jeme mapovaniu celého sveta, ale len našej speleologickej oblasti, v ktorej pôsobíme. Preto sa sústreďujeme len na skúmanú oblasť a tú podrobne skúmame. Pod pojmom Liptov si väčšina ľudí predstaví len Demänovské jaskyne. Tieto majú síce veľký potenciál, ale zároveň majú aj veľké problémy s prieskumom, s ktorými sa celé storočia úspešne, ale aj neúspešne pasujú miestni jaskyniari. Liptov je však aj rozsiahle a nemenej zaujímavé okolie, ktoré sa určite oplatí preskúmať. Dnes už málokto z obyčajných jaskyniarov potrebuje vypisovať články bez lokalizačnej hodnoty o trojmetrových dierach. Nikto za to nedostane žiadne kredity, alebo postup v platovej triede svojej minimálnej mzdy. Pravda je taká, že to už dnes nemá žiadnu cenu a málokto to číta. Nabehnúť do ľubovoľnej doliny, zamerať dve prvé jaskyne a zakopnúť tam, už dávno z nikoho neurobí polyhistora, na ktorého ľudstvo už viac nezabudne. Tí, čo to ešte dnes nepochopili si to možno postupne uvedomia o pár rokov. Žijeme už v 21. storočí a tomu treba prispôsobiť katalogizáciu a mapovací atlas. Už dávno je prekonaná myšlienka, že na povrchu je už všetko objavené a neobjavené veci sú len pod zemou. Povrch a podzemie často spolu úzko súvisia. Dnes sa už mapy nekreslia tušom a ani v Ilustrátore, tak ako sa už u nás nepoužíva k meraniu starý stredoveký banský kompas. Pri zameriavaní už nikto nepoužíva zastaralé vyradené Windows telefóny, ale pri meraní laserom používa moderný a dynamicky vyvíjaný Topodroid. Skrátka neustále sledujeme trendy a zavrhujeme nemoderné zastaralé riešenia. Už na vysokej škole nás učili, že skutočný vedec musí spolupracovať s ľuďmi v teréne. Vedec, ktorý si všetko robí po svojom je takzvaný pavedec. Najhoršie je, keď sa vedec stáva pavedcom a nevie o tom. Keďže pre týchto pavedcov momentálne nie sme partneri, musíme hľadať vlastné riešenia. Riešenia, ktoré sú zadarmo, otvorene a často
neporovnateľne lepšie. Jaskyniari už dnes nie sú odkázaní len na komerčné uzavreté riešenia. Za dobrú cenu si môžu zakúpiť kvalitné GPS zariadenia, ktoré dokážu zameriavať objekty aj v zložitom teréne vo vysokej presnosti. Dávno už skončila doba, keď jeden človek zameriaval, premeriaval, premenovával diery podľa svojho uváženia a mal na všetko monopol. Hrubá kniha zoznamu jaskýň je síce napohľad pekné dielo, ale jeho výpovedná hodnota je v častých prípadoch nulová. Dnes už vzniká databáza objektov, na ktorej robia stovky ľudí a tento progresívny vývoj sa nedá zastaviť. Tento open-source projekt má viacero výhod. Nemusí nasilu obsahovať 8000 jaskýň, z ktorých je polovica koordinátov falošná (nedá sa spätne skontrolovať), lebo to lepšie vyzerá a masívnym počtom sa viac zarobilo. Hlavne neobsahuje len dáta jaskýň v tabuľke, čo je už dnes spiatočnícky a zaostalý pohľad na databázu. U nás sa zameriavame na konkrétnu lokálnu oblasť, ako celok. Jaskyne majú zaznamenanú komplexnú databázu okolia. Začína to na databáze vyvieračiek, prameňov, ponorov, hydrológie, závrtov, zlomových štruktúr povrchu a až potom nasledujú jaskyne. Tie majú v systéme zaznamenanú svoju dĺžku, hĺbku, literatúru a zdroje. Potom tieto údaje môžeme vyhodnotiť komplexne a vytiahnuť výstupy. Nebudem sem dávať žiadne nič nehovoriace koordináty núl a jednotiek, ale všetko si ukážeme na názorných príkladoch. Nedajte sa pomýliť z toho čo uvidíte. To na čo sa budete pozerať nie je mapa, ale digitálna databáza objektov v priestore, ktoré na seba komplexne nadväzujú. Len mapa Liptova je mega vektorová databáza v komplexe mapy sveta. Keby sme chceli porovnať len digitálnu mapu Liptova, tak by sme museli systém Demänovských jaskýň nakresliť v Therione aspoň 100x po sebe. Mapa je len forma vizualizácie. Treba si uvedomiť, že ešte v r. 2007 to bol čistý 57