Hietalu, ktorý v kapele hrá primárne na basgitare, no ozvláštňuje niektoré piesne svojím hlasom, napríklad v skladbe While your lips are still red. Takto vznikajú protiklady ženského a mužského, jemného a dynamického, čo značí to, že si poslucháč dokáže z ich tvorby vybrať pieseň naozaj pri každej nálade. 

32 │ VAGABUND

Fotografia: Nightwish

Skupina doposiaľ vydala 9 albumov a 22 singlov. Piesne sú väčšinou v angličtine, no to, že si ctia svoj národ a históriu pretavujú aj do niektorých piesní, ktoré sú vo fínčine. Tak, ako rástol ich úspech, menila sa aj ich tvorba. Skupina začala s vyššie spomínanou speváčkou Tarjou Turunen, ktorá študovala spev, najmä operu a takto boli ladené aj piesne komponované priamo pre ňu. Po jej odchode v roku 2007 sa k skupine pridala Anette Olzon zo Švédska. Piesne sa stali dynamickejšími. Najväčší komerčný úspech dosiahli videoklipy k piesňam Bye bye beautiful a Amaranth. Najnovšou speváčkou od roku 2013 je Holanďanka Floor Jansen, ktorá bravúrne zvláda tak operné, ako aj rýchle dynamické piesne. So speváčkou bol zatiaľ nahraný jeden album – Endless forms most beautiful, kde bol najúspešnejším singlom Élan. Medzi fanúšikmi má však doteraz najväčší úspech Tarja a práve singel Nemo z albumu Once. Kapela počas svojej existencie odohrala nespočetné množstvo koncertov a zopár aj na Slovensku. Posledný sa konal 1. júna 2016 v košickom amfiteátri. V roku 2018 majú naplánované veľkolepé turné pri príležitosti dvadsiateho výročia kapely, v rámci ktorého navštívia aj Bratislavu. Koncert sa uskutoční 13. novembra 2018 v Incheba Expo Arene. Fanúšikom sľubujú mega show a špeciálne efekty. Prinesú aj špeciálneho hosťa, no jeho meno zatiaľ zostáva záhadou.


Apocalyptica je fínska symfonická metalová inštrumentálna kapela hrajúca pôvodne iba na violončelách. Skupina sa preslávila inštrumentálnou cover verziou piesne od legendárnej Metallici – Nothing else matters, ktorej dali typický severský nádych. Vizuálny dojem dotvárajú ich dlhé vlasy, tiež typické pre Fínov. Apocalypticu v roku 1993 v Helsinkách vytvorili Eicca Toppinen, Paavo Lotjonen, Max Lilja a Antero Manninen, ktorí hrali na violončelách. Posledných menovaných neskôr vystriedali Perttu Kivilaakso (violončelo) a Mikko Siren, ktorý kapelu ozvláštnil bicími. Spočiatku hrali iba cover verzie svojich obľúbených interprétov ako Mettalica, Pantera, Rammstein. Neskôr si vytvárali vlastné piesne a v súčasnosti si prizývajú rôznych spevákov na spoluprácu a tvoria naozaj hodnotné diela. Veľmi známe piesne sú napríklad Bittersweet, kde hosťovali Ville Valo z fínskej lovemetalovej skupiny HIM a Lauri Ylönen z fínskej rockovej skupiny The Rasmus. Toto veľkolepé fínske zoskupenie vytvorilo melancholické veľdielo, ktoré sa vryje presne do srdca a prenesie nás priamo do Fínska.  

Ďalšou skvelou skladbou je I don´t care, ktorú vytvorili v spolupráci s bývalým frontmanom kapely Three Days Grace Adamom Gontierom. Za spomenutie stojí aj pieseň I´m not Jesus, kde hosťuje Corey Taylor zo Slipknot. Z ich vlastnej tvorby je to neprekonateľná pieseň Path. Kapela sa predstavila aj na známej hudobnej súťaži Eurovízia v roku 2007. Ich predstavenie plné skvelých špeciálnych efektov zožalo mimoriadny úspech. Na konci predstavenia odznela pieseň Life burns, na ktorej taktiež spolupracoval vyššie spomenutý Lauri Ylönen. Fínska hudba má jednoducho svoje čaro a je nezameniteľná.

acitpylacopA :aifargotoF

VAGABUND │ 33


SLOVENSKO

V KORUNÁCH

STROMOV Len pred pár mesiacmi, konkrétne v septembri 2017,    bol oficiálne otvorený Chodník korunami stromov v Bachledovej doline. Jedinečná drevostavba vyrástla na hrebeni Spišskej Magury vďaka spolupráci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a Správe Pieninského národného parku.  

Fotografia: Chodník korunami stromov


Ide o 1234 metrov dlhý náučný chodník s miernym stúpaním priamo medzi korunami stromov. Na 360° vyhliadkovú podestu vo výške 32 metrov vás vyvedie špirálovito stúpajúca veža. Podesta sa nachádza priamo na hranici medzi PIENAP-om a TANAP-om a ponúka dychberúci výhľad na Belianske Tatry, pieninské Tri koruny a nenarušenú krajinu Zamaguria. Výhodou chodníka je, že je v celej dĺžke bezbariérový. Stavba je umiestnená na najvyššom bode BACHLEDKA Ski & Sun, kam sa pohodlne môžete vyviezť sedačkovou lanovkou, alebo si môžete urobiť aj prechádzku pešou túrou.

Túto atrakciu som navštívila začiatkom decembra, keď bolo prostredie krásne zasnežené a sneh dosahoval výšku takmer jedného metra. Pešia túra teda neprichádzala do úvahy. Obojsmerná cesta lanovkou stojí 7 eur, samotný vstup na chodník pre dospelú osobu 8 eur. Potešilo nás, že sme vystihli čas pomerne nízkej návštevnosti, keďže sa niekedy na lístky čaká aj celé hodiny. Zasnežená príroda dodávala prehliadke rozprávkovú atmosféru. Chodník sme prešli za necelú pol hodinu, hoci sme sa zastavovali aj pri náučných tabuliach a poctivo ich čítali.

ávoľahaV anamoR :aifargotoF

PREJDITE SA S NAMI PO CHODNÍKU KORUNAMI STROMOV Za najväčšie mínusy považujem nedostatočné množstvo umiestnených orientačných tabúľ. Autobus nás vysadil na rázcestí Bachledovej doliny a netušili sme, ktorým smerom sa máme do strediska vybrať. Priamo do strediska totiž žiaden autobusový spoj nechodí. Asi kilometer sme šli do neznáma. Po ceste sme sa pýtali okoloidúcich áut na cestu.

Naopak - zážitok, výhľad a atmosféra stáli za to. Plánujem túto atrakciu ešte raz navštíviť, ale v inom ročnom období. Určite to odporúčam aj vám. Veď viete, ako sa hovorí - lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť! Romana Vahaľová

VAGABUND │ 35


KUCHYŇA SVETA

ako chutí ázia

Gabriela Rošková

tenretni :uknálč v eifargotoF

PONORTE SA DO TAJOV JAPONSKEJ A KÓREJSKEJ KUCHYNE


Exotika, morské plody, bohatá história či najmodernejšie technológie. A to ani zďaleka nie je všetko, na čo bežný človek pomyslí, keď mu zíde na um slovíčko "Ázia". Rozmanitá kultúra východných krajín, ktoré sú bohaté nielen na rozličné zvyky, tradície, festivaly a monumentálne stavebné skvosty, ale aj na neopakovateľné a chutné jedlá. Svojou rozmanitosťou si tak získali nielen popularitu vo svojich rodných krajinách, ale aj v tých západných. V posledných rokoch je práve po ázijskej kuchyni veľký dopyt. Aj preto vznikajú v rôznych častiach sveta reštaurácie tematicky zamerané presne na tento druh exotických a nevšedných jedál. Ázijské jedlo má mnoho rozličných podôb a rôznorodých chutí. Čo krajina, to iné spôsoby stolovania a prípravy jedál. Nehovoriac o ingredienciách, ktoré sú buď také jednoduché, alebo také netypické, že si človek dvakrát rozmyslí, čo dá do úst. Jedno je však isté - na svoje si príde každý. Ako to už býva zvykom – iný kraj, iný mrav. A pre východné krajiny to platí dvojnásobne. V tomto čísle si priblížime dve z najznámejších východných kuchýň – japonskú a kórejskú. Dobrú chuť!

VAGABUND │ 37


JAPONSKÁ KUCHYŇA V krajine vychádzajúceho slnka je základom kuchyne jednozačne biela ryža, ktorá sa často podáva s polievkou miso. Tá pozostáva zo štyroch základných ingrediencií – z vody, sójovej pasty (miso), tofu a morských rias. Osobitý dôraz sa kladie na využívanie sezónnych ingrediencií, korenia a rozmanitých príloh. Neoddeliteľnou súčasťou japonskej kuchyne sú morské plody, ktoré sa najčastejšie podávajú grilované alebo surové. Okrem ryže sú veľmi populárne rezance. Tromi najfrekventovanejšími druhmi sú pšeničné (udon), pohánkové (soba) a ryžové. Súčasťou japonských pokrmov je v mnohých prípadoch aj nakladaný zázvor, wasabi omáčka a sójová omáčka.

Populárnym a zároveň zdravým jedlom, ktoré sa teší obľube aj v iných krajinách sveta, je sushi - biela ryža dochutená ryžovým octom, cukrom a štipkou soli, kombinovaná s rôznymi ingredienciami. V prípade sashimi ide o čerstvú rybu nakrájanú na tenšie plátky. Japonská kuchyňa je inšpirovaná aj tými zahraničnými. Za zmienku stojí čínska polievka ramen (mäsový vývar, pšeničné rezance, zelenina, nori, zelená cibuľka, sójová omáčka). Ďalšími národnými jedlami sú napríklad yakitori (grilované kuracie mäso na špajle dochutené zeleninou, omáčkami), tempura (vyprážaná zelenina/plody mora v strúhanke), tonkatsu (vyprážaná bravčová kotleta v cestíčku) a okonomiyaki (palacinka na rozličné spôsoby). Netreba zabudnúť ani na alkoholický nápoj sake vyrobený z fermentovanej (kvasenej) ryže. Obsah alkoholu sa pohybuje v rozmedzí 15 - 17%.

38 │ VAGABUND


KÓREJSKÁ KUCHYŇA

Podobne ako pri japonskej kuchyni, aj v tej kórejskej tvorí základ ryža. Veľký dôraz sa kladie na zeleninu a rozličné druhy mäsa. Charakteristikou tejto kuchyne sú prevažne prílohy – veľa príloh. Veľmi obľúbenou a zároveň každodennou prílohou, ktorá nesmie chýbať takmer pri žiadnom jedle je kimchi pikantná fermentovaná kapusta so sezamom a inými ingredienciami, napríklad morskými riasami. Väčšina kórejských jedál je veľmi pikantná. Ostrosť jedál je významnou črtou tejto kuchyne. Aj napriek tomu, že  patríte k tým, ktorí pikantné jedlá milujú, buďte opatrní. Kórejčania majú v tomto naozaj tuhý korienok. V reštauráciách cudzincov mnohokrát upozornia na vhodnejšiu, menej pikantnú alternatívu daného jedla.

Pre milovníkov mäsa a mäsových výrobkov je táto kuchyňa hotovým rajom. Na svoje si prídu aj labužníci, ktorí môžu v Kórei ochutnať napríklad bravčové črevá. Významnými národnými jedlami sú bibimbap (ryža s hovädzím mäsom, zeleninou a čili pastou, ktorá môže byť doplnená taktiež o vajíčko a morské riasy), tteokbokki (pikantný ryžový koláč podávaný s rybacím koláčikom), japchae (sladké zemiakové rezance zmiešané s vyprážanou zeleninou a mäsom) a kimbap (podobný sushi, hrubšia ryžová rolka obalená riasou, plnená mäsom či zeleninou). Najznámejším alkoholickým nápojom je nepochybne soju, ktorý sa chuťou a vzhľadom približuje k našej vodke. Soju sa vyrába, podobne ako sake, z fermentovanej ryže.

VAGABUND │ 39


VOLANIE O

c o m o p Miroslava Gromanová Súčasné odhady skutočného počtu druhov zvierat na planéte sa pohybujú od dvoch až do päťdesiatich miliónov. Hlavnou hrozbou pre prirodzené prostredie zvierat je činnosť človeka, ako napríklad poľnohospodárstvo a poľovníctvo, ale tiež  zmena klímy, ktorá  môže rýchlosť zániku zvýšiť. Ľudia niekedy zabúdajú na iné tvory, ktoré žijú na tejto planéte. Pre svoje pohodlie a blahobyt sú schopní nechať vyhubiť milióny zvierat. Koľko ich už bolo obetovaných a koľko ešte len bude?

Fotografia: Ian Lindsay


ZAHYNUL POSLEDNÝ NOSOROŽEC BIELY Začiatkom roka obletela celý svet smutná správa. Zomrel posledný samec bieleho nosorožca, ktorý po sebe zanechal len dve samičky, s ktorými mal zachrániť populáciu. Žiaľ, už to nestihol. Ľudstvo sa môže "pochváliť" ďalším zvieracím druhom, ktorý postupne vyhubilo. Nosorožec žil v prírodnej rezervácii Ol Pejeta v Keni, kde ho strážila ozbrojená stráž pred pytliakmi.  "Bol to nežný tvor s výbornou osobnosťou. Ľudia sa ho báli kvôli jeho veľkosti,no nebolo to potrebné," opísal Elodie Sampere, hovorca rezervácie. Nosorožce sú zabíjané pytliakmi pre ich rohy, ktoré sú v ázijských krajinách považované za luxusný tovar. Rohy nosorožcov sa najčastejšie využívajú v tradičnej čínskej medicíne alebo ako módne doplnky poukazujúce na spoločenský status ich majiteľov. Pred piatimi rokmi bolo pytliakmi zabitých asi 1004 nosorožcov, čo je najväčší počet v histórii. Od začiatku roka 2018 padlo za obeť pytliakom už 37 nosorožcov.  Do nelegálneho lovu nosorožcov sa zapájajú čoraz väčšie a organizovanejšie skupiny, pričom tieto skupiny využívajú moderné technológie, ako sú vrtuľníky, vysokovýkonné ostreľovacie pušky, nočné videnie a podobne. Fotografia: Northphoto

VAGABUND │ 41


Ohrozené, respektíve vyhynuté, nie sú len skôr spomenuté živočíchy, ale aj mnoho iných zvierat. Vyhynutie hrozí napríklad zvieratám, ktoré sú na tomto svete v malom počte, ba dokonca ostal na zemi jeden jediný kus.   Napríklad zubor americký žil v počte asi 60 miliónov jedincov, ale človek ho svojím nemilosrdným strieľaním skoro úplne vyhubil. Rovnaký osud čaká aligátora severoamerického, ktorého vyhliadky do budúcnosti sú kvôli obchodu s jeho kožou veľmi zlé. Kareta obrovská obývala kedysi teplé oceány našej planéty, no vďaka zberu vajec a jej každoročnému výlovu 20 000 kusov, sa dnes v hojnejších počtoch nachádza len na Filipínach a v Malajzii. Ohrozené je aj také úchvatné zviera, akým je tiger. Jeho populáciu človek za jedno storočie znížil zo 100 000 kusov na alarmujúcich 3 200, a to len kvôli kožuchu ohodnotenému na 25 000 amerických dolárov, či jeho využitiu v čínskej medicíne.

Zubor americký Kareta obrovská

Ľudská túžba ovládať planétu a fakt, že sa svojou inteligenciou dostala na pozíciu "vládcu tvorstva" tak umožnila v minulom storočí vyhubenie asi 99% populácie najväčších cicavcov žijúcich na našej planéte - vráskavcov ozrutných, a to len kvôli získaniu tuku a mäsa. Hovorí sa, že čo nechceš, aby robili tebe, nerob ty druhému. Páčilo by sa nám, ak by nás zabíjali pre naše mäso alebo kožu? Určite nie. Tak prečo to robíme zvieratám?

Tiger džungľový

tenretni ,cihpargoeG lanoitaN :enárts an eifargotoF

42│ VAGABUND


15 ZAUJÍMAVOSTÍ O ŽIRAFÁCH, KTORÉ VÁS ZARUČENE PREKVAPIA

Žirafa je najvyšším cicavcom na zemi. Jazyk žirafy meria aj 20 centimetrov a je čierny, aby sa nespálil. Dokáže si ním vyčistiť uši. Žirafy spia dve hodiny denne. Zvyčajne po dobu desiatich minút. Neboja sa zneškodniť  hyeny ani levy. Dokážu šprintovať  rýchlosťou až 56 km/h. Bez vody dokážu prežiť dlhšie ako ťavy. Existujú až štyri odlišné druhy žiráf. Skupina žiráf sa nazýva veža. Matematici sa zhodujú, že žirafy dokážu plávať. Nikto to však ešte nevidel. Nemajú hlasivky. Vzor ich kože je podobný našim odtlačkom. Neexistujú dve žirafy s rovnakým vzorom kože. Ich nohy sú väčšie ako väčšina ľudí.

Žirafy vyhynuli už v siedmich krajinách Afriky. Pred párením sa samica vymočí do úst samcovi.

VAGABUND │ 43

ávokízaK anítsirK :rotua ,yabaxip :aifargotoF

Až 50% mláďat neprežije prvých šesť mesiacov života kvôli predátorom ako sú hyeny, leopardy a divé psy.


CESTOPISNÝ BLOG

KRAJINA TRADÍCIÍ A ZÁHAD

ŠKÓTSKO Alexandra Ondová

Ako je všeobecne známe, študenti patria k chudobnejšej vrstve obyvateľstva. K ich najväčším snom patrí cestovanie. Existuje čoraz viac stránok s lacnými letenkami, ktoré umožňujú plniť si tieto študentské sny. Keď sme s kamarátkou natrafili na lacné letenky do Škótska, neváhali sme ani sekundu. Bola by škoda túto možnosť nevyužiť, keďže tam máme známych a to znamená ubytovanie zadarmo. Fotografie v článku: Alexandra Ondová


ŠKÓTSKO AKO SOM HO PRECESTOVALA JA

Po pristátí "nízkonákladovkou" Ryanair v hlavnom meste sme zamierili poschodovým autobusom do centra. Edinburg, inak nazývaný aj Atény severu, mi na prvý pohľad vyrazil dych. To, že patrí k jedným z najmalebnejších miest Európy som počula už z rozprávania príbuzných, no nemyslela som si, že ma takto očarí. Okrem obchodných domov tam novostavby nenájdete. Nové domy pripomínajúce socialistické paneláky sa nachádzajú v priemyselnom meste Glasgow. Boli postavené pre prichádzajúcich robotníkov.    Prekvapilo ma zistenie, že v tejto krajine žijú v najstarších domoch tí najbohatší ľudia a naopak. Takýchto prekvapení ma tu však čakalo viac. Z okna autobusu vyzerali tunajšie budovy ako malé kaštiele. Kým mojej kamarátke to pripomínalo rozprávku, na mňa to pôsobilo ako strašidelný park. Po vystúpení z autobusu ma šokovala ďalšia vec. Obyvatelia často nechávajú dvere na domoch dokorán otvorené na znak toho, že si veria a vždy radi privítajú návštevy susedov. 

Po pár minútach sme dorazili na miesto nášho prechodného bydliska. Prvýkrát som bola vďačná za to, že som si zbalila toľko teplého oblečenia. Škóti totiž na noc vypínajú vykurovanie, pretože energie sú veľmi drahé. Aj keď som v posteli mala perový paplón, spala som v rukaviciach a čiapke, čo pre mňa nebýva štandardom. Na plastové okná a domy obalené v hrubých vrstvách polystyrénu tu môžete zabudnúť. Preto, ak sa chystáte vydať do Škótska, určite si pribaľte dostatok teplého oblečenia. Kufor vám síce bude zo začiatku na príťaž, no neskôr ho určite oceníte. Ráno sa ortuť teplomera ledva vyšplhala nad nulu. Tým, že Škótsko je obkolesené Severným morom, pocitová teplota býva omnoho nižšia. Chladné a hmlisté počasie znepríjemňoval aj silný severný vietor. Veľkou výhodou tejto krajiny sú múzeá a galérie, ktoré môžete obdivovať zadarmo. V porovnaní so Slovenskom, kde sa platí ešte aj za použitie toaliet, to bolo pre mňa príjemným prekvapením. V múzeách toho nájdete naozaj veľa od vypchatých zvierat, cez modely lietadiel, až po niekoľko odevov z histórie odevného dizajnu.

VAGABUND │ 45


Prvý kontakt s rodenými Škótmi sme nadviazali pri hľadaní autobusovej zastávky, keď sme sa vybrali na výlet. Aj napriek tomu, že som študovala anglické bilingválne gymnázium, škótskej angličtine som vôbec nerozumela. Nikdy predtým som s jazykom ťažkosti nemala, dohovoriť sa s Angličanom nebol žiaden problém. Ich prízvuk je však veľmi špecifický, preto odporúčam vziať si so sebou slovník, lebo vám neostane nič iné, len sa spoliehať na šiesty zmysel. Musím však povedať, že Škóti sú veľmi ochotní, otvorení a usmievaví ľudia. Zastávku sa nám napokon podarilo nájsť. Cesta do Greenocku, kam sme sa vybrali, trvala necelé dve hodiny, pričom prvú polovicu sme šli autobusom a potom sme prestúpili na vlak. Mesto bolo vybudované pri rieke Clyde, ktorá sa vlieva do oceánu. Z pobrežia je vidieť grécku loď MV Captayannis, ktorá prevážala cukor. Po zrážke s ropným tankerom sa žiaľ v roku 1974 potopila. K veľmi obľúbeným pamiatkam v tomto meste sa zaraďujú kostoly, ktoré pochádzajú najmä z čias rozmachu Anglikánskej cirkvi. Prekvapením pre mňa bolo, že niektoré sú využívané na úplne iné účely, slúžia napríklad ako reštaurácie alebo telocvične. Čo sa týka dopravy, jednoznačne odporúčam cestovanie autobusom. Spozornieť treba pri kúpe cestovných lístkov. V meste jazdia dve spoločnosti, ktoré majú spoločné zastávky. Ak si cestovný lístok označíte v autobuse jednej spoločnosti, nemôžete prestúpiť do druhej. Cestovný lístok je v nej neplatný. Existuje „špeciálny“ celodenný lístok, s ktorým môžete cestovať akýmkoľvek autobusom v meste. Presúvať sa po tomto stredovekom meste autom nie je žiaden pôžitok. Všade samé malé, úzke, historické uličky. Miest na parkovanie je taktiež veľmi málo. Najlepšie si mesto prezriete, ak pôjdete, ľudovo povedané, po vlastných. Pamiatky sa nachádzajú blízko seba, čiže to zvládnu aj starší, prípadne kondične slabší ľudia. Ak patríte k tým, čo milujú históriu, určite si túto destináciu zaraďte do svojho cestovného plánu.


ROZHOVOR

ŠKÓTSKO očami

študentky Prečo si si vybrala práve Śkótsko? Úprimne, vybrať som si ju nemala v pláne. Chcela som ísť do Ameriky, no rodinná situácia sa zmenila. Keďže sme mali rodinu v Škótku, presnejšie v mestečku Greenock, bola to dobrá príležitosť ako sa jednoduchou cestou dostať do anglicky hovoriacej krajiny a študovať tam. Aké rozdiely medzi slovenským a škótskym školstvom si zaznamenala? Školský systém je dosť odlišný a to už od materskej školy. Celkovo je systém nastavený tak, že si väčšinu predmetov vyberá žiak sám a to nielen v maturitnom ročníku ale už skôr. Výučba je intenzívnejšia, keďže je vybraný počet predmetov nižší. V piatok ročníku som mala päť predmetov, z toho anglický jazyk a matematiku ako povinné. Učebné materiály sú rozsiahlejšie než na Slovensku, idú viac do hĺbky, no to však pomáha študentovi tému viac pochopiť. Učivo je podávané v súvislostiach a to nie len matematika, fyzika, či predmety, ktoré sa zdajú logické, ale aj biológie či geografia. Prístup učiteľov je prívetivejší a ochotnejší. Snažia sa byť v škole pre nás, nielen počas výučby, ale aj počas ich voľného času, ak sme učivo neporozumeli alebo mali nezodpovedané otázky. Predmety sú naozaj zložité a konzultácie sa preto zídu.

"Škótsko je ideálna krajina na štúdium." Miriama Dečová

Prečo si sa vrátila späť na Slovensko? Západné krajiny sú často pred nami, či už ide o technológie, životnú úroveň, spôsob myslenia, či mentalitu. Ja som si povedala, že v tejto mentalite a krajine, ktorá už s reálnym kresťanstvom má veľmi málo, by som ostať žiť nechcela a už vôbec nie vychovávať moje deti. A preto som sa definitívne vrátila na Slovensko. Odporúčala by si teda aj ostatným štúdium v Škótsku? Pobyt v zahraničí odporúčam vrelo. Je to skvelá možnosť ako spoznať samého seba, novú kultúru a nie len ju spoznať, ale ju aj porozumieť. „Mať širší pohľad na svet“, túto frázu človek nepochopí, pokiaľ zahraničie nezažije na vlastnej koži (a nie len na pár dňovom či pár týždňovom výlete). Spätne však vyhodnocujem, že takýto pobyt môže človeka obohatiť omnoho viac, keď ho zažíva už dospelý, dostatočne zrelý človek. Vie viac oceniť pochopiť kultúru, zvyky, ľudí a na druhej strane sa na toto všetko pozrieť z objektívnejšieho hľadiska.  

VAGABUND │ 47


ROZHOVOR

MIESTA BEZ

ŽIVOTA Miesta, kde sa zastavil čas. Miesta, na ktoré ľudská noha dlhé roky nevstúpila.

Fotografie v článku: Čierne diery


tajomstvá opustených budov Ondrej Behún

Takmer v každom meste či obci sa nachádzajú miesta, ktoré by sme najradšej vymazali z mapy. Budovy, ktoré ľudia opustili, fabriky, v ktorých sa výroba zastavila či vysoké komíny, ktoré už nedymia. Väčšina z nás ich obchádza širokým oblúkom. Nájdu sa však aj takí, ktorých takéto budovy či miesta doslova priťahujú a neváhajú za nimi cestovať aj stovky kilometrov naprieč Slovenskom. Sú to ľudia, ktorí vyhľadávajú dobrodružstvo a možno aj nebezpečenstvo, ktoré im pri skúmaní starých opustených budov hrozí. Urban exploration, teda urbex, je prieskum človekom vytvorených priestorov, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu.

Dobrodružstvo, adrenalín, nebezpečenstvo.

IVAN DONOVAL - SLOVENSKÝ URBEXER

Jedným z najznámejších slovenských urbexerov je v súčasnosti Ivan Donoval, ktorý má na svojom konte vyše 200 krátkych videí z opustených budov a miest. Sleduje ho vyše dvanásťtisíc ľudí a my sme mu položili zopár otázok. Podľa čoho si vyberáš miesta, ktoré navštíviš? Najradšej mám podzemie, bunkre, nemocnice a priemyselné centrá. No nevyberám si. Lákajú ma všetky také miesta a teraz som už v takom štádiu, že moji  fanúšikovia mi sami posielajú veľmi zaujímavé tipy.

Nebojíš sa? Možno trošku áno, ale adrenalín pocit strachu ľahko prekoná. Zatiaľ sa mi v takých budovách nič zlé nestalo.

Chodíš do opustených budov sám alebo si berieš niekoho so sebou? Kedysi som chodieval sám. Dnes si už väčšinou niekoho beriem so sebou. Nie, že by som sa tak bál, ale množstvo miest sa nachádza na opačnom konci krajiny a cestovanie s niekým je zaujímavejšie. Ktoré miesta na Slovensku sú podľa teba tie naj? Jednoznačne opustený komplex mlynu v Košiciach na sídlisku Nad jazerom. Jeho majestátnosť a fakt, že ho opustili v podstate len prednedávnom, mu pridávajú poriadnu dávku výnimočnosti. Ďalším takým miestom je vojenský obvod Javorina - ide stále o územie nikoho. Nikto tam nežije a nikto tam ani nemá čo hľadať.  Pohybuješ sa na hrane zákona. Budovy, aj keď sú opustené, majú svojich majiteľov. Neprekáža ti to? Nejdem tam so zlým úmyslom, nikdy som nič nezničil, žiadne dvere nevylomil. Po mojej návšteve ostali budovy v pôvodnom stave.

VAGABUND │ 49


ČIN KRVAVÉHO TERORU Alexandra Ondová

Lidice

Heydrich bol po Hitlerovi a Himmlerovi tretím najvýznamnejším mužom Nemecka a vodcom nacistických okupačných síl v Československu počas 2. svetovej vojny. Kvôli jeho brutálnej a vražednej vláde sa v Londýne naplánovala Operácia Anthropoid, ktorej cieľom bolo spáchanie atentátu na Heydricha. Na túto misiu boli vyslaní Čech Josef Gabčík a Slovák Ján Kubiš. Po Heydrichovej smrti sa ihneď začalo pátranie po atentátnikoch. V tom čase sa Jaroslavovi Pálovi, majiteľovi továrne neďaleko Lidic, dostal do rúk súkromný milostný list adresovaný jednej zo zamestnankýň továrne, Anne Maruszákovej. V liste bolo uvedené: ,,Drahá Aničko! Promiň, že ti píši tak pozdě… Co jsem chtěl udělat, tak jsem udělal. Onoho osudného dne jsem spal někde na Čabárně. Jsem zdráv. Na shledanou tento týden a pak se už neuvidíme. Milan.“ Pálovi napadlo, že pisateľ môže byť zapletený do atentátu, a tak sa list dostal do rúk gestapu. 

 Film zobrazuje tú časť minulosti, ktorú by sme mali    poznať  a ako spoločnosť urobiť všetko pre to, aby sa             rovnaká alebo podobná v budúcnosti už nikdy                      nezopakovala. Ľudia a najmä mládež, ktorí vojnu                nikdy nezažili, by si mali pozrieť práve tento film,               aby vedeli, aká krutá vojna je a aby vedeli, čomu by               sa mali v budúcnosti vyhnúť.

"Lidice žijí a budou žít."

aikavolS xoB cigaM :aifargotoF

50 │ VAGABUND

                         Film Lidice scenáristu Zdenka Mahlera je                                 natočený podľa skutočnej udalosti. Divákom sú zobrazené medziľudské vzťahy a problémy obyčajných ľudí žijúcich v tejto obci. Milostný list, ktorý sa dostal do rúk gestapu práve počas hľadania osôb, ktoré sa podieľali na vražde Heydricha, sa ihneď stal podozrivým. Nacisti bez váhania vtrhli do dedinky, ktorá mala históriu najmenej šesť storočí. Popravili všetkých mužov, ženy poslali do koncentračného tábora a deti zavraždili použitím plynu, pričom len niektoré deti s árijskými črtami boli poslané na nemeckú prevýchovu. Obec Lidice bola zrovnaná so zemou a vymazaná z máp. Prekvapenie občanov dediny, krutosť nacistov, ale aj beznádej ľudí, ktorí sa do svojej rodnej obce Lidice vrátili po skončení masakru, sa vo filme zobrazuje obdivuhodne dôverne. 


V TIENI OBETÍ HISTÓRIE Kristína Kazíková

ÚZEMIE SLOVENSKA POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY DUKLA Karpatsko–duklianska operácia a Slovenské národné povstanie, to sú dve udalosti, ktoré nespájajú len blízke dátumy, ale aj skutočnosť, že mali jedna druhej pomôcť. Táto operácia sa začala 8. septembra 1944, čiže desať dní po vypuknutí SNP. Pôvodný plán počítal s rýchlou akciou trvajúcou asi päť dní. To sa však nepodarilo. Nemecký tankový zbor zachytil útok a z päťdňovej plánovanej operácie sa stal takmer dva mesiace trvajúci krvavý konflikt. Priam šokujúco pôsobí informácia o tom, že boje ustali po úplnom vyčerpaní síl na obidvoch stranách. Strategické zámery neboli splnené. Napriek tomu mala pre SNP táto operácia nespochybniteľný význam. Vyše 12 000 nemeckých vojakov, pôvodne vyslaných na potlačenie povstania, bolo odvolaných na východné Slovensko. Citeľne sa tak oslabil front útočiaci na povstalcov. Vďaka tomu bolo možné zabezpečiť presun povstaleckých vojakov do hôr. V histórii našich vojsk bola Duklianska operácia najväčšou bojovou akciou.

Fotografia: Klub vojenskej histórie

Impozantný dukliansky pamätník bol postavený na podnet českého architekta Josefa Grusa v roku 1949.  Areál tejto pamiatky bol dokončený v 1981 dobudovaním aleje Hrdinov Dukly, ktorú tvorí 15 sôch a spoločne vytvárajú akési pamätné miesto na pamiatku padlým. Vojenské múzeum v prírode sprístupnili verejnosti v roku 1959. V poslednom období prešlo múzeum obnovou. Z vrcholu kopca nad potokom Kapišovka je krásny výhľad na plochu bojiska. Vyhliadková veža ponúka rozhľad na Údolie smrti a tanky vyznačujúce smer útoku červenej armády. Pod vežou je pozostatok nemeckého zákopu pre predstavu vtedajších nemeckých obranných pozícií. S pamätníkom na Dukle úzko súvisí Múzejné oddelenie Vojenského historického múzea Svidník, v ktorom sa nachádzajú rôzne zbrane,               uniformy, mapy a mnoho iného. Preto,                          ak ste fanúšikmi, určite neváhajte                                    a toto múzeum navštívte. 

VAGABUND │ 51


DARGOVSKÝ PRIESMYK Ťažké boje v Slanských vrchoch na prelome rokov 1944/1945 medzi nemeckým Wehrmachtom a Červenou armádou si vyžiadali tisíce životov. Bitka o Dargovský priesmyk patrí dĺžkou, intenzitou a počtom obetí medzi najväčšie na území Slovenska. Najvýznamnejšou udalosťou 2. svetovej vojny v oblasti Slanských vrchov, ktorá silno zasiahla do života miestnych ľudí, bola bitka o Dargovský priesmyk. Tá patrila k najkrvavejším na území Slovenska. Aj keď Nemci stavali v Slanských vrchoch pri priesmyku bunkre už od novembra a rovnako vytvárali aj mínové polia, o presnom postupe Červenej armády rozhodlo sovietske velenie až 3. decembra 1944. Prečo práve Dargov? Dargovský priesmyk uzatvára Košickú kotlinu z východu, a preto sa stal strategickým bodom pre dobytie Košíc. Kruté boje trvali približne sedem týždňov. Mnohé dediny boli zničené, takmer úplne aj obec Dargov. Pri bojoch o priesmyk tu padlo na prelome decembra 1944 a januára 1945 vyše 28 000 vojakov. Až správy o osloboditeľoch, ktorí prenikli z juhu ku Košiciam, hrozba obkľúčenia a neutíchajúce útoky Červenej armády, donútili Nemcov z Dargovského priesmyku ustúpiť. Dodnes sa vedú medzi znalcami novodobej histórie spory či Červená armáda Dargovský priesmyk dobyla alebo ho dosiahla až po tom, ako sa nemecké vojská odtiaľ stiahli.

Fotografia: internet

Ako pamiatka na tieto udalosti stojí dnes v miestach Dargovského priesmyku pamätník vybudovaný na počesť padlým vo vojne, ktorého autorom je Vojtech Löffler. 

aľutoK kirtaP :aifargotoF

52 │ VAGABUND


Fotografia: internet

SKÁROŠ Obec Skároš pri Košiciach zažila na konci druhej svetovej vojny zničujúci a krvavý prechod frontu. Dedinu na území dnešného okresu Košice okolie sovietska armáda oslobodila ako prvú. Prví sovietski vojaci prišli do obce v noci zo 16. na 17. decembra 1944. Skároš bol v tom čase na základe Viedenskej arbitráže súčasťou Maďarska. Boje prebiehali takmer mesiac a padlo pri nich 140 vojakov.

Má opravenú časť panciera v dolnej časti pri páse. Hovorí sa, že počas bojov mohol nabehnúť na mínu alebo dostať nejaký zásah. Táto skutočnosť je zatiaľ len špekuláciou. Po vojne tank slúžil Československej ľudovej armáde.

Ťažké obdobie z konca druhej svetovej vojny dokumentuje miestne prírodné múzeum zbraní. Pýchou výstavy je tank, ktorý absolvoval trasu do obce s pohonom vlastného motora. Súčasťou múzea bol aj mínomet, ten však už niekto odcudzil. Podľa zistení členov Klubu vojenskej histórie sovietsky tank vyrobili pred koncom vojny v roku 1945, pričom tento tank bojoval aj o Berlín. 

Pamätník začali stavať ešte v roku 1954, dokončili ho o 20 rokov neskôr. Slávnostné otvorenie prebehlo pri príležitosti 30. výročia oslobodenia obce. Jeho dva betónové pylóny smerujú na Košice, kam postupovali sovietske oddiely. Zaujímavosťou je, že hoci sú Košice vzdialené len približne 20 kilometrov, oslobodené boli až o 34 dní neskôr ako Skároš.  

V prírodnom múzeu môžete vidieť nielen legendárny sovietsky tank T-34, ale aj protitankový kanón, divízny kanón a dve húfnice.

VAGABUND │ 53


Jazero ružové ako plameniak. Aj toto je jedno z miest, ktoré vyzerá ako z iného sveta. Týmto unikátom sa môže popýšiť Austrália. Jazero leží na ostrove Middle Island v súostroví Recherche iba niekoľko metrov od pevniny. Približne v roku  1802 ho objavil Brit Matthew Flinders.  Zvláštnosťou jazera je svetloružová farba, ktorá sa nikdy nezmenila. Za sfarbením stojí zelená riasa  Dunaliella salina, ktorá je skvelým antioxidantom a vyznačuje sa nadmernou schopnosťou vytvárať karotenoidy, čo sú vlastne organické pigmenty. Aj vďaka tomu sa táto riasa dnes využíva v kozmetickom priemysle.    54 │ VAGABUND

Autor: Michaela Gáborová Fotografia: Thousand Wonders


sen

Aký je váš cestovateľský                      ?

Chcela by som zažiť Transibírsku magistrálu.

Nikuš, 23 rokov

Chcela by som vidieť Spojené štáty americké.

Klaudia, 21 rokov

Kvôli futbalu a krásnym plážam určite Španielsko.

Marek, 23 rokov

Ako fanúšik F1 by som chcel navštíviť Abú Dhabí.

Vendelín, 29 rokov

Jednoznačne by som chcela navštíviť Thajsko.

Anna, 67 rokov

Mojím snom sú steaky, červené víno a salsa v Buenos Aires.

Roman, 40 rokov

Autor: redakcia Fotografia: internet

VAGABUND │ 55


LIETAJ "ZA BABKU" PRELEŤTE SVET SPOLU S VAGABUNDOM 

19 €

Spiatočná letenka na trase

Budapešť - Priština, Kosovo Kúpiš na www.pelikan.sk

29 €

Spiatočná letenka na trase

Krakow - Štokholm, Švédsko

Kúpiš na www.pelikan.sk

Spiatočná letenka na trase

Bratislava - Madrid, Španielsko Kúpiš na www.pelikan.sk

49 €

Pripravené v spolupráci s portálom

56│ VAGABUND


d n u b a a g g a v a v d n u b a a g g a v a v d n u n b u a b g a a g Ondrej Behún

Kristína Kazíková

šéfredaktor

zástupca šéfredaktora

Cestovateľ so záľubou v marketingu, či marketingár so záľubou v cestovaní?

Žijem pre súčasnosť, študujem pre budúcnosť a za minulosťou sa neobzerám.

Miroslava Gromanová

Alexandra Ondová redaktorka

redaktorka, grafika

Chcela som byť učiteľkou či hasičkou, ale ani byť súčasťou smotánky nie je od veci.

Popri štúdiu pracuje v T-Systems a hrá na klavíri a v DIvadle nad vecou.

Vo voľnom čase sa venuje primárne svojmu beauty a lifestyle blogu. 

redaktorka

Michaela Gáborová

58 │ VAGABUND

Gabriela Rošková

Romana Vahaľová

redaktorka, jazyková korektorka

redaktorka, jazyková korektorka

Zbožňuje poéziu, metal, Fínsko a všetko tajomné. Chce sa venovať jazykovede.

Náladová žena, ktorá má nutkanie každého opravovať v slovenčine.


vagabunฤรกci


vagabund

zážitok čítať na všetkých vašich zariadeniach

KDEKOĽVEK NA SVETE

Aplikáciu si môžete stiahnuť zadarmo na www.casopisvagabund.webnode.sk. Predplatné si môžete objednať na internetovej stránke alebo na telefónnom čísle +421 904 39 77 98.

Vagabund  

Časopis študentov predmetu Metodika tvorby žurnalistických celkov

Vagabund  

Časopis študentov predmetu Metodika tvorby žurnalistických celkov

Advertisement