16
PEDAGOGICKÉ ROZHĽADY 4-5/2013
Tab. 2 Súčasné smerovanie v mediálnej výchove a jeho prienik so zásadami a metódami rozvoja kritického myslenia
Kategórie
Vzťah učiteľa k žiakovi
Vzťah k učivu
Vzťah učiteľa k sebe
Súčasné smerovanie v mediálnej výchove
Zásady a metódy rozvoja kritického myslenia
Mediálna výchova sa dnes už nestavia do opozície voči každodenným skúsenostiam študentov s médiami. Skôr sa ich usiluje podnecovať, aby využili médiá na svoje vlastné kultúrne sebavyjadrenie. Vychádza z perspektívy študenta, stavia už na jeho existujúcom poznaní a skúsenostiach s médiami, a nie na zámeroch a autoritatívnych inštrukciách učiteľa. Mediálna výchova sa nechápe ako ochrana, ale ako príprava. Nemá byť náukou o médiách. Žiakom sa neadresujú odporúčania, aby si namiesto sledovania médií našli iné aktivity, ale aby boli pri kontakte s médiami informovaní a rozhodovali sa vo svojom vlastnom záujme. U žiakov sa rozvíja schopnosť pristupovať, analyzovať a vyhodnocovať informácie v najrozličnejších formátoch: v obrazoch, zvukoch a správach, s ktorými sú každodenne konfrontovaní a sú veľmi dôležitou súčasťou súčasnej kultúry. Učiteľ mediálnej výchovy sa nesmie uspokojiť so svojimi doterajšími vedomosťami a zručnosťami v oblasti médií. Je potrebné, aby sa neustále vzdelával, učil sa práci s výdobytkami modernej techniky a digitálneho sveta, aby bol študentom rovnocenným partnerom.
(Podkladom pre návrhové spracovanie boli materiály Združenia Orava ku vzdelávaciemu kurzu Čítaním a písaním k rozvoju kritického myslenia, 2010) Mediálnej výchove sa u nás prikladá vážny význam, čoho dôkazom je skutočnosť, že sa dostala v podobe povinnej prierezovej témy do obsahu formálneho vzdelávania. Cieľom štátneho vzdelávacieho programu (Štátny vzdelávací program ISCED 1 a ISCED 2, dostupné online) je, aby žiaci: lepšie porozumeli pravidlám fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v ňom orientovali; dokázali posudzovať mediálne šírené posolstvá, vedeli v nich objavovať to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesionálny rast; vedeli si uvedomiť negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a usilovať sa ich zodpovedným prístupom eliminovať; vedeli tvoriť mediálne produkty. Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť: schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi; spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta”, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektívne využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú); schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií; schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a usilovať sa ich zodpovedným prístupom eliminovať. Pre rozvoj kritického myslenia v mediálnej výchove treba prispôsobiť nielen podmienky edukačného proce-
Učiteľ nadväzuje a rozvíja so študentmi spolupracovnícky vzťah. Učenie sa mení na spoločné hľadanie, v ktorom sa učiteľ stáva sprievodcom, do spolupráce so žiakmi vnáša svoje bohaté životné skúsenosti. Otvorene prijíma informácie od žiakov, ktoré ho môžu obohatiť (pozn. žiaci ako „digitálni domorodci”). Učivo nie je stredobodom učiteľovho záujmu. Vyberá a prispôsobuje učivo podľa potrieb, schopností a možností každého jednotlivého žiaka. Požiadavky na žiakov sú vysoké v oblasti vedomostí a zručností, ale požiadavky sa individualizujú (úroveň mediálnej gramotnosti je u žiakov rozdielna). Žiak má látke porozumieť a premýšľať nad otázkami, na ktoré ešte nenašiel odpovede. Učiteľ má byť neustálym hľadačom, ktorý skúša a preveruje vlastné hypotézy. Má sa denne sám učiť a reflektovať. Proces osobného profesionálneho zlepšovania nemá nikdy považovať za skončený (napr. úsilie o zmenu statusu „digitálneho prisťahovalca”.). Nemal by skrývať svoje omyly.
su, ale aj myslenie všetkých, ktorí s výučbou mediálnej výchovy prichádzajú do kontaktu. Odporúča sa: - kombinovať klasické a aktivizujúce formy výučby, - podporovať zapojenie školy do projektov, ktoré umožnia efektívnejšie a ekonomickejšie zabezpečenie vyučovacieho procesu (školenia, kurzy rozvoja kritického myslenia, nákup literatúry, technických, komunikačných a digitálnych pomôcok), - zvyšovať kvalitu učiteľa zvýšením jeho kvalifikácie a rozvojom jeho kompetencie kritického myslenia; učiteľ, ktorý nevie myslieť kriticky to nenaučí ani svojich žiakov; okrem školení je vhodná aj osobná motivácia, aktivita a rozvoj pedagóga, - pedagóg by mal vytvárať ideálnu klímu triedy, plánovať a realizovať výučbu mediálnej výchovy so zreteľom na aktivizujúce metódy a kritické myslenie, hodnotiť spôsobmi, ktoré napomáhajú výučbe a rozvíjajú učenie žiakov, - využívať dostupnú literatúru k mediálnej výchove, kritickému mysleniu a aktivizujúcim formám výučby (napr. www.medialnavychova.sk); konzultovať s centrami mediálnej gramotnosti (napr.: International Media Education Centre - IMEC pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave) a zúčastňovať sa ich školení. Záver Zo štátnych vzdelávacích programov vyplýva, že kritické myslenie má v mediálnej výchove významné postavenie. Vzdelávacie inštitúcie stoja pred neľahkou úlohou, preniesť teóriu do praxe. Realizovať kritické myslenie v praxi a obzvlášť pracovať s ním v problematickej oblasti médií, skutočne nie je jednoduché. V pedagogickej oblasti sú témy mediálnej výchovy pomerne nové. Na prvý pohľad možno dôverne
www.rozhlady.pedagog.sk