136
3. Smrteľnú úzkosť, ktorú P. Ježiš trpel v záhra pri pohľade na naše hriechy, za ktoré sa podvolil za dosťučiniť, trpel už od materinského života. Keď teda Ježiš Kristus nie z inej príčiny, ale iba pre naše hrie chy trávil svoj život v ustavičnom zármutku, nemáme sa ani my vo vozdajšom živote z iného zla zarmucovať, ako z hriechov, ktorých sme sa dopustili. Môj milovaný Vykupiteľ, umrel(a) by som od ľútosti, keď pomyslím na toľké trpkosti, ktoré som Ti v svojom živote spôso bila). Láska moja, keď ma miluješ, udeľ mi takú ľú tosť, aby ma usmrtila a aby mi tak získala Tvoje od pustenie a s ním i milosť milovať Ta zo všetkých síl. Darujem Ti celé svoje srdce, a keď Ti ho ešte neviem celkom darovať, vezmi si ho sám a rozpáľ ho celé svojou svätou láskou. — Ó Maria, orodovnica úbohých, Tebe sa odporúčam. Rozjímanie VII. 1. „Krstom mám byt pokrstený: a ako ma to tlačí, kým sa nevykoná“ (Luk. 12, 50). Ježiš nás mohol spa siť bez utrpenia; ale nie, vyvolil si život bolestný a opo vržlivý, bez všetkej zemskej potechy, a prehorkú a opu stenú smrť, a to len z tej príčiny, aby sme poznali jeho lásku k nám, ako tiež i vrúcnu túžbu jeho po našej lás ke. Po celý svoj život jednostaj dychtil po hodinke svojej smrti, žiadajúc ju obetovať Bohu, aby nám zaopa tril večné spasenie. A práve tá žiadosť mu vložila do úst slová: „Krstom mám byt pokrstený: a jako ma to tlačí, kým sa nevykoná!“ Túžobne si žiadal byť svojou vlastnou krvou pokrsteným, aby smyl hriechy, nie svoje, ale naše. — Ó nekonečná láska, úbohý, kto Ta nepozná a nemiluje! 2. Tou istou vrúcnou túžbou pudený, povedal v vú noc pred svojou smrťou: „Žiadostive som si žiadal jesť