Knihovnik 1-2 / 2013 by metodika kosice

NAMIESTO ÚVODU Ján Šimko

ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC Alena Zavocka: Desiaty ročník literárneho maratónu

Alena Vasiľová: Kde sa sejú knihy

Klára Kernerová: Verejná knižnica v novom šate

Anna Kucianová: Na výlete v Košiciach

Kveta Čumová: Oživené príbehy 2013

Eva Chmelárová: Nekúpite digi-román

Ján Šimko: Domov je miesto hodné poznania

Tomáš Ondrejšík: Stratená kniha sa vracia do Košíc

Z POLICE alebo TIP NA KNIHU Klára Kernerová: Michel Houllebecq: Mapa a územie

Alena Zavocka: Slová ako kresadlo

KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ Ľudmila Katová: Knižnica benediktínskeho kláštora v Melku

Gabriela Nagyová: O knihe, čítaní a digitalizácii

KOŠICKÝ LITERÁRNY KLUB A. Zavocka - M. Horniaková: Rozhovor s Michaelou Horniakovou

Z NÁŠHO REGIÓNU Tomáš Ondrejšík: Nemecká literatúra vo fonde regionálneho oddelenia

ZO SPOLKOVÉHO ŽIVOTA Ján Šimko: Na výlete, v Kulturparku, na ostrove

ISSN 1337-9356

NAMIESTO ÚVODU

Minule som pri bezcieľnom blúdení po internete narazil na jednu hru. Neboli to žiadne akčné postavy, s ktorými sa človek pasuje, ani farma, ktorú hráč musí vo virtuálnom svete obhospodarovať. Podstata spočívala v jednoduchom spojení písmen do slov, ktoré dávajú zmysel. Dôvod, prečo som tejto jednoduchej hre venoval svoj čas bol ten, že niesla mne blízky názov - Knihovník. Povedal som si, prečo asi? Ale nakoniec ma napadlo, že so slovami pracujeme dennodenne, dávame mnohým informáciám zmysel v ich využití, triedime, prenášame posolstvá... Možno aj preto dal autor tejto „zábavke“ takéto pomenovanie. Vy držíte v rukách Knihovníka, samozrejme zloženého z písmen do slov, slov do viet, viet do príbehu, reportáže, informácie... Pojednáva o tradičnom maratóne s netradičnými podujatiami v meste, o projektoch v rámci grantu Otvorená knižnica i prístavbe Verejnej knižnice Jána Bocatia v rámci EHMK 2013. Nájdete v ňom aj reportáž o návšteve seniorov z celého Slovenska v Košiciach, ďalšom ročníku zabudnutých príbehov z košického okresu, predstavíme digitálny román a poradíme ako sa „vyvliecť“ z dlhov úryvkom listu z viac ako 300-ročnej knihy. Zavedieme Vás do historickej knižnice v Melku, na seminár do neďalekého Miškovca, predstavíme ďalšiu nádejnú autorku a zreferujeme ako sa „spolkárilo“. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, želám Vám príjemné čítanie. Ján Šimko

ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC Desiaty ročník literárneho maratónu Už desiaty jubilejný ročník Literárneho maratónu alebo 24 hodinového nonstop čítania zrealizovala v dňoch od 28. do 29. mája 2013 Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach v spolupráci s Jazzovou sekciou v Prahe. Jeho ústrednou témou bol život a dielo asi najznámejšieho košického rodáka Sándora Máraiho. Medzi knihami, z ktorých si účastníci volili úryvky pre svoje 15minútové čítanie, preto dominovali práve tie, ktorých autorom je spomínaný Sándor Márai. Čitateľský maratón sa začal 28. mája 2013 o 10:00 v priestoroch centrálnej požičovne Verejnej knižnice Jána Bocatia /Hviezdoslavova 5/ a trval nepretržite do 10:00 nasledujúceho dňa. Okrem slovenského a maďarského jazyka zazneli ukážky z kníh Sándora Máraiho aj v anglickom, talianskom, nemeckom a francúzskom preklade. „Snažili sme sa vyberať také jazyky, ktorými sa hovorí v krajinách, kde Márai istý čas pôsobil,“ vysvetlila riaditeľka knižnice Klára Kernerová a ďalej pokračovala, „Vďaka spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči sa po prvýkrát čítalo z knihy Bejby alebo prvá láska, prepísanej do Braillovho písma.“ Novinkou tohto ročníka bolo rozšírenie čítania mimo priestorov knižnice, do ulíc mesta. Keďže tohtoročný maratón bol venovaný Máraimu, KNIHOVNÍK 1-2/2013

organizátori zvolili päť lokalít, ktoré sú určitým spôsobom spojené so životom alebo dielom tohto spisovateľa. Čítanie v exteriéri pod názvom Košická pochôdzka prebehlo 28. mája 2013 od 15:00 a zhostil sa ho herec divadla Thália Peter Dudás Na veteránovi z roku 1930 ho sprevádzala neveľká skupinka ľudí oblečených v odevoch, ktoré boli inšpirované módou prvej tretiny minulého storočia. „Naším cieľom bolo, okrem prezentácie Máraiho diela, pokúsiť sa aj o navodenie atmosféry života mestskej society tohto obdobia, teda éry, ktorú tento autor vo svojich knihách najviac tematizoval,“ povedala Kernerová a dodala, „Toto podujatie v centre Košíc bolo vizuálne veľmi pútavé, avšak kvôli nepriaznivému počasiu sme ním neoslovili toľko ľudí, ako sme mali v úmysle. Všetci ti, ktorí boli v tom čase v meste, nás však určite zaregistrovali.“

Košická pochôdzka vyvrcholila o 19:00 v kaviarni Hotela Bankov poeticko-hudobným pásmom ... ŽIL SOM. Počas neho bol Sándor Márai predstavený ako básnik. Ukážky 4

z jeho poetickej tvorby predniesli v maďarčine a slovenčine Emese Nagyová a Peter Vilhan. Hudobne ich sprevádzala kapela Evgenij Šuk duo. V neskorých večerných hodinách, o 22:00, osvetlili literárny maratón na Hviezdoslavovej 5 sviece, ktoré zhoreli do tla ako symbolický odkaz na jedno z najvýznamnejších diel a 113. výročie narodenia Sándora Máraiho.

Košice Renáta Lenártová a manželka prezidenta spoločnosti U.S. Steel Košice Mary Rintoul. Hlavnými aktérmi maratónu však aj naďalej ostali bežní ľudia, čitatelia knižnice alebo široká verejnosť so záujmom o čítanie. Do 24 hodinového čítania sa ich aktívne, teda čítaním, zapojilo osemdesiat. „Svojich pätnásť minút slávy“ si budú môcť pripomínať prostredníctvom fotografií, vyhotovených počas maratónu a vystavených v priestoroch knižnice do 30. júna 2013. Tak ako posledné roky aj tentoraz bolo čítanie prenášané internetom do celého sveta. Ako už býva v súvislosti s maratónom dobrým zvykom, aj tento rok pripravila Verejná knižnica Jána Bocatia pre všetkých tých, ktorí sa ho zúčastnili odmenu. Išlo o voľnú vstupenku na hudobný večer JAZZyk mojej DOBY, ktorý sa uskutočnil 29. mája 2013 o 17:00 v budove knižnice /Hviezdoslavova 5/. Hudobné zoskupenie Lounge trio na ňom zahralo známe hity klasického jazzu. Počas večera boli vyžrebovaní účastníci maratónu, ktorí získali knihy “maraiovky“ z vydavateľstva Kalligram.

Nonstop čítania sa zúčastnila aj generálna konzulka Maďarskej republiky v Košiciach Czimbalmosné Molnár Éva, viceprimátorka mesta

Mgr. Alena Zavocka Verejná knižnica Jána Bocatia

Kde sa sejú knihy va a schválenie projektu „Kde sa sejú knihy“, ktorý v rámci grantového programu Otvorená knižnica 2013 podporila Karpatská nadácia. Hlavným cieľom zadaného projektu bola premena našej knižnice

Spolupráca s pedagógmi Strednej lesníckej školy v Sobranciach manželmi Staškovými má v Zemplínskej knižnici G. Zvonického (ZKGZ) v Michalovciach svoje miesto a tradíciu. Jej vyvrcholením bola prípraKNIHOVNÍK 1-2/2013

na atraktívne komunitné centrum, ktoré dokáže nie len udržať, ale i zvýšiť počet našich detských čitateľov.

v úvode spomínanými certifikovanými pedagógmi strednej odbornej školy v Sobranciach. Od marca sa raz mesačne v priestoroch knižnice konalo zážitkové učenie, vždy v trvaní 5 hodín a vždy s inou cieľovou skupinou. Tesne pred podujatím si poverení pedagógovia pripravili s deťmi materiál na jednu z aktivít - výrobu recyklovaného papiera, na ktorý potom deti napísali svoj odkaz lesu. Pedagógovia formou zážitkového učenia predstavili deťom kolobeh života knihy a lesa. Deti sa pomocou novej audiovizuálnej techniky a atlasov učili podľa hlasu a vzhľadu poznávať obyvateľov lesa. Svoju zručnosť si vyskúšali pri výrobe vtáčej búdky, ktorú si potom zavesili pri svojej škole. Učili sa pochopiť logickú súvislosť medzi stromom a knihou. Sami si siali semienka lesných drevín a následne spoločne s pedagógmi dohliadali na ich rast. Učitelia v rámci projektu mali možnosť zoznámiť sa s novými aktivitami prírodovednej pedagogiky, ktoré môžu následne aplikovať vo svojej pedagogickej praxi. Na plánovaných stretnutiach hľadali deti odpovede hlavne na tieto otázky: - z čoho sa vyrába kniha? - ako dlho rastie strom? - kam cestujú stromy? - koľko kníh sa vyrobí z jedného stromu? - čo skrýva les? Odpovede na tieto otázky hľadali vo fondoch knižnice spoločne s prizva-

Prostredníctvom zaujímavých programov, organizovanie ktorých nám projekt umožnil, sme chceli do našej knižnice prilákať predovšetkým deti a mládež, prispieť tak k zastaveniu poklesu detských čitateľov a postupne zvrátiť tento vývoj na pozitívny. Pomocou finančnej podpory sa nám podarilo rozšíriť a zatraktívniť náš knižničný fond o cca 60 nových titulov v celkovej hodnote 600 .- EUR. Nakúpili sme pútavú, modernú literatúru, ktorá podľa nášho názoru dokáže aspoň čiastočne odpútať deti od internetu a nahradiť im dnes veľmi obľúbené „listovanie“ na jeho stránkach. Aby sa deti u nás cítili príjemnejšie, zatraktívnili sme priestory nášho detského oddelenia zakúpením nových sedacích vakov, pohodlnej pohovky, mäkkého koberca a nového technického vybavenia. Na projekte sme spolupracovali s vybranými ZŠ a MŠ v meste, s členmi OZ ENTRÉE pri ZKGZ a už KNIHOVNÍK 1-2/2013

nými odborníkmi v období od marca do októbra 2013. Záverečné októbrové podujatie prebiehalo pred budovou knižnice a okrem účastníkov projektu bolo určené aj širokej verejnosti , čím sme chceli potvrdiť myšlienku vytvárania spoločnej knižničnej komunity.

Účastníci projektu pred budovou knižnice zasadili spoločný strom, z ktorého možno raz pribudne i kniha do našej knižnice. PhDr. Alena Vasiľová Zemplínska knižnica G. Zvonického

Verejná knižnica Jána Bocatia v novom šate Všetci zainteresovaní sa však ocitli v časovej tiesni , keďže projekt sa začal pripravovať až v polovici roka 2012. No v pomerne krátkom čase sa podarilo naplniť všetky podmienky verejného obstarávania, spracovať projekt, získať finančné prostriedky a na jeseň začať so stavebnými prácami, i keď v skromnejšej podobe ako predpokladal projekt z roku 1996.

Verejná knižnica Jána Bocatia sa do budovy na Hviezdoslavovej ulici presťahovala v roku 1996. Vtedy sa pripravila prvá etapa prestavby bývalej školy, po ktorej mala nasledovať rekonštrukcia podzemia pre potreby skladu a podkrovia pre kancelárske účely. Roky však utekali a pôvodný zámer sa odkladal, predovšetkým z finančných dôvodov. No keď Košice získali titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 sen o dostavbe knižnice začal konečne naberať reálne kontúry. Prístavba bola začlenená do veľkého projektu Ostrovy kultúry Košického samosprávneho kraja, ktorý sa stal aj jeho investorom.

Piaty Ostrov kultúry vo Verejnej knižnici Jána Bocatia na Hviezdoslavovej ulici otvoril verejnosti svoje brány 2. júla 2013 na prahu letnej sezóny, aby ponúkol čitateľom väčší komfort a služby na úrovni 21. storočia. Košický samosprávny kraj získal na realizáciu projektu nenávratný finančný príspevok vo výške 956 929 eur, celkové náklady sú 1 496 513 eur. Architektonický návrh vytvoril Ladislav Bobčák, projektovo ho spracoval Ján Piliarkin. Zhotoviteľom stavby bola spoločnost PKB invest Prešov. Cieľom projektu bolo zvýšiť kultúrno-spoločenský potenciál využitia Verejnej knižnice J. Bocatia (VKJB). Nedostatočné priestory školskej budovy z konca 19. storočia

KNIHOVNÍK 1-2/2013

neumožňovali naplno rozvinúť kultúrne a vzdelávacie aktivity pre verejnosť. Chýbal základný knižničný komfort, akým je pohodlná šatňa a kultúrno-spoločenský priestor na podujatia a posedenie.

plochy. Vďaka projektu pribudla aj informačná a komunikačná technika, audiovizuálna, projekčná a výpočtová technika, vrátane štruktúrovanej kabeláže.

Hoci má historická budova niekdajšej školy dva vchody, ich dispozícia doteraz nedovoľovala vytvoriť reprezentačné vstupné priestory. Tie vznikli v západnej časti objektu v dvojpodlažnom monobloku, ktorý je prepojený s historickou budovou prostredníctvom spojovacích kŕčkov. Knižnica sa tak otvára do jestvujúceho malého námestníčka, ktorého súčasťou je vstup do sobášnej siene Starého mesta, pracoviska prezidentskej kancelárie a bohatá zeleň. Nový priestor slúži na „vtiahnutie“ nielen čitateľov, ktorí si prišli vypožičať knihu, ale aj ľudí, ktorí sa pohybujú naokolo. V novej vstupnej hale sa môžu rozhodnúť, či si tam len posedia, prezrú výstavu, vypijú kávu, alebo vstúpia ďalej do výpožičných priestorov a študovní. Vďaka rekonštrukcii a prístavbe moderných bezbariérových priestorov vznikol nový centrálny vstupný priestor s knižničným pultom, centrálna registrácia nových a existujúcich čitateľov, skrinková šatňa a čitáreň dennej tlače. Na nadzemnom podlaží je spoločenská miestnosť pre 80 ľudí, ktorá sa využíva na besedy, vzdelávanie i rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. V letných mesiacoch sa bude využívať aj nádvorie sprístupnené cez sklenený kŕčok, spájajúci prístavbu a pôvodný objekt. Súčasťou sú aj sadové úpravy, vonkajšie osvetlenie a spevnené KNIHOVNÍK 1-2/2013

Predpokladáme, že vďaka rozšíreniu priestorov a ich vybaveniu sa posilní kultúrny potenciál knižnice, skvalitní a spestrí sa kultúrna a vzdelávacia produkcia, vytvorí sa komunitné centrum pre rôzne vekové a sociálne skupiny obyvateľov. Pravidelne sa tu budú robiť besedy, prezentácie kníh, workshopy, elektronické prezentácie, vzdelávacie kurzy. Očakáva sa aj vyššia účasť na kultúrnych a vzdelávacích podujatiach v zmodernizovanom a atraktívnom prostredí. Prvým podujatím v nových priestoroch bol poetický večer venovaný košickému básnikovi Jožovi Urbanovi, ktorý bol súčasťou slávnostného otvorenia knižnice. PhDr Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia 8

Na výlete v Košiciach V dňoch 21. - 22. augusta 2013 sa uskutočnilo tradičné stretnutie Seniorklubu, ktorého sa zúčastnili knihovníci – seniori, dlhoroční pracovníci knižníc a zároveň členovia Spolku slovenských knihovníkov. Seniorov privítalo Európske hlavné mesto kultúry 2013, ktorým sú tento rok Košice. Hlavným organizátorom bol už tradične Spolok slovenských knihovníkov a Slovenská národná knižnica v Martine. Tohto roku sa k nim pridali Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach, ktorá bola hostiteľom seniorov prvý deň stretnutia, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, ktorá seniorov privítala v druhý deň podujatia a Krajská pobočka Spolku slovenských knihovníkov Košického kraja. Každoročne sa podujatia Senioklub zúčastňuje cca 40-50 účastníkov. Sú to naši bývalí kolegovia, ktorí sú už na dôchodku a v minulosti pôsobili na rôznych postoch v rôznych knižniciach Slovenskej republiky. Bolo to tak aj tento rok, hoci pôvodne sme evidovali o niečo menej prihlásených kolegov, no nakoniec sa ukázalo, že viacerí Košičania „sa zabudli“ prihlásiť, lebo nepotrebovali ubytovanie. Účastníci sa dopravili do Košíc predovšetkým vlakmi a pešo sa presunuli zo Železničnej stanice do Verejnej knižnice Jána Bocatia, kde ich čakala uvítacia kávička s koláčikmi, pripravenými šikovnými domácimi hostiteľkami. Účastníci si oddýchli a duševne sa pripravili na maratón chodenia po jednotlivých budovách KNIHOVNÍK 1-2/2013

knižnice a pamiatkach, návštevu ktorých pre nich domáci hostitelia pripravili. Prehliadka mesta začala návštevou Dómu sv. Alžbety, kde seniorov svojim zaujímavý výkladom potešila jedna z najpovolanejších osôb - akademická maliarka a reštaurátorka Mária Spoločníková, ktorá sa podieľala na reštaurovaní gotických polychrómovaných plastík (Madony a sv. Alžbety) a má i zásluhu na záchrane tabuľových malieb hlavného oltára Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Z Dómu sv. Alžbety sa účastníci ulicami a uličkami mesta presunuli ku novej, modernej dominante mesta Košice – Kunsthalle. Tento moderný stánok bol vytvorený v priestoroch pôvodnej plavárne a prestavaný na novú galériu moderného umenia. Účastníci si pozreli jednotlivé výstavy a exponáty a program Seniorklubu pokračoval prehliadkou ďalších pozoruhodností mesta. Vďaka kvalitnému odbornému výkladu bola veľmi zaujímavá prechádzka historickou Uličkou remesiel, ktoré mali v Košiciach svoje dlhoročné tradície. Účastníci pokračovali v bohatom programe návštevou budovy centrálnej požičovne Verejnej knižnice Jána Bocatia na Hviezdoslavovej ulici, kde si so záujmom prezreli novú prístavbu tejto budovy knižnice. Nachádzajú sa v nej výpožičné priestory, študovne a zaujímavo postavená a vybavená miestnosť pre rôzne odborné, ale aj spoločenské podujatia. Priestory sú riešené moderne a zaujímavo, ale sú obavy, ako sa táto prístavba bude 9

ďalej financovať. Knižnica totiž v budúcom roku nedostane navýšené finančné prostriedky na jej prevádzku, lebo stavba prístavby bola financovaná z peňazí projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Z novej modernej prístavby sa účastníci presunuli späť do historickej budovy Verejnej knižnice na Hlavnej 48 (Barkózcyho palác), kde sa na novo prerobenom a upravenom nádvorí uskutočnilo prekrásne, poeticko-hudobné pásmo z ľúbostnej poézie francúzskych a našich autorov. Pod modrou oblohou vystúpili vynikajúci košickí umelci – recitátori Erika Molnárová a Peter Vilhan a gitarista Jozef Haluza a pripravili

li na miesto ubytovania - do Ubytovne SOMO. Druhý deň podujatia bola hostiteľskou organizáciou Štátna vedecká knižnica v Košiciach a Krajská pobočka Spolku slovenských knihovníkov Košického kraja. Stretnutie sa začalo príjemnými debatnými raňajkami v budove Štátnej vedeckej knižnice na Hlavnej ulici a pokračovalo prehliadkou ŠVK, ktorá v rámci EHMK taktiež dostala financie na prestavbu a úpravu svojej budovy. Vynovené je štvrté krídlo pôvodnej budovy, kde sú umiestnené študovne i regionálne oddelenie a zachovala sa dokonca i rarita - väzenská cela, keďže v tejto budove bola pôvodne väznica. Po prehliadke knižnice si účastníci prezreli komplex mestského opevnenia a budovu Miklušovej väznice, v ktorej sa veľmi potešili zaujímavému výkladu sprievodkyne múzea k tejto budove i k histórii Košíc. Po prehliadke väznice si jednotliví účastníci zašli na obed, prípadne sa tí z väčších diaľok ponáhľali na spoje, aby sa šťastlivo dopravili zase späť do svojich domovov. Zvládli aj domácu úlohu, ktorú dostali na noc stanoviť ďalší zaujímavý kút Slovenskej republiky, ktorý by chceli navštíviť v budúcom roku. Mal by to byť pravdepodobne Pezinok, Modra a Červený Kameň, tak dúfajme, že sa tento cieľ podarí realizovať. Na záver by sme radi poďakovali všetkým zainteresovaným pracovníkom jednotlivých zapojených košic-

účastníkom prekrásny umelecký zážitok. Stretnutie pokračovalo spoločenským posedením v priestoroch hudobného oddelenia Verejnej knižnice J. Bocatia, kde domáci hostitelia pripravili účastníkom príjemné posedenie s výborným občerstvením.. Jednotliví účastníci si mohli v pokoji podebatovať a vymeniť svoje názory, radosti a starosti, ktoré ich trápia v ich súčasnom živote. Po spoločenskom posedení sa účastníci presunu-

KNIHOVNÍK 1-2/2013

kých knižníc za ich ústretovosť, pekný a zaujímavý program, pripravené príjemné prostredie a starostlivosť o svojich bývalých kolegov – knihovníkov. Dúfajme, že sa o rok v dobrom zdraví opäť stretneme so

všetkými seniormi, veď najstaršia účastníčka mala už 88 rokov. PhDr. Anna Kucianová, PhD. Slovenská národná knižnica, Martin

Oživené príbehy 2013 Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach už po siedmykrát vyhlásila okresnú regionálnu súťaž pod názvom Oživené príbehy, ktorá je určená mladým čitateľom obecných knižníc nášho okresu. Ich úlohou bolo zozbierať reálne a tradované príbehy z ich dediny alebo regiónu, ktoré im prerozprávali prarodičia, alebo sú všeobecne známe iba v ich lokalite. Príbehy nemali byť už predtým publikované. Spracované mohli byť buď v prozaickej alebo veršovanej podobe a časovo nemali zájsť za horizont roku 1960. Vyhodnotenie a ocenenie účastníkov súťaže sa koná vždy v spolupráci s niektorou zo zúčastnených obecných knižníc. Tento rok účastníkov súťaže privítali v malej , malebnej dedinke Hrašovík, ktorá leží blízko Košíc. Vyhodnotenie sa uskutočnilo 26. novembra 2013 o 12.00 hodine v kultúrnom dome. Hoci tentoraz nám počasie neveľmi prialo, prijatie domácich bolo o to vrúcnejšie. Do súťaže sa zapojilo deväť knižníc a to: Bohdanovce a Kysak s 3 príbehmi, Čaňa, Hrašovík, Jasov a Rozhanovce s 2 príbehmi, Poproč, Ruskov a Veľká Ida s 1 príbehom. KNIHOVNÍK 1-2/2013

Spolu mladí čitatelia zozbierali a spracovali sedemnásť príbehov. V úvode stretnutia všetkých mladých literátov, ich sprievodcov a ostatných účastníkov privítala pani starostka Renáta Demková. Domáci nezabudli ani na kultúrny program, v ktorom vystúpila najprv talentovaná hráčka na gitaru a potom miestne dievčatká s ľudovými pesničkami. Zaujímavosťou bolo, že ich zaspievali v tradičnej krojovanej paráde, ktorú im ušili ich babky. Konečne prišla aj očakávaná chvíľa, v ktorej pani riaditeľka Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach PhDr. Klára Kernerová vyhlásila víťazné príspevky. V tomto roku sa na treťom mieste umiestnil Jakub Brada z Poproča so svojím príbehom Popročské prezývky, na druhom mieste Milan Nohaj z Rozhanoviec s príbehom Kradnúť sa neoplatí a prvenstvo získala viacročná prispievateľka Dianka Molitorisová z Veľ-

kej Idy s príbehom Tanec bosoriek. Všetci ocenení prečítali svoje príbehy publiku, v ktorom okrem iných sedeli aj hrdé autorky príbehu z Poproča pani Božena Leláková a Anna Jasaňová. V našej súťaži sa nikto necítil ako porazený, pretože všetky deti získali balíček drobností a účastnícky diplom. Po oficiálnych slovách a oceneniach nasledovalo pohostenie, na ktorom sme si pochutnali na vynikajúcich „miestnych holúbkoch“ a pekárenských výrobkoch známej „hrašovickej“ pekárne. Na pohostenie prispela domácimi makovníkmi aj autorka príbehu z Poproča. Pri týchto dobrotách zo všetkých opadlo napätie a v družných rozhovoroch sa pomaly končilo aj naše milé stretnutie. A tak za všetko patrí vrelá vďaka pani starostke, kolegyni Zdenke Fa-

zekášovej i všetkým Hrašovíčanom, ktorí sa pričinili o to, že sme sa cítili „ako doma“. Za 7 rokov trvania súťaže sa nám spoločne podarilo zozbierať a oživiť 124 príbehov z minulosti, za čo si zaslúžia uznanie i neraz nepovšimnutí knihovníci. Vďaka cestovaniu za príbehmi do jednotlivých obcí a obecných knižníc sa nám podarilo lepšie spoznať okres a zažili sme pri tom aj množstvo úsmevných situácií. Za všetky spomeňme tie, v ktorých niektorí účastníci pri hľadaní obce prešli „pár“ kilometrov na viac a našli nové prístupové cesty, ktoré sa bežne nepoužívajú. Kveta Čumová Verejná knižnica Jána Bocatia

Nekúpite digi-román? Vydavateľstvo Ikar v roku 2010 vydalo preklad prvého digitálneho románu na svete od tvorcu krimisérie CSI Anthony Zuikera Level 26 : Netvor z temnoty (v roku 2011 pokračovanie Temné odhalenie, v roku 2012 Proroctvo z tem-noty). Kniha zaujala už na prvý pohľad špeciálnym papierovým krycím obalom, ktorý imitoval vrahov špeciálny oblek a prostredníctvom digitálneho mostu sľubovala iný, intenzívnejší, multimediálny zážitok. „Digitálnosť“ tohto trileru spočívala v odkazoch na webovú stránku level26.com pri jednotlivých kapitolách, pričom po zadaní hesla, ktoré bolo na konci kapitoly, si čitateľ KNIHOVNÍK 1-2/2013

mohol skonfrontovať svoju predstavu časti deja s približne 3 minútovým videoklipom (v pôvodnom anglickom znení). Čítanie síce nadobúdalo iný rozmer, ale mňa, priznám sa, neobohatilo, odbiehanie od knižky ma skôr rozptyľovalo a limitovalo hranice mojej predstavivosti (čo sa týka brutality a zvrátenosti, moje predstavy boli našťastie len slabým odvarom klipov). V súčasnosti toto premostenie funguje už bez hesiel a nutnej registrácie na stránke, klipy sú prístupné na youtube. Ďalším románom, ktorý prišiel na trh s veľkou reklamou bol aj román Apokalypsa, ktorý bol uvedený na 12

trh v klasickej i digitálnej verzii v januári 2013 s prívlastkom prvý digitálny román s revolučným čítaním s doplnením, že sa jedná o knihu pre tablety a vybrané smartphony (to vybrané pri smartpfonoch je dosť podstatné, zoznam či je formát podporovaný si treba overiť pred zakúpením verzie, vývojári snáď zoznam podporovaných rozšírili).

Play, ďalšie kapitoly za poplatok. Cena sa pohybuje okolo 15 € - podobne ako u tlačenej verzie. Môžem skonštatovať, že digitálne čítanie som vyskúšala zo zvedavosti a ostanem pri čítaní klasickej knihy bez „ďalšieho rozmeru“. Z tých dvoch kníh si vlastne pamätám práve tú digitálnu skúsenosť a nie knihu ako takú. Beletriu čítam kvôli zážitku - a ten si zrežírujem radšej sama. Reakcie a hodnotenia čitateľov na fórach sú rozličné a cítiť v nich generačné rozdiely. Mnohé komentáre majú jedno spoločné - porovnávajú to s klasickou knihou a berú to ako náhradu, ktorá sa má čo najviac priblížiť pôvodnej forme. Uvidíme, čím novým nás prekvapia v budúcnosti autori, vydavatelia a napokon i samotní čitatelia.

Digitálny text je doplnený o animácie, krátke videosekvencie, zvuky a fotky, ktoré súvisia s dejom napr. rozhlasové vysielanie, zábery výbuchu či cesta do sprchy videná očami človeka, ktorý ma migrénu; a navyše i o aplikácie, pri ktorých je text zasnežený, treba si na neho posvietiť sviečkou, alebo na text kvapká krv. Prvé dve kapitoly boli stiahnuteľné zdarma z App Store alebo Google

Zdroje použitých ilustrácií (http://marianneelliott.com/2012/08/an-interview-with-batman/, J. Sfar: Malý princ)

Mgr. Eva Chmelárová Verejná knižnica Jána Bocatia

Domov je miesto hodné poznania Domov je miesto hodné poznania. Možno tak si nejeden, nejedna z nás povzdychne pri prechádzke lesom, pri pohľade na pamiatky, ktoré dennodenne míňame cestou do práce, pri „hluchej“ chvíľke, kedy sme oddaní napospas vlastným myšlienkam. Nie náhodou si za názov projektu zvolila toto krédo aj Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. KNIHOVNÍK 1-2/2013

Bohatá regionálna činnosť v kombinácii s vzácnym fondom regionálnej zbierky ju priam predurčuje upriamiť pozornosť verejnosti na duchovné i hmotné bohatstvo a krásu nášho domova, regiónu, kraja. S myšlienkou vydania publikácie s rovnomenným názvom a realizáciou atraktívnych prezentácií na školách sa knižnica prostred13

níctvom projektu uchádzala o podporu v grantovom programe Karpatskej nadácie - Otvorená knižnica 2013. Po odobrení našich zámerov komisiou a finančnou podporou zo strany nadácie už nič nebránilo realizácii cieľov, medzi ktoré patrila i snaha poskytnúť atraktívnu službu nielen v knižničných priestoroch s obsahovým zameraním na poznávanie regiónu a budovanie lokálpatriotizmu.

v Slanských vrchoch, Moldavskú jaskyňu i Moldavu nad Bodvou a Seniansky reformovaný ranogotický kostol. V nadväznosti na literárne spracovanie príbehov a štúdií bol vytvorený fotografický materiál daných lokalít, ktorý sa stal základným obrazovým materiálom powerpointových prezentácií. Po vydaní publikácie a zhotovení prezentácií „vyrazili“ autori mimo knižnice, odovzdať posolstvo minulosti školákom v rámci hodín dejepisu a regionálnych dejín. Celkovo sedemkrát odprezentovali svoju publikáciu na Základnej škole Park Angelinum Košice, ZŠ Družicová Košice a ZŠ v Seni. Na hodinách zároveň záujemcom rozdali publikáciu. Ako sami podotkli, neraz boli záujmom mladých prekvapení. Svedčí to teda o fakte, že regionálna história dokáže zaujať, ak sa zvolí prijateľná forma reflektujúca záujmy žiakov. Súčasťou projektu bolo aj obohatenie našej regionálnej zbierky o knižné tituly. Vďaka Karpatskej nadácii tak knižnica mohla zadovážiť 53 knižničných titulov, ktoré sa venujú dejinám a reáliám nášho regiónu. V závere projektu sme publikáciu predstavili aj širokej verejnosti na jej verejnej prezentácii 6. novembra 2013 v priestoroch knižnice na Hlavnej 48. Okrem autorov sa jej zúčastnila aj „krstná mama“ - riaditeľka Karpatskej nadácie PhDr. Laura Dittel. Ukážky z diela prítomným umelecky predniesol pán Milan Kolcún. Projekt Domov je miesto hodné poznania sme koncipovali ako trvalo udržateľný. Veríme, že sa nám aj

Partnerom projektu bola literárna spoločnosť Pravé orechové, ktorá sa okrem iného venuje aj spracovávaniu regionálnych dejín v atraktívnej poviedkovej forme vo svojich publikáciách. Dvojica autorov Mgr. Štefan Kolivoško a Slavomír Szabó sa podujala vytvoriť publikáciu obsahujúcu tri regionálne historické príbehy, ktorých dejinné pozadie bolo doplnené tromi historickými štúdiami. Obsah knihy tvoria tieto príbehy – Päť vyznaní Perúna, ktorého historické pozadie vykresľuje štúdia s názvom Avari a Slovania, poviedka Tma a chlieb so štúdiou venovanou príchodu Tatárov na naše územie a Posledné zvonenie, ktorého dejinné súvislosti ozrejmuje štúdia venovaná tureckému nebezpečenstvu. Príbehy sa viažu na lokality v okrese Košice-okolie – jazero Izra KNIHOVNÍK 1-2/2013

v skorej budúcnosti podarí pokračovať v našom zámere, vzbudiť u našej mládeže záujem o miesto ich života a novými atraktívnejšími formami upriamiť ich pozornosť na bohatstvo našej knižnice, kde sa nachádzajú

tisícky príbehov, k poznaniu.

ktoré

vedú

Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

Stratená kniha sa vrátila do Košíc V stredu 11. decembra 2013 sa uskutočnilo na pôde Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach v spolupráci s Dejepisným spolkom v Košiciach slávnostné uvedenie tlače Gazophylacium Decem Linguarum Europaearum apertum,… do historickej zbierky regionálneho oddelenia knižnice v Barkóczyho paláci na Hlavnej ulici 48. Sprievodným programom podujatia boli aj prednášky so zaujímavými a pútavými prezentáciami. V prvom príspevku pod názvom Košice v druhej polovici 17. storočia, načrtol jeho autor PhDr. Gabriel Szeghy pohľad na historické pozadie vývoja mesta v 17. storočí s jeho najdôležitejšími medzníkmi. V druhom príspevku O marketingovej komunikácii na konci 17. storočia, doc. PhDr. Gabriela Žibritová, PhD. z Bratislavy predstavila svoje výsledky výskumu samotnej historickej tlače Gazophylacium..., jej pôvod i význam. Po odznení odborných príspevkov nasledoval za účasti historickej spoločnosti Via Cassa slávnostný ceremoniál odovzdania a uloženia tlače do zbierky regionálneho oddelenia. Košická tlač Gazophylacium Decem Linguarum Europaearum apertum, predstavuje unikátne a zároveň málo známe dielo. Bola vydaná v KNIHOVNÍK 1-2/2013

roku 1691 v Košiciach tlačiarom Johannesom Kleinom. Jeho počtom skromná typografická činnosť je v Košiciach doložená práve v rokoch 1691 až 1694. Autorom diela bol evanjelický kňaz Christian Warmer, ktorý od roku 1691 pôsobil v Košiciach ako farár. Originálna tlač má typografickú výzdobu, je bez ilustrácií, no svojím albumovým formátom, kvalitnou tlačou a dobrou typografickou kompozíciou pôsobí elegantne, skoro luxusne. Tlač je pozoruhodná predovšetkým z obsahovej a jazykovej stránky. Jedná sa o jazykovú a konverzačnú príručku v desiatich európskych jazykoch, ktorými sú nemčina, poľština, čeština, holandčina, angličtina, latinčina, francúzština, španielčina, taliančina a maďarčina. Prvá, gramatická časť príručky je venovaná výslovnosti, skloňovaniu a časovaniu. Podstatná časť príručky je venovaná konverzácii. Tá pozostáva z ôsmych kapitol a podľa nich možno obsah tlače rozdeliť do dvoch veľkých skupín. Prvá je venovaná jedeniu, stolovaniu a cestovaniu - tam patria aj témy o hostincoch, o vstávaní, raňajkách, mestách a pod. Druhá časť sa zaoberá obchodom a peniazmi, teda kupovaním, predávaním, dlžobami a vymáhaním dlhov. 15

jiste bych wám chtěl deleji pozhowěti, ale ta welika potřeba nuti mne za wymluvneho byti. Odpoveď dlžníka: Mili přiteli, Rogie, přijal jsem vaš list, w kterem žadate, abych wam poslal ty penize, ktere jsem Vam dlužen. Což mi neni možne na ten čas učiniti, ale jich Vam pošlu na nejdele do tyho dne bez všeho protahovani neb jeden jenž mi dlužen jest slibil mi. Podľa dostupných prameňov jediný originálny exemplár na Slovensku vlastní Knižnica Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Levoči. Vďaka projektu Košického samosprávneho kraja Terra incognita bude kniha odteraz k dispozícii návštevníkom Regionálneho oddelenia knižnice vo forme kópie.

Ukážka z knihy o vymáhaní dlhov v českom jazyku: List dlžníkovi: Zwlašte mili přiteli Dawid winšuji Wám mnoho štěsti a wás prosim přatelski aby jste mi z nejbližši přiležitosti poslati tiech dwacet zlatych, ktere jste mi dlužni, neb jich jiste nyni welice potřebuji. Jednoho človeka wyplatiti kteremu jsem dlužen, kteryž mne welice sužuje, we dne i v nocy. Byť toho nebylo,

KNIHOVNÍK 1-2/2013

Mgr. Tomáš Ondrejšík Verejná knižnica Jána Bocatia

Z POLICE... alebo TIP NA KNIHU Michel Houllebecq : Mapa a územie Po románe Mapa a územie som siahla preto, že mu urobila skvelú reklamu prekladateľka Elena Krššáková na seminári o francúzskej literatúre, ktorý organizovala naša knižnica práve v čase, keď vychádzal(PT Marenčin 2011). Francúzsky autor Michel Houllebecq( mišel ulbek)s trochu zložitým menom na písanie i výslovnosť vyvoláva svojimi románmi často kontroverzné polemiky. Napriek tomu získal za tento román prestížnu Goncourtovu cenu, ale tiež uznanie kritiky a čitateľov. Čo stojí za týmto úspechom? Už samotná téma je zaujímavá, pretože ide o pokus zachytiť súčasnosť z pohľadu umenia. Hlavná postava Jed Martin zažíva úspešnú kariéru výtvarníka, no zároveň vyslovuje úvahy o poslaní umenia , ironizuje obchod s ním a praktiky médií. V protiklade jeho úspešnosti je osamelosť , telesné chátranie , frustrácia. Bezvýchodiskovosť, v ktorej sa svet ocitol, pozoruje so zúfalým znepokojením . Téma umeleckej tvorby nie je jediným námetom knihy, je skôr uhlom pohľadu alebo určitou metódou vnímania okolitého sveta. Ďalšou dejovou líniou románu je vzťah Jeda Martina k umierajúcemu otcovi, letmá a napriek tomu hlboká známosť s Houellebecqom, či vzťah k milenke Oľge. Tretia čast knihy má charakter trilleru, keď za záhadných okolnosti brutálnym spôsobom zahynie známy spisovateľ. Policajné vyšetrovanie so sebou prináša nové charaktery vyšetrovateľov, ale aj nový štýl textu a čitateľ má pocit, že začal čítať celkom inú knihu. Aj do tohto vyšetrovania neskôr zasiahne postava Jeda Martina, ktorý pri obhliadke miesta činu zistí, že zmizol jeho obraz Michel Houellebecq, spisovateľ. Posledná časť románu, Epilóg, je zas akýmsi opisom budúcnosti, vzdialenej od našich čias niekoľko desiatok rokov. Román zaujme predovšetkým náročnejšieho čitateľa, ale som presvedčená, že ani čitatelia ľahších žánrov nenechajú túto knihu nedočítanú. PhDr. Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia Slová ako kresadlo Iskra v studenej pahrebe je zbierkou esejí, ktoré dopĺňajú tri pomerne rozsiahle rozhovory (na začiatku, v strede a na konci). Tak ako v mnohých jeho doterajších dielach, ani v tomto sa autor striktne nepridržiava jednoznačného žánrového zaradenia a tak sa tu esej prelína s epištolárnou literatúrou, filozofickoestetickou reflexiou či poéziou. Poetickosť je dosiahnutá nielen metaforickým jazykom textu ako celku, ale tiež občasným využívaním formy tradičnej japon-

KNIHOVNÍK 1-2/2013

skej poézie haiku. Verše tu a tam prerušujú plynulý tok prozaických častí a zdôrazňujú lyrickú atmosféru jednotlivých úvah. Ivan Kadlečík vystupuje aj v tejto knihe ako nástojčivý moralizátor a kritik doby, v ktorej žiť znamená predovšetkým konzumovať, podľa možností čo najviac a čo najrýchlejšie. Rezolútne poukazuje na ľudskú povrchnosť, nenásytnú honbu za všetkým novým a neustálu negáciu toho, čo bolo. Takýto prístup (dnes vnímaný ako pružnosť alebo flexibilita) v konečnom dôsledku vedie k tomu, že človek napokon neguje aj sám seba. Všetky charakteristické znaky postindustriálnej spoločnosti ako morálny relativizmus, diskontinuita, neukotvenosť ukazujú na to, „že totiž žijeme v posthumánnom štádiu civilizácie, ktorá nielenže kultúru a etiku ignoruje, ale ju priam programovo a ideologicky nenávidí.“ (str. 21). Na proti tomu autor stavia rodinu, prírodu, jednoduchý život (v tom najpozitívnejšom zmysle slova), tradíciu, pravé hodnoty a mravný zákon, ktorého trvalá platnosť nemusí byť nutne záležitosťou väčšiny, pretože „večnosť mravného je nie v jeho dodržiavaní alebo ustavičnom popieraní, ale v tom, že sa vždy nájde – nepochopiteľne, nečakane, čudne – aspoň jeden, ktorý ho postojom, činom a slovom pripomenie.“ (str. 22). Veľmi dôležitým motívom, ku ktorému sa autor vo svojej tvorbe neustále vracia, a táto kniha nie je výnimkou, je motív hudby. Ako obvykle spomína svojho obľúbeného skladateľa J.S. Bacha, vzdáva uznanie slovenskému muzikantovi Andrejovi Šebanovi. V eseji s názvom Aram Chačaturjan v našej obci variuje pytagorovské poňatie hudby ako zvukovej realizácie večného poriadku sveta: „Život, existencia, bytie, teda pohyb musí zapríčiniť zvuky, vlastne hudbu, ktorá je všade. Hrá kameň, voda, oheň, vzduch, rastliny aj živočíchy. Napokon zemiak, gitara, sýkorka, človek sú z tej istej matérie ako hviezdy. Z kozmu nevyskočíme.“ (str. 50). Kadlečíkove názory a postoje netvoria ucelenú myšlienkovú koncepciu. Fragmentárnosť teda necharakterizuje iba formálnu stránku knihy, ale rovnako tak jej obsahovú náplň. To, čo však preniká každým jej slovom je úprimnosť a prežitá skúsenosť vysloveného, ktorá vyvažuje aj autorov niekedy iritujúci kazateľský tón. Mgr. Alena Zavocka Verejná knižnica Jána Bocatia

KNIHOVNÍK 1-2/2013

KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ Knižnica benediktínskeho kláštora v Melku Hľadať nevšedné zážitky s esenciou výnimočnosti ďaleko za hranicami nášho regiónu patrí už nejako k našej povahe. V dnešnom otvorenom svete našinec v nejednom prípade pozná lepšie než Oravu Karibik, čo v žiadnom prípade nemyslím ako kritiku, skôr ako konštatovanie reality. Moja tohtoročná cesta do susedného Rakúska sa začala kratšou zastávkou v nádhernom kraji, vzdialenosť ktorého od Bratislavy trefne vystihuje známe slovné spojenie „čo by kameňom dohodil“ a ktorý si ma svojou malebnosťou podmanil hneď prvým dotykom. Jedná sa o dolnorakúsky región Wachau - úzky pás pobrežia Dunaja medzi mestami Krems a Melk, vďaka svojmu prírodnému a kultúrnemu bohatstvu zapísaný do zoznamu UNESCO. Dunaj tu preteká úrodnými údoliami , lemujú ho vzorne udržiavané vinice a útulné vinárske dedinky , strmé brehy rieky korunujú stredoveké pevnosti, hrady a opevnené benediktínske kláštory. K rozmachu benediktínskeho rádu na území dnešného Rakúska došlo v 11. storočí za vlády rodu Babenbergovcov , pre ktorých sa tiché prostredie kláštorov stalo miestom zaznamenávania ich narastajúceho hospodárskeho a politického vplyvu. Väčšina veľkolepo navrhnutých kláštorných budov prešla v neskorších obdobiach barokizujúcimi úpravami , no zachovalo sa v nich to najvzácnejšie - vnútorná

KNIHOVNÍK 1-2/2013

výzdoba veľkej umeleckej hodnoty a úchvatné knižnice, uchovávajúce jedinečné historické písomnosti. V kraji Wachau sa v okruhu niekoľko desiatok kilometrov nachádzajú tri takéto bašty vzdelanosti - kláštory St. Paul im Lavanttal, Göttweig a určite najznámejší Melk.

V majestátnom komplexe budov benediktínskeho kláštora v Melku bola knižnica po kostole druhým najdôležitejším miestom, o čom svedčí nie len jej poloha (je umiestnená medzi terasou s výhľadom na Dunaj a kláštorným chrámom), ale i pozornosť, aká bola venovaná jej interiéru. Hlavnej miestnosti dominuje jasnými farbami hýriaca stropná freska rakúskeho barokového maliara Paula Trogera, centrom ktorej je ženská postava so symbolmi viery v rukách. Obklopujú ju štyri skupinky anjelov, predstavujúce základné cnosti – múdrosť, spravodlivosť, odvahu a striedmosť. V rohoch dvojposchodovej sály, doslova vystlanej starobylými policami so vzácnymi zväzkami kníh, sú umiestnené drevené plastiky, symbolizujúce fakulty 19

teológie, filozofie, medicíny a práva. Z celkového fondu 100 000 dokumentov sa v hlavnej sále knižnice nachádza 16 000 najvzácnejších, podľa tém zoradených zväzkov. Unikátnymi rokokovými dverami sa prechádza do malej vstupnej knižnice s ďalšou freskou P. Trogera na strope (alegória vedy) a novšími knihami z 19. storočia. Na prvom poschodí knižnice sa nachádzajú dve barokové sály na čítanie resp. študovne, ku ktorým vedie točité schodište. Táto časť je však v súčasnosti pre verejnosť uzavretá. Najstarší z celkového poštu 1800 tu uložených rukopisov pochádza z 9. storočia. Jedná sa o prepis diela teológa a historika Beda Venerablis /673-735/, ktorý je považovaný za praotca anglosaskej vedy s veľmi širokým okruhom záujmov od výkladov biblie cez prírodné vedy a hudbu až po literatúru. Väčšina rukopisov z obdobia prvého rozkvetu kláštorného života v rokoch 11401250 má prísne náboženský charakter (prepisy komentárov k životu svätých, noriem benediktínskeho rádu ap. ). Napriek tomu bol v tomto období Melk nepochybne i dôležitým centrom nemeckej stredovekej literatúry, o čom svedčí slávna zbierka stredovekej poézie Melk Lieder von der Jungfrau Maria. Ďalšou zaujímavosťou je rukopis Leben von Jesus istej Lady Ava taktiež z 9. storočia, ktorý je považovaný za prvé známe nemecké literárne dielo napísané ženou. Dve tretiny rukopisov pochádzajú z obdobia reformy benediktínskeho rádu v 15. storočí, kedy sa život sv. Benedikta stal znovuobKNIHOVNÍK 1-2/2013

javeným námetom a tak sa medzi ich autormi nájdu i absolventi a profesori Viedenskej univerzity. Zatiaľ posledným prírastkom rukopisnej kláštornej zbierky je fragment prepisu Nibelungenlied z 13. storočia, objavený na obrube iného neskorostredovekého manuskriptu. Obdobie kultivovania rukopisectva sa v Melku skončilo začiatkom 18. storočia, kedy tu vznikli posledné nádherné príklady tohto filigránskeho umenia. Kláštorná knižnica vlastní okrem rukopisov 750 inkunábulí, 1700 diel zo 16. storočia, 4500 diel zo 17. storočia a 18 000 zväzkov z 18. storočia. Návštevu kláštorného komplexu v Melku možno vrelo odporučiť ľuďom rôzneho zamerania. Pre knihovníka je vrcholom jeho prehliadky určite historická knižnica, ktorá však natoľko zapadá do kultúrou presiaknutej atmosféry komplexu, že mi nedá nespomenúť i jej ďalšie stránky. Vďaka každoročnému jarnému festivalu barokovej hudby i množstvu ďalších koncertov si tu na svoje príde i milovník hudby. Vidieť a počuť koncert z tvorby majstra renesančnej polyfónie Gesualda da Venosu v podaní špičkového vokálneho súboru Hilliard ensemble navyše pod kupolou kláštorného chrámu ako sa to podarilo mne patrí naozaj k nezabudnuteľným zážitkom. Veľmi príjemná je i prechádzka v kláštornej záhrade, či posedenie v jednej z niekoľkých kaviarní, ponúkajúcich miestnu cukrársku špecialitu - tortu Koloman. Kult sv. Kolomana, ktorému je v Rakúsku i Bavorku zasvätených pomerne veľa kostolov, má 20

korene hlboko v histórii. Podľa povesti bol Koloman synom írskeho kráľa, ktorý na svojej púti do Jeruzalema prechádzal i územím dnešného Rakúska. Tu bol zajatý a keďže ho považovali za špióna i odsúdený a v roku 1012 umučený. Po jeho smrti sa udialo niekoľko zázrakov a nevysvetliteľných udalostí a tak bol následne vyhlásený za svätca. Keďže sv. Koloman je patrónom mesta i kláštora Melk, každý rok 13.

októbra sa tu konajú slávnosti, sprevádzané kultúrnymi podujatiami i mestským trhom. Ostáva už len naplánovať si návštevu „blízkeho“ Melku v tom správnom čase a vychutnať si niektorú z mnohých možností kultúrneho vyžitia, ktoré toto dolnorakúske päťtisícové mestečko ponúka. Ľudmila Katová Verejná knižnica Jána Bocatia

O knihe, čítaní a digitalizácii V súčasnom období je okolo čítania veľa problémov: už nie je otázkou to, čo ľudia čítajú, ale skôr to, či vôbec čítajú. Najväčšou výzvou pre knižnice sa stáva digitalizácia, ktorá dáva veľa možností, ale aj veľa povinností, ktoré s tým súvisia. V priestoroch knižníc, ktoré doteraz boli zaplnené iba policami a knihami, sa objavuje stále viac počítačov, nové nosiče informácií. Táto nová technológia si však vyžaduje aj nový spôsob myslenia, byť inovatívny a byť pripravený na tieto nové výzvy. Aj týmto otázkam sa venovala dvojdňová odborná konferencia s názvom Digitalizácia knižnici. Konala sa v dňoch 28.-29. októbra 2013 v Miškovci, v Župnej a mestskej knižnici Františka II. Rákócziho. Zúčastnili sa jej aj traja knihovníci z Verejnej knižnice J. Bocatia v Košiciach, ako aj dve knihovníčky z Mestskej knižnice v Moldave nad Bodvou. Na stretnutí boli prítomní aj knihovníci z jednoKNIHOVNÍK 1-2/2013

tlivých univerzitných i verejných knižníc zo Zakarpatskej oblasti a Sedmohradska. Prvý deň prednášal László Drótos, knihovník - informatik, jeden z tvorcov Maďarskej elektronickej knižnice zo Štátnej Széchenyiho knižnice. Venoval sa problematike digitalizácie ako takej – virtuálnym knižniciam, úlohám knižníc na poli zdigitalizovaných zbierok, spôsobom digitalizácie. Druhý deň dr. Pál Kerekes, vysokoškolský pedagóg, informatik, predstavil súčasné miesto e-knihy v Maďarsku i v zahraničí parafrázovaním Hamletovskej otázky: „To read or not to read e-book?“ [Čítať alebo nečítať e-knihu?] Hovorilo sa o predajcoch elektronických kníh, o serveroch, ktoré poskytujú e-knihy zadarmo k legálnemu stiahnutiu, taktiež sa zaoberal aj otázkou autorských práv týkajúcich sa vydávania a šírenia e-kníh. Rezonovali termíny ako reader, Kindle, ePub, iPad, DRM, QR-kód. Veľmi cenné boli aj 21

praktické ukážky rôznych typov čítačiek, tabletov a diskusie o ich možnostiach využitia v knižniciach. Bola prezentovaná aj stručná príručka lektora Sprievodca e-knihou. Malá encyklopédia elektronickej knihy. [E-book kalauz. Az elektronikus könyv kisenciklopédiája ]. V mori chýbajúcich informácií alebo poloprávd sa nájdu aj takí, ktorí hneď pochovávajú klasickú knihu. Ale netreba sa zľaknúť. Autor sa v nej pokúša nájsť miesto e-knihe v kultúre čítania, prezentuje jej klady a zápory a dá veľa užitočných informácií k čítaniu elektronických kníh. Po týchto odborných príspevkoch sme mali možnosť aj navzájom si vymeniť praktické skúsenosti z rôznych oblastí našej každodennej knižničnej práce.

Vytváranie digitálnych zbierok, možnosti, aké v sebe skrývajú eknihy, to všetko sú perspektívy, ktoré sa núkajú aj našim knižniciam. No zdá sa, že milovníka klasickej papierovej knihy ťažko presvedčiť o opaku. Tak či onak, nemali by sme zabúdať, že: „Najhoršie zo všetkého je nechať zomrieť knihy v zanedbaných, spustnutých a ľuďmi zabudnutých knižniciach“ (Umberto Eco). Mgr. Gabriela Nagyová Verejná knižnica Jána Bocatia

KNIHOVNÍK 1-2/2013

KOŠICKÝ LITERÁRNY KLUB Rozhovor s Michaelou Horniakovou Michaela Horniaková sa narodila v Košiciach. Má osemnásť rokov. Je študentkou tretieho ročníka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského. Písaniu poézie aj prózy sa venuje od útleho detstva. Ešte na základnej škole publikovala svoje texty v školskom časopise. V tom istom období sa v rámci súťaže Samkova studnička umiestnila na druhom mieste. prvé stretnutie s literatúrou. Rozprávky mi čítala pred spaním už v dobe, keď som im ešte vôbec nerozumela. Neskôr som si začala čítať sama a vtedy sa toho ujal dedko, keď mi priblížil svet fantasy. Na prvom stupni som písala krátke básničky o veciach, ktoré ma obklopovali, na druhom som rozpísala prvý román a pár krátkych poviedok. Dosť ma vtedy podporovala moja učiteľka slovenčiny a zhruba od tej doby sa ma písanie drží neprestajne.

 Miša, dnes sa za „exota“ považuje už ten, kto číta. A čo ešte len niekto, kto píše... Ako vníma Tvoje okolie fakt, že sa takto realizuješ? Vedia o tom vôbec?  Určite sa nehanbím za to, že čítam a už vôbec nie za písanie. Ľudia s týmto názorom ma nezaujímajú, skôr ich považujem za obmedzených. A čo sa týka písania... Mamka sa ma snaží podporovať zo všetkých síl, dedko si rád prečíta takmer akékoľvek literárne dielo a kamaráti to berú pozitívne ako nejakú zaujímavosť na spestrenie.

 Si prozaička aj poetka. Je Ti niektorý z týchto spôsobov vyjadrenia predsa len bližší?  Teda v tejto otázke by som sa asi nedokázala rozhodnúť. Mám také prozaicko-poetické obdobia. Jednoznačne ma však naplňujú obidva žánre.

 Čo bolo pre Teba impulzom, aby si začala písať?

 Viem o Tebe, že sa venuješ aj hre na gitaru. Čomu ešte?

 Určite musím znova spomenúť mamku, keďže sprostredkovala moje

 Občas maľujem, mám dvoch psov, ktorý vyžadujú moju spoloč-

KNIHOVNÍK 1-2/2013

nosť a študujem na jednom košickom gymnáziu.

díš svoju generáciu Ty? Je to s Vami naozaj také beznádejné?

 Ako vidíš samu seba o dvadsať rokov? Ako úspešnú spisovateľku, ktorá sa písaním živí alebo Ti postačí, ak táto tvorivá práca ostane na úrovni voľno-časovej aktivity?

 Keď občas vidím ako sa niektorí ľudia, pretože to rozhodne netreba hádzať len na deti, správajú, vnímam ich viac než negatívne. Staršia generácia by sa rozhodne nemala na nič vyhovárať, keďže sú to naši rodičia a naši starí rodičia, ktorí nás vychovávali. Nie je to len o generácii. V každej dobe sa nájdu dobrí aj zlí ľudia. Medzi mladšou generáciou sa nenájde taký zlý človek, aký by sa nenašiel aj medzi tou staršou.

 Určite by bolo veľmi príjemné uživiť sa písaním a pravdupovediac by som si to aj priala, avšak začínam byť voči tejto myšlienke čoraz viac skeptická. Napriek tomu sa jej neplánujem vzdať, veď uvidíme, čo z toho ešte nakoniec bude.  Staršia generácia vníma tú mladšiu zvyčajne dosť negatívne. Ako vi-

KNIHOVNÍK 1-2/2013

Zhovárala sa Mgr. Alena Zavocka Verejná knižnica Jána Bocatia

Z NÁŠHO REGIÓNU Nemecká literatúra vo fonde regionálneho oddelenia Fond regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach tvoria popri latinských, slovenských a maďarských knižničných dokumentoch aj knihy písané v nemeckom jazyku. Predstavujú významnú a neoddeliteľnú súčasť regionálnej zbierky. Odzrkadľujú nielen multietnickosť, ale aj bohatú minulosť knižnej kultúry Košíc.

gand (14), Ludwig Ries (6), Ellinger (5), Landerer (2), Adolf Mauer (1), Pannonia (1), neuvedené (4). Z tematického hľadiska je charakteristická značná rôznorodosť a pestrosť. Nájdeme v nich diela tak z humanitných (história, teológia, právo, krásna literatúra, filozofia) ako aj z prírodných vedných odborov (medicína, matematika, geografia, prírodoveda). Niektoré ponúkajú bohaté informácie ku regionálnym dejinám Košíc a okolia. Patrí k nim napr. kronikárska práca o Košiciach od Jána Platha Kaschauer Chronik (1860), ďalej publikácia o popise prác reštaurovania Dómu sv. Alžbety z roku 1876 pod názvom Der Kaschauer Dom und die RestaurationsArbeiten. Z tohto pohľadu zaujme tiež dielo od dvojice C. Szepesházy I. C. Thiele, Neuester Wegweiser durch das Königreich Ungarn, und nach allen angränzenden Ländern z roku 1827, obsahujúce popis minerálnych a liečivých prameňov a kúpeľov Uhorska, Sedmohradska, Chorvátska a Slavónska, vrátane Košíc, Bankova, Herlian a Rudníka. Približne polovica z týchto tlačí pochádza z fondu bývalej knižnice Právnickej akadémie v Košiciach, zvyšok z rôznych inštitúcií a spolkov (Kassai Polgári Társaskör), antikvariátov (Kultúra v Košiciach) i zo súkromných zbierok (M. Pauer, J. Lentz, O. Wigand, dr. Molnár, C. Spielman, E. Deil, G. Kuszka).

Najstaršie tlače v nemeckom jazyku Najstaršia nemecká tlač fondu pochádza z roku 1689 a bola vydaná v Levoči. Jedná sa o dielo levočského evanjelického učiteľa Jonáša Bubenku, Arithmeticae Vulgaris Nucleus, Das ist: Arithmetischer Kern Oder: Der gemeinen Rechen-Kunst, (...). Titul sa zachoval v dvoch exemplároch. Podľa posesorských údajov pochádzajú z bývalej knižnice Právnickej akadémie v Košiciach a zo súkromnej zbierky Teodora Seltenreicha. Z 18. storočia pochádza ďalších 7 nemeckých tlačí, ktoré už boli vydané v Košiciach. Sú to prevažne práce teologického zamerania. Najväčšie zastúpenie majú nemecké košické tlače z obdobia 19. storočia. Celkovo je ich 82 v 78 rôznych tituloch vrátane 8 príväzkov a 14 tzv. príležitostných tlačí. Viac ako polovica z nich je produktom košických kníhtlačiarov rodiny Werferovcov (49). Ostatné typografické dielne sú už zastúpené v menšom počte: WiKNIHOVNÍK 1-2/2013

Staré knižné kalendáre Spomedzi 17 rôznych titulov knižných kalendárov je päť v nemeckom jazyku. Vo všetkých prípadoch sa jedná o košické tlače. Najstaršia z nich pod názvom Neu eingerichteter allgemeiner Schreib-Kalender z roku 1819 vyšla v tlačiarni Otta Wiganda. Zvyšné štyri tituly kalendárov boli vydané košickými kníhtlačiarmi rodiny Werferovcov v rokoch 1826 až 1892. Z nich najhodnotnejší, ale i najobjemnejší je Der vaterländische Pilger von und für Ungarn und Siebenbürgen. Bol určený predovšetkým pre náročnejších čitateľov z radov mešťanov a úradníkov. Popri klasickej kalendárnej časti obsahuje články z dejín Uhorska, zo svetových dejín, vlastivedy, národopisu i prírodných vied. Nechýbajú ani biografie významných osobností, praktické rady pre domácnosť i poľnohospodárstvo, či súbory informačných materiálov každodennej potreby (cestovné poriadky, jarmoky). Viaceré články majú nemecký pôvod čo naznačuje, že ich zostavovateľ preberal aj zo zahraničných zdrojov. Stabilnou súčasťou jednotlivých ročníkov kalendára sú kameňotlačové obrázkové prílohy, umiestnené ako frontispice pred titulný list. Tematicky nadväzujú na niektoré príspevky v textovej časti kalendára. Vo fonde sa nachádza celkovo 15 ročníkov z uvedeného titulu z rokov 1832 až 1847. Menej náročnejší obsah má ďalší kalendár Neuer gemeinnütziger und erheiternder Vaterländischer HausKalender. Z tohto titulu bolo v rokoch 1826 – 1854 a 1856 KNIHOVNÍK 1-2/2013

v Košiciach vydaných celkovo 31 ročníkov. Koncom 19. storočia vydávala tlačiareň Karla Werfera novú sériu nemeckých i maďarských kalendárov, ktoré však mali skôr regionálny než celouhorský význam. Jedným z nich bol aj kalendár Neu eingerichteter gemeinnütziger, unterhaltender, illustrirter Schreib- und Familien Kalender z rokov 1890 a 1892. Zbierka beletrie Eugena Deila Beletristické diela košického básnika a právnika Eugena Deila tvoria síce len nepatrnú, ale o to zaujímavejšiu a cennú súčasť fondu regionálneho oddelenia. Košický rodák Eugen Deil (nar.16.9.1846) sa popri aktívnej účasti v hospodárskom a obchodnom živote mesta Košíc venoval aj redakčnej a publikačnej činnosti v rámci rôznych košických novín (Kaschauer Zeitung, Pannonia, Abauj-Kassai Közlöny). Ako básnik sa prejavil zvlášť na stránkach nemeckej tlače. Približne 20 básnických zbierok vyšlo v menšom náklade aj knižne. Keďže neboli určené pre knižný obchod, oficiálna maďarská národná bibliografia ich nezaregistrovala. Knižnica uchováva spolu 11 samostatných zväzkov básnických zbierok E. Deila, z toho 8 rôznych titulov. Získala ich kúpou od košického antikvariátu Kultúra v roku 1930. Keďže jedna z tlačí z roku 1895 obsahuje vlastnoručné venovanie priateľovi Adolfovi Mauerovi s podpisom E. Deila môžeme usudzovať, že niektoré knihy patrili pôvodne samotnému autorovi. 26

Eperjeser Kundschafts-Blatt). Časopis zameraný pôvodne na hospodársky život celého východného Slovenska sa postupne premieňal na spoločensko-hospodársky a kultúrny nemecký týždenník, čiastočne s maďarským textom (od roku 1842 pod maď.-nem. názvom KassaEperjesi értesítő – KaschauerEperjeser Kundschafts-Blatt). Fond uchováva dva kompletné ročníky (1858 a 1865) a niekoľko čísel z rokov 1842, 1854, 1860, 1861. Z druhej polovice 19. storočia a zo začiatku 20. storočia pochádza tiež niekoľko ročníkov denníka Pannonia (1893, 1895) a Kaschauer Zeitung (1891, 1893, 1894, 1901).

Jeho prvá zbierka poézie vyšla v roku 1864 v košickej tlačiarni Karola Werfera pod názvom Jugendklänge. Obsahuje 43 básní, ktoré autor venoval svojej matke. Ostatné básnické zbierky boli vydané buď spomínaným Werferom, alebo kníhtlačiarom Ludwigom Riesom v rokoch 1865 až 1895. Deil písal svoje básne v tradičnej veršovanej forme s bohatou slovnou zásobou nemeckého jazyka. Medzi ústrednými motívmi jeho tvorby nájdeme, lásku k žene, prírode atď. Nemecké periodiká K najstarším zachovaným nemeckým periodikám vydávaným na území mesta patria prvé dva ročníky spoločensko-kultúrneho týždenníka Der Bote von und für Ungern z rokov 1833-1834. Boli vydávané Jurajom Wigandom v tlačiarni Karla Werfera. Význam článkov uverejnených v časopise presahoval rámec východného Slovenska. Nájdeme v nich napr. úryvky z Kollárovej Slávy dcéry v nemeckom preklade Jozefa Wenziga alebo voľný nemecký preklad slovenskej básne Kolo Tatier čierňava a pod. Periodikum zaniklo v roku 1835. V roku 1838 začal Karol Werfer vydávať v Košiciach nový inzertný týždenník pod názvom Das Kaschauer Kundschafts-Blatt (od roku 1839 pod názvom Kaschau-

KNIHOVNÍK 1-2/2013

Použitá literatúra: Bibliografia inorečových novín a časopisov na Slovensku do roku 1918. Potemra, Michal (zost.). Martin : Matica slovenská, 1963, s. 4243. Bibliografia slovenských a inorečových kalendárov. 17011965. Martin : Matica slovenská, 1984, s. 53 – 59. Mihóková, Mária: Slovník košických osobností. 1848-1918. Košice : Štátna vedecká knižnica, 1995, s. 8485. Mgr. Tomáš Ondrejšík Verejná knižnica Jána Bocatia

ZO SPOLKOVÉHO ŽIVOTA Na výlete, v Kulturparku, na ostrove... Vo štvrtok 19. septembra 2013 sa členky a členovia Krajskej pobočky Spolku slovenských knihovníkov vybrali na výlet do neďalekého Jasova. Počasie nám príliš neprialo, pretože vodou presýtené oblaky vyzerali, že každú chvíľu ovlažia poznaniachtivých knihovníkov. To však na nálade nikomu neubralo, práve naopak. Cieľom našej „výpravy“, ktorá sa nesie zakaždým v duchu - Spoznajme sa navzájom, bola návšteva knižnice tunajšieho Kláštora rádu premonštrátov. Vzácna knižnica vo svojej histórii siaha až do druhej polovice 13. storočia, kedy sa datuje jej vznik. Tunajšiu podobu však nadobudla až v 19. storočí. Zaujímavosti z histórie knižnice, vzácne zbierky predstavil a aj na „knihovnícke“ otázky ochotne odpovedal správca knižnice o. Albert Ivan Petreje. Ten nás okrem knižnice zaviedol do kláštorného kostola sv. Jána Krstiteľa, ktorý je umeleckým skvostom neskorobarokového a rokokového umenia na Slovensku. Kroky knihovníkov brázdili aj interiér kláštorného komplexu. Ich obdivu boli vystavené zbierky z rôznych oblastí poznania, ktoré reflektovali snahu tohto rádu v úsilí o rozvoj vzdelanosti. Komu nestačili krásy umelecké, mohol pokračovať v poznávaní krás prírodných návštevou tunajšej jaskyne. Niektorí, ktorým sa nechcelo ponevierať podzemnými chodbami, sa vybrali KNIHOVNÍK 1-2/2013

s vidinou hubárskeho úlovku do tunajších lesov. V miestnom podniku sme si ako jedna rodina – knihovnícka rodina, zasadli k obedu. Prebiehali družné debaty a obvyklé spoznávanie kolegov a kolegýň z rôznych knižníc. Ďalším bodom programu už zostal iba šťastlivý návrat domov.

O dva mesiace po výlete, 21. novembra 2013, sme sa stretli na Krajskej konferencii Spolku slovenských knihovníkov, krajskej pobočky Košice. Hostila nás Knižnica pre mládež mesta Košice a mali sme tak možnosť prezrieť si nové priestory knižnice v Kasárňach/Kulturparku. Na konferencii bola prezentovaná správa o činnosti a hospodárení KP SSK za obdobie 2010 - 2013, prednesený a prijatý Etický kódex IFLA pre knihovníkov a informačných pracovníkov. Na konferencii sa uskutočnili aj voľby členov výboru KP SSK v Košiciach pre nadchádzajúce obdobie. Predsedom Spolku slovenských knihovníkov KP Košice sa stal Ján Šimko a členkami výboru Mgr. Iveta Kyselová, Ing. Vierka 28

Nagyová, PhDr. Kamila Prextová a Ing. Eva Matušovičová. Kandidátkou na predsedníčku spolku na celoslovenskú konferenciu za našu pobočku bola zvolená Ing. Silvia Štasselová. Po voľbách zazneli zaujímavé prednášky na tému - Budovy a priestory knižníc na Slovensku a vo svete, Architektúra knižníc - zásady navrhovania priestorov a úspešné príklady z praxe, ktoré predniesla predsedníčka SSK Ing. Silvia Stasselová. Poslednou spoločenskou akciou pre členov a členky nášho bolo pravidelné koncoročné predvianočné stretnutie. Tentoraz sa knihovníci zišli 18. decembra 2013 v novej prístavbe Verejnej knižnice Jána Bocatia na Hviezdoslavovej ulici. V úvode prítomných privítala riaditeľka knižnice Dr. Klára Kernerová, ktorá im predstavila novovybudovaný Ostrov kultúry. Aby sa sviatočná

KNIHOVNÍK 1-2/2013

chvíľa stala sviatočnejšou nemôže chýbať pieseň. Tými vianočnými nám spríjemnili atmosféru študentky konzervatória na Exnárovej ulici v Košiciach. Bolo nutné sa ujať slova a tak to ako na novozvolenom predsedovi, ostalo na mne. Po privítaní prítomných aj v mene spolku som mal milú povinnosť poďakovať sa Dr. Štefánii Petercovej za jej dlhoročnú prácu v pozícii predsedníčky krajskej pobočky SSK a Dr. Zuzke Babicovej za prácu vo výbore krajskej pobočky. Príjemná atmosféra sa niesla aj v nasledujúcich chvíľach, ktoré jednoducho voláme „voľným programom“ - knihovnícke debaty, ochutnávky chutných vianočných sladkostí šikovných knihovníčok a nakoniec úprimné vinšovanie príjemných Vianoc. Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

Redakcia Knihovníka sa obracia na svojich nádejných prispievateľov, aby svoje príspevky, pokiaľ je možné, zasielali na adresu simko@vkjb.sk Vopred ďakujeme

ISSN: Evid. č. MKSR: Ročník: Číslo: Vydala:

1337-9356 3621/09 35/ 2013 1-2 Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach

Adresa: Kontakty: Zodpovedná redaktorka: Redakčná rada:

Hlavná 48, 042 61 Košice 055/6223291, www.vkjb.sk, e-mail: vkjb@vkjb.sk PhDr. Klára Kernerová Ján Šimko (výkonný redaktor), Ľudmila Katová, Mgr. Alena Zavocka, Mgr. Ivana Tomčíková (MD) Ján Šimko, Ľudmila Katová Text neprešiel odbornou jazykovou úpravou

Redakčná úprava:

kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja