67
urobili diablovi radosť. A jednako pohľad na tieto urážky ho nezadržal, aby nám v nej nezanechal vzácnu záruku svojej lásky. Pán Ježiš nadovšetko nenávidí hriech, avšak pri ustanovení preveleb. Sviatosti láska k nám, zdá sa, zvíťazila i nad jeho nenávisťou proti hriechu. Radšej do pustil nesčíselné svätokrádeže, nežby zbavil milujúce duše tohoto Božského pokrmu. Nemalo by tc všetko dostačiť, aby sme svoje srdce zasvätili láske Toho, ktorý nás toľko miloval? Či azda neučinil Ježiš Kristus, čo mohol, aby si zaslúžil našu lásku? Chceme byť i my takí(é) nevďační(é), a necháme Ježiša na oltári opusteného, ako robí väčšina ľudí? Či sa nepridáme radšej k nábožným dušiam, ktoré sa k nemu hlásia, aby sa strávily láskou ako sviece, ktoré plápolajú pri svätostánku? Srdce Ježišovo horí vo Sviatosti lá skou k nám, a my v prítomnosti Ježišovej nezahoríme k nemu láskou? Vrúcne vzdychy a prosby. Môj milý a poklonyhodný Ježiš, pozri, pri svojich nohách hriešnika(cu), ktoťý(á) toľko zarmútil(a) Tvoje láskynajhodnejšie Srdce. Ó Bože, ako som mohol(a) tak veľmi zarmútiť Tvoje Srdce, ktoré ma toľko miluje, a ktoré ničoho nešetrilo, aby si získalo moju lásku? Ale teš sa, Spasiteľ môj, ak smiem tak povedať: moje srdce je teraz zranené Tvojou láskou a tak horko ľutuje za urážky Ti učinené, že by si žiadalo umrieť od bolesti nad nimi. Ó kto mi dá takúto bolesť nad mojimi hriechami, akú si mal nad nimi Ty, Ježiš môj, dokiaľ si žil na svete!? Večný Otče, obetujem Ti ľútosť a ošklivosť, ktorú pocítil Tvoj Syn nad mojimi hriechami a prosím Ta pre bolesti jeho svätej duše: daj mi tak veľkú ľú tosť nad hriechami, aby som, kým žiť budem, pociťoval.