130 2. Ó Bože, ako sa asi anjeli divili tejto velkej lás ke, ktorú Boh preukázal odbojnému človekovi! Čo asi vraveli, keď videli, ako večné Slovo sa stáva človekom a berie na seba telo hriešnych ludí, takže sa toto vtele né Slovo objavilo v podobe hriešneho človeka, akými naskrze boli všetci ľudia. — Ó Ježiš môj, akými vďakmi sme Ti zaviazaní, a ja najviacej zo všetkých, keďže som Ta najviacej zo všetkých hneval(a) a obrážal (a)! Keby si ma nebol prišiel spasiť, ach, ako by sa mi vo dilo cez celú večnosť? Kto by ma bol mohol oslobodiť od múk, ktoré som si zaslúžil(a)? Buď naveky velebe ný a chválený za tak veľkú lásku! 3. Syn Bož prichádza teda s neba na zem, aby sa stal človekom, ; by žil strastný život a aby umrel na kríži z lásky k ľuďom; a predsa ľudia, ktorí to veria, milujú niečo iné, nie tohoto vteleného Boha! — Ach, Je žiš, Spasiteľ môj, ja chcem milovať iba Teba. Ty je diný si ma miloval, i ja chcem milovať jedine Teba. Od riekam sa všetkých stvorení; Ty jediný, nesmierne a ne konečné dobro mi dostačuješ. A jak som Ta hneval(a), teraz to veľmi želiem a žiadal (a) by som si zomrieť od ľútosti, aby som tým aspoň ako-tak napravil(a) Te be zavinené bôle. Nedopúštaj, aby som oproti Tebe nie kedy budúcne bol takým nevďačným(ou) za Tvoju lás ku ku mne. Nie, Ježiš môj, dovoľ mi milovať Ta a potom so mnou nakladaj, ako sa Ti ľúbi. Ó nekonečná dobrota, ó neskonalá láska, chcem ďalej žiť iba preto, aby som Ta miloval(a). Ó Maria, Matka milosrdenstva, o túto milosť Ta žiadam, tú mi zaopatri, aby som Boha zavše miloval(a). Rozjímanie III.
1. Uvažuj, duša moja, ako nám večný Otec, k nám daroval svojho premilého Syna, nemohol dať moc