LEKÁRSKE NOVINY 1-2/2022

Page 1

NOVINY SLOVENSKÝCH LEKÁROV A ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV

január-február 2022

ročník V.

odborné Prílohy Foto: P.V.

SLOVO NA ÚVOD

Odborné prílohy sú určené pre vybraných odborníkov.

Mgr. Jozef Dermek editor Lekárskych novín

N

ový rok sa začal s nádejou na ústup pandémie a ukončenie opatrení. Omikron narušil pokoj odborníkov, ale hodnotenie jeho závažnosti sa rozchádzalo. Vyzerá to tak, že sme sa vydali cestou miernejšieho variantu udalostí. Atmosféra v spoločnosti je na uvoľnenie pripravená a vítanie našich bronzových hokejistov už pripomínalo predcovidovské časy. Šport nám prináša pozitívne emócie, ale tam výpočet dôvodov na radosť asi aj končí. Politika sa prepadáva do spodných poschodí a nezadržateľne smeruje do suterénu. Pri počúvaní vrcholných politikov máme pocit, že žijeme v dokonalom blahobyte, ktorý narúša len niekoľko krikľúňov. V radoch lekárov a sestier silnie tlak na riešenie ich platových a pracovných požiadaviek. Celková atmosféra v zdravotníctve pripomína tlakový hrniec pred explóziou. Všetci si kladú otázku, prečo sa nenájdu ochota, čas a peniaze na riešenie najvypuklejších problémov? Podľa výdajov na zbrojenie evidentne má náš štát peňazí dosť. Libanon bol svojho času Švajčiarskom Blízkeho východu. Dnes sa v noci ponára do tmy a zdravotníctvo opustila takmer polovica pracovníkov. Krajina, ktorá bola zmietaná občianskou vojnou, nedokázala v mierových časoch dlhodobo udržať politické elity na uzde a ich súboj spôsobuje rozpad štátu. Odrazu politici nevedia nájsť peniaze na to dôležité. Žiadny štát nie je imúnny. Máme pred očami memento, že sa môžeme prepadnúť na naozajstné dno. Ak chceme žiť v dobre spravovanej spoločnosti, nemali by sme rezignovať na nároky, ktoré kladieme na politikov. Nie je to virtuálna hra. Politika priamo ovplyvňuje životy nás všetkých.

Elektronickú verziu si môžete objednať na adrese:

redakcia@lekarskenoviny.sk

Partneri novín

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov

[ [ Když se zhroutí stát MUDr. Pavol Vencel

Osobný lekár Muammara Kaddáfího

[ [ Alenka ho považuje

za svojho druhého otca

„V noci som už bol v Tripolise. Na druhý deň sme sedeli v Kaddáfího pracovni. Požiadal ma, či by som mu mohol robiť osobného lekára. Moja odpoveď musela znieť: „Áno.“ Iná by bola neprijateľná, ba priam nemožná!“ Pokračovanie str. 2

INZERCIA

EXKLUZÍVNY OBSAH Odborná inzercia

LN22001

strana 8

strana 15


január-február/2022

strana 2 Pokračovanie zo str. 1

Osobný lekár Muammara Kaddáfího

Čo vás priviedlo do Líbye? Šiesteho apríla 1976 mi zavolal náčelník zdravotnej služby ČSĽA, generál MUDr. Miroslav Hemala: „Paľo, včera som bol pozvaný na koberec k ministrovi Dzúrovi. Zdravotnícka situácia našich vojsk v Líbyi je katastrofálna. Už je problém aj s riešením akútnych prípadov. Ľudia sú nespokojní, píšu petície na vládu, že sa nič nerieši. Napätie medzi naším a líbyjským vedením narastá. Je otázka času, kedy prerastie v otvorený konflikt. Preto som rozhodol, že nastúpiš do funkcie hlavného lekára v Líbyi. Ihneď! Prideľujem ti dvoch chirurgov, dvoch internistov a tlmočníka. Máš dva dni na prípravu k odletu. Pred odletom ti dám pokyny, ktoré do telefónu povedať nemôžem.“ Len tak zo dňa na deň? Všetky moje plány sa zrútili. Kandidatúra i prednášky na lekárskej fakulte boli fuč. Keď som to oznámil manželke, skoro skolabovala. Práve sme sa mali sťahovať do nového bytu. Generál Hemala mi spomenul pár mien príslušníkov vojenskej kontrarozviedky a politických a zdravotníckych funkcionárov, ktorí boli v Líbyi. Diskrétne mi dal meno Líbyjčana, ktorý pracoval ako agent pre našu rozviedku. Mal prísť za mnou do Benghází. Mal som sa mu predstaviť menom a trikrát zopakovať, že pochádzam z Brna a on mi bude vychádzať v ústrety pri každej komplikovanej udalosti. Takých som mal neskôr vyše hlavy, ale nášho líbyjského špióna som nikdy nestretol! Na letisku nás privítal vedúci riadiacej skupiny ČS vojsk v Líbyi generál Andrej Faglic. Oboznámil ma s katastrofálnou situáciou našich vojsk a ich zdravotníckeho zabezpečenia. Na otázku, čo mám urobiť ja, odvetil: „Zlepšiť!“ Ako vojak som mu mohol povedať iba: „Vykonám.“ Mojich lekárov som poslal tam, kde to najviac horelo. Požiadal som generála, aby oznámil vojakom našich vojsk, civilným zamestnancom a rodinným príslušníkom, ktorí chcú odísť do vlasti, že do štrnástich dní príde po nich lietadlo. Prihlásilo sa ich osemnásť. Také boli moje začiatky v Líbyjskej džamahíriji. Prečo bola situácia našincov v Líbyi katastrofálna? Čo som tu uvidel, ďaleko prevýšilo moje najhoršie očakávania. Po preštudovaní podpísaných kontraktov bolo jasné, že dohody porušuje líbyjská strana a my sa jej kvôli petrodolárom podriaďujeme na úkor ľudskej dôstojnosti. Tak nám to odporučil ústredný výbor našej rodnej strany. Teda, hľadať pomoc doma by bolo stratou času. Zodpovednosť a utrpenie našich ľudí ostala na mne. Dvadsať hodín denne som cestoval po lokalitách, nadväzoval známosti a učil sa čítať a písať po arabsky. Nestačil vám tlmočník? Sedem rokov po Kaddáfího revolúcii tu zavládol arabsko-líbyjský nacionalizmus. Po vyhnaní Američanov, Angličanov a Francúzov sa stala úradnou rečou arabčina, ktorú museli ovládať aj vedúci zahraniční pracujúci. Z Líbye sa stala prosperujúca krajina. Jej občania si to uvedomili, a pod-

Foto: autor

MUDr. Vencel so svojimi knižkami o Kaddáfím.

ľa toho sa k cudzincom správali. Z mnohých poctivých a skromných beduínov sa stali bezcitní chrapúni, čo cudzincov nielen ponižovali, ale snažili im ublížiť na každom kroku. Napokon aj u nás platilo: Máš peniaze, máš všetko. Za prvé mesiace v Líbyi som sa nemal čím pochváliť. Poznačili ich aj mimoriadne udalosti, ktoré mnou poriadne otriasli, že som takmer vyhorel. Boli to ťažké zranenia vojakov, infarkty, havárie a popáleniny. Najviac ma zasiahla smrť podplukovníka Hájka, ktorý zahynul pri výcviku aj so svojím líbyjským žiakom. Ich Albatros sa zaryl do sedemmetrovej hĺbky Soľných jazier. Práve v tom čase mu prišla na návštevu manželka s dvomi krásnymi dcérami, ktoré pred štrnástimi dňami maturovali. Keď som im oznamoval otcovu smrť, bol to najčiernejší deň v mojom živote. Po štyroch strastiplných mesiacoch som sa vybral vykonať kontrolu leteckého pluku v Syrte, kde slúžil aj podplukovník Hájek. Odrazu som musel lietať hore-dole. V Sebhe vypukla infekčná žltačka, v Tobruku úplavica a na El Uotija mal nejaký pilot psychické problémy. Ako ste sa dostali do blízkosti Muammara Kaddáfího? Po kontrole som sa vydal na obed. Cez okno jedálne som videl, ako sa obrovskou rýchlosťou rúti terénny Chevrolet veliteľa základne. Vzápätí vletel do jedálne ustráchaný veliteľ pluku podplukovník Jaroš s neznámym líbyjským generálom. „Pán doktor, okamžite vyrazíte! Päťdesiat kilometrov od základne zomiera otec nejakého vysokého šéfa. Pán generál vie len toľko, že krváca. Keby ho prevážali, mohol by umrieť. Auto máte pripravené. O podobné nástrahy nebola v Líbyi núdza. Vzal som si veľmi dobre vybavenú brašnu a vyrazil. Cestou som sa zastavil u riaditeľa poľskej nemocnice a vypýtal si krvné konzervy skupiny nula. S poľským riaditeľom som mal výborný vzťah. Naši vojaci mu zadarmo zrekonštruovali celý areál. Požiadal som ho, aby mi rezervoval v prípade potreby jedno lôžko na ARO. Moje sanitné vozidlo bolo zariadené pre akútnu pomoc. Autom, ktoré bolo na vtedajšiu

dobu jedným z najmodernejších, sme uháňali cez nekonečnú Saharu. V duchu som rozoberal diferenciálnu diagnostiku a možnosti pacientovho krvácania. Po niekoľkých hodinách sme dorazili do väčšieho stanového tábora. V ústrety nám priamo vyletelo niekoľko postáv, ktoré nezávisle jeden cez druhého niečo vykrikovali. Z vyľakaných posunkov som si domyslel, že sa máme ponáhľať. Voviedli nás do exkluzívne vybaveného stanu z kozej kože. Na lôžku ležal vychudnutý polomŕtvy starec. Podľa zúboženého stavu mohol mať aj sto rokov. Máloktorý starší Líbyjčan vedel dátum svojho narodenia. Keďže oni svoju starobu ignorujú, hovorí sa o nich, že nestarnú. Pacienta som okamžite vyšetril a zhodnotil jeho zdravotný stav. Na prvý pohľad sa zdal beznádejný, no podvedome som zachytil v jeho očiach akýsi tajomný úsmev. Pod prísahou môžem potvrdiť, že podobný nevysvetliteľný úsmev som spozoroval asi u ôsmich pacientoch, ktorí sa zdali byť stratení a svoju smrť prežili. Vo vesmíre je vraj človek jediným tvorom, ktorý je od Boha obdarený úsmevom. Asi to predstavuje určitý spôsob obrany proti smrti. Vďaka tomu úsmevu som uveril, že ho zachránim. Jeho diagnóza mi bola jasná. Vracanie krvi, čierna stolica a šokový stav signalizovali masívne krvácanie z vredu žalúdka alebo dvanástnika. Takmer nemerateľný tlak, nitkový pulz a enormná dýchavičnosť si vyžadovali urgentný zákrok. Okamžite som nasadil protišokovú liečbu, podal som krv, podporil srdcovú činnosť a pokúsil sa zastaviť krvácanie. Až teraz som zhodnotil nesmiernu cenu súpravy na stanovenie krvných skupín, ktorú som len nedávno dostal od svojich talianskych priateľov. Každú konzervu, ktorú som podával pacientovi, som musel totiž overiť, ako prikazuje zákon. To, čo sa udialo v ďalších hodinách, mi pripadalo ako zázrak. Ako do starcovho tela vtekala životodarná tekutina, jeho stav sa zlepšoval. Keď nadišla hodina modlitby, do ticha zneli spevy modliacich sa mužov. Tri noci, ktoré som bdel nad pacientom, sa mi zdali bez konca. Pulz a dýchanie sa mu upravili. Prestal krvácať. Na chvíľu som zdriemol

od únavy. Keď som precitol, zacítil som na pleciach cudzie ruky. Zakrývali ma beduínskym plášťom, aby mi nebola zima. Pozrel som sa na pacienta. Tvár mala výraz ukážkovej horror mortis. Dal som mu opatrne niekoľko lyžičiek studeného bylinkového čaju a ošetril pery. Začal som ho pripravovať na prevoz do poľskej nemocnice. Ráno na nás čakal vrtuľník. Vyprevádzala nás s úctou a vďačnosťou celá stanová osada. O hodinu už ležal pacient na ARO. Po úspešnom operačnom zákroku ho prepustili vo veľmi dobrom telesnom a duševnom stave. To, že išlo o otca vodcu revolúcie a najbohatšieho Líbyjčana Kaddáfího ste sa vraj dozvedeli až po návrate do Tripolisu. Presne tak. Úspech výnimočného pacienta mi priniesol výnimočnú popularitu. Dodnes si neviem vysvetliť, ako sa odrazu ľudia v okolí môžu zmeniť. Tí, ktorí ma nechceli ani vidieť, sa doslova vnucovali do mojej priazne. „Čo bolí, to prebolí“ sa spieva v jednej našej populárnej pesničke. Na všetko zlé som rýchlo zabudol a tešil sa zo zmien, ktoré nastali. Odvtedy som mal otvorené všetky dvere. Odrazu som vybavil, že lieky a zdravotnícky materiál bude zabezpečovať líbyjská strana tak, ako to bolo uvedené v kontrakte. Na každé špeciálne vyšetrenie našich ľudí stačilo, aby predložili svoj cestovný pas, a ich hospitalizácia bola bezproblémová. Všetky požiadavky, ktoré boli doposiaľ nesplniteľné, sa zázračne splnili! Dokonca sme dostali aj u nás nedostupné onkologické lieky a niektoré u nás nedostupné antibiotiká sme odosielali zadarmo do vlasti. Úspechov bolo oveľa viac, hlavne v exporte našej špeciálnej techniky, ako boli tanky, raketomety či lietadlá. Medzi našimi vojakmi, expertmi a ich rodinnými príslušníkmi zavládla spokojnosť. V Tripolise sa nám podarilo otvoriť pre našich ľudí aj materskú škôlku a jazykovú školu. Kaddáfího otec sa dožil 81 rokov. Po uzdravení zostal žiť na Sahare v obyčajnom stane. Nezlákali ho sláva ani bohatstvo jeho syna. Najdôležitejšie bolo, že sa československo-líbyjské vzťahy zmenili na veľmi úspešné. Ako prebehlo stretnutie s Kaddáfím? Na dátum 12. decembra 1976 nezabudnem. Bol som v Benghází u nášho generálneho konzula Ing. Loskota riešiť dovoz prístrojov, ktoré vyrábala Stará Turá. Kuriér od generála Fradlica mi oznámil, že sa mám okamžite dostaviť na riadiacu skupinu. V noci som už bol v Tripolise. Na druhý deň sme sedeli v Kaddáfího pracovni. Požiadal ma, či by som mu mohol robiť osobného lekára. Moja odpoveď musela znieť: „Áno.“ Iná by bola neprijateľná, ba priam nemožná! Muammar Kaddáfí mal predo mnou štyroch osobných lekárov, dvoch Angličanov a dvoch Francúzov. Slúžil som mu takmer devätnásť mesiacov. Kaddáfího život je vhodný na napísanie eposu. Vyšlo o ňom státisíce článkov a možnože aj tisíc kníh. Čo mohlo na ňom zaujať toľko autorov?

Muselo ich fascinovať, že syn obyčajného beduína spustil revolúciu a vytvoril režim, ktorý nemá vo svete obdoby. Odmietal kapitalistický i komunistický systém vládnutia. Presadil dogmy z islamského ponímania pravdy, spravodlivosti, slobody a rovnosti. Kaddáfí mal v súkromí len veľmi málo skutočných priateľov. Ako vladár bol patologicky podozrievavý. O nedôvere voči takmer každému svedčí aj moje prvé stretnutie. Pred ním som musel prejsť podrobnou psychologicko-lekárskou prehliadkou cez rôznych odborníkov. Ku Kaddáfímu som sa dostal asi po dvoch hodinách preverovania. Vyzliekol sa do pol tela. Vyšetril som mu profesionálne pľúca, srdce a zmeral krvný tlak. Poďakoval sa mi za záchranu otca aj syna Sajfa, ktorého pohrýzol škorpión. Správal sa ku mne milo, ale dosť odmerane. Ďalšie vyšetrenie pokračovalo o desať dní v Zelených kasárňach. Kaddáfí kvôli svojej bezpečnosti aj dvakrát za týždeň menil ubytovanie. Pred návštevou som opäť podstúpil rôzne laboratórne a RTG vyšetrenia. Po náležitej preventívnej prehliadke som sa ho opýtal na želania súvisiace s jeho zdravotným stavom. Opäť nasledovala veľmi zdvorilá komunikácia, samozrejme, bez citov a bližšieho vzťahu. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo o tri týždne. Opäť ma prehliadli od hlavy po päty viacerí odborníci. Zas nechýbalo ani RTG. Teraz však pred rezidenciou stáli príslušníčky jeho osobnej stráže, chýrne Amazonky. Opäť som ho vyšetril. Pritom som si všimol, že má pod ľavým prsníkom materské, asi polcentimetrové znamienko. Teda, až na tretíkrát som vyšetroval pravého Kaddáfího. Tí predchádzajúci boli dvojníci, skutočne na nerozoznanie. Neskôr som sa s jedným z nich dôverne zoznámil. Musím poznamenať, že bol ako herec lepší ako sám Kaddáfí. Prezradil mi, že ich na úlohu hrať Kaddáfího pripravovali excelentní anglickí odborníci. Iste ste si museli položiť otázku, aké bolo jeho skutočné presvedčenie, či to neboli len hrané postoje a politický kalkul? Či išlo o pomätenca alebo mimoriadne talentovaného herca? Či to bol utopista alebo pragmatik? Jeho prácu o kontrašpionáži pri absolvovaní vojenskej akadémie v Anglicku vraj hodnotili ako jednu z najlepších. Proti svojím nepriateľom využíval rôzne formy fyzického násilia, väznenie, mučenie, exekúcie, represie ťažkými zbraňami, to všetko len preto, aby sa udržal pri moci. Muammar Kaddáfí bol diktátor so všetkými prívlastkami, ktoré diktátorom patria. Ako jeho osobný lekár som na vlastné oči videl výsledky jeho režimu. Na treťom televíznom kanáli trikrát do týždňa nadránom vysielali šibeničné popravy jeho odporcov naživo. Keď som sa ho na ne opatrne opýtal, odvetil: „Som veľmi dobrým znalcom veľkej francúzskej revolúcie. Svoju diplomovú prácu po štúdiu histórie v Anglicku som napísal práve o tomto najslávnejšom úseku novodobých dejín ľudstva. Francúzska revolúcia priniesla ľudstvu slobodu, bratstvo a rovnosť. Na druhej strane povraždila desaťtisíce ľudí a napokon aj


január-február/2022

strana 3 V spoločnosti líbyjského vodcu.

svojich vrcholných revolucionárov. A nik dnes neobviňuje Francúzsko, že je teroristickou krajinou. Ja len bránim našu septembrovú revolúciu. Keď neodstránim jej nepriateľov, odstránia oni mňa. Už na mňa spáchali množstvo atentátov. Viac ich prežil vari len môj priateľ Fidel Castro.” Odvtedy som sa ho už na to nespytoval. Tých negatívnych vlastností, ktoré sa pripisujú diktátorom, mal Kaddáfí viac ako dosť. Na druhej strane to bol práve on, kto z jednej z najzúboženejších zemí sveta urobil jednu z najprosperujúcejších. Za jeho vládnutia dostal každý po absolvovaní maturitných

skúšok doma či kdekoľvek v zahraničí možnosť vysokoškolského vzdelania v ktoromkoľvek odbore, a to zadarmo. Každý mal právo na kompletné zdravotné zabezpečenie, pričom si sám mohol vybrať krajinu, kde sa chce liečiť. Všetky výdavky hradil štát. Bývanie v štátnych bytoch bolo bezplatné. Roľníkom, ktorí prejavili záujem o poľnohospodársku veľkovýrobu, pridelili farmy s kompletným materiálnym zabezpečením. Každý, kto nemal podlžnosti voči štátu a nebol doma trestne stíhaný, sa mohol odsťahovať do krajiny, ktorú si vybral. V zamestnaní bola absolútna rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami. Koho povolali do armády,

dostal plat, aký mal v predošlom zamestnaní, ak bol preňho výhodnejší ako žold, čo by mu dali v armáde. Matky mali päťročnú materskú dovolenku, ktorú plne hradil štát. Za každé živo narodené dieťa sa vyplácalo tristo dinárov, čo bolo tridsaťtisíc bývalých československých korún. Starobný dôchodok bol veľmi slušný. Kaddáfí odporúčal svojim občanom, aby mali len jednu ženu. Ponechal však aj doterajší systém štyroch žien. Uzavrel anglické, americké a francúzske základne na celom líbyjskom území. Zrušil výhody, ktoré mali Taliani. Hneď po nástupe k moci zvýšil všetky platy na dvojnásobok. Zlikvidoval organizáciu Moslimských bratov, komunistov a bassistickú opozíciu. V roku 1983 vyhlásil projekt veľkej umelej rieky, ktorá mala zavlažiť veľkú časť líbyjskej púšte. Prvá fáza bola ukončená v roku 1991. Dňa 17. februára 2011 vypuklo v Líbyi ľudové povstanie, ktoré sa rozšírilo na celú Líbyu a neskôr znamenalo Kaddáfího koniec. Vzniklo pod vplyvom zahraničných tajných služieb a najmä CIA. Podľa novinových správ, 20. októbra 2011 zavraždili muža s menom Muammar Kaddáfí. Najprv ho postrelil francúzsky poručík, ukrytého v špinavom kanáli neďaleko Syrty, a potom ho zlynčovali sfanatizovaní šialenci. Jeho mŕtvolu vystavili vo výklade obchodného domu. Prečo hovorím, že zavraždený bol muž menom Muammar Kaddáfí? Zdôrazňujem

MUDr. Pavol Vencel (Nar. 1933 v Žbinciach) Na základnú školu začal chodiť v belgickom Lutychu (Liège), od štvrtej triedy pokračoval v Žbinciach. Maturoval na gymnáziu v Michalovciach (1951). Prihlásil sa na Vojenskú lekársku akadémiu v Hradci Králové. Po promócii (1957) nastúpil ako náčelník zdravotníckej služby výsadkovej brigády v Prešove. V roku 1964 sa stal veliteľom Vojenského zdravotníckeho učilišťa v Ružomberku, ktoré sa v roku 1965 presťahovalo do Žiliny. Ako vysokoškolský učiteľ pôsobil na katedre v Košiciach. V roku 1969 ho menovali za primára infekčného oddelenia v nemocnici v Ružomberku. Od roku 1970 pôsobil ako zástupca náčelníka interného oddelenia a od 1974 ako jeho primár vo Vojenskej nemocnici v Bratislave. V rokoch 1977‒1982 pracoval v Líbyi a v Čade. Po návrate do Bratislavy ďalej pôsobil ako primár interného oddelenia až do roku 1994. Potom robil rok ordinára diabetológie a krátkodobo primára geriatrie v Piešťanoch. Pred odchodom na odpočinok pracoval ako lekár sociálnych zariadení v Bratislave. Je autorom odborných publikácií ŽIVOT VÝSADKOVÉHO VOJSKA NA ŠIROKOM PRIESTORE a STRES U VÝSADKOVÉHO VOJSKA, ako aj úspešných publicistických kníh SALAM ALEJKUM, LÍBYA (1997), BOL MOJÍM NAJLEPŠÍM PACIENTOM (1998), ZABUDNUTÝ GÉNIUS (2007) a KOHO MAJÚ BOHOVIA RADI, UMIERA MLADÝ (2015) a V BLÍZKOSTI KADDÁFÍHO (2019).

to preto, lebo v jeho smrť neverím. Za devätnásť mesiacov som ho spoznal ako človeka, ktorý sa mal nesmierne rád. Videl som, čo všetko urobil pre svoju bezpečnosť. Mal verných priateľov po celom svete, a najmä prostriedky na svoju záchranu. Musel počítať s tým, že sa proti nemu raz vzbúri celá Líbya a zachráni sa len útekom do zahraničia, kde mal miliardové kontá, ktoré vo svete petrodolárov platia. Dokonalý úkryt mu mohol poskytnúť vodca moslimov na Filipínach, ktorý vládne nad mnohými nedostupnými ostrovmi, Niger, Čad, Mauretánia, ale aj Kolumbia či Mexiko. Kaddáfí mal na výber mnoho zemí, ktoré by ho vždy uvítali. Jeho režim musel padnúť najmä preto, že hlavnú a jedinú podstatu svetovej politiky tvorí boj o ropné či surovinové zdroje a udržanie kontroly nad nimi.

Na záver mi dovoľte zacitovať proroctvo, ktoré predniesol pred miliónsedemstotisícovým zhromaždením na Zelenom námestí v Tripolise dňa 1. 7. 2011: “Títo ľudia,”mal na mysli migrantov,” jedného dňa prinesú svoje bojisko až ku vám domov! Pozrite sa na týchto ľudí! Vyzerajú, že ich zneužíva diktátor alebo sú nejako ináč utláčaní? Varoval som vás, nezačínajte si s Líbyjčanmi, lebo budete stratení.” Ešte pred smrťou odkázal. “A teraz ma počúvajte, vy ľudia z NATO. Bombardujete múr, ktorý zadržiava teroristov z Al Káidy. Tým múrom je Líbya. Zničili ste ju! Ste idioti. Pre tisíce migrantov z Afriky, pre podporu Al Káidy budete horieť v pekle. Ja som nikdy neklamal, neklamem ani teraz! Rozhovor pripravil Peter Valo.

infoservis

V Kúpeľoch Číž funguje špecializovaná rehabilitačná nemocnica Kúpele Číž sa nachádzajú na južnom okraji stredného Slovenska neďaleko maďarských hraníc. Ležia v nadmorskej výške 174m n. m. a sú to jedny z najmenších slovenských žriedlových kúpeľov, ktoré ale návštevníkom ponúkajú liečivé účinky vzácne sa vyskytujúcej jódovej minerálnej vody. Základným liečebným prostriedkom v kúpeľoch sú práve pramene prírodnej liečivej, chloridovej, sodnej, jódovej, železnatej, studenej hypotonickej minerálnej vody so zvýšeným obsahom brómu. Ďalším prírodným liečivým prostriedkom je farmakodynamicky účinná bioklíma v rovinatom kraji s dostatkom slnečného žiarenia – vďaka počtu hodín ročného slnečného svitu zaraďujeme Číž na prvé miesto medzi slovenskými kúpeľmi. Liečebné pobyty tu sú zamerané najmä na liečbu chorôb pohybového ústrojenstva, najmä stavy po artritídach, nezápalových ochoreniach kĺbov a chrbtice, oste-

oporózy, ale i chorôb, ktoré vznikli na podklade aterosklerózy. V Číži sa liečia dospelí aj detskí pacienti. Pred viac ako rokom tu vznikla úvaha rozšíriť poskytované služby o špecializovanú starostlivosť v oblasti včasnej rehabilitácie po náhlych cievnych mozgových príhodách a operáciách, ktoré si včasnú rehabilitáciu vyžadujú. „Predstavy boli jasné, nastúpila fáza plánovania realizácie celého zámeru. Pustili sme sa do prerábania bývalého liečebného domu Milan, kde sa v minulosti liečili hlavne deti. Financie na stavebnú časť vyčlenili akcionári z vlastných zdrojov, vybavovanie povolení trva-

lo tiež približne rok. Najťažší však bol výber kvalitného personálu, ale myslím, že sa nám to podarilo zvládnuť na vysokej úrovni,“ informoval nás riaditeľ kúpeľov Mgr. Michal Fajin, MBA, MPH, LL.M. Personál tvorí 76 zdravotníckych a nezdravotníckych zamestnancov. Primárom je MUDr. Jozef Hudec, ktorý má dlhoročné skúsenosti z predchádzajúceho pracoviska NRC Kováčová a on sám motivoval ďalší zdravotnícky personál. Okrem rehabilitačných lekárov či fyzioterapeutov, masérov, ide i o odborníkov na logopédiu či psychológiu, ktorí pacientom po cievnej mozgovej príhode pomáhajú zvládnuť aj aktuálnu životnú situáciu. Rehabilitačná nemocnica poskytuje najmä rehabilitácie spojené s liečbou prírodným liečivým zdrojom a základnou myšlienkou je, že slúži hlavne pacientom krátko po prekonaní ochorenia – pacient po

preložení z urgentného lôžka je čo najskôr preložený na rehabilitačné lôžko, kde sa ihneď začne pracovať s pacientom a to aj po stránke psychologickej či logopedickej. Keď budú odtiaľ pacienti odchádzať domov, mali by zvládnuť základné sebestačné úkony. Liečebné pobyty v špecializovanej nemocnici budú trvať 14 až 49 dní s možnosťou nástupu na kúpeľnú liečbu na ďalších 21 dní, čiže jeden pacient tu tak dokáže rehabilitovať spolu až 70 dní. Nemocnica bola otvorená v septembri minulého roku, ale dosiaľ v nej odliečili len 16 pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode. Podľa riaditeľa nízky počet

hospitalizácií spôsobila pandémia i chýbajúca zmluva so VšZP, o ktorú sa usilujú, pretože väčšina záujemcov o hospitalizáciu je práve z tejto poisťovne. Kapacita zariadenia je sto lôžok a v nemocnici dúfajú, že sa ju podarí v najbližšom období lepšie využiť. Spádovou oblasťou je Banskobystrický a Košický kraj, ale záujem je už dnes z celého Slovenska. Liečba, ktorú tu vedia poskytnúť pacientom po náhlej cievnej mozgovej príhode, preukázateľne vedie k zlepšeniu zdravotného stavu. Dôležitá je včasnosť rehabilitačnej intervencie, aby bol benefit pre pacienta čo najväčší. jps

Nemocnica v Levoči revitalizuje oznamy Prvý detenčný ústav pre psychicky chorých väzňov chirurgické oddelenie

Predám - prenajmem - ODSTÚPIM

Zbor väzenskej a justičnej stráže potvrdil informáciu, že prvý detenčný ústav na Slovensku pre psychicky chorých väzňov by mohol byť uvedený do prevádzky v polovici tohto roku. Jeho zriadenie pritom vychádzalo z odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V Detenčnom ústave pri psychiatrickej nemocnici Hronovce budú umiestňované osoby, ktoré spáchali trestnú činnosť a trpia duševnou poruchou, vyžadujúcu

si liečbu alebo je u nich nutná realizácia ochranného liečenia – psychiatrického, sexuologického – v špecifických podmienkach. Pokiaľ ide o personálne vybavenie v súvislosti so zabezpečením detencie, plánovaný systemizovaný počet príslušníkov v tomto zariadení bude 79 funkčných miest. Po jeho uvedení do prevádzky v ňom bude pracovať 85 zdravotníckych pracovníkov. Spustenie ústavu by malo významnou mierou prispieť k zlepšeniu dlhotrvajúcich problémov v tejto oblasti. jps

Kým vlani Nemocnica AGEL Levoča dokončila nové priestory rádio-diagnostického oddelenia, spustila prevádzku neurologickej, chirurgickej a internej ambulancie v nových priestoroch a začala s rekonštrukciou lôžkovej časti interného oddelenia, zásadné zmeny plánuje aj v tomto roku. Prvou zmenou bude presťahovanie, rozšírenie a celková zmena chodu chirurgického oddelenia ako odraz toho, aká je skladba najčastejších diagnóz a potrieb pacientov v Levoči a celej spádovej oblasti. Na základe analýzy sa zmenila situácia

v tom, že región prioritne potrebuje rozšírenie a skvalitnenie chirurgickej starostlivosti. Preto bude chirurgický pavilón presťahovaný do nových zrekonštruovaných priestorov s adekvátnym vybavením a službami vrátane, 24-hodinovej odbornej starostlivosti urgentnej, pričom samozrejmosťou bude dostatok kvalifikovaného personálu s výbornými skúsenosťami. Nový režim nemocnica spúšťa v prvej polovici februára, do revitalizácie a obnovy chirurgie bolo investovaných cez 400 tisíc eur. jps

Hľadám lekára na zastupovanie, 2–3 dni týždenne, na ambulanciu PLD v Košickom kraji, cca 30 km od Košíc. Kontakt: 0905 388 893 Tajnička krížovky z Lekárskych novín 12/2021: „V mladosti často myslíme na sklerózu a v starobe si na ňu ani nespomenieme.“

Výhercovia: MUDr. Mária Žovicová, Bratislava MUDr. Mária Falatová, Prievidza MUDr. Jarmila Vojtkova, Martin MUDr. Ivan Bartošovič PhD., Skalica MUDr. Viera Šumská, Nové Zámky MUDr. Erika Mináriková, Prešov MUDr.Eva Dzugasová, Kežmarok MUDr. Irena Remáčová, Sobrance. Znenie tajničky posielajte na adresu: redakcia@lekarskenoviny.sk


január-február/2022

strana 4

Novela zákona o liekoch sprísnila lekárom zákaz ’ urcovania lekárne, v ktorej si môžu pacienti vybrat lieky ˇ Kto je oprávnený predpísať liek, akým spôsobom má byť liek predpísaný, ale aj to, ako ohľadom predpisu a výdaja liekov môže komunikovať lekár s pacientom, upravuje Zákon č. 362/2011 Z. z. Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o liekoch“). Zákon vymenúva všetky náležitosti, ktoré musia byť pri písaní lieku splnené, ako aj to, čo nemôže lekár v súvislosti s predpisom a následným výdajom lieku v lekárni pacientovi povedať, resp., čo môže spomenúť a aké informácie podané v tej súvislosti pacientovi sú už zákonom zakázané. OCHRANA ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV A INÝCH OSÔB PRED SLOVNÝMI ÚTOKMI SPRÍSNENIE PRÁVNEJ ÚPRAVY SPOJENEJ S ODPORÚČANÍM KONKRÉTNEJ LEKÁRNE PRI PREDPISE LIEKOV Predošlá právna úprava (účinná do 31.12.2021) zakazovala predpisujúcemu lekárovi pri predpisovaní lieku zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny určovať pacientovi, v ktorej verejnej lekárni a výdajni zdravotníckych pomôcok si má tento liek, pomôcku alebo dietetickú potravinu vybrať, novelizácia zákona tento zákaz ešte sprísnila. V súvislosti s vystavením lekárskeho predpisu, lekárskeho poukazu alebo preskripčného záznamu zákon po novom zakazuje, aby lekár pacientovi určoval, odporúčal alebo akýmkoľvek iným spôsobom, aj prostredníctvom iných osôb, ovplyvňoval výber poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na účel výdaja predpísaných humánnych liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok. Častokrát má však lekár informácie o dostupnosti nejakého lieku v lekárni hlavne od pacientov. Ak je napr. výpadok nejakého lieku, ktorý pacienti užívajú, je momentálne ťažké ho zohnať a oni ho našli v nejakej konkrétnej lekárni, ktorá má tento liek vo väčšej zásobe, určite sa s touto informáciou radi lekárovi „pochvália“. Lekár však na základe uvedeného nesmie ani len náznakom spomenúť, a už vôbec nie odporučiť, pacientovi konkrétnu lekáreň, v ktorej by daný predpísaný liek, potravinu alebo pomôcku pacient mohol nájsť. Táto nová sprísnená úprava Zákona o liekoch je odrazom platnej legislatívy Slovenskej republiky, ktorá umožňuje poskytovať lekárenskú starostlivosť aj právnickým osobám vo vlastníctve predpisujúcich lekárov. To znamená, že aj lekár, ktorý liek predpisuje a je majiteľom ambulancie, môže byť zároveň aj majiteľom lekárne, v ktorej si pacient na jeho odporúčanie liek vyberie. Z dôvodu benevolentnejšej legislatívy v tomto smere má novela Zákona o liekoch odstrániť nekalú súťaž, za ktorú by sa vzhľadom na uvedenú skutočnosť ovplyvňovanie pacienta predpisujúcim lekárom považovalo.

DOBRÝ ÚMYSEL NEOSPRAVEDLŇUJE Zákon nerozlišuje úmysel lekára, ktorý nemusí byť v každom prípade zištný. Veľakrát lekár spomenul konkrétnu lekáreň pacientovi s úmyslom pomôcť mu. Mohlo ísť o prípady, kedy pacient býva ďaleko a v jeho záujme je dostať sa k lieku čo najskôr, aby si ho nemusel objednávať, čakať

naň. V prípade, že lekár vedel, že liek, ktorý pacientovi predpisuje v danej lekárni určite nájde, mu takú informáciu s najlepším svedomím poskytol. Alebo aj v prípadoch výpadkov liekov, ktoré pacienti ťažko zháňajú „po celom meste“ a nedajú sa kvôli nedostupnosti v distribučných spoločnostiach objednať, by rada lekára o zásobe daného lieku

v konkrétnej lekárni prišla vhod. Aj v tomto prípade by však dobre mienená „rada“ mohla znamenať porušenie zákona. ČO HROZÍ LEKÁROVI V PRÍPADE PORUŠENIA ZÁKAZU ODPORÚČANIA LEKÁRNE? Predpisujúci lekár sa dopustí iného správneho deliktu, ak sám alebo prostredníctvom iných

osôb pacientovi určuje, odporúča či akýmkoľvek spôsobom, aj prostredníctvom iných osôb, ovplyvňuje výber poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na účel výdaja predpísaných humánnych liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok. Lekár sa v danom prípade teda dopúšťa tzv. iného správneho deliktu. S takýmto správaním, ktoré je porušením zákona, je spojené aj udeľovanie sankcií. Štátny ústav pre kontrolu liečiv môže lekárovi uložiť v tomto prípade pokutu od 300 eur do 35 000 eur. (§ 138 ods. 22 Zákona o liekoch). Aj keď pokuty v daných prípadoch protiprávneho konania vyzerajú hrozivo, ukladajú sa až v prípade dokázania pochybenia zo strany lekára. V prípade lekárov by mohol na takéto správanie poukázať priamo pacient. V procese dokazovania by však mohlo ísť o tvrdenie proti tvrdeniu. Aby ste sa však ako lekár, aj keď s dobrým úmyslom pomoci pacientovi, takémuto protiprávnemu konaniu vyhli, je samozrejme potrebné dodržiavať zákon. LEKÁR SA MÔŽE DOSTAŤ DO POSTAVENIA SPROSTREDKOVATEĽA NÁKUPU ALEBO PREDAJA Ustanovenia Zákona o liekoch upravujú aj legálny pojem sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánneho lieku. Sprostredkovanie je činnosť, ktorá nezahŕňa fyzickú manipuláciu s humánnym liekom, smerujúcu k tomu, aby iná osoba mala možnosť nákupu alebo predaja humánneho lieku, takže sprostredkovateľ nemusí mať liek fyzicky pri sebe. Z uvedeného teda vyplýva, že za sprostredkovateľa

Podmienky, za ktorých sa osoba môže stať sprostredkovateľom nákupu alebo predaja humánneho lieku, upravujú ustanovenia Zákona o liekoch vo svojej druhej časti. V tomto prípade môže byť sprostredkovateľom fyzická, alebo právnická osoba, s bydliskom, resp. sídlom v Slovenskej republike, prípadne v inom členskom štáte. Táto osoba je však povinná oznámiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv zámer vykonávať sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánneho lieku. V prípade iného členského štátu len, ak oznámila začatie sprostredkovania nákupu alebo predaja humánneho lieku príslušnému orgánu iného členského štátu (§ 18a Zákona o liekoch). Uvažujme možno nahlas a naozaj s úmyslom, ako podať informáciu napr. staršiemu, ťažko mobilnému, polymorbídnému pacientovi o lieku, ktorý je ťažko dostupný, ale vy ako lekár viete, kde by ho pacient mohol nájsť. Niekedy možno stačí pacienta odkázať s pomocou o radu na sestričku, ktorá má mnohokrát veľa užitočných informácií. Samozrejme, nechceme navádzať k obchádzaniu zákona, ale niekedy musí zvíťaziť empatia a zdravý rozum. Na celú situáciu je možno potrebné sa pozrieť aj z pohľadu lekára a medicínskej etiky. Veríme, že úmyslom zákonodarcu bolo priniesť určitú transparentnosť do bežného života, no na mnohé každodenné situácie pri tom však asi nemyslel.

Mgr. Ing. Lenka Beňušová

JUDr. Ivan Humeník, PhD.

h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.

h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.

INZERCIA

EXKLUZÍVNY OBSAH Odborná inzercia

LN22003

sa môže považovať aj lekár, prostredníctvom ktorého by mohol byť ovplyvňovaný výber konkrétnej lekárne.


EXKLUZÍVNY OBSAH Odborná inzercia


Aké preventívne opatrenia prijať pre zlepšenie duševného a fyzického zdravia budúcich generácií

Foto: freepik.com

január-február/2022

strana 6

?

Medializované kauzy o šikane v detských, či mládežníckych kolektívoch, ambulancie a nemocničné lôžka plné detí s ochoreniami, ktoré je možné preventívne riešiť a k tomu nedostatok detských lekárov a sestier nás nútia zamyslieť sa nad tým, ako predchádzať ochoreniam detí, či psychickým poruchám, respektíve takémuto správaniu u detí a mládeže. Čo je potenciálnou príčinou týchto situácií a čo máme ako spoločnosť vykonať v prospech fyzického i duševného zdravia súčasných i budúcich generácií? Naša budúcnosť, budúcnosť celého ľudstva sa vytvára teraz v našich potomkoch - deťoch, mládeži súčasnosti.

S

me odborníkmi, ktorí desiatky rokov pôsobia v rezorte zdravotníctva a naša profesionálna pozornosť sa dlhodobo zameriava nielen na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale (a možno v týchto časoch najmä) na verejné zdravie a verejné zdravotníctvo. Zvlášť súčasná pandemická situácia, a to nielen samotný výskyt ochorenia Covid-19, ale s tým súvisiaci reálny obraz zdravia a zdravotníctva v našej spoločnosti prezentovaný na odborných fórach, nás núti touto cestou poukázať na možné čiastkové riešenie a zlepšenie starostlivosti o duševné i fyzické zdravie najmladšej generácie. Chceme zdôrazniť, že investovaním do zdravia našich detí prostredníctvom inovatívneho prístupu, ktorý už má položené základy a oporu v legislatívnych predpisoch, môžeme dosiahnuť významnú zmenu v zdravotných ukazovateľoch a reálnom zdraví budúcich generácií. Ak hovoríme o zdraví, máme na mysli nielen zdravie fyzické, ale aj psychické, duševné a vychádzame z definície zdravia WHO, ktorá zdravie chápe ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby.

Každý človek je zodpovedný za ochranu a podporu vlastného zdravia, ale zároveň sa očakáva, že spoločnosť, štát, komunita k tomu vytvoria a zabezpečia primerané podmienky. Má slovenská spoločnosť záujem o zdravie budúcich generácií? Je to už rok, čo sme začali s Ministerstvom školstva SR komunikáciu o potrebe systematického výchovného vplyvu na zdravie detí v školských i predškolských zariadeniach v oblasti budovania a kultivácie zdravotnej gramotnosti. Výchova k zdraviu by mala patriť k prioritám každej vyspelej spoločnosti. Veď obrovské množstvo finančných prostriedkov, ktoré spoločnosť vynakladá na liečbu mnohých ochorení, by sa určite významne znížilo zavedením včasnej výchovy k zdraviu a vytváraním podmienok pre podporu zdravia od detského veku. Odborníci v rezorte školstva už zrejme dlhšiu dobu vnímajú potrebu prítomnosti zdravotníckeho pracovníka aj v súvislosti so zavádzaním inkluzívneho školstva, kde v kolektívoch zdravých detí sa majú nachádzať aj deti zdravotne oslabené alebo deti s postihnutím,

ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť pedagógov kvôli liečebnému režimu, ktoré dieťa udržuje v primeranej forme. Naozaj je treba si uvedomiť, že poslaním učiteľa je predovšetkým učiť a vychovávať a sledovanie dodržiavania liečebného režimu do kompetencie učiteľov vôbec nepatrí. Na takúto úlohu sú školení i trénovaní zdravotnícki pracovníci. Na základe týchto skutočností sa zrejme v parlamente objavil návrh na zriadenie inštitútu školská sestra. Nevieme, kto si takúto profesiu objednal a prečo by to mala byť sestra. Povolanie sestra je vzácne a v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti jedinečné.

níctve, ako aj s detskými lekármi a špecializovanými centrami či už psychologického alebo iného špeciálneho zdravotníckeho zamerania. Preto je profesia školský zdravotník lepším vyjadrením tohto poslania v prospech detí a mládeže, hoci zákon ju v tejto terminológii a funkčnom obsahu zatiaľ nerozpoznáva. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov sa už dlhšiu dobu zaoberá touto problematikou, a tak, aj keď ukotvenie tejto profesie v školstve prijala s radosťou, naďalej navrhuje vykonať

zmeny v kompetenciách zdravotníckych pracovníkov, ktorí by mali začať na školách pôso-

biť a rozšíriť ich tak, aby mohli pôsobiť aj v podpore zdravia detí ako nevyhnutnej súčasti zmeny smerujúcej k lepšiemu zdraviu mladej populácie.

Bez jasnej a účelnej koncepcie, bez vytvorenia systematizovaného miesta v pedagogickom tíme je tento akt pre školy samoúčelný Od 15. januára 2022 sa môžu v školách a školských zariadeniach na účel poskytovania zdravotnej starostlivosti okrem doterajších odborných zamestnancov v školstve, ktorými sú logopédi, liečební peda-

Prevencia a rozvoj zdravia deti a mládeže má cenu zlata

No zdravotnícka profesia v školstve by mala byť koncipovaná oveľa širšie. Jej úlohou by malo byť nielen zabezpečenie dodržiavania liečebného režimu detí so zdravotným postihnutím v školách, ale aj realizovanie programov podpory zdravia, epidemiologických i hygienických opatrení v spo-

lupráci s príslušnými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a inými inštitúciami v zdravot-

Foto: freepik.com


január-február/2022 gógovia a psychológovia, zamestnať aj lekári, sestry, verejní zdravotníci a zdravotnícki záchranári. Ako zdravotnícki pracovníci pôsobiaci v prostredí škôl boli zákonodarcom zaviazaní poskytovať v prostredí školy, alebo školského zariadenia zdravotnú starostlivosť, o vykonaných zdravotných výkonoch v prostredí školy viesť zdravotnú dokumentáciu a tieto výkony poskytovať výlučne a len na základe predchádzajúceho informovaného súhlasu zákonného zástupcu dieťaťa. Školy a školské zariadenia boli zákonom zaviazané materiálno-technické podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ich prostredí, ktorých dodržiavanie bude kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vznik pracovných miest školských zdravotníkov v prostredí školy, ako aj zabezpečenie potrebného materiálno-technického vybavenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v prostredí škôl bude vysoko pravdepodobne finančne zabezpečený z grantov, najmä prostredníctvom eurofondov Plánu obnovy a reziliencie SR. Podrobnosti však zatiaľ ešte nie sú k dispozícii. Podľa schváleného zákona č. 2/2022 Z. z. bude môcť zdravotnícky pracovník v škole vykonávať iba také zdravotné výkony, ktoré zodpovedajú kompetenciám prislúchajúcim mu na základe nadobudnutého povolania a po celý čas výkonu povolania v prostredí školy alebo školského zariadenia spĺňať zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ustanovené podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. V zmysle zákona

strana 7

mi protiepidemiologickými opatreniami na prevenciu infekčných ochorení. Medzinárodná štúdia Health School Behaviour Survey (Zdravotné správanie detí na školách), ktorá bola realizovaná aj na Slovensku v rokoch 2017-2018 (nové dáta sú aktuálne v spracovaní), ako aj hodnotenie Európskej ko-

misie Zdravotný profil krajiny Slovensko z roku 2019, už vtedy konštatovali potrebu výraznejších investícií na Slovensku a posilnenia populačnej prevencie chronických neinfekčných ochorení charakteru edukácie a ďalších dlhodobých a kontinuálnych nefarmakologických preventívnych opatrení priamo na školách a v školských

zariadeniach. Sociálna izolácia počas obdobia celospoločenských preventívnych opatrení pred Covid-19 však nespôsobila len zvýšený nárast problémov obyvateľstva v oblasti duševného zdravia, ktoré sú masmediálne reportované. Rovnako sú tu potenciálne budúce

zidentke SR navrhovala, že školy a školské zariadenia by okrem vytvárania podmienok na odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti zdravotníckymi pracovníkmi mali vytvárať aj podmienky na odborné vykonávanie a organizovanie ochrany a podpory zdravia) žiakov, študentov, zamestnancov, prípadne ďalších osôb pôsobiacich v prostredí školy alebo školského zariadenia zamestnávaním zdravotníckeho pracovníka spĺňajúceho podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Školský zdravotník (na margo len pripomeňme, že zákon zatiaľ takýto inštitút nerozlišuje, rozlišuje iba jednotlivé zdravotnícke povolania, ktoré by mali v prostredí školy pôsobiť), by mal v prostredí školy alebo školského zariadenia v oblasti prevencie zabezpečovať najmä

a) kontinuálne zisťovanie a vyhodnocovanie rizikových a protektívnych faktorov zdravia v prostredí školy alebo školského zariadenia,

ní na predchádzanie infekčným a chronickým neinfekčným ochoreniam podľa písm. b) a navrhovanie prípadných zlepšení na ďalšie obdobie, f) spracovanie zdravotníckych alebo štatistických údajov vznikajúcich v súvislosti s poskytovaním ochrany a podpory zdravia v prostredí školy alebo školského zariadenia a ich chránené zdieľanie v súlade s osobitným predpisom a podľa odporúčaných štandardov národného zdravotníckeho informačného systému podľa osobitého predpisu. Školský zdravotník ako súčasť zdravotníckeho multiprofesionálneho tímu v starostlivosti o zdravie detí a mladej generácie

Rovnako dôležitú úlohu zohráva v oblasti spolupráce s ostatnými zdravotníckymi profesionálmi a synergie preventívneho úsilia a ostatných zdravotníckych opatrení. Foto: freepik.com

č. 578/2004 Z. z. by mal byť aj zdravotnícky pracovník pôsobiaci v škole registrovaný v príslušnej zdravotníckej komore,

bezúhonný, zdravotne spôsobilý, odborne spôsobilý (čo predpokladá hlavne plnenie povinnosti sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), spôsobilý na právne úkony a dôveryhodný. Keďže ide o zamestnanecký pracovnoprávny vzťah medzi školou alebo školským zariadením a zdravotníckym pracovníkom, nepožaduje sa licencia od komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Avšak, ak už zdravotnícky pracovník má licenciu od príslušnej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, do úvahy pripadá aj dodávateľsko-odberateľská forma spolupráce. Naozaj nepotrebujeme predchádzať ochoreniam a závislostiam u detí? Je tak trochu na škodu veci, že v súčasnej celospoločenskej situácii protiepidemických opatrení na ochranu pred nákazou Covid-19, ktorá priamo vyvolala sústredenie sa odborníkov aj laickej verejnosti na význam preventívnych opatrení, zákonodarca v tomto zákone podrobnejšie neupravil kompetencie školských zdravotníkov v oblasti ochrany a podpory zdravia detí na školách a v školských zariadeniach. A to nielen v oblasti prevencie pred infekčným ochorením Covid-19. V médiách čoraz častejšie odznievajú informácie o potrebe celospoločenského posilnenia a edukácie v oblasti duševného zdravia na sanáciu dôsledkov sociálnej izolácie spôsobenej doposiaľ akceptovaný-

zdravotné problémy dnešnej mladej generácie spôsobené pohybovou inaktivitou alebo nesprávnymi pohybovými návykmi, nesprávnymi výživovými a spánkovými stereotypmi, alebo jednoducho len nesprávnymi postojmi k vlastnému zdraviu podobne, o ktorých sa ešte dnes možno menej hovorí, ale rovnako je ich potrebné u detí a mladých ľudí prostredníctvom kontinuálnych pravidelne sa v každom ročníku a každej triede opakujúcich výchovno-vzdelávacích zdravotníckych a osvetových programov orientovaných na podporu zdravia začať rozvíjať.

Školský zdravotník s kompetenciami v oblasti podpory a rozvoja zdravia je našim riešením Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov sa počas prípravy uvedeného návrhu zákona niekoľkokrát pokúšala presadiť podrobnejšiu úpravu týkajúcu sa ochrany a podpory zdravia vykonávanej školskými zdravotníkmi na školách a v školských zariadeniach. Vo svojich pripomienkach uplatnených v rámci riadneho medzirezortného pripomienkového konania na portáli slov-lex.sk, ako aj priamymi podnetmi zaslanými konkrétnym poslancom, ako aj pre-

b) odborné zdravotnícke vykonanie, organizáciu a koordináciu preventívnych protiepidemiologických opatrení, zdravotníckych preventívnych programov, projektov, výchovno-vzdelávacích programov, ako aj ad hoc výchovy a vzdelávania a zdravotníckej osvety na podporu zdravotnej gramotnosti osôb v prostredí školy alebo školského zariadenia, c) tvorbu alebo zabezpečovanie metodických materiálov, brožúr, letákov a iných obdobných pomôcok týkajúcich sa problematiky zdravia, zdravého životného štýlu a zdravého bytia zodpovedajúcich najnovším poznatkom z oblasti biomedicínskych a behaviorálnych vied na ich ďalšie využitie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v prostredí školy a školského zariadenia a na účely zdravotnej výchovy a osvety, d) kontinuálne poskytovanie, organizáciu a priebežné vyhodnocovanie účinnosti individuálneho, skupinového a hromadného zdravotníckeho poradenstva na podporu zdravotnej gramotnosti poskytovaného žiakom, študentom, zákonným zástupcom a zamestnancom, prípadne ďalším osobám pôsobiacich v prostredí v školy alebo školského zariadenia, e) priebežné vyhodnocovanie účinnosti implementovaných opatre-

Pri zabezpečovaní úloh, ktoré sa týkajú zdravotného uvedomenia, duševného zdravia a podpory správnych životných postojov, hodnôt a návykov, kvality života a dobrého bytia, vzťahov a komunikácie, prevencie látkových a nelátkových závislostí a zdravého správania v prostredí školy by mal spolupracovať so psychológom, liečebným pedagógom a logopédoma s príslušnými detskými lekármi. Títo odborníci by mali spolu tvoriť jadro zdravotníckeho intervenčného preventívneho tímu školy na prevenciu chronických neinfekčných ochorení týkajúcich sa fyzického i duševného zdravia a dobrého bytia, ktorý môže byť priebežne rozširovaný podľa aktuálnej potreby zapojením ďalších odborníkov. Pri organizácii a riadení preventívnych opatrení by mal tiež spolupracovať s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva a príslušnými orgánmi územnej samosprávy. Podobne pri zabezpečovaní úloh, ktoré sa týkajú prevencie chronických neinfekčných ochorení v oblasti obezity a nadhmotnosti, prevencie ochorení obehovej sústavy, prevencie ochorení pohybového aparátu z inaktivity RNDr. Monika Trechová, MPH Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov

alebo nesprávnej pohybovej aktivity alebo inej nesprávnej životosprávy by mohol školský zdravotník v prostredí školy alebo školského zariadenia spolupracovať s nutričným terapeutom, fyzioterapeutom, atď. Pri zabezpečovaní orálneho zdravia a prevencie, ochorení ústnej dutiny so zubnými lekármi, prípadne aj dentálnymi hygieničkami. Pri zabezpečovaní úloh, ktoré sa týkajú nadužívania liekov a prevencie látkových závislostí by mohol v oblasti liekovej edukácie a osvety tiež spolupracovať s farmaceutmi a príslušnými lekárňami. A napokon, ale v neposlednom rade - pri sociálne podmienených zdravotných alebo školských problémoch detí vyplývajúcich z ich rodinného alebo iného prostredia, kde vyrastajú - by mali školskí zdravotníci spolupracovať aj s príslušným sociálnym pracovníkom, ktorý by mal dieťaťu a jeho blízkym čo najviac napomôcť vyriešiť hmotnú núdzu a sociálne problémy oslabujúce zdravie dieťaťa. Očakávame legislatívne zmeny v prospech nových kompetencií školského zdravotníka Tieto dôležité kompetencie školského zdravotníka v oblasti prevencie bohužiaľ zatiaľ zostali v zákone nepomenované. A ak chceme skutočne v oblasti výskytu chronických neinfekčných ochorení obyvateľstva SR začať dosahovať lepšie výsledkové ukazovatele, zostáva len dúfať, že sa tak podarí čoskoro aspoň v niektorej z pripravovaných noviel vykonávacích právnych predpisov (zákon o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach) alebo prostredníctvom noviel pripravovaných zákonov (zákon o zdravotnej starostlivosti, zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a podobne). Školský zdravotník by podľa nášho názoru malo byť nielen pracovné miesto v školstve, ale do budúcna založený „inštitút v školstve“, ktorý by dával možnosť škole, zriaďovateľovi školy, samospráve, komunite vytvárať multiprofesionálny tím zdravotníckych odborníkov, ktorí sa komplexne a s plnou vážnosťou starajú o duševné a fyzické zdravie celej detskej a mládežníckej populácie s dôrazom na regio-

nálne, či lokálne podmienky na Slovensku. A školy by preto mali byť podporené nielen formou dotácie na tvorbu pracovných miest zdravotníckych pracovníkov na školách a v školských zariadeniach, ale aj finančným príspevkom na vytvorenie alebo uplatnenie už existujúcich študijných programov orientovaných na výchovu a vzdelávanie v oblasti zdravotnej gramotnosti a podpory zdravia priamo na školách a v školských zariadeniach a na zabezpečenie príslušných učebných pomôcok, ďalších materiálov, ako aj na vzdelávanie samotných pedagógov a zdravotníckych pracovníkov, aby vedeli v tejto oblasti zdravotnej výchovy a osvety so zdravotníckymi pracovníkmi vo vzájomnej tímovej spolupráci účinne spolupôsobiť.

PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov


Když se zhroutí stát

Foto: autor

január-február/2022

strana 8

Libanonské zdravotnictví se ocitlo v hluboké krizi. Ze země už totiž odešlo přes 40 procent lékařů a sester. Chybí léky. Neustálé výpadky elektřiny komplikují chod nemocnic. Libanon si dlouho žil nad poměry a na dluh, teď jej sužuje dluhová a energetická krize. Inflace dosáhla 2000% a zemi sevřel blackout. Libanonci nesmírně zchudli. Krize, která již trvá dva roky, se začíná měnit i na obrovský sociální problém. Ten může mít v zemi rozdělené podle konfesí na křesťany, šíity a sunnity brzy dramatické dopady. Stát v Libanonu zkolaboval.

Vrchní sestra porodnického oddělení se opře o porodnické lůžko. Má po noční. Oči Nadi jsou zarudlé, vyhaslé a stejně jako její hlas i gesta působí vyčerpaně. Zkříží ruce na prsou a s dlouhým povzdechem odpoví. „Ano, i já už to zvažuju. Mám dvě dospívající děti, a to stojí hodně peněz, můj plat byl ještě před dvěma lety 1500 USD, teď mám asi 50 dolarů. To si nikdo ani neumí představit. Když dostanu dobrou nabídku, odejdu,“ odpovídá na otázku, kterou si klade v současnosti snad většina Libanonců. Opustím taky potápějící se loď zvanou libanonský stát? Nada Junisová je jednou z těch zdravotníků, kteří ještě do úmoru pracují, aby dokázali prakticky nemožné – postarat se o pacienty. I když chybí léky, nefunguje elektřina a platy klesly o 80%. Pracuje na porodním oddělení a rodičky nemohou příchod miminka odložit na ”lepší časy”. Nada říká, že svoji práci miluje. Dalším smyslem její práce je i zaškolování studentů. Pracuje totiž v univerzitní Nemocnici Rafíka Harírího v hlavním městě Libanonu, Bejrútu. A přesto, že jde o jednu z největších veřejných nemocnic, ani zde se neobejdou bez mezinárodní pomoci. I tady na porodnickém oddělení novorozence převážejí ve vozících, na nichž je vidět samolepky ”česká pomoc”. Do nemocnice Rafíka Harírího směřuje také podpora z českého programu MEDEVAC. „Jednou za tři měsíce do nemocnice přijede tým oftalmologů, kteří zde operují zdarma šedé zákaly. Pomáhají nejen Libanoncům, ale i syrským a palestinským uprchlíkům,“ říká Jihad Annan, který spolupráci mezi oběma zeměmi zprostředkovává. Není to covid, co dohání libanonské nemocnice na pokraj zhroucení. Je to ekonomická krize, která trvá již dva roky a která nyní dovedla Libanon k totální destrukci státních institucí. Kvůli ní již více než 40% zdravotníků - lékařů i sester opustilo Libanon. „Odjíždějí kvůli finančním důvodům, jejich plat již nemá takovou hodnotu, druhý důvod je, že prostředí, v kterém pracují, už není takové, jak bývalo. Nemají čím léčit – nemají léky, nemají přístroje, nemo-

hou léčit jako profesionálové, nemohou dělat svou práci naplno. Tyto otázky ohledně léků a zdravotnického materiálu, etické otázky a také otázky právní o jejich schopnostech dostát svým povinnostem je vedou nakonec k odchodu. A třetí důvod je ten, že ve světě je teď velký hlad po zdravotnících, zvláště když mají skvělé vzdělání a praxi jako ti naši, a tak nemají naprosto žádný problém sehnat práci jinde ve světě,“ vysvětluje ve své kanceláři ministr zdravotnictví doktor Firáz al-Abyad. Podle WHO a Libanonského sdružení lékařů a sester už 40% personálu odešlo. Někteří zdravotníci pracují za méně než 70 nebo 80 USD. Měna ztratila 95% své hodnoty. Vlastně nic, co nespadá pod soukromý sektor, nefunguje. Kdo nemá soukromý generátor, nemá proud, ten státní jde jen dvě hodiny denně a dostavují se i totální blackouty. Udržet přitom například pacienty na jednotkách intenzivní péče klade na zbylé zdravotníky a manažery nemocnic nebývalé nároky. „Zaměstnanci u nás odcházejí, máme nedostatek všeho. Teď mi končí 3 sestry, které odcházejí do jiných nemocnic, kde ještě platí v dolarech. Plat je kolem 2 milionů a na to abychom udrželi základní životní standard je potřeba minimálně 5–6 milionů. A to je opravdu jen to základní. Beru nyní asi 2 miliony lir. Dřív to bylo 2 300 000, ale to byla lira někde jinde, bylo to dostačující. Teď je to katastrofa,“ zalévají se Nade oči slzami. V univerzitní nemocnici Rafíka Harírího pracuje šestnáct let. Za tu dobu se pro ni nemocnice a personál gynekologicko-porodnického oddělení stal druhým domovem. Teď je zoufalá a musí přemýšlet, co dál. „Když budu muset, odejdu. Nejspíš do Evropy, do Francie. Jsme nuceni k takhle těžkým rozhodnutím. Každý si hledá jinou práci, jiné možnosti. Žádáme pořád o studenty, abych zaplnila místa po těch, kteří již odešli. Stále jen čekáme. Každá moje porodní sestra musí za měsíc odsloužit 16 až 17 služeb, abychom udrželi chod oddělení. Asi se musí stát zázrak, abychom se z toho dostali. Čekáme na něj,“

říká odevzdaně Nada. „Nemáme peníze, což je obrovský problém pro zemi. Dovážíme více než 85% léků a zdravotnických potřeb, máme obrovský nedostatek. To že nemáme vlastní producenty léků nebo zdravotnické techniky je přesně ukázka špatné politiky předchozích vlád a nepodporování našeho průmyslu. A proto tu krizi máme – kvůli minulým špatným politickým rozhodnutím. Nyní musíme soustředit podporu na místní farmaceutický průmysl, ale to je něco, co potřebuje čas. Ale číslo závodů produkujících léky se pomalu zvyšuje,“ říká ministr. Podle odhadů odešlo za poslední dva roky z Libanonu už čtvrt milionu lidí. Většina jich směřuje do Francie, s níž má Libanon jakožto bývalá kolonie úzké vztahy. Část Libanonců míří ale i do arabských zemí, zejména Emirátů a Saudské Arábie. Roste ale zájem o jiné země EU, dokonce i o dříve neatraktivní Slovensko. „Stále častěji se tu setkávám s otázkou, jaké jsou možnosti přesídlení do Evropy. Dokonce se mnozí zajímají i jak se dostat na Slovensko. To nikdy předtím nebylo. Libanon byl zemí středních příjmů. V kombinaci s velkým množstvím utečenců roste hrozba velkého počtu lidí, kteří budou chtít do Evropy. Lidé zde už nevěří státu, nevěří, že jim tu zabezpečí základní životní potřeby,“ vysvětluje Marek Varga, slovenský velvyslanec v Libanonu. Podle něj nejvíc z Libanonu odchází křesťané a sunnitští muslimové. „Odchází hlavně tam, kde už mají nějaké příbuzné. A nejvíc Libanonců žije v jižní Americe, Evropě a severní Africe.“ Odliv lidí z Libanonu mění i etnicko-náboženské složení země. Dříve tvořili více než polovinu obyvatel křesťané.

Později se poměr vyrovnal a křesťané, šíité a sunnité byli v rovnováze. Teď je však situace opačná. „Křesťané začínají být menšinou. Náboženské složení obyvatel se změnilo a projevuje se to i v politice a jinde. Dříve představovali 50% obyvatel, dnes je to jen 20%. Přitom v historii Libanonu křesťané hráli velmi důležitou úlohu. Libanon vznikal tím, že křesťanské území v okolí pohoří Libanon se rozšířilo o údolí Biká a pak i o Antilibanon u hranic se Sýrií,“ doplňuje Varga.

máme v nemocnici jen polovinu sester. Jsem přepracovaný, dělám pořád dvanáctky, mám třikrát víc pacientů,“ pokračuje lékař. Zdravotníky vedle malých platů trápí i výpadek elektřiny. „Spousta lidí je na přístrojích, které nemohou vypadávat, když dojde proud. Nemocnice má svůj generátor, ale benzín do něj je stále dražší. Jsme tak nuceni chtít víc peněz po pacientech, a ti je nemají. Pro spoustu lidí je tak zdravotní péče stále méně dostupná,“ uzavírá Omar.

Odchod z rodné země vážně zvažuje i kardiolog Omar. „Už jsem dostal nabídku z nemocnice v Dubaji, Abú Dhabí a z Německa. Zatím se držím, protože tu mám rodiče, ale pokud to takhle půjde dál, odejdu také,“ říká kardiolog Omar Ghnaim z města Anjar na východě země v údolí Biká. Podle něj už lékaři ztratili moc nad zdravotními sestrami. „Sestry mají plat pod sto dolarů. Za to už nechtějí pracovat, musím je pořád kontrolovat a dělat za ně jejich práci. Ale já jim to za ty peníze nemůžu přikázat. Navíc už

Experti tvrdí, že na současné dno zavedla Libanon občanská válka a následná zahraniční dluhová politika a korupce předešlých vlád a ekonomika založená na importu. To vše vedlo k pádu měny a zastavení půjček. Vláda nemá ani na nákup plynu a ropy, aby mohla vyrábět státní elektřinu. Koronavirus pak snížil počet turistů na minimum a krize je na světě. Stačily dva roky a ze země zmizela střední třída. Zchudla nebo emigrovala. Zemi navíc zatěžuje přes milion uprchlíků ze sousední Sýrie. Napětí roste i mezi třemi hlavními nábo-

Foto: autor


január-február/2022

strana 9 Foto: autor

Slovenská pomoc

Foto: autor

ženskými skupinami – křesťany a sunnitskými a šíitskými muslimy. A aby toho nebylo málo, střetávají se tu i vnější vlivy – izraelské, americké, ruské a íránské. Libanon dusí řada problémů, z nichž každý by stoprocentně zaměstnal i jednotnou a funkční vládu. Nic z toho ale Libanon nemá. „Libanonci žili dlouho nad poměry. Platy zde byly extrémně vysoké. Všechno se dováželo a téměř nic se zde nevyrábělo. Import zboží byl postaven na dolarech. Předchozí vlády ale zemi zadlužovaly a stále tvrdily, že to přinese do země investice. To se však nestalo. Korupce je zde obrovská,“ vysvětluje slovenský velvyslanec Marek Varga. Jeho slova potvrzuje i profesor Christian Taoutel z bejrútské univerzity sv. Josefa. „Po skončení občanské války v Libanonu v roce 1990 a už během poslední fáze války se k moci dostali warlordi, a to ze všech tří hlavních náboženských skupin u nás – tedy maronitští křesťané, sunnité a šíité. Dodnes mezi sebou tyto tři skupiny soupeří o moc a vše je prolezlé korupcí. Nejvíc nenáviděným mužem Libanonu je bývalý ministr energetiky Gebran Bassil. Slíbil elektřinu 24 hodin denně a zadlužil nás 40 miliardy dolarů. Žili jsme si nad poměry, ale na dluh. Teď nemáme ani elektřinu ani peníze. Kde jsou?“ uvádí příklad Touotel. Sedáme s profesorem do auta a jedeme potemnělými ulicemi. Nesvítí jediná pouliční lampa. Město se noří do tmy. Je právě totální blackout. „Všechno začalo občanskou válkou, která trvala 15 let a byla součástí studené války. Libanon se stal také dějištěm izraelsko-arabských válek a válek mezi křesťany a muslimy. Po válce v roce 1990 bylo nutno vše postavil od nuly, infrastrukturu, přístav, elektřinu, školy, nemocnice a celou zemi,“ říká Taoutel, profesor historie a specialista na první světovou války na Blízkém Východě. Mezinárodní společenství po válce Libanon podpořilo a začalo mu půjčovat na rekonstrukci. Jenže všechny vlády byly zkorumpované. A dluh narůstal. „Naše celkem malé letiště bylo dražší než letiště v Dubaji, máme dražší silnice,

než jsou ty evropské. Všichni warlordi se stali politiky a začali dosazovat do vlády a na důležitá místa svoje rodiny. Mezinárodní společenství to tolerovalo, stačilo jim, že tu nebyla válka. Stali jsme se zkorumpovaným státem, kde jsme si žili na dluh a nad poměry. Teď jsme kolabujícím státem,“ vysvětluje profesor. Mezinárodní dluh Libanonu přesáhl 100 miliard dolarů. V tu chvíli řekli zahraniční věřitelé stop a Libanon se od té doby propadá na stále větší dno. Ekonomika je postavena na importu, přičemž se dováží 80% všeho, co země potřebuje. Dovoz je navázán na dolary a ty chybí. Před dvěma lety se dolar prodával za 1 500 libanonských lir, nyní je to už 30 000. Někteří analytici ale dávají zastavení půjček Libanonu do souvislosti s nalezením nových ložisek zemního plynu ve Středozemním moři a se snahou mezinárodního společenství omezit v Libanonu hnutí Hizballáh. Část ložisek plynu sdílí Libanon se sousedním Izraelem a obě země se nemohou dohodnout, kdo bude kde těžit a komu ložiska vlastně patří. Pro Libanonce je židovský stát nepřítelem číslo jedna. V minulosti totiž Izrael vedl proti Libanonu několik válek a jednou z efektivních sil, která dokázala postup izraelské armády zastavit, bylo hnutí Hizballáh, šíitská milice podporovaná Íránem. V Libanonu se tak těší Hizballáh úctě části obyvatel. Jeho představitelé navíc ovládají mnoho institucí v zemi a zapojili se po boku Íránu do války v Sýrii a Jemenu. „Zastavením přísunu peněz teď chce mezinárodní společenství donutit Libanon, aby Hizballáh odzbrojil. Zároveň tlačí na vládu, aby Libanon podepsal dohodu o plynu s Izraelem a mohlo se začít těžit. Existuje plán, podle nějž by si ložiska u pobřeží Libanonu mohly rozdělit ruské, francouzské a americké firmy. Pak budou všichni spokojeni,“ vysvětluje bezpečnostní analytik, který si přál zůstat v anonymitě. Hizballáh je zeměmi EU považován za šíitskou teroristickou organizaci bojující proti Izraeli a v Sýrii po boku Bašára Asada. Hlavním podporovatelem Hizballáhu je Írán. Tady v Liba-

nonu je ale Hizballáh respektovanou politickou a vojenskou silou. V roce 1983 a 2006 totiž dokázal zastavit útok Izraelské armády a pro mnoho Libanonců se stal důvěryhodným ochráncem hranic a politickou silou v zemi. Oproti tomu libanonská armáda oslabuje, důstojníci odcházejí do zahraničí a závisí čím dál více na podpoře ze zahraničí, zejména USA. „Izrael je náš nepřítel, několikrát se pokusili naši zemi obsadit. Bohužel Libanonci nejsou jednotní a toho Hizballáh využívá. Mají dolary z Íránu, takže bohatnou, vytvořili zde stát ve státě a vtáhli Libanon do studené války mezi sunnity a šíity, tedy války mezi Íránem a Saúdskou Arábií. Jedinou cestou pro Libanon je mít status neutrálního státu,“ říká Taoutel. Zatímco zbraně na hranicích s Izraelem zůstávají zatím složeny, napětí roste mezi samotnými Libanonci. To způsobuje nejen energetická a finanční krize a inflace, ale i uprchlíci. Do Libanonu přišlo po vytvoření Izraele v roce 1948 statisíce Palestinců a v roce 2011 začaly přicházet statisíce lidí z válkou rozervané Sýrie. Jejich počet je dnes kolem jednoho milionu. Právě uprchlíci změnili náboženské složení země, protože všichni příchozí patří k sunnitským muslimům. Dnes už tedy v Libanonu nedominují křesťané. Naopak, dnes tvoří jen dvacet procent obyvatel země. Zbytek obyvatel země jsou hlavně sunnitští a šíitští muslimové. Téma uprchlíků zcela jistě ovládne i blížící se volby. „Syřané musí zpět domů. Tady už je nechceme. Spotřebovávají naši vodu, naši elektřinu, berou nám práci. V Sýrii už není válka a oni už tak nejsou uprchlíky. Zůstávají zde jen proto, že jim OSN vyplácí finanční podporu, za kterou zde žijí. Mají teď víc peněz než my Libanonci,“ rozčiluje se politik Jimmy Jabbour z Kobaytau, což je oblast u syrských hranic. „Syřané si často do Libanonu už jen jezdí pro peníze od mezinárodního společenství. Denně je vidím, jak přecházejí bez problémů hranici.“ Každý den potkáváme stovky Syřanů i my. Stačí totiž dojít

Na Libanon mělo úzké vazby tehdejší Československo. Vystudovaly zde desítky libanonských studentů, kteří se dodnes sdružují a potkávají. Obě země, jak Česko, tak Slovensko, mají dodnes v Libanonu svoje velvyslanectví a podporují zde řadu rozvojových i humanitárních projektů. „Snažíme se pokrývat humanitární i rozvojovou pomoc za celkem cca 1 mil eur. Momentálně máme v regionu tři aktivní projekty. Nedávno jsme vybudovali vodní rezervoár, který vodou zásobuje 30 000 lidí. V Tripoli budujeme s partnerskou organizací kanalizační a odpadový systém. Další je v oblasti Zahle, v křesťanské oblasti v údolí Biká, kde budujeme systém osvětlení ulic a vodovodní a kanalizační systém. Máme i mikrogranty pro nevládní organizace, třeba opravují invalidní vozíky pro válečné veterány z občanské války,“ uvádí Varga.

k bankomatům. Právě kolem nich se syrští uprchlíci koncentrují. Od OSN dostali platební karty, kam jim každý měsíc přijde příspěvek 27 dolarů na osobu. Pokud mají víc dětí, mohou tak měsíčně mít opravdu větší plat než libanonská zdravotní sestra. „Přišel jsem si pro peníze, máme dvanáct dětí. Nepracuju, trpím na bolesti břicha,“ říká jasně a bez uzardění Ahmed z Homsu a v náručí svírá dvouletého synka. V Libanonu žije podle svých slov už deset let. „Jsme zde, protože zde dostáváme peníze, doma v Sýrii nemáme nic, ani dům, ani peníze,“ uzavírá. I když mnoho Syřanů zde pracuje, Libanoncům jsou stále více trnem v oku. „Lidem vadí, že se uprchlíci mají už lépe než oni. A bez práce. Mezinárodní nevládky a OSN musí peníze přesunout do Sýrie, my už si Syřany nemůžeme dovolit podporovat. Pokud se tak nestane, může to přerůst v konflikt,“ říká starosta města Majdal Anjar v údolí Biká, které hostí 25 000 Syřanů. V kanceláři jedné z vládních budov v Bejrútu nás vítá ministr průmyslu George Bouchikian. „Libanon se z této krize dostane, jako vždycky ve své historii. Libanonci se umí s krizemi jako je tato, i horšími, vypořádat,“ říká ministr. Podle něj země podporuje podnikatele, a to jak exportéry, tak dovozce. „Musíme teď vsadit na export, více vyrábět. Můžeme vyvážet zemědělské produkty a budoucnost vidím i ve farmaceutickém průmyslu a solární energetice. Máme přes 300 slunečných dní v roce,“ říká ministr. Jeho optimismus ale nesdílí na 305 000 státních zaměstnanců, kteří dostávají své platy ve stále bezcennějších libanonských lirách. Navíc drtivá většina lidí přišla i o svoje úspory, které nyní nemají téměř žádnou hodnotu, a navíc si mohou z bank vyzvedávat jen omezené množství peněz. Postupně mizí střední třída a rozevírají se maximálně nůžky mezi chudými a bohatými.

Na ulicích se stále více lidí přehrabuje v odpadcích, odkud dolují plasty a železo, které pak prodávají do výkupen surovin. Je deset ráno a kluci by měli být ve škole. Místo toho soustředěně přehrabují odpadky a zkušeně vytahují plastové lahve a plechovky. Nakládají to na modrou kárku přistavenou vedle. „Denně si vydělám dva až pět dolarů. Do školy nechodím, táta říkal, že musím pomáhat rodině,“ říká klučina ve špinavé maskáčové bundě. Není sám. Ekonomická krize nutí stále více lidí, aby se snažili přivydělat peníze, kde to jde. Na ulicích se tak stále více lidí přehrabuje v odpadcích, odkud dolují plasty a kovy, které pak prodávají do výkupen surovin. Když je kárka plná, Ahmed se do ní opře a tlačí ji dva kilometry dál do výkupny. Jede kolem luxusní restaurace na pobřeží, kde právě obědvají desítky bohatých Libanonců. Kdo má v téhle zemi dolary, bohatne a kdo je nemá, chudne. V chudobě je stále více lidí a čím dál víc roste propast mezi bohatými a chudými. Zatímco střední třída rychle mizí, její bývalí příslušníci rozšiřují řady chudých. Nadějí pro některé jsou květnové volby. Jenže otázkou zůstává, zda je opět neovládnou strany, které zemi do současného kolapsu přivedly. Tedy strany napojené na rodinné klany. „Mnoha politikům i Hizballáhu současný stav vyhovuje, bohatí na tom vydělávají. Budou snahy volby odložit. Myslím, že do tří měsíců se v Libanonu něco stane. Něco, co zapůsobí jako exploze a volby zastaví,“ předpovídá místní politik Khaled Ghnaim. Profesor Taoutel naopak přes všechnu skepsi doufá: „Přesto všechno věřím, že se volby nakonec uskuteční. Lidé zastaví strany a politiky, kteří nesou vinu za situaci v Libanonu a budeme moci otevřít novou a lepší kapitolu naší budoucnosti.“ Pre Lekárske noviny napísala Markéta Kutilová.


január-február/2022

strana 10

V suite tuniského prezidenta

Bourguibov švagor naozaj prišiel Doktor Očenáš ho vyšetril a pre upokojenie mu dal lieky na spanie. Pacient sa zjavil o mesiac. Ďakoval, že mu slovenský lekár veľmi pomohol. Odvtedy pozýval manželov Očenášovcov na nedeľné obedy. Domáci často dávali na stôl šakšugu. Pripomínala naše lečo, akurát sladkú papriku v ňom nahradili feferónky. Keď Milan Očenáš vložil do úst prvé sústo, zacítil, že mu horí hrdlo. Ešte na druhý deň ho štípal konečník, ale zároveň našiel odpoveď na otázku, prečo väčšina Tunisanov trpí na gastritídu, enteritídu alebo žalúdočné vredy. Prostredníctvom prezidentovho švagra sa MUDr. Očenáš zblížil s ďalšími osobnosťami politického života. V dome ministra zdravotníctva bol ako doma. Najvýznamnejším zo známych bol však sám prezident. Bourguiba v auguste oslavoval narodeniny. V tom čase trávieval v rodnom meste mesačnú dovolenku. Doktor Očenáš ho musel pri ohlasovanom príchode vítavať spolu s miestnou honoráciou najprv na hraniciach mesta a potom aj na radnici. Ani nevedel, ako sa stal súčasťou prezidentovej suity. Očenášovci mali neobmedzený prístup do prezidentského paláca. V jeho spoločnosti si podávali ruku so saudským kráľom Faisalom, s marockým sultánom Hassanom II. alebo s fínskym pre-

zidentom Urhom Kekkonenom. Milan Očenáš bol pri tom, keď prezident prijímal sťažnosti. Tie museli jeho ľudia okamžite preveriť. Keď mal sťažovateľ pravdu, prezident na mieste zriadil nápravu, keď však klamal, tak ho hlava štátu na mieste osobne zmlátila palicou. Táto metóda sa Milanovi Ocenášovi v podstate páčila. Predstavoval si, že by ju uplatňovali aj pri našich udavačoch a krivých svedkoch, ktorí poriadne „zasmradia“ a nestane sa im nič. Slovenský lekár a obradná obriezka Prezident Hahíb Bourguiba si slovenských manželov obľúbil. Zavolal ich aj na slávnosť, keď bola v bourguibovskej rodine obriezka. Tam všetko muselo byť na najvyššej úrovni. Pani Očenášovú navliekli do parádnych arabských brokátových šiat a navešali na ňu kilo zlata. Posadili ju na vyvýšené pódium vedľa madam Bourguibovej. Slovenský lekár bol zdesený, keď videl, že vznešení hodnostári urobili obriezku svojej ratolesti tak, ako obyčajní ľudia, u holiča. V čisto mohamedánskej krajine bola obriezka chlapcov v predškolskom veku povinnosťou a samozrejmosťou. Holiči ju vykonávali britvou bez potrebnej hygieny. Ranu posypali jemne namletou čiernou kávou, aby príliš nekrvácala - po takejto tortúre dochádzalo často k infekciám. Hojenie trvalo dlho. Uplakaní chlapci sa niekedy tackali rozkročení aj vyše mesiaca v dlhých košeliach. Nejeden z nich sa ocitol v Očenášovej ambulancii a on ošetroval či preväzoval zapálené alebo aj hnisajúce rany. Často musel nasadiť aj antibiotiká. Najhoršie boli vážne poranenia, keď holič odsekol britvou časť žaluďu alebo prerezal močovú rúru. Po týchto skúsenostiach ho požiadali jeho inštrumentári Moncef May a Sadok el Ayeb, či by neurobil obriezku synov nemocničného personálu a ich prí-

buzných. Keď Milan Očenáš videl, aké problémy spôsobujú chlapcom holiči, súhlasil, a tak robil od novembra po marec obriezky každý piatok odpoludnia na operačnej sále. Tento akt bol veľmi pompézny. Chlapca priviezli na ozdobenej ťave. Na hlave mal červenú šechyu a obliekli ho do zlatom vyšívaného obleku. Ruky a nohy mal potetované hennou. S ním prichádzali do nemocnice celé rodiny z obidvoch strán. Stalo sa, že sa na operačku nahrnulo aj šesťdesiat príbuzných. Inštrumentári pripravili sterilné inštrumenty, gázy, mastný tyl a šitie. Z obriezky u holiča sa odrazu stala operácia „lege artis“. Slávnosť obriezky sa začínala spevom a typickým rytmickým bubnovaním, o ktoré sa postarali zdravotníci. Rašid dal chlapcovi slabšiu anestéziu. Milan Očenáš rýchlo skalpelom vykonal obriezku, kožu zašil niekoľkými catgutovými stehmi a sterilne obviazal ranu. V okamihu obriezky spustili prítomní pokrik, ktorý patrí k slávnostným príležitostiam. To bol signál pre príbuzných, čo sa zhromaždili na dvore, a tí začali kričať, spievať a mlátiť na bubny. Kravál stíchol, až keď rodinný sprievod s čerstvo obrezaným chlapcom sediacim na vyzdobenej ťave neopustil areál nemocnice. Tak MUDr. Milan Očenáš vstúpil do dejín Tunisu zavedením novej metodiky religióznych obriezok, pri ktorých sa rany hojili a obrezávaní nevrešťali od bolesti, ako to tu predtým bývalo zvykom. Pána prezidenta rozbolel zub Doktor Očenáš skoro pochopil, prečo sa miestni lekári báli nastúpiť do novej nemocnice. Prezident Bourguiba do nej totiž nezabudol prísť pri každej návšteve. Skontroloval, ako funguje, opýtal sa, čo potrebujú, a zväčša to hneď aj

S manželkou a ošetrovateľmi po dvanástich rokoch v Monastire.

Foto: autor,M.O.

Prezident Habib Bourguiba.

Foto: autor,M.O.

esto sa rozprestieralo na polostrove, ktorý vybiehal desať kilometrov do Stredozemného mora. Ohraničovali ho nádherné pláže a luxusné hotely. Najkrajšie bolo mramorové letné sídlo prezidenta. Doktor Očenáš sa až o pár týždňov dozvedel, že nemocnica bola pred ich príchodom prázdna, lebo sa do nej báli nastúpiť domáci lekári. V Monastire sa totiž narodil národný hrdina prezident Habib Bourguiba, ktorý prísne vyžadoval poriadok. Jeho slovo bolo zákonom. Nedostatky riešil na mieste osobne. Z Monastiru pochádzala polovička ministrov a guvernérov, ktorí sem chodili navštevovať svojich rodičov. Raz za doktorom Očenášom pribehol vystrašený šéf ambulancií Nasir Karoui Mužraba. Zreferoval, že ho má navštíviť prezidentov švagor. Diskrétne prezradil, že Bourguiba švagrovi nariadil, že nesmie mať viac ako tri deti. Švagor prezidenta neposlúchol a urobil si štvrté. Pán prezident sa nahneval a dal ho sterilizovať. Odvtedy je hypochondrický, neurastenický a cíti sa byť chorý. Nemôže spávať. “Mohli by ste mu vymyslieť nejakú liečbu?”

Foto: autor,M.O.

M

Foto: archív L.K.

Traumatológ Milan Očenáš s manželkou nastúpili do nemocnice v dvadsaťtisícovom prímorskom meste Monastir v Tunise. Manželov prekvapilo, že pred nimi otvorili bránu novej nemocnice. Milana potešila skvele zariadená operačná sála so šesťdesiatimi štyrmi chirurgickými, šesťdesiatimi internistickými, šesťdesiatimi pediatrickými a dvadsiatimi štyrmi pôrodníckymi lôžkami.

V spoločnosti prezidenta - MUDr. Milan Očenáš druhý sprava.

vybavil. Raz za Očenášom prifrčal zdesený okresný náčelník s tým, že pánovi prezidentovi sa zlomil zub a príde do nemocnice na ošetrenie. Odrazu sa tu objavili podivní ľudia a prinášali kvety a palmy, ktorými zapratali nemocničný dvor. Prezident prišiel v sprievode húkajúcich policajných vozidiel. Do zubnej ambulancie pani Očenášovej sa nahrnuli všetci ministri, guvernéri a s nimi plno policajtov. Prezident Habib Bourguiba podal ruku obom manželom a posadil sa do kresla. Oľga ho s milým

úsmevom požiadala po arabsky: „Helfomok.“ Podľa nej to malo znamenať „Otvorte ústa!“, ale ministri a policajti stuhli od hrôzy, lebo pani Očenášová povedala prezidentovi: „Otvor papuľu!“ Na všeobecné prekvapenie sa Habib Bourguiba strašne rozrehotal a riekol: „Pani doktorka, vidím, že pracujete s naším chudobným ľudom, pretože ste použili slovo, aké používajú oni.“ Až potom sa začala rehotať aj zdesená suita. MUDr. Milan Očenáš *9. 5. 1933 Podkonicie †26. 6. 2016 Banská Bystrica

Na základnú školu začal chodiť v Podkoniciach (1939). Dokončil ju v roku 1944 v Banskej Bystrici, kde neskôr maturoval na Gymnáziu Andreja Sládkoviča (1952). Po promócii na bratislavskej Lekárskej fakulte UK (1958) nastúpil na chirurgiu k primárovi Danielovi Petelenovi v Krajskom ústave národného zdravia v Banskej Bystrici. Po absolvovaní vojenskej základnej služby (1959) pracoval ako sekundárny lekár na Oddelení úrazovej chirurgie u primára Imricha Hudeca, ktorý ho po atestácii vymenoval za svojho zástupcu (1961). V rokoch 1963–1967 pôsobil v nemocnici v Monastire v Tunisku. Po návrate pokračoval u primára Hudeca. Druhú atestáciu urobil v Bratislave na I. chirurgickej klinike u profesora Šimkovica (1969). Od roku 1980 pôsobil aj ako krajský posudkový lekár a súdny znalec. V roku 1981 ho vymenovali za primára na Oddelení úrazovej chirurgie Krajského ústavu národného zdravia v Banskej Bystrici. Stážoval na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie v kantonálnej nemocnici v Ženeve (1986), kde zložil skúšku z AO techniky u ortopéda prof. Willyho Taillarda a úrazového chirurga prof. Harolda Vaseya a získal potrebný atest. V roku 1995 odišiel do dôchodku. Do 1. decembra 1999 pôsobil na oddelení ako konzultant. V rokoch 2002 až 2007 absolvoval chirurgickú misiu v Mapuordite v Južnom Sudáne. Koncom roku 2007 sprevádzkoval nemocnicu v Burundi, kde pôsobil s prestávkami v Rutovu, Mussongati a Makamba. Pre náhle zhoršenie zdravotného stavu sa musel vrátiť do vlasti (2010). Jeho životný príbeh spracoval spisovateľ Peter Valo v knižke Chirurg, čo porážal šamanov. Bol skvelý rozprávač. V roku 2013 mu udelili na recesistickej Cisárskej akadémii Marca Aurelia titul DoktorHororuSkaza.


január-február/2022 Z traumatológa monoprimár V Prahe Milanovi Očenášovi intenzívne vysvetľovali, ako má v zahraničí propagovať socializmus, zabudli mu však povedať, že bude musieť prevádzkovať aj pôrodnicu a iné odbory. Tu zúročil, že sa v Banskej Bystrici popri práci na traumatológii venoval aj všeobecnej chirurgii. Vedel zoperovať cisársky rez, cystu vaječníka či myóm maternice rovnako, ako bez problémov urobil ortopedický zákrok. Prosto musel robiť všetko až po urologické operácie. Pri jednej z nich vybral pacientovi z obličky štyridsaťosem kameňov a dvojročnému chlapcovi z močového mechúra kameň ako slepačie vajce. Skúsenosti z neurochirurgie využil, keď mu priniesli pacienta, ktorého ktosi tresol kladivom po hlave a urobil mu tam poriadnu dieru. Diagnóza: vpáčená zlomenina lebky medzi čelnou a spánkovou kosťou. Jej úlomok tlačil na mozgovú kôru. Pod vylomenou kosťou vznikol krvný výron, ktorý pacientov stav ešte zhoršil. Milan Očenáš nemal inštrumenty na vŕtanie. Musel zaimprovizovať. S okrúhlym žliabkovým dlátom tesne pri rizikovej zóne opatrne vysekal dierku. Kliešťami rozšíril otvor, zasunul do neho páčidlo a nadvihol úlomok do polohy, v ktorej bol pred úderom kladiva. Potom už len odsal krvný výron. Takýchto operácií bolo viac. Doma mu nik neveril, že mu pri nich asistovali ľudia, ktorí nemali zdravotnícke školy. Personál na sálu si povyberal a vyškolil sám. V návale práce si nestihol uvedomiť, že sa stal monoprimárom, akým bol kedysi v Banskej Bystrici jeho niekdajší vzor starý pán Petelen. V tých časoch platilo pravidlo, že v Tunise môže náš lekár pôsobiť len dva roky. Keď sa Očenášovi domáci priatelia dozvedeli, že by mal odísť, požiadali prezidenta, aby sa obrátil na československú vládu, nech mu povolia ostať ďalšie dva roky. Habib Bourguiba prikázal ministrovi zdravotníctva, aby v tej veci zavolal do Prahy rezortnému kolegovi Josefovi Plojhárovi. Minister a farár v jednej osobe žiadosti pána prezidenta vyhovel. Milanovi Očenášovi zatelefonovali z československej ambasády: „Soudruhu doktore, o vás se zajímal sám prezident Bourguiba. Vy musíte mít velikou protekci, protože vám soudruh ministr Plojhár prodloužil pobyt o další dvě léta.“ Ako sa nestal profesorom a prednostom na chirurgii Po ďalších dvoch rokoch ho zdržiavali znova. Hovorili, že pán prezident tu chce postaviť fakultnú nemocnicu, ktorá bude mať vyše tisíc postelí. Naliehali: „Zostaňte, budete prvý profesor chirurgie.“ Myslel si, že tárajú, aby ho zase na nejaký čas zdržali. Keď však po dvanástich rokoch navštívil Monastir, stál tam nový špitál. Prezident Habib Bourguiba sa naozaj staral o svoje rodné mesto. Namiesto menšieho špitálika dal postaviť tisícpäťstoposteľovú, supermodernú nemocnicu. V istých chvíľach si doktor Očenáš vzdychol: “Ľutujem, že som tam neostal.”

Peter Valo Spisovateľ, publicista

strana 11

Monoklonálne protilátky v liečbe ochorenia COVID-19

MUDr. Ondrej Zahornacký, PhD., MUDr. Štefan Porubčin, PhD., MUDr. Alena Rovňáková Klinika infektológie a cestovnej medicíny, LF UPJŠ a UNLP, Košice SARS-CoV-2

Úvod

Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila v posledných dvoch rokov celosvetovú krízu. Dôvodom je najmä fakt, že v porovnaní s inými vírusovými ochoreniami je COVID-19 spojený s vysokou mierou chorobnosti a úmrtnosti. Od začiatku pandémie až dodnes sa vedci z celého sveta pokúšajú vyvinúť čo najefektívnejšie a najúčinnejšie diagnostické, profylaktické a terapeutické možnosti zamerané na ukončenie celosvetovej pandémie. Monoklonálne protilátky (MAB) sú jedným zo základných terapeutických pilierov liečby tohto ochorenia.(1) Cieľom podávania MAB je predísť progresii ochorenia ihneď po podaní a rovnako urýchliť zotavenie bez ohľadu na imunitný status pacienta. Podanie MAB je indikované najneskôr do 7–10 dní od začiatku príznakov ochorenia. Hlavným cieľom pôsobenia MAB je spikový proteín S, ktorý sa nachádza na povrchu vírusu. Skladá sa z dvoch základných podjednotiek - S1 podjednotka (receptor viažuca) je zodpovedná za väzbu na receptor ACE2 (vstupný receptor na cieľovej bunke), zatiaľ čo podjednotka S2 je zodpovedná za membránovú fúziu. Blokáda proteínu S (resp. S1 podjednotky) pomocou MAB vedie k zabráneniu vstupu vírusu do bunky (Obr. 1). V súčasnosti je na liečbu COVID-19 schválených 7 monoklonálnych protilátok a ich kombinácii (Tab. 1) – bamlavinimab, etesevimab, casirivimab, imdevimab, sotrovimab, cilgavimab a tixagevimab (posledné tri menované sú zatiaľ na Slovensku nedostupné).(2)

Indikácie na liečbu MAB

Podanie MAB je indikované u pacientov s PCR potvrdeným ochorením COVID-19, ktorí majú vysoké riziko ťažkého priebehu ochorenia. Sú to najmä pacienti starší ako 65 rokov, obézni pacienti (BMI viac ako 35), pacienti s renálnym zlyhaním (CKD G3–G5), vrátane pacientov na hemodialýze a pacientov s nefrotickým syndrómom, pacienti s chronickým ochorením pečene v štádiu cirhózy alebo pokročilej fibrózy a prejavmi hepatálnej insuficiencie, pacienti s chronickým srdcovocievnym ochorením v štádiu srdcového zlyhávania alebo s významnou kardiálnou dekompenzáciou v minulosti, pacienti s artériovou hypertenziou v štádiu pokročilých orgánových komplikácií, pacienti s chronickým ochorením pľúc s chronickou respiračnou insuficienciou a s exacerbáciami vyžadujúcimi hospitalizáciu v minulosti, pacienti s diabetes mellitus 1. alebo 2. typu s pokročilými chronickými komplikáciami, pacienti s ťažkou formou Parkinsonovej choroby a inými neurologickými ochoreniami s rizikom respiračného zlyhania pri ochorení COVID-19, imunokompromitovaní pacienti so závažnou poruchou imunity na základe rozhodnutia lekára, pacienti s rôznymi druhmi klinicky významných porúch imunitných mechanizmov, napr. pacienti s Downovým syndrómom a obezitou alebo inou vrodenou chybou asociovanou s Downovým syndrómom, pacienti na aktívnej hematoonkologickej liečbe a po orgánových transplantáciách, alebo po transplantáciách krvotvorných buniek, pacienti so zle kontrolovanou infekciou HIV alebo na imunosupresívnej liečbe.(4)

Bamlavinimab (LY-CoV555)

Prvou humánnou MAB, ktorá je zameraná na S1 podjednotku koronavírusu a súčasne prvá MAB, ktorej podanie bolo schválené americkým úradom pre kontrolu liečiv (FDA) na klinické použitie je bamlavinimab. Na základe údajov zo štúdie BLAZE-1 bolo použitie bamlavinimabu schválené na liečbu mierneho až stredne ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 dňa 9. 11. 2020 v dávke 700 mg i.v. v jednorazovej infúzii.(5)

Najlepšie terapeutické výsledky dosiahol pri použití u pacientov infikovaných alfa variantom SARS-CoV-2 vírusu (B.1.1.7). Vplyvom mutácie E484 v genóme koronavírusu došlo k strate účinnosti samotného bamlanivimabu na ostatné mutované varianty vírusu - B.1.351 (Beta), P.1 (Gamma) a B.1.617.2 (Delta). Rezistencia mutovaných koronavírusov na bamlavinimab viedla 9. apríla 2021 k zrušeniu jeho používania na liečbu COVID-19 v monoterapii (FDA).(6)

Bamlavinimab a etesevimab (CB6, JS016, LY-CoV016)

Etesevimab bol identifikovaný u pacientov v rekonvalescencii po prekonaní ochorenia COVID-19. Cieľovým miestom je epitop na receptor viažucej podjednotke S1 proteínu. 26. januára 2021 spoločnosť Eli Lilly oznámila, že kombinácia bamlanivimab a etesevimab výrazne znížila počet hospitalizácií a úmrtí u vysokorizikových pacientov, ktorým bol diagnostikovaný COVID-19.(7) Fáza III štúdie BLAZE-1 preukázala, že kombinácia bamlanivimabu (700 mg) a etesevimabu (1 400 mg) znížila riziko hospitalizácie a úmrtia na ochorenie COVID-19 o 87% u vysokorizikových pacientov vo veku 12 a viac rokov.(8) Na základe výsledkov štúdie BLAZE-1 vydala americká FDA povolenie na podávanie kombinácie bamlanivimab (700 mg) a etesevimab (1 400 mg) na liečbu pacientov s miernym až stredne ťažkým priebehom ochorenia COVID-19. Podanie je indikované u pacientov vo veku 12 a viac rokov, s hmotnosťou najmenej 40 kg, ktorí majú vysoké riziko progresie do závažného stavu. Kombinácia týchto MAB má zachovanú neutralizačnú schopnosť voči variantom B.1.1.7 (Alfa), B.1.351 (Beta), P.1 (Gamma) a B.1.617.2 (Delta).(9)

Obrázok 1 – Schematické znázornenie pôsobenia MAB.(3)

S proteín

Receptor ACE2

mAb

Casirivimab a imdevimab (REGN-COV2)

REGN-COV2 je kombinácia dvoch monoklonálnych protilátok - casirivimab a imdevimab, ktoré sa viažu na rôzne epitopy receptor viažucej podjednotky S1 proteínu, no boli identifikované rôznymi metódami. Kombinovaná liečba casirivimabom a imdevimabom môže in vitro zabrániť selekcii mutovaných vírusov. 20. novembra 2020 FDA udelila súhlas s použitím REGN-COV2 v klinickej praxi na terapiu COVID-19 (mierny a stredne závažný priebeh), v dávke 1200 mg casirivimabu a 1200 mg imdevimabu (celkovo 2400 mg), podaných jednorazovo intravenóznou infúziou. Kombinovaná liečba casirivimabom a imdevimabom znižuje riziko hospitalizácie a smrti v súvislosti s COVID-19 o 70% u nehospitalizovaných pacientov. U asymptomatických pacientov znižuje podanie tejto kombinácie riziko progresie na symptomatický COVID-19 o 31%.(10) Kombinácia casirivimab a imdevimab je plne účinná voči variantu B.1.1.7 (Alfa). Neutralizačná aktivita casirivimabu a imdevimabu je zachovaná (avšak len pri súčasnom podávaní) a vykazuje terapeutickú účinnosť aj voči variantom B.1.351 (Beta), P.1 (Gamma) a B.1.617.2 (Delta).(11) Od 10. augusta 2021 FDA schválila podávanie REGN-COV2 na liečbu a rovnako aj postexpozičnú profylaxiu v zmenenej dávke 600 mg casirivimabu a 600 mg imdevimabu i.v. Povolené je podávanie v indikovaných prípadoch pre dospelých a deti všetkých vekových skupín vrátane dojčiat a novorodencov.(12)

Sotrovimab

Rekombinantná humánna monoklonálna protilátka sotrovimab bola po prvýkrát identifikovaná v roku 2003 u pacienta, ktorý prekonal SARS-CoV infekciu. Cieľovým miestom pôsobenia je epitop na receptor viažúcej podjednotke S1 proteínu, ktorá je rovnaká u oboch vírusov. Indikovaný je u pacientov s miernym až stredne závažným priebehom ochorenia v dávke 500 mg i.v. jednorazovou infúziou (vek nad 12 rokov, hmotnosť najmenej

blokáda väzby S proteínu na ACE2 receptor prostredníctvom MAB

40 kg). Najväčšou výhodou tejto MAB je účinnosť na všetky vyššie spomínané varianty koronavírusu, vrátane variantu Omikron.(13)

Tixagevimab a cilgavimab (AZD7442)

Táto kombinácia dvoch, pôvodne ľudských MAB, izolovaných od pacientov v rekonvalescencii po prekonaní SARS-CoV-2 infekcie sa viaže na dva odlišné a neprekrývajúce sa epitopy na receptor viažucej podjednotke S1 proteínu. Pôvodne izolované MAB boli následne metódami génového inžinierstva mierne pozmenené. Cieľom zmeny bolo vytvoriť dlhodobo pôsobiace molekuly - protilátky triedy IgG. Výsledným produktom boli monoklonálne protilátky, ktorých jedna dávka preukázateľne poskytuje ochranu pred COVID-19 na 6, resp. 12 mesiacov. Dňa 15. júna 2021 spoločnosť AstraZeneca oznámila výsledky z III fázy štúdie STORM CHASER, ktorá hodnotila bezpečnosť a účinnosť AZD7442 v rámci prevencie symptomatického COVID-19. U pacientov, ktorí boli vystavení vírusu SARS-CoV-2 sa po podaní AZD7442 znížilo riziko vzniku symptomatického ochorenia COVID-19 o 33% v porovnaní s placebom.(14) FDA povolila súbežné použitie monoklonálnych protilátok tixagevimab a cilgavimab na preexpozičnú profylaxiu u pacientov, ktorí nemôžu byť očkovaní proti COVID-19 z dôvodu závažnej alergickej reakcie alebo imunodeficiencie (primárnej alebo sekundárnej), ktorá spôsobuje poruchu tvorby protilátok po vakcinácii – napr. pokročilá alebo neliečená infekcia HIV, transplantácia hematopoetických buniek počas predchádzajúcich 2 rokov, aktívna liečba solídneho nádoru alebo hematologickej malignity, užívanie imunosupresívnej liečby po transplantácii orgánu, aktívna liečba inými imunosupresívami resp. imunomodulanciami (napr. vysoké dávky kortikosteroidov).(15) Kombinácia MAB tixagevimab (150 mg) a cilgavimab (150 mg) sa podáva jednorazovo, formou intramuskulárnej injekcie. Podanie u indikovaných pacientov preukázateľne znižuje výskyt symptomatického ochorenia COVID-19 počas 6 mesiacov od podania.(16)

Tabuľ ka 1 – Prehľad MAB. monoklonálna protilátka

dávkovanie

účinnosť

pre-expozičná profylaxia

post-expozičná profylaxia

Bamlavinimab

700 mg i.v.

alpha

nie

áno

Bamlavinimab + etesevimab

700 mg i.v. + 1400 mg i.v.

alpha, beta, gamma, delta

nie

áno

Casirivimab + imdevimab

600 mg + 600 mg i.v.

alpha, beta, gamma, delta

nie

áno

Sotrovimab

500 mg i.v.

alpha, beta, gamma, delta, omicron

nie

nie

Tixagevimab a cilgavimab

150 mg + 150 mg i.m.

alpha, beta, gamma, delta, omicron

áno

nie

INZERCIA

XXIII. Medzinárodný interdisciplinárny lekársky kongres naturálnej medicíny Veda  medicína  spiritualita Komplexný multiprofesionálny prístup k liečbe pacientov so zameraním na použitie menej frekventovaných metód

18. – 20. marca 2022 Prvá klinika akupunktúry a naturálnej medicíny G. Solára s.r.o. SR Slovenská zdravotnícka univerzita SR Sonic Age, Ltd. Keswick, UK Dynamické obchodní služby, spol. s r. o. CZ

Satelitné sympózium je spoluf inancované z projektu Erasmus+


január-február/2022

strana 12

Ján Jessenius a jeho

Pro vindiciis contra tyrannos oratio V

ydavateľstvo Academia vydalo v roku 2019 český preklad spisu Jána Jessenia (1566–1621) Pro vindiciis contra tyrannos oratio (doslovne: Reč v prospech nároku na odpor voči tyranom) od Kateřiny Šolcovej, ktorá je aj autorkou úvodu a komentárov. Celá publikácia s názvom „Proti tyranům“ má 134 strán, pričom samotný Jesseniov text asi 30.

Ján Jessenius (1566–1621) patrí medzi najznámejšie postavy českých, slovenských, ale vlastne aj stredoeurópskych dejín 17. storočia. Narodil sa vo Vratislavi, v Sliezsku, ktoré bolo vtedy súčasťou krajín Českej koruny a tak aj habsburského súštátia, pričom jeho otec Baltazár Jesenský patril do známej slovenskej turčianskej zemianskej rodiny Jesenských, ktorý sa však okolo roku 1560 prisťahoval do Vratislavi. Jessenius bol človekom doznievajúcej renesancie a angažoval sa minimálne v dvoch oblastiach: v medicíne a politických vedách. V rokoch 1583–1591 študoval vo Wittenbergu, Lipsku a Padove medicínu a filozofiu. V roku 1594 sa stal vo Wittenbergu profesorom anatómie a chirurgie a v roku 1597 dekanom lekárskej fakultu a neskôr rektorom celej univerzity. Od roku 1600 prednášal v Prahe medicínu. Medzi rokmi 1608-12 sa snažil uplatniť vo Viedni a v uhorskom prostredí v službách Mateja Habsburského. V roku 1616 sa definitívne usádza v Prahe a v roku 1617 sa stáva rektorom utrakvistického Karolína (Karlovej univerzity) a o rok neskôr aj profesorom histórie. Silne sa angažuje v prospech českého stavovského povstania a je považovaný za jedného z jeho hlavných ideológov. V službách povstaleckého direktória sa „ako uhorský šľachtic“ oboznámený s miestnymi pomermi sa účastní dvoch diplomatických misií k uhorským stavom. Po porážke povstania Jessenius zostáva v Prahe a svoj život zakončí 21. júna 1621 na Staromestskom námestí. Vráťme sa však k jeho spisu! Ten podľa jeho vlastných slov vychádza z jeho záverečnej práce na univerzite v Padove, ktorú obhájil

v roku 1591 súčasne s lekárskou dišputáciou o malárii. Po istých úpravách a zrejme aj aktualizáciách dielo vyšlo tlačou vo Frankfurte v roku 1614 a potom v roku 1620 v Prahe. Hlavné myšlienky Jesseniovho diela možno zhrnúť nasledovne: Ľudská spoločnosť je Božím výtvorom a skladá sa z jednotlivých častí s rôznymi funkciami, tak ako aj ľudské telo. Jessenius rozlišuje medzi kráľom a kráľovstvom – čo môžeme interpretovať ako rozdiel medzi kráľom ako fyzickou osobou a kráľovským úradom. Úlohou kráľa je byť lekárom, ktorý sa má starať o zdravie jednotlivých údov a harmonickú rovnováhu. Medzi kráľom a ľudom však existuje zmluvný vzťah založený na vzájomnom plnení povinností, ktorý vzniká práve uvedenými dvoma aktmi – voľbou alebo akceptáciou pri investitúre. Jessenius uprednostňuje vládu jedného človeka pred kolektívnou vládou viacerých, ktorých je ťažšie krotiť a usmerňovať. Panovníkova moc však musí byť obmedzená zákonmi a tiež veľmožmi - „... poprednými mužmi“, ktorí vhodne kráľa usmerňujú, ak prekračuje svoje právomoci. Kráľ vládnutím vykonáva funkcie svojho úradu v prospech verejnosti. Kráľovská moc sa však môže zvrhnúť do tyranie. Tyranovi preto musí byť odňatá možnosť priviesť štát do záhuby, presne tak, ako lekárovi, ktorý by chcel spôsobiť smrť pacienta (Jessenius viackrát používa prirovnania z oblasti medicíny, čo je prejavom „dvojkoľajnosti“ jeho vzdelania). Tyranská vláda je po-

bezpečuje, aby odpor voči panovníkovi nebol rozpútaný z nejakého banálneho dôvodu. Ak sa tyran odmietne „dostaviť pred súd“ alebo sa podriadiť rozhodnutiu ľudu (rozumej jeho spomenutým vysokopostaveným predstaviteľom), je možné ho napadnúť zbraňami. Uvedený monopol „popredných mužov“ na začatie a vedenie odboja však nevylučuje účasť ľudu v širšom zmysle v zápase pod ich vedením. Ak však šľachta a poprední muži, ktorí sú legitimizovaní na to, aby iniciovali a viedli odpor voči tyranovi, pokyn k odboju nedajú, tejto úlohy by sa nemali chopiť súkromné osoby z ľudu. Ľud v takom prípade musí trpezlivo znášať svojho panovníka a modliť sa za jeho nápravu. Jesseniovo dielo Pro vindiciis contra tyranos oratio môžeme smelo priradiť k vtedajšej spisbe tzv. monarchomachistov. Označenie „monarchomachovia“ vlastne znamená „bojovníci proti monarchom“, čo je zavádzajúce. Monarchomachovia neboli žiadni republikáni a nebojovali proti monarchii ako takej. Hľadali však riešenie, ako konať, keď sa panovník stáva nehodným tohto úradu, lebo sa uchýlil k nespravodlivému násiliu. Východisko videli v odpore voči panovníkovi ako porušovateľovi „zmluvy medzi suvérom a ľudom“ – dokonca aj v možnom usmrtení panovníka cestou jeho vraždy (tyranicída). Svojím monarchomachisticky zameraným dielom sa tak Jessenius prihlásil k dobovo znač-

Tyranská vláda je porušenie sľubu zo strany panovníka a ľud už nie je viazaný vlastným sľubom poslušnosti. Ľudu sa tak vracia pôvodná sloboda kráľa voliť a odvolávať.

rušenie sľubu zo strany panovníka a ľud už nie je viazaný vlastným sľubom poslušnosti. Ľudu sa tak vracia pôvodná sloboda kráľa voliť a odvolávať. Keď je teda zlovôľa panovníka dlhodobým javom a vedie k rozvratu štátu, treba sa proti nej postaviť. Avšak Jessenius jasne a dôrazne uvádza, že vyhlásenie panovníka za tyrana je vážna a dôležitá vec a nemôže byť zverená ľudu v širšom význame teda obyčajnému radovému obyvateľstvu. Ten sa totiž vo svojom úsudku môže unáhliť. Preto tento akt smerujúci k delegitimizácii kráľovskej moci a k súdeniu kráľa môže vzísť len z ľudu– povedali by sme - v užšom zmysle. Konkrétne to majú byť muži, ktorí stoja „hodnosťou hneď za panovníkom, riadia sa rozumom a opierajú sa o autoritu“. To okrem iného za-

ne radikálnej politickej filozofii (v rámci toho, čo ešte bolo prípustné hlásať a vydávať na univerzitnej pôde), ktorá za istých okolností pripúšťala násilnú politickú revolúciu. Jesseniovo dielo ani jeho spoločenské a politické aktivity nemôžeme plne pochopiť bez jeho osobného prepojenia na dobovú uhorskú politiku. Jessenius sa považoval za uhorského šľachtica z Turčianskej župy - napriek tomu, že jeho šľachtictvo z uhorského pohľadu mohlo byť sporné. Počas uhorsko-viedenskej kapitoly svojho života (1608–1612) sa však určite stretol s ideológiou uhorskej šľachty, podľa ktorej kráľ môže panovať len v spoluvláde so šľachtou a jej stavovskými orgánmi a táto šľachta má právo na vojenský odpor, pokiaľ panov-

Jan Jesenský

Proti tyranům Preklad: Kateřina Šolcová Academia, Praha 2019, 134 s.

Kniha prináša politicko-filozofický spis Jána Jesenského (1566– 1621) Pre vindiciis contra tyrannosť oratio (tj. Reč v prospech nároku na odpor proti tyranom) z roku 1620 v dvojjazyčnom latinsko-českom čitateľskom vydaní pod skráteným názvom Proti. Jesenský, ktorý ako rektor pražskej univerzity náležal k čelným predstaviteľom povstania českých stavov proti kráľovi Ferdinandovi II., zamýšľal v tomto texte poskytnúť vzbúreným stavom ucelenú ideovú základňu a ospravedlniť ich postup pred zahraničnou verejnosťou.

ník nerešpektuje jej postavenie. Uhorsko v 17. storočí tak bolo krajinou, kde sa v praxi uplatňovali monarchomachistické zásady: väčšina šľachty interpretovala uhorskú nepísanú ústavu tak, že jej dáva právo panovníka voliť aj zosadzovať a to i za použitia vojenskej sily. A šesť veľkých stavovských povstaní je dôkazom toho, že toto svoje oprávnenie myslela naozaj vážne. S uhorským prostredím sa Jessenius zblížil práve v období, keď ešte muselo byť v najživšej pamäti Bočkajovo stavovské povstania (1604–1606) a v čase veľmi dramatických udalostí, keď uhorské, moravské a rakúske stavy na sneme v Bratislave v januári 1608 detronizovali Rudolfa II. a zverili vládu jeho bratovi Matejovi Habsburskému. V roku 1611 sa Matej za pomoci stavov zmocnil aj vlády v Čechách, Sliezsku a v oboch Lužiciach. Jesseniov spis vydaný v roku 1614 by sme tak mali interpretovať ako reakciu na úspešný odpor uhorských, moravských, rakúskych stavov (1608) proti Rudolfovi II., ktorý priviedol v týchto krajinách k moci jeho brata Mateja Habsburského. Mali byť aj určitým ospravedlnením postupu uhorských stavov pred európskou verejnosťou. Vo svojom spise totiž Jessenius poskytuje právno-teoretický základ presne toho, čo uhorské, moravské a rakúske stavy spravili v roku 1608 a české v roku 1611. „Poprední muži“ kráľovstva sa zišli na sneme, zvážili, že panovník (Rudolf II.) nie je spôsobilý ďalej vládnuť a stáva sa tyranom, zosadili ho a zvolili si panovníka nového (Mateja), ktorý im prisľúbil rešpektovanie ich práv. Toto svoje rozhodnutie podporili aj umierneným vojenským vystúpením. Žiadne ľudové masy ani nebolo nutné povolávať a tak celý konflikt rozširovať. Čistá, pekná, ukážková stavovská revolúcia. České stavovské povstanie v r. 1618-20 bolo tak vlastne až druhým stavovským odbojom, ktorého sa Jesennius aktívne zúčastnil. Na základe vyššie uvedeného sme povinní konštatovať, že v slovenskej a českej verejnosti

prevládajúci obraz „doktora Jessenia“ ako lekára a prípadne nevinnej obete habsburskej tyranie je nesprávny a príliš jednostranný. Azda je na čase zdôrazniť aj inú stránku jeho osobnosti a životnej dráhy. Do popredia nám tak vystupuje azda trocha dobrodružná no určite veľmi živá a plnohodnotná postava profesora chirurgie, anatómie a histórie Jána Jesenského – politického spisovateľa a aktivistu, agitátora, revolucionára, bojovníka proti absolutizmu a propagátora konfederácie stredoeurópskych krajín na rovnoprávnych základoch. A čo sa týka Jesseniovho spisu Pro vindiciis contra tyrannos oratio, primárnym popudom na jeho publikáciu nebolo české stavovské povstanie v r. 1618, ako sa niekedy zjednodušene uvádza, ale zrejme séria stavovských prevratov v rokoch 1608-11 vo viacerých stredoeurópskych krajinách. Jeho druhé vydanie v roku 1620 v Prahe tak bolo vlastne svojráznou „recykláciou“ – opätovné využitie už raz v podobnej situácii použitého textu. Každopádne však tento spis môžeme plnohodnotne zaradiť k dielam z oblasti politického a právneho myslenia, ktoré vznikli v českom a slovensko-uhorskom prostredí v 16.–17. storočí. Je to navyše dielo, ktoré reflektuje niektorý súdobý trend v širšom európskom kontexte. Nemožno ho označiť za novátorský z pohľadu jeho obsahu a záverov. Do istej miery však ilustruje myšlienkový svet hlavných vodcov a ideológov stavovského odboja v Uhorsku a krajinách Českej koruny v 17. storočí. V Nemecku a západnej Európe muselo už pôsobiť ako dielo nie 17, ale 16. storočia - v čase upevňovania veľkých monarchií a nástupu panovníckeho absolutizmu sa v kontinentálnej Európe v oblasti štátovedy riešili iné témy a iné otázky, na ktoré sa už odpovedalo aj novým spôsobom argumentácie – racionálnou analýzou a nie uvádzaním vhodných citátov z diel starých autorov. doc. JUDr. MUDr. Daniel Šmihula. PhD.Dr.Iur.


EXKLUZÍVNY OBSAH

LN22002

Odborná inzercia


Od liecenia ˇ v Kovácovej ˇ k paraolympijskému zlatu V tomto prípade ma zaujal príbeh úspešnej slovenskej paralympioničky Alenky Kánovej a jej pozoruhodná cesta od ťažkého úrazu v detskom veku až po chvíle, keď mohla za zvukov slovenskej hymny vystupovať na stupne víťazov. Chcel by som ukázať prácu ľudí, bez ktorých by sa jej to nikdy nepodarilo.

A

lenka mala štrnásť rokov. S rodičmi chatármi a sestrou bývala na kopci Malinô Brdo nad Ružomberkom. Milovala turistiku, lyžovala a navštevovala športové krúžky. Pred dvadsiatimi šiestimi rokmi sa viezla v aute. Neďaleko Trstenej šofér nezvládol riadenie a vleteli pod kamión. Alenku odviezla sanitka do nemocnice v Trstenej, kde v tom čase nemali cétečko. Po desiatich dňoch ju previezli do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Diagnóza: poranená chrbtica, prerušená miecha, paraplégia dolných končatín a vnútorné zranenia. Z nich bola najviac poškodená brušná dutina. Dostala sepsu s vysokými teplotami a ocitla sa na hrane života a smrti. Keď ju prekonala, povedal jej ošetrujúci lekár MUDr. František Mikel, že asi prežila len preto, že mala organizmus zocelený práve vďaka športu.

ké dekubity, ktoré museli vyriešiť dvoma plastickými operáciami. Mladé dievča si spočiatku neuvedomovalo, že ostane ochrnuté na

S dcérkami Ninkou a Aničkou.

Evu Ištvánovú a ergoterapeuta Mariána Marcineka a Eriku Ďurisovú, ktorí trpezlivo spolu s inými robili všetko preto, aby sa rozhý-

Mladé dievča si spočiatku neuvedomovalo, že ostane ochrnuté na vozíku. Do chrbtice jej v Trstenej zaviedli na spevnenie stavcov Novákovu slučku.

vozíku. Do chrbtice jej v Trstenej zaviedli na spevnenie stavcov Novákovu slučku. Dnes je to už nepoužívaná metóda, pri ktorej sa oceľovým drôtom priväzovali tŕňové výbežky poškodeného stavca o výbežky zdravého. Kovový materiál bol vtedy kontraindikáciou dôkladnejšieho vyšetrenia magnetickou rezonanciou. Rada spomína na rehabilitačnú sestru

Ťažký návrat do života Po dva a pol mesiaci ju previezli do Rehabilitačného liečebného ústavu v Kováčovej. Z Ružomberka si priniesla veľ-

bala, fyzicky a psychicky zosilnela a vedela sa postarať sama o seba. Najťažšie znášala vertikalizáciu, pri ktorej ju zdvíhali do vertikálnej polohy kvôli obnoveniu funkcií organizmu. Točila sa jej pri tom hlava. Keď ju po pol roku začali posádzať do vozíka, omdlievala. Sedem mesiacov v Kováčovej Na liečení vstúpil do jej života profesor Myrón Malý. Tento skvelý lekár v roku 1985 prijal ponuku v Kováčovej a v rozostavanom komplexe začal podľa svojich predstáv budovať rehabilitačné zariadenie, v ktorom vychoFoto: autor

Profesorovi Myronovi Malému odovzdáva paraolympijskú medailu.

Foto: autor

január-február/2022

strana 14

val celú garnitúru lekárov, sestier, fyzioterapeutov, ergoterapeutov a iných odborných pracovníkov. Z neznámeho zdravotníckeho zariadenia vytvoril akceptované európske centrum. Alenka na vlastné oči videla, ako tento neúnavný optimista pozorne sleduje každého pacienta. Sama ho považuje za svojho druhého otca, ktorý v nej obnovil sebadôveru a priviedol ju k viere, že sa život na vozíku nekončí, ale začína v iných podmienkach. Keď sa profesor dozvedel, že rada lyžovala, povedal jej pri jednom z prvých vyšetrení: „Neboj sa, aj vozičkári lyžujú.” Odrazu mala pred sebou ďalšiu výzvu a vo svojej záľube neskôr pokračovala na monoski. Tešila sa, že sa na špeciálnej lyži so sedadlom mohla spúšťať dole svahom. V Kováčovej strávila sedem mesiacov. Domov sa vrátila rok po úraze. Za ten čas rodičia prispôsobili bývanie pre potreby dcéry na vozíčku. Potom absolvovala kratší pobyt v Piešťanoch. Po roku intenzívnej liečby a prerušení školskej dochádzky sa vrátila do školy. V rámci svojich možností sa snažila športovať. Z liečenia v Kováčovej si priniesla zásadu, že ako vozičkárka nesmie prestať cvičiť, rehabilitovať a udržiavať sa vo forme. Úspešne vyštudovala Po základnej škole sa prihlásila na gymnázium v Ružomberku. Na prijímačkách patrila medzi najlepších. Riaditeľ školy mal obavy z toho, ako by v jeho škole s viacerými schodiskami mohla pôsobiť študentka na vozíku. Nedokázal ho presvedčiť ani Alenkin otec, ktorý sľuboval, že na vlastné náklady prerobí toaletu, aby ju mohla používať a po schodoch ju bude sám vynášať. V kritickej chvíli sa zjavil jej anjel strážny v podobe profesora Myróna Malého, ktorý

vysvetlil direktorovi, že adeptka na štúdium je psychicky celkom v poriadku, akurát je obmedzená pohybovo, a preto je pripútaná na vozík. Riaditeľ zmenil názor a dokonca pomenil zloženie žiakov v triedach. Do tej jej presunul dvadsaťpäť chlapcov, ktorí jej ochotne pomáhali. Po maturite prijali Alenku na Právnickú fakultu UK, kde promovala. Urobila si diplomatickú akadémiu, dva semestre absolvovala na Právnickej fakulte vo Viedni. Obhájila úspešne rigoróznu prácu a získala titul JUDr. Nastúpila na právnické oddelenie v nadnárodnej spoločnosti, kde jej tolerovali popri práci vrcholový šport. Praxovala v štátnej správe, dobrovoľníčila v mimovládnych organizáciách. Momentálne je jej práca spojená so športom a právom. Je členkou rôznych slovenských a medzinárodných športových komisií. Vytrvalo svojou prácou a osobným príkladom motivuje ľudí, ktorí po úrazoch hľadajú svoje uplatnenie. Inšpirácie profesora Malého S profesorom Malým sa stretávala pri pravidelných športových hrách, športových sústredeniach a sporadických rehabilitáciách v Kováčovej. Pozorne sledoval každý jej krok. Dával jej najavo, že má radosť z každého zlepšenia a úspechu. Tešil sa s ňou, keď si urobila vodičský preukaz, a milo ju prekvapil s kyticou na jej promóciách v Bratislave. Alenka skúšala viacero športov. Už v detstve hrávala aj stolný tenis. V Ružomberku boli preň dobré podmienky a aj doma mali pingpongový stôl. Alenka pri svojej prvej rehabilitácii v Kováčovej uvidela tréning reprezentantov Mirka Rybára a Janka Riapoša. Obaja športovo vyrástli cez Športové hry pacien-


január-február/2022 tov, ktoré založil Myrón Malý. Požičali jej raketu a odvtedy, keď nemala pri rehabilitačných pobytoch procedúry, trávila čas pri pingpongovom stole. Od tej chvíle sa stolnému tenisu venovala naplno. Chcela sa prebojovať na Majstrovstvá Slovenska, kde skončila druhá. Alenka Kánová sa zúčastnila na šiestich letných a jednej zimnej paralympiáde. Najcennejšie medaily venovala z vďačnosti tým, čo jej pomohli dostať sa na výslnie. Prvú striebornú medailu, ktorú si priniesla v roku 1998 z Majstrovstiev sveta v Paríži, venovala ružomberskému gymnáziu a spolužiakom, ktorí ju nosievali po schodoch. Zlatú z paralympiády v Sydney darovala rodičom, bronzovú z Atén mestu Ružomberok, striebornú z Pekingu profesorovi Myrónovi Malému a Národnému rehabilitačnému centru v Kováčovej, bronzovú z Londýna prezidentke Ligy proti rakovine Eve Siráckej. Túto vydražili na aukcii za 10 500 eur, ktoré pribudli do nadácie pomáhajúcej onkologickým pacientom. Poslednú z Tokia venovala deťom a partnerovi, ktorý jej vždy obetavo pomáhal. Teraz je v nominácii na paralympijské hry v curlingu a na spoločenské ocenenie Krištáľové krídlo. Dva pôrody Po paralympiáde v Londýne si potrebovala oddýchnuť. S kamarátom Peťom, ktorého síce vtedy

strana 15

dôvernejšie nepoznala, odcestovala na mesiac do Vietnamu, vrátila sa už s partnerom. Začali si plánovať rodičovstvo. Profesor Malý bol pri nej opäť. Radil jej, na čo si má dávať ako tehotná pozor, pretože poranenie miechy prináša narušenú termoreguláciu, urologické a tráviace problémy. Ďalšie informácie čerpala od kamarátok z domova i zahraničia, ktoré rodili ako vozičkárky. Skoro zistila, že naši lekári nemajú s tehotenstvom vozičkárok veľké skúsenosti, keďže u nás nie sú časté a postihnutia bývajú rôzne. Problémy neboli okolo otehotnenia, ale skôr s tehotenstvom a prípravou na pôrod, pri ktorom sa uprednostňuje cisársky rez. Keď bola v treťom mesiaci, zúčastnila sa ako hráčka curlingu na paralympiáde v Soči, v piatom bola služobne v Japonsku. Od šiesteho mesiaca nastali pri prvom pôrode komplikácie. Ninka sa hlásila na svet ťažko. Alenka ležala vo viacerých nemocniciach, pričom potrebovala mať pri sebe dvadsaťštyri hodín asistenta - partnera. V nemocniciach neboli pre jej potreby prispôsobené sprchy, WC a trápili ju privysoké postele. Bola pohybovo značne obmedzená, preto si musela dávať pozor, aby jej nevznikli preležaniny. Napokon rodila na Kramároch u profesora Igora Rusnáka. Tu sa jej snažili pripraviť čo najlepšie podmienky. Druhé dieťa jej neodporúčali. Ale ona o tri roky opäť

Foto: autor

V plnom sústredení.

Šťastná na stupni víťazov.

u profesora Rusnáka priviedla na svet aj Aničku. Profesorovi Rusnákovi je veľmi vďačná. Po troch rokoch prišla na oddelenie s vytvorenými podmienkami, aby tu mohli bezproblémovejšie rodiť aj ďalšie tehotné vozičkárky. Úvaha na okraj Pri písaní tohto príbehu som si spomenul na Turgenevovu poviedku HOSTINA U NAJVYŠŠEJ BYTOSTI. “Raz si najvyššia bytosť zmyslela vo svojom azúrovom paláci veľkú

hostinu. Pozvala na ňu všetky cnosti. Zhromaždilo sa ich veľmi veľa – malých i veľkých. Všetky vyzerali byť spokojné – a zdvorilo medzi sebou diškurovali, ako sa patrí na blízke príbuzné a známe. Vtom si najvyššia bytosť všimla dve krásne dámy, ktoré sa zrejme vôbec nepoznali. Hostiteľ chytil za ruku jednu z týchto dám a doviedol ju k druhej a povedal: ‘‘Dobročinnosť,’ a ‘vďačnosť’ dodal, keď predstavil druhú. Obe dámy boli nesmierne prekvapené lebo odvtedy, čo svet svetom stojí, sa v ten deň stretli po prvý raz.“

Pani Alenka Kánová mi medzi rečou povedala: „Všetko zlé je na niečo dobré. Potom si človek viac váži život.“ Keď venovala svoje medaily a to, čo do nej vložili jej dobrodinci, snaží sa odovzdať ľuďom s podobnou kalváriou, akou prešla ona, možno povedať, že v jej príbehu sa dobročinnosť a vďačnosť naozaj stretli.

Peter Valo Spisovateľ, publicista

Alenka ho považuje za svojho druhého otca V akom stave ste prijali pacientku? Alenka Kánová bola dva týždne hospitalizovaná v okresnej nemocnici. Dva a pol mesiaca v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Potom ju preložili k nám do Národného rehabilitačného centra (NRC). V centre akceptujeme takéto aktuálne zdravotné stavy preto, že na Slovensku absentuje spinálna jednotka. Vyšetrenie potvrdilo diagnózu transverzálnej miechovej lézie vo výške piateho hrudného segmentu (Th5). Zdravotný stav bol komplikovaný dekubitmi, spasticitou, edémami dolných končatín (DKK), uroinfekciou, zníženými hodnotami celkovej bielkoviny a hraničnou anémiou ... Aké problémy bolo treba v tomto prípade prekonať? V takomto stave je rehabilitačný program sekundárny. Plne sme sa venovali sanácii komplikácii po poranení miechy. Odznievajúci miechový šok striedal šok neurogénny, a to všetko komplikovali hore uvedené diagnózy a febrílie. Cez to všetko sme vyžadovali plnenie modifikovaného individuálneho rehabilitačného programu. Ako pacientka reagovala na liečbu? V tom čase mala štrnásť rokov. Tiež si prešla jednotlivými poúrazovými etapami. Kládla si otázku: Prečo sa to stalo práve mne, veď zmeškám školu a teším sa už do gymnázia. Postupne sa z nej strácal optimizmus. Bola nahnevaná na celý svet. Boli aj slzy, nie síce navonok, ale iba do vankúša. Krátku depresiu vystriedala akceptácia zdravotného stavu. Stotožnenie sa

Prof. MUDr. Myrón Malý, PhD., 1947 Prešov Po Základnej deväťročnej škole v Nižnom Hrabovci maturoval na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave (1966). Začal študovať na Fakulte veterinárneho lekárstva v Košiciach. Po roku urobil prijímacie pohovory na Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde aj promoval (1973). Nastúpil na Obvodné zdravotné stredisko v Uliči. Utrpel dopravný úraz (1976) a absolvoval liečbu v Rehabilitačnom ústave Chuchelná na Morave, kde sa zamestnal aj s manželkou (1977). Mal skvelých učiteľov z „pražskej rehabilitačnej školy“, profesorov Vladimíra Jandu, Jana Pfeiffera, Karla Lewita a Vladimíra Beneša. Ako sekundárny lekár atestoval z interného lekárstva u prof. Lamberta Klabusaya v Ostrave (1978) a neskôr z fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie u prof. Juraja Kolesára, docenta Jozefa Hupku a primára Vladimíra Lánika (1983). Po osem a pol roku v Chuchelnej absolvoval konkurz na primárske miesto v Prešove a Trebišove – neuspel. Prijal ponuku Ministerstva zdravotníctva SR pre Kováčovú, kde bolo treba dobudovať nové rehabilitačné zariadenie (1985). Podľa svojich predstáv získal a vychoval lekárov, sestry, fyzioterapeutov, ergoterapeutov a ostatných odborných a administratívnych pracovníkov. Z neznámeho zdravotníckeho zariadenia vytvoril akceptované európske centrum. Absolvoval stáž v Haagu so zameraním na prístrojové vybavenie rehabilitačných centier (1989) a vo Walese so zameraním na zaradenie ťažko telesne postihnutých do výkonného života (1992). Tretiu atestáciu z organizácie zdravotníctva a sociálneho lekárstva urobil na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave (1996). Oponentom bol prof. Juraj Šteňo. Doktorandské štúdium – odbor neurológia - absolvoval na LF Bratislava (1995), ukončené habilitačné konanie na tému poranenie miechy a rehabilitácia (1998). Pripravil celé generácie odborníkov v rehabilitácii. V roku 2008 ho prezident republiky vymenoval za profesora po riadnom inauguračnom konaní. Jeho prácu ocenili bronzovou, striebornou a zlatou medailou Slovenskej lekárskej spoločnosti (1997, 2007, 2017), laureátstvom Slovenskej humanitnej rady ( 2007), Cenou za najlepšiu publikáciu Komplexná terapia pacientov po poranení miechy (1990), Zlatým agitosom paralympijského výboru (1917), Pribinovým krížom I. triedy (2018) za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva a liečebnej rehabilitácie. Vydal publikácie Poranenia miechy a rehabilitácia (1999), Ako ďalej po poraneniach miechy (2010). Prispel do monografie Klinická radiačná onkológia staťou Rehabilitácie v onkológii (2010). Prof. Malý pred tridsiatimi rokmi založil Športové hry pacientov. Kariéra väčšiny paralympijských medailistov a majstrov sveta, ako boli Ján Riapoš, Alenka Kánová, Rastislav Revúcky a mnohí ďalší, sa začínala na liečení v Kováčovej. Bývalý hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre fyziatriu, balneológiu a liečebnú rehabilitáciu doc. MUDr. Juraj Čelko, PhD. povedal: „Počas mojich pobytov v zahraničí som mal možnosť vidieť popredné ústavy pre rehabilitáciu pacientov s poúrazovým poškodením chrbtice. Ten, ktorý vybudoval profesor Myrón Malý, patrí k najlepším.“

so skutočnosťou nie je v takýchto prípadoch nikdy úplné. Čo ste museli urobiť pre to, aby ste v nej vzbudili sebadôveru a vieru v hodnoty života? Získať si pacienta pre spoluprácu je náročná časť rehabilitačnej liečby. Na tom sa musí podieľať celý realizačný tím, bez výnimky. Žiadna iná cesta neexistuje. Uvedomujeme si, že sme poslední, ktorí formujeme telo a dušu pacienta pre reálny život. Je to veľká zodpovednosť. Na konci sú aj výčitky, že to alebo ono sme mohli vykonať skôr, možno intenzívnejšie, či použiť inú metodiku alebo inak postaviť program. Veľa závisí aj od prístupu pacienta, ale ten sa dá pri troche trpezlivosti namotivovať. Často sa však výsledný terapeutický efekt začína formovať na operačnom stole, neexistujúcej

spinálnej jednotke a v nesprávnej angažovanosti rodiny. Alenka bola taká „slovenská Heidi“. So všetkým súhlasila, všetkým vyhovela, ale v skutočnosti si viacero vecí urobila po svojom. Táto diplomacia jej zostala až doteraz, ako mi prezradil jeden z trénerov a potvrdil predseda paralympijského výboru Dr. Ján Riapoš. Alenka mala a má veľkú oporu v rodičoch, sestre, teraz už aj v priateľovi a krásnych dcérkach. Na konečný verdikt ju pripravili „starší“ vozičkári. My sme potvrdili skutočnosť, že vozík bude celoživotným hlavným pohybovým prostriedkom. Spolupráca s vozičkármi má v centre dávnu históriu. Dnes sa tomu vzdelane hovorí: peer mentoring, alebo po slovensky: zdravotne znevýhodnení pomáhajú zdravotne znevýhodneným.

Koľko podobných prípadov prešlo cez vaše ruky? Veľa. Rehabilitačný proces je tímová práca. Takže cez naše ruky prešlo viac ako tisícpäťsto pacientov po miechových léziách. Musím však povedať, že keď mám pacientovi oznámiť, že jeho zdravotný stav je trvalý a hlavným lokomočným prostriedkom ostane vozík, mám z toho veľký dyskomfort. Aká je perspektíva ošetrovania pacientov po miechovom poškodení? Toho času Ministerstvo zdravotníctva SR kreovalo pracovnú skupinu pod vedením profesora Bruna Rudinského, ktorá má pripraviť štandardy a funkčný protokol pre manažovanie pacienta s miechovou léziou v algoritme: spondylochirurgické pracovisko – spinálna jednotka – spinálna

rehabilitačná jednotka. Prof. A. H. Rusk na svetovom kongrese rehabilitácie na Filipínach položil rečnícku otázku: „Povedz mi, ako sa viete postarať o pacienta s miechovou léziou, a ja ti poviem, v akej krajine žiješ.“ Modlím sa a verím, že sa to podarí a Slovensko sa tak zaradí medzi plusové krajiny. V Alenkinom prípade bol veľký problém s dekubitmi. V osemdesiatych rokoch minulého storočia známy bratislavský profesor vyhlásil, že dekubity patria k poraneniam miechy. Tak to bolo, je a bude! S týmto názorom sa nemá polemizovať, ale ho odmietnuť. Primár Bauer v Košiciach vyhlásil nulovú toleranciu k dekubitom na Traumatologickej klinike. Dekubity totiž vznikajú najčastejšie, keď zlyhá ľudský faktor


január-február/2022

strana 16

v zmysle nedostatočnej ošetrovateľskej starostlivosti, zlej spolupráce pacienta a súbehu ďalších rizikových faktorov. Správne manažovanie pacienta s miechovou léziou je významným preventívnym opatrením vzniku dekubitov. Čo je hlavnou príčinou vzniku dekubitov? Je to priama závislosť hmotnosti tela a tlakových oblastí nad kostnou prominenciou. Pri prekročení hodnoty tlaku v kapilárach 4,72 kPa (32 mmHg) dôjde k zástave cirkulácie s následnou ischémiou alebo kapilárnou stázou. Poškodenou cievnou stenou preniknú erytrocyty. Kaskádovite dochádza

k ischémii kože, podkožia, hlbších tkanív až po kostný systém končiaci osteomyelitídou. Dekubit priamo zhoršuje kvalitu života a často ohrozuje život pacienta. Ako vyzerá terapia dekubitov? Môže byť konzervatívna, chirurgická, ale v každom prípade je veľmi drahá a organizačne náročná. Konzervatívna liečba nie je vždy úspešná a je časovo veľmi dlhá (tri a viac mesiacov). Chirurgická intervencia má tiež svoje limity a predpríprava si žiada tiež časový priestor. Pooperačná starostlivosť má svoje špecifiká a je personálne náročná. Nemáme veľa plastických chirurgov, ktorí

sa venujú terapii dekubitov (prof. Ján Koller v Bratislave, MUDr. Vladimír Pikula v B. Bystrici a primár Ján Babík v Košiciach – Šaci). Na trhu sú mnohé užitočné pomôcky určené pre prevenciu dekubitov, ako sú matrace, nafukovacie podložky, sedačky, kožušiny.... Najdôležitejšie sú však: edukácia pacienta, režimové opatrenia a časové polohovanie. Za posledné roky opäť začali pribúdať dekubity, určite nie pre COVID-19. Dôvodom je nízky počet zdravotníckych pracovníkov, takže polohovanie každé dve-tri hodiny je problematické. Naďalej absentuje spinálna jednotka. Pacient po spondylochirurgickom

výkone je preložený do spádovej nemocnice alebo liečebne dlhodobo chorých, kde má jedna sestra na starosti tridsať pacientov. Absencia polohovania, plus ďalšie negatívne faktory - a dekubity sú na svete so všetkými dôsledkami. Na záver by som povedal: Najlepší dekubit – žiadny dekubit. Čo považujete za svoje najväčšie úspechy a čo sa vám celkom nepodarilo? Podarilo sa nám zabrániť privatizácii ústavu. Transformovať Rehabilitačný liečebný ústav na Národné rehabilitačné centrum. Zriadili sme Rehabilitačnú kliniku a výučbovú základňu SZU (vďa-

ka patrí pánovi rektorovi prof. J. Štenclovi, pani dekanke prof. D. Farkašovej). Za neúspech považujem, že sa nám nepodarilo presadiť štandard manažovania pacienta po úraze miechy, vrátane zriadenia spinálnej jednotky. Teraz v tom pokračuje prof. B. Rudinský a vyzerá to veľmi pozitívne. Za všetko čo sme dokázali, vďačím svojej rodine, spolupracovníkom, fyzioterapeutom, ergoterapeutom, sestrám, od ktorých som sa veľa naučil. Som rád, že centrum ďalej napreduje pod vedením riaditeľky Ing. Oľgy Zábojníkovej, MPH. Rozhovor pripravil Peter Valo.

Novéknihy Mark Galeotti

Krátke dejiny Ruska Vyd. IKAR, 2021 Rozsah: 224 s.

Rusko nemá prirodzené hranice, nie je osídlené jedným kmeňom alebo spoločenstvom, ani nemá skutočnú jednotnú identitu. Jeho pozícia na križovatke Európy a Ázie znamená aj to, že ho odjakživa vnímajú ako cudzí element – pre Európanov je ázijskou krajinou a pre Ázijčanov zasa európskou. Aj napriek tomu patrí medzi najmocnejšie krajiny sveta a na globálnom javisku je významným hráčom s bohatou históriou vojny a mieru, básnikov aj revolucionárov. Mark Galeotti nás v tejto doslova expresnej výprave zavedie rovno do srdca ruského príbehu tohto najväčšmi nepochopeného národa na svete. Predstaví nám proces jeho formovania aj najstaršie mýty – vrátane vlády Ivana Hrozného a Kataríny Veľkej –, vzostup a pád Romanovovcov, prevedie nás obdobím októbrovej revolúcie, studenej vojny, katastrofy v Černobyli až po pád Sovietskeho zväzu a príchod neznámeho politika menom Vladimír Putin. Debra N. Mancoff

Tajomstvá umenia

Vyd. IKAR, 2021 Rozsah: 240 s.

Dlho stratené majstrovské dielo Leonarda da Vinci sa nájde skryté za stenou. V obraze je zašifrovaná tajná správa, ktorej rozumie len vybraný okruh ľudí. Vojvodkyňa na portréte má oblečené šaty, ktoré pod rúškom jej vlastného štýlu vyjadrujú podporu politickým krokom a moci manžela. Príbehy tohto a mnohých ďalších umeleckých diel nájdete v knihe Tajomstvá umenia. Pozýva vás na pútavú cestu za záhadami aj objavmi umeleckého sveta a vy zistíte, že umelecké diela nie sú vždy tým, čím sa na prvý pohľad zdajú. Tajomstvá umenia vychádzajú z komplexných zistení nových technológií, archívneho výskumu, vedeckých analýz a starej dobrej zvedavosti. Odhaľujú vrstvy významov pod povrchom známych majstrovských diel v príbehoch, ktoré vychádzajú len z faktov, ale zároveň sú také fascinujúce ako fikcia. Jozef Banáš

Som Baťa, dokážem to! Vyd. IKAR, 2021 Rozsah: 464 s.

Po motivačnom románe Prebijem sa! Štefánik prináša Jozef Banáš príbeh najúspešnejšieho česko-slovenského a jedného z najúspešnejších svetových podnikateľov – Tomáša Baťu zakladateľa. Keď mu na základnej škole učiteľ ponúkol namiesto nedostatočnej dostatočnú, ak zreálni

slohovú prácu s témou Môj sen, Tomáš odmietol: „Vy si nechajte svoju dostatočnú a ja si nechám svoj sen. Vyjadril ho jedinou vetou: „Raz budem obúvať celý svet.“ O štyridsať rokov ten svet už obúval. Ako to dokázal? Ako začal, vytrval a zvíťazil? Hlbokou vierou vo svoj cieľ, v seba samého, vo svoju vôľu a odvahu. Slovo bolo preňho predohrou činu, nekupoval mozgy a ruky ľudí, ale získaval si ich srdcia, namiesto rečí šiel osobným príkladom. Desatoro bolo preňho základným životným a podnikateľským princípom. Zbigniew

Brzezinski

Veľ ká šachovnica

Vyd. IKAR, 2022 Rozsah: 264 s.

Je polovica deväťdesiatych rokov. Stredná Európa si zvyká na slobodu a mieri do EÚ a NATO, čerstvo nezávislé postsovietske krajiny sa snažia oslobodiť od vplyvu Kremľa a novú situáciu chce na svoje posilnenie využiť aj Čína ako najľudnatejšia krajina sveta. Rusku sa to nepáči, ale zmietané hospodárskym prepadom, všadeprítomnou korupciou a organizovaným zločinom je príliš slabé, aby s tým niečo robilo. A na to všetko sa prizerá nespochybniteľný svetový hegemón, prvá a posledná skutočne globálna a neohrozená superveľmoc – Spojené štáty. Ako využijú svoje jedinečné postavenie? Je v ich záujme podporiť integráciu strednej Európy do EÚ? Do akej miery je vhodné podporovať Moskvu ohrozujúce ambície Pekingu a neoslabiť pritom Washington? A je možné presvedčiť Rusko, aby sa stalo súčasťou západného sveta. Brzezinského Veľká šachovnica je žánrovou klasikou, historickým exkurzom, učebnicou geopolitiky aj napínavým románom, v ktorom sme tiež zohrali svoju rolu. Václava Neuer

Priveľa podozrivých Vyd. IKAR, 2021 Rozsah: 272 s.

Starostlivo naplánovaná vražda ukončí život úspešného bratislavského podnikateľa. Obeťou trestného činu sa stane aj jeho manželka. Vrchný komisár Ledecký so svojím tímom preberá pátranie. Možných motívov je však zrazu akosi priveľa. Novodobý finančný žralok si v podnikaní rozhodne nedával servítku pred ústa a tých, ktorým zničil život alebo zásadným spôsobom skrížil plány, je neúrekom. Ledecký tápe v tme, ale postupne sa prepracúva k nádejnej stope. Dvojica detektívov zo špecializovaného prezidiálneho útvaru má však o vyšetrovaní svoje predstavy. Kto z nich má pravdu a kto sa tentoraz mýli? Nová kniha Václava Neuera Priveľa podozrivých prináša ďalší príbeh vrchného inšpektora Ledeckého a jeho kolegov. Autor voľne nadväzuje na svoje predchádzajúce romány a vychádza zo svojich skúseností elitného policajta.

Anna Campbell

Polnočný bozk

Vyd. IKAR, 2021 Rozsah: 344 s.

Genevieve Barrettová je inteligentná mladá žena, ktorú zaujímajú dejiny a historické umelecké diela. Jedného dňa sa na fare, kde žije so svojím otcom, objaví záhadný zlodej, ktorý sa pokúsi ukradnúť vzácny šperk Harmsworthovcov. Krátko po neúspešnej lúpeži sa u otca Genevieve objaví nový študent. Nespozná v ňom nočného zlodeja a vôbec netuší, aké vášnivé okamihy ju s ním čakajú... Navonok ľahostajný Richard Harmsworth je všetkými považovaný za nemanželského syna. Nepozná identitu svojho otca, ale verí, že šperk Harmsworthovcov potvrdí jeho titul právoplatného dediča. Odhodlaný získať ho za každú cenu, aj keby sa mal vydávať za obyčajného študenta, spoznáva Genevieve, čím sa celá záležitosť neplánovane skomplikuje. Očarujúca majiteľka šperku je preňho priveľkým pokušením. Nie je však jediný, kto má o ňu a o vzácny klenot záujem. Mariana Čengel

Solčanská

Proces s mŕtvym

Vyd. IKAR, 2021 Rozsah: 320 s.

Cyrilu Gregus opustila matka hneď po narodení, a hoci si to po roku rozmyslela a vzala dcéru k sebe, nikdy ju neľúbila. Cyrila vyrástla medzi husami a mačkami na dedinskom dvore, fascinovaná starožitnou posteľou, ktorú prastará matka Emília kúpila počas druhej svetovej vojny v dražbe majetku Židov deportovaných do táborov smrti. Cyrila nemilosrdne odhaľuje tajomstvá svojej rodiny spätne cez štyri generácie a rozpletá vrkoč osudov spletený z tragédie holokaustu, predkov aj zo vzťahu Tomáša Debrentheya, biskupa z 15. storočia, k rybárke Anne. Kniha je mozaikou postáv, ktoré sa stretávajú v priestore, ale nie v čase. Spája ich morálne zlyhanie a vyrezávaná starožitná posteľ. Cyrila, archeologička, ktorej prácou je otvárať hroby a hľadať mŕtvych, si kladie otázky o kolektívnej vine a pasivite jednotlivca voči zločinu a predvoláva popraveného prezidenta slovenského štátu, katolíckeho kňaza Jozefa Tisa, aby sa predtým, než jeho kosti zamurujú do krypty pod biskupským palácom, opäť postavil pred súd. David G.

Marwell

Mengele

Vyd. IKAR, 2021 Rozsah: 416 s.

Zrejme najznámejší vojnový zločinec všetkých čias Josef Mengele bol stelesnením chladnokrvnej efektívnosti a vášnivej oddanosti neľudskému

až absurdnému režimu. Diabolský lekár zodpovedný za hromadné vyvražďovanie, nepolapiteľný utečenec a neznámy muž pod maskou Anjela smrti naďalej ostáva pre celé zástupy ľudí strašiakom a zdrojom nočných môr. V 80. rokoch minulého storočia bol Mengeleho prípadom poverený David G. Marwell. Ako vedúci špeciálneho vyšetrovania pre americké Ministerstvo spravodlivosti navštívil mnohé z jeho obetí a miesta činu, vďaka čomu sa mu podarilo o Mengelem vytvoriť ešte komplexnejší obraz. Vychádzajúc z vlastných skúseností a moderných vedeckých postupov, Marwell podrobne skúma a odhaľuje zásadné detaily z Mengeleho osobného a pracovného života. Chronologicky zachytáva obdobie jeho vysokoškolského štúdia, ktoré ho priviedlo k dvom akademickým titulom a k sľubnej vedeckej kariére, a tiež roky jeho vojenskej služby – boj v prvej línii a pôsobenie v Osvienčime. Na konci druhej svetovej vojny sa mu podarilo uniknúť a nájsť útočisko v Južnej Amerike. David G. Marwell opisuje priebeh medzinárodného pátrania po nacistickom lekárovi, ktoré sa skončilo na cintoríne v brazílskom Sao Paule.

pričom každá z iných dôvodov: legendárneho Alberta Einsteina, ktorý napokon označil svoju hlasnú podporu atómovej bomby za „najväčšiu chybu v živote“; popredného výskumníka Roberta „Oppieho“ Oppenheimera a sovietskych špiónov, ktorí potajomky prenikli do jeho tímu; súťaživých pilotov vybraných na zhodenie bomby a mnohých ďalších. Odpočítavanie 1945 je zároveň príbehom o novom, ešte nevyskúšanom prezidentovi postavenom pred rozhodnutie použiť prvú americkú zbraň hromadného ničenia. Kniha nám však poskytuje aj svedectvo o živote bežných amerických a japonských civilistov v čase vojny – od „kalutronových dievčat“ ako Ruth Sissonová zo štátu Tennessee po desaťročnú obyvateľku Hirošimy Hideko Tamurovú, ktorá prežila v epicentre výbuchu, ako aj svedectvo o živote amerických vojakov bojujúcich v Tichomorí, s obavami čakajúcich na rozkaz zahájiť inváziu do Japonska. Odpočítavanie 1945 energicky, inteligentne a s ľudskosťou podáva definitívny výklad jedného z okamihov s najväčšími následkami v histórii.

Anton Hykisch

Bezhlavý čas Vyd. IKAR, 2022 Rozsah: 480 s.

Historický román Bezhlavý čas zobrazuje koniec 18. storočia. V Európe vrcholí Francúzska revolúcia popravou kráľa a kráľovnej, narastá teror, násilie a nové vojny. V Habsburskej ríši po neúspešnom reformátorovi Jozefovi II. vládne jeho brat cisár Leopold II. Po jeho neočakávanej smrti (vražda?) sa panovníkom stáva mladý syn František. Ten začína vládu s pevným odhodlaním, že v našich krajinách zabráni revolúcii, nedopustí „bezhlavý čas“. Mladý vládca však čelí rozsiahlemu sprisahaniu, pokusu o štátny prevrat, revolucionári ho chcú pripraviť o život.V románe krok za krokom sledujeme zápas konzervatívneho vládcu a polície s revolucionármi vo Viedni aj v Uhorsku. U nás bol vodcom sprisahania opát Martinovič, jeho spolupracovníci boli aj Slováci. Poznávame atmosféru tajných spoločností, zahraničných agentov, ale aj rozvážnych slovenských osvietencov okolo Antona Bernoláka v Trnave. Ako v pestrom filme sa v románe striedajú osudy hrdinov nielen v Trnave, Prešporku, Budíne, ale aj vo Viedni, v Prahe, v Paríži či v Lyone. Chris Wallace Mitch Weiss

Odpočítavanie 1945 Vyd. IKAR, 2022 Rozsah: 328 s.

O d p o č í t ava n i e 1945 je vzrušujúce rozprávanie, v ktorom vystupujú najpozoruhodnejší lídri v histórii. Približuje nám zmýšľanie kľúčových osobností, ktoré sa podieľali na zostrojení najničivejšej zbrane na svete,

LEKÁRSKE NOVINY

Mesačník slovenských lekárov a zdravotníckych pracovníkov Číslo: 1-2/2022 (január-február) Ročník V. Evidenčné číslo: EV 5695/18 ISSN 2585-9595 Vydavateľ: VEEVENT s.r.o. Sídlo: Harmónia 3003, 900 01 Modra Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 120127/B IČO: 50 910 639 DIČ: 2120531853 IČ DPH: SK2120531853 IBAN SK29 7500 0000 0040 2575 0172 Šéfredaktorka Mgr. Karolína Kolesárová, PhD. Editor vydania Mgr. Jozef Dermek Editor odbornej prílohy Radoslav Kolesár Redakcia Peter Valo, Mgr. Jana Matisová, JUDr. Jana Smolková Jazykové korektúry Mgr. Diana Židová, PhD. Inzercia E-mail: obchod@lekarskenoviny.sk Layout a grafika Bc. Miroslav Pekár Riaditeľ vydavateľstva Radoslav Kolesár Email - redakcia: redakcia@lekarskenoviny.sk Telefón: +421 917 799 278 Web stránka www.lekarskenoviny.sk FB www.facebook.com/Lekárske-noviny-2444027439005327

Upozornenie Na všetky texty sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textov a na ich jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií, reklamných článkov, pokiaľ nebolo ich umiestnenie dohodnuté so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií alebo ich častí je povolené len s výslovným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, reklamné články a inzercie majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť odborné stanovenie diagnózy odborným vyšetrením. Vydavateľ nezodpovedá za škody, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním vyššie uvedených povinností a záväzkov.

© VEEVENT s.r.o.