kázané 12.12.1964 v Jeffersonville, IN
A teraz skloňme na chvíľu svoje hlavy a pomodlime sa. Chcem povedať toto, prv ako budeme čítať Slovo. Viem, že ak by som trochu dlho hovoril, a ak budete musieť vstať a vyjsť, chápem to, úplne to chápem. No, modlime sa. A teraz, keď sa budeme modliť a skloníme svoje hlavy do prachu, z ktorého nás Boh vzal, je tu niekto, kto by bol rád spomenutý v modlitbe? Zodvihni len ruku. On vie presne, čo je v tvojom srdci, za tou rukou. 49
Drahý nebeský Otče, s vážnosťou predstupujeme pred Teba, so sklonenými hlavami do prachu, z ktorého si nás vzal. A rozmýšľame pri tom vo svojich mysliach, že Ty si jednej noci povedal Abrahámovi, či by mohol spočítať piesok, ktorý bol na brehu mora. A potom si mu povedal, aby sa pozrel na hviezdy, a či by ich mohol spočítať. Samozrejme, to bolo nemožné. A potom si mu povedal, že jeho semeno bude nespočetné, tak ako piesok na morskom brehu, a ako hviezdy, ktoré svietia na nebesiach. Naše mysle, naše rozmýšľa- nie - rozmýšľame vo svojich mysliach, lepšie povedané, keď skláňame svoje hlavy do piesku, z ktorého pochádzame; vtedy naše srdcia hľadia do neba, kde ideme. Od piesku ku hviezdam, keď sme Abrahámovým semenom. Keď sme zomreli v Kristovi, sme Abrahámovým semenom, a s ním dedičmi podľa zasľúbenia. 50
A dnes ráno sme sem prišli, aby sme mali obecenstvo pri prirodzených pokrmoch života, ktoré sme jedli, aby sme to dali nabok z cesty. A teraz sme žiadostiví po Tebe, aby si nám dal tú nebeskú mannu, tú potravu, ktorá nám dá silu do života, ktorý je v nás. Ako keď krv teraz roznáša túto potravu, aby posilnila telo, aby vytvorila viacej buniek, aby nás postavila silných na tento deň, nech môžeme prijať Krista, aby sa On mohol dnes ráno dostať do nášho ducha, skrze Slovo, a posilnil nás ohľadne hodiny, v ktorej žijeme. Pretože deň pokročil a padajú večerné tiene, to večerné svetlo je tu a my zakrátko budeme počuť zavolanie, aby sme vystúpili vyššie, a chceme byť pripravení na tú hodinu. A tak nám pomôž, Otče. 51
A žiadny človek nebol hodný, aby otvoril tú knihu, alebo aby uvoľnil jej pečate; ale Baránok, ktorý bol zabitý od založenia sveta, prišiel a zobral tú knihu a uvoľnil tie pečate. Ó, Baránok Boží, príď dnes ráno a otvor nám tú knihu, a dovoľ nám spolu s Tebou nazrieť do nej, Pane, aby sme videli čo máme robiť, aby sme boli pripravení na túto hodinu. Požehnaj každý zbor, požehnaj tie nadchádzajúce zhromaždenia, každé jedno, a naše prosté zhromaždenie, aby splývalo s tými ďalšími. A keď z tadeto dnes odídeme, aby sme mohli povedať, ako tí, ktorí prišli z Emaus: "Či nehoreli naše srdcia, keď hovoril s nami na ceste." Udeľ nám to, Otče. Prosíme to v mene Ježiša. Amen. 52