Mediálna výchova v škole
37
Mediálna výchova vo vyučovaní materinského jazyka – námet projektového vyučovania pre 5. ročník ZŠ Mária Moravčíková, Fakulta masmediálnej komunikácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava Anotácia: Príspevok predstavuje tematický námet projektového vyučovania so zameraním na slovenský jazyk a mediálnu výchovu. Cieľom je nácvik schopnosti správne vyslovovať, rozvoj slovnej zásoby, komunikačné situácie v procese praktickej prípravy rozhlasového príspevku. Príspevok je štruktúrovaný tak, aby poskytol potrebné informácie o zaradení v rámci vyučovania, o využití v rámci medzipredmetových vzťahov a o rozvíjaných kompetenciách a zručnostiach. Kľúčové slová: mediálna výchova, slovenský jazyk a literatúra, projektové vyučovanie.
Základné informácie Téma projektu: Výslovnosť, druhy a spôsoby komunikácie, slovná zásoba prostredníctvom rozhlasového vysielania Názov projektu: Rádio SCOOL Časové rozloženie: 10 vyučovacích hodín (vo forme spoločných diskusií, prezentácií a konzultácií so spolužiakmi aj s učiteľom, nadväzujú na samostatnú prácu doma, môžu byť súčasťou vyučovania alebo krúžkov, mali by byť rovnomerne rozdelené počas celého trvania samostatnej práce), 1 mesiac individuálna práca žiaka Odporúčaný ročník: 5. ročník ZŠ Okruh: slovenský jazyk a literatúra, slohová výchova Cieľ: správne vyslovovať, rozvoj slovnej zásoby, komunikačné situácie v praktickom cvičení, rozhlasový príspevok Kompetencie a zručnosti: - Lexikálna rovina: zručnosť vyjadrovať sa a realizovať prostredníctvom vhodne zvolených slov, zručnosť rozlišovať jednotlivé prvky slovnej zásoby (rozvrstvenie SZ). - Fonetická rovina: zručnosť verejnej prezentácie textu. - Štylistická rovina: zručnosť čítať text s porozumením (vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z rôznych prameňov). Použité metódy a postupy: brainstorming, samostatná práca žiakov, vzájomné hodnotenie, rozhovor, prezentácia, porovnávanie, nácvik. Pomôcky: noviny, časopisy, ukážky rozhlasových relácií, prepis relácií, diktafón. Metodické usmernenia a návrhy Námet pracuje s dvomi vzájomne prepojenými a kompatibilnými časťami – vyučovacie hodiny a samostatná práca žiakov. Napriek dôležitosti samostatnej práce je podstatná aj komunikácia žiaka s učiteľom a so spolužiakmi. Učiteľ má vo všetkých fázach koordinovať prácu žiakov a poskytovať im dostatočný priestor pre vyjadrenie názoru a komunikáciu. Má žiakov usmerňovať, navigovať správnym smerom a nenásilným spôsobom ich upozorňovať na vedomosti, ktoré pri samostatnej práci využívajú. Vyvrcholením vyučovania je síce záverečný výstup, ale rovnako podstatná je aj diskusia v priebehu realizácie projektu. Ide teda o spojenie dvoch spôsobov využitia mediálnej výchovy – learning by doing (rozhlasová relácia) a kritickohermeneutická vetva mediálnej výchovy (kritická reflexia počas diskusií).
Výstup projektového vyučovania môže mať niekoľko podôb: výsledná triedna rozhlasová relácia, príspevky do školského rozhlasu alebo do regionálneho periodika, webová stránka. Učiteľ môže projektový výstup prispôsobiť svojim možnostiam a cieľom, ale aj schopnostiam detí a technickým možnostiam. Cvičenia je možné kombinovať či meniť. Veľmi vhodnou možnosťou je spolupráca s vyššími ročníkmi či zapojenie celej školy do procesu tvorby školského rozhlasového vysielania. Ďalšou možnosťou je aj súťaž, napríklad medzi triedami alebo s partnerskou školou. Program vyučovania by mal byť rozdelený na 10 spoločných stretnutí, na ktorých sa deti dozvedia základné informácie a postupne pracujú na svojich príspevkoch, ktoré na stretnutiach hodnotia a vylepšujú. Posledné stretnutie je súťaž s vyhodnotením. Veľmi dobrou súčasťou programu môže byť aj návšteva rádia, televízie, tlačeného periodika či tlačiarne. Prípravné úlohy majú žiakov motivovať a poskytnúť im dostatočné množstvo informácií a priestoru na otázky a diskusiu s učiteľom a so spolužiakmi. Projektové vyučovanie sa môže spojiť s podobným projektom na vyššom stupni, čím sa zvýši spolupráca medzi staršími a mladšími žiakmi. Prípravné úlohy 1. Skupinový brainstorming: Počúvaš rádio? Ako často? Máš obľúbenú rozhlasovú stanicu a reláciu? Akú? V čom sa rádio líši od novín a televízie? Čo je dôležité pre rozhlasového moderátora? Ako by mali rozprávať moderátori v rádiu? Čo sú to slangové slová? Kde či kedy nie je vhodné používať slangové slová? Pozn. Odpovede, nápady a skúsenosti zapisuje učiteľ na tabuľu. 2. Nájdi v novinách a časopisoch, prípadne v knihe slangové slová a citovo zafarbené slová. Pozn. Táto úloha je najvhodnejšia ako domáca. Najdôležitejšia je následná diskusia v škole. 3. Vypočujte si niekoľko relácií z rôznych rozhlasových staníc. Diskutujte o týchto otázkach: Boli relácie zaujímavé? Aký bol moderátor? Ako sa vyjadroval, čo hovoril zrozumiteľne a čo nie? Všimli ste si v jeho prejave nejaké chyby? 4. Žiaci dostanú pripravený prepis relácie a majú v ňom
www.rozhlady.pedagog.sk