H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
N y bu to
6
Vznik Trnavskej arcidiecézy
w
.d o
m
ST RÁN KA
o
.c
lic
k
c u-tr a c k
C
m o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
c u-tr a c k
V kontexte aktuálnych udalostí Vám priná am stru né zhr- Výraznej ím úspechom bolo povolenie innosti gréckokatolíckej nutie vývoja Slovenskej provincie a vzniku Trnavskej Arci- cirkvi a odvolanie vládnych zmocnencov z biskupských úradov. V roku 1972 sa v etky biskupské stolce na Slovensku stali vakantné. diecézy v minulom storo í Po mnohoro nom sú ití slovenského národa v RakúskoUhorsku spolu s inými národmi, sa po prvej svetovej vojne (19141918) Slovensko vymanilo z podru ia Uhorska a rozhodlo sa vytvori spolo ný tát echov a Slovákov. V tejto etape—v na ej novej republike, vládli eské politické a intelektuálne kruhy, ktoré po predchádzajúcom prepojení medzi katolíckou hierarchiou a rakúskym tátom, pova ovali cirkev za národného a svetonázorového nepriatea eského národa a nový tát koncipovali na rozluke cirkvi a tátu. Hoci sa v etky vlády—a do polovice 20-tych rokov programovo hlásili k rozluke, realistickí politici si uvedomili, hlavne s oh adom na katolícke Slovensko, e to nie je ahký proces. Medzi najdôle itej ie otázky patrila delimitácia diecéz v súlade so tátnymi hranicami a vymenovanie nových cirkevných hodnostárov lojálnych k vláde. Takýto pragmatizmus sa prejavil aj vo vz ahu ku Svätej stolici, o malo negatívny vplyv na uskuto nenie fundamentálneho záujmu slovenského katolicizmu – jeho cirkevnosprávne osamostatnenie. U na prvom stretnutí K azskej rady v novembri 1918, postavili slovenskí k azi túto po iadavku ako najdôle itej iu. V roku 1922 dostal Pavol Jantausch menovací dekrét na miesto apo tolského administrátora Trnavského, pri om hne po návrate domov, oznámil túto správu slovenským biskupom a ostrihomskému arcibiskupovi a prevzal diecézu. Po mnohých rokovaniach a stretnutiach predstavite ov tátu a Vatikánu pri lo neskôr v roku 1927 k podpisu tzv. Modu Vivendy, kde najdôle itej ím lánkom bol prvý, kde sa Svätá stolica zaviazala, e iadne územie republiky nebude jurisdik ne podlieha biskupom so sídlom v zahrani í, ke e takmer tretina územia Slovenska patrila pod správu Ostrihomského biskupa. Tento lánok znamenal faktické osamostatnenie cirkevnej správy na Slovensku. O vzniku samostatnej cirkevnej provincii sa nehovorilo ni , no kanonici sa zhodli v tom, e ustanovenie novej provincie bude logickým kone ným krokom. V roku 1939, po vyhlásení Slovenskej republiky, bol Vatikán tvrtým tátom, ktorý uznal nový tátny útvar. V júli 1939 vydal pápe Pius XII. bulu Diocesium fines, ktorou ustanovil, e asti Trnavskej apo tolskej administratúry, ktoré po arbitrá i pripadli Maarsku, sa cirkevnoprávne pri lenili k Ostrihomskej arcidiecéze, a podobne aj územia ko ickej, ro avskej a satmárskej diecézy boli pripojené k Jágerskému biskupstvu. Po as vojnových rokov sa slovenskí diplomati sna ili o konkordát so Svätou stolicou, ktorého návrh bol daný Vatikánu na posúdenie (1943) a ktorý rie il celý rad otázok: zabezpe oval slobodu a nezávislos Katolíckej cirkvi, spôsob menovania biskupov, otázky pastorácie v armáde, sviato né dni, otázky majetku a podobne. Taktie vo svojom piatom lánku predpokladal súlad tátnych hraníc s hranicami diecéz a vytvorenie slovenského arcibiskupstva, ktorému by sufragánne podliehali ostatné diecézy, lo teda o vytvorenie slovenskej cirkevnej provincie. Svätá stolica sa do konca vojny k tomuto návrhu konkordátu nevyjadrila. Obnovením eskoslovenského tátu v roku 1945 vychádzala rozhodujúca as novej vlády z tézy o skompromitovanosti slovenského katolicizmu v období vojny, nútili slovenských katolíkov k lojalite k SR a podnikali kroky na odstránenie niektorých biskupov z úradov. Situácia v cirkvi sa rapídne zhor ila. Po tátnené boli v etky cirkevné koly a internáty, zakázaná ve ká as spolkov, aktivisti z radov k azstva a laikov boli prenasledovaní bezpe nos ou. Po februári 1948, po úplnom prevzatí moci v táte komunistickou stranou, sa situácia a postavenie Katolíckej cirkvi rýchlo zhor ovalo. azi, biskupi a reho níci boli perzekvovaní, trestaní a väznení, klá tory sa zatvárali a ru ili, veriaci sa za otvorený prejav viery vyhadzovali z práce. Bol to as tvrdého a nekompromisného útlaku, ktorého cie om bola ateizácia Slovenska a jeho odklon od Vatikánu. V roku 1968—po iasto nom uvo není pomerov a politického odmäku, trvajúcom 6 mesiacov, nesta il na vytvorenie základov nábo enskej slobody a obnovu cirkvi v koncilovom duchu.
Túto háklivú situáciu rie ili série rokovaní delegácií Svätej stolice a S vlády. Po dlhých a kých rokovaniach dostalo Slovensko troch nových biskupov – Pásztora, Gábri a a Feranca, ich vysviacka bola v Nitre v roku 1973. V roku 1978 vrcholila normalizácia a neve ká komunita sústredená v trnavskom Univerzitnom kostole, 6.júla si z úst pra ského kardinála Franti ka Tomá ka vypo ula text búl pápe a Pavla VI. QUI DIVINO CONSILIO a PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI, ktoré mali pre Slovensko obrovský význam a ur ovali hranice provincie v súlade so tátnymi hranicami a zárove pový ili trnavskú apo tolskú administratúru na arcibiskupstvo. Bula QUI DIVINO CONSILIO z 30. 12. 1977 uvádza ako prí inu, e slovenskí biskupi spolu s k azmi a svojimi veriacimi iadali od Svätej stolice, aby sa niektoré cirkevné hranice vhodnej ie stanovili pre dobro udí, a preto pový ili trnavskú apo tolskú administratúru na arcidiecézu, dala jej hodnos metropolitného sídla so zvy ajnými privilégiami a zárove jej ako sufragánne diecézy pridelila diecézu Nitriansku, Banskobystrickú, Spi skú, Ko ickú a Ro avskú. Ordinár pre ovskej eparchie, podliehajúci priamo Vatikánu, sa má zú ast ova na pastora ných prácach Trnavskej provincie. PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI, druhá bula z toho istého d a, sa odvoláva na predpisy druhého vatikánskeho eobecného snemu, ktorý odporú a usporiada hranice diecéz v súvise so tátnymi hranicami a prihliada pri tom na osobitné okolnosti osôb a miest. Pod a tohto rozhodnutia sa územie trnavskej apo tolskej administratúry oddelilo od územia ostrihomského arcibiskupstva a utvorila sa arcidiecéza. Tri farnosti rábskej, dve farnosti patriace Opátstvu sv. Martina—le iace na území Slovenska, sa nady pripojili k trnavskej arcidiecéze. Ku ko ickej diecéze sa pripojilo trinás farností zo satmárskej diecézy. Ko ická a ro avská diecéza boli oddelené od jágerskej cirkevnej provincie a pripojili sa k trnavskej arcidiecéze. Týmto aktom slovenské cirkevná provincia definitívne pretrhla formálne zväzky, ktoré spájali slovenské územie s ostrihomským a jágerským arcibiskupstvom. No aj táto skuto nos , ktorou bolo zriadenie provincie, nemalo praktický dosah na nábo enský ivot. Nábo enský útlak sa po vytvorení provincie nezmiernil. Naopak, zriadenie provincie propaga ne vyu ili komunistickí initelia a funkcionári Zdru enia katolíckeho duchovenstva Pacem in Terris, ktorí vyhlasovali celý akt za úspech svojich aktivít. Trnavský apo tolský administrátor—biskup Július Gábri , nebol vymenovaný za arcibiskupa-metropolitu novozriadenej provincie, preto e sa stal pre svoje postoje neprijate ným pre tátnu správu. Táto otázka sa vyrie ila a po dlhých a kých rokovaniach, ke 26. júla 1989 pápe Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa a metropolitu Slovenska Msgr. Jána Sokola, ktorý bol do tejto funkcie slávnostne uvedený d a 10. septembra 1989 v Trnave.
O tom, e zriadenie samostatnej cirkevnej provincie na Slovensku malo ve ký význam, hovorí aj známy slovenský tátovedec, ústavný právnik J. Chovanec: „Zriadením samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa zosúladili hranice cirkevnej provincie s hranicami Slovenskej republiky, o má ve ký tátoprávny a územnoprávny význam. Osobitne v ak chcem zdôrazni , e zriadenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie malo nezastupite ný a motiva ný význam i pre rozvoj a upev ovanie národného povedomia slovenského národa, o nakoniec významným spôsobom prispelo aj k rozvoju na ich národno-emancipa ných snáh. A v kone nom dôsledku ho mô eme zaradi medzi rozhodujúce kroky, ktoré viedli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.“ Ako zaujímavos uvádzam, e tieto dva dokumenty (QUI DIVINO a PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI) boli prvý raz celoslovensky slávnostne pre ítané na De zmierenia v tínskej bazilike 1.novembra 1990. mh
.c