Red Wings Corner ‒ súbor blogových príspevkov tretinách týchto zápasov dosahoval priemernú úspešnosť zákrokov 96,22 %, v druhých tretinách klesol na 88,6 % a v tretích tretinách už na 84,28 %.40 V obrane Coyotes bol mužom číslo jeden Keith Yandle. Tento mladý obranca bol často priam fantastický, avšak nápor, ktorý bol naň kladený, s postupom bojov nezvládal. Yandleovi sekundoval svojou nenápadnou a spoľahlivou hrou Zbyněk Michálek. Veterán Ed Jovanovski mal byť po zranení kapitána Shanea Doana hlavným lídrom tímu, táto rola mu však nesadla. Jovanovski skončil v hodnotení účasti na ľade pri strelených a inkasovaných góloch so zápornou bilanciou -7, čo bolo jednoznačne najhoršie číslo spomedzi všetkých hráčov, ktorí sa v tejto sérii predstavili. Ostatní zadáci Phoenixu hrali zdanlivo sekundárnu, no popravde dôležitú úlohu. V úvodných zápasoch sa presadzoval hlavne Derek Morris. Jeho výkony na postup nakoniec nestačili, čo bolo demonštrované predovšetkým siedmym zápasom série, kedy v kritickej chvíli nezabránil Pavlovi Daciukovi zvýšiť skóre na 0:2, alebo kedy pri dlhej presilovej hre piatich proti trom nedokázal spolu s Mathieuom Schneiderom vymyslieť viac ako bezhlavú streľbu od modrej čiary. Schneider naskočil do série v jej priebehu. Hrával na pozícii siedmeho beka, bol využívaný najmä v presilových hrách. Veľa vody nenamútil, priniesol však skúsenosti a rozvahu. Adrian Aucoin začal hrať výborne práve vtedy, keď sa Coyotes prestali výraznejšie presadzovať v ofenzíve. No a nakoniec tu bol Sami Lepistö, ktorý síce začal pomerne obstojne, no s postupom série sa z ľadu celkom vytratil. Ofenzíva Phoenixu stála po zranení kapitána Doana na Martinovi Hanzalovi, ktorý bol bez okolkov jedným z najlepších hráčov tímu v tohtoročnom play-off. Hanzal hral fyzicky, chodil na kľúčové vhadzovania a bol prínosný v oslabeniach, chýbala mu však efektivita v koncovke a aspoň nejaký ten gól. Ďalší člen českého útoku Radim Vrbata rozhodol sám o sebe tretí zápas série. Lajne s Hanzalom a Petrom Průchom dodával rýchlosť a kombinačnú vyspelosť. Průcha sa zasa staral o tvrdosť a vytváranie chaosu pred bránkou súpera. Matthew Lombardi bol v tejto sérii v úlohe konštruktívneho forvarda, ktorý každú noc tvoril a popri tom odvádzal veľký kus čiernej roboty. Wojtek Wolski bol silný najmä v úvode série, keď skóroval v prvých troch zápasoch. Neskôr sa však z ľadu vytratil. Nevydarené play-off má za sebou útočník Lee Stempniak, zrejme najväčšie sklamanie Coyotes. Stempniak ani raz neskóroval, postupne sa prepadol do tretej lajny a nedokázal nadviazať na svoju úchvatnú streleckú formu zo záveru základnej časti, kedy dal 14 gólov v 18 zápasoch. Taylor Pyatt, Vernon Fiddler a Daniel Winnik boli hokejistami, ktorí urobili kus roboty v oslabeniach a v boji pred bránkou. Pyatt pôsobil tak odhodlane, že dostával veľa príležitostí aj v kľúčových momentoch zápasov. Veterán Robert Lang, po Schneiderovi druhý bývalý hráč Red Wings v drese Coyotes, naskočil do tretieho duelu série, no veľa príležitostí nedostával. Lauri Korpikoski často pendloval medzi prvou a štvrtou lajnou, a je nutné poznamenať, že vo štvrtej formácii toho predviedol oveľa viac. Zmienku si zasluhuje aj Petteri Nokelainen, ktorý aj napriek minimálnemu využitiu podával dobré výkony. Nokelainen čo do tvrdej hry spočiatku stál v tieni kapitána Doana, ktorý ponúkal aj osem hitov za zápas, no neskôr hral rovnako tvrdo ako on a svojmu štvrtému útoku dodával veľa energie a priestoru v rohoch a za bránkou. 40
Bryzgalov čelil v prvých tretinách jednotlivých zápasov série dovedna 106 strelám, pričom 104 z nich chytil. V druhých tretinách pochytal 70 zo 79 striel, ktoré na neho smerovali. V tretích tretinách zneškodnil už len 59 zo 70 striel.
28