92 opustiť vlasť a utiecť do Egypta. Sv. Bonaventúra v duchu sprevádza Pannu Mariu a sv. Jozefa na tej to ceste a má sústrasť s ich chudobou; lebo, chu dobní súc, konajú tak ďalekú cestu, a Božské dieťa, ktoré musí mnoho trpieť pre ich chudobu, nesú v náručí. — „Čo jedli? — opytuje sa svätý — kde nocovali? Kde boli hosťami?“ Ach, čo iného mali jesť, ako kúsok chleba, a to ešte tvrdého. A kde mali prenocovať na púšti, keď nie na zemi pod šírym nebom, alebo pod stromom? Ó keby bol vtedy niekto stretol týchto troch svätých po cestných, či by ich nebol pokladal za troch úbohých žo brákov? Takí prišli do Egypta. Tu nech si každý pomy slí, čo za biedu a núdzu trpeli za tých sedem rokov, čo tam bývali, súc bez toho chudobní a okrem toho cudzí, bez priateľov a bez príbuzných. — Sv. Bazil vraví, že sa v Egypte mali sotva čím uživiť a že si namáhavou prá cou zarábali denný chlebíček. „Pracovali neprestajne v potu tvári, zarábajúc si na potrebné živobytie.“ Landolf Saský píše, že Ježiško nezriedka lačný prosil Pannu Ma riu o kúsok chleba; ona však nemajúc žiadneho, nemohla mu nič dať. (In vitá Chr. c. 13.) Keď sa vrátili z Egypta do Palestíny, bývali v N a zarete. Aj tam žil Ježiš v chudobe. Chudobný bol ich domček, chudobný v ňom i nábytok. „Chudobný dom ček, nepatrný nábytok, Stvoriteľ sveta si zvolil ta kýto príbytok“, hovorí sv. Cyprián. (Šerm. 1. de Nat.) —• V tom dome žil Ježiš chudobne, živil sa tu namáha vou remeselníckou prácou, a v ničom sa nelíšil od iných remeselníckych detí; preto ho i židia tak nazývali a po kladali ho za remeselníkovho syna: „Či je to nie tesár“? (Mar. 6, 3.) „Či je to nie tesárov syn“? (Mat. 13, 55.) — Konečne náš Vykupiteľ začal kázať, a v tých troch ro koch v ničom nezmenil ani svoj stav, .ani blahobyt; ba žil ešte chudobnejšie ako predtým, lebo sa živil z almu žien. Preto mal pravdu, keď povedal istému človekovi,