13.–15. STOROČIE Mnohé dediny v Žilinskej kotline majú stredoveký základ alebo boli založené podľa tzv. zvykového práva (historicky tiež nemeckého alebo žilinského práva). Lokátor (predchodca dnešného urbanistu a starostu v jednom) vybral vhodné miesto na usadenie, získal povolenie od majiteľa pôdy na vybudovanie príbytkov a prípravu pôdy na hospodárenie. Najstaršie sídla, akými sú Varín, Teplička nad Váhom, Strečno, Krasňany, Gbeľany, Nededza a ďalšie, sú veľmi kompaktné. Vytvárajú jasné verejné priestranstvá, vidiecke námestia, ulice alebo hranu nábrežia. Obytné domy boli stavané hrebeňom strechy kolmo k verejnému priestranstvu, uličná čiara rešpektovala líniu cesty. Dvor uzatváralo humno a za ním nasledovala voľná krajina, záhrada so sadom, polia, lúky a les. Jednotlivé domy sú si veľmi podobné, tvoria súrodý základ dediny, pravidelnú štruktúru, z ktorej vyniká len pár jedinečností – kostol, zámok, krčma, neskôr obecný úrad alebo škola. V okolí sídla bolo obhospodárované územie “plužina” (zjednodušene odpovedá dnešnému katastrálnemu územiu), v ktorom najvzdialenejšie polia boli od sídla vzdialené 1–2 km. Preto sú jednotlivé obce od seba vzdialené 2–4 km.
17
Nábrežný a potočný typ dediny.