EDITORIAL:
Chceš byť šťastný? Tak buď!
alebo ako správne nezačať časopis Sme radi. Ako ľudia sme často radi z toho, čo sme dosiahli alebo z toho, čo máme. Rovnako ale aj nie sme. Nestačí nám, čo máme, ale aj stačí. Zobudíte sa ráno s pocitom, že robím všetko čo môžem alebo možno s pocitom, že nerobím. Preto lebo sa mi nechce, lebo nemusím, lebo načo. Je lepšie nerobiť nič ako robiť niečo. To je stará pravda. Ale aj nie je. Predovšetkým nie je. Je lepšie robiť niečo, hocičo. Viete, niekto si ostrihá vlasy, lebo nevidí zmysel v tom, aby ich mal dlhé. Nepomáha mu to psychicky ani finančne, ani morálne, ani nijak. Iba mu je z toho teplo v lete. Ale s dlhými vlasmi je iný. Robí niečo. Nie je ako celok. Preto rozmýšľa, či to spraviť. Načo mu to bude, mať tie dlhé vlasy? Načo je všetkým ostatným, či má dlhé vlasy? „Aby ho vedeli zaradiť, že je iný, lepší, normálny. S krátkymi vlasmi je iba členom masy.“ Načo mu budú krátke? Ostrihať sa? Vydať časopis v relatívne nízkom ročníku na škole znamená byť si vedomý toho, že to najskôr nikto nebude čítať a vopred to odsúdi ako „somarinu“. Nečudujem sa, aj ja by som odsúdil za tých istých podmienok. A preto sa ukazuje otázka: Načo to vôbec robiť? Komu si tu vylievať srdce a ukazovať svoje skromné „názorčeky“? Svoje maličké umelecké diela, o ktorých si ani sami nie sme istí. Komu? Sami sebe. Aby sme mali dobrý pocit z toho, že sme tu a aj keď sme ešte hlúpi a že už možno nie až tak veľmi. A že možno máme aj pravdu. „Za všetkým hľadaj ženu“ - to je ďalšia stará pravda. Viete, tento časopis by nikdy nevyšiel, keby za tým nebola ona. ONA! Aj keď nie kvôli NEJ, ale vďaka NEJ. Tých ONA je veľa, každý autor v tomto časopise má vlastnú ONA. Ale jedna spoločná ONA bdie nad nami všetkými. Rozpráva s nami, burcuje, berie nás na vedomie, argumentuje, prisviedča, presviedča, oponuje, obetuje celú hodinu jedného z najdôležitejších predmetov, aj keď by sa „takéto debaty mali viesť na hodinách triednickej výchovy alebo iných hodinách.“ A v podstate nikdy ju nedoceníme. Hoci v duši by sme aj chceli. Doceňujeme. Ale nedáme najavo. radšej premrháme ďalšiu hodinu.
Namiesto
komplimentov
nech
Ostrihať sa? Vydať časopis? Rozhodnite sa sami. My ten náš s veľkou radosťou vydávame... (a nech nás naše ONA majú rady...)