Paradox katalog part 1 SK
9/8/14
2:03 PM
Page 31
LP: Ktorý z problémov, ktoré prirodzene takýto typ spolupráce prináša, bol pre vás obidve naj ažšie zvládnute ný, respektíve najvypuklejší? AK/PH: Asi tá ponorka. Neliez si na nervy – navzájom – ani samy sebe vo dvojici.
LP: Ke sa v rovnakom roku, ako sa konala výstava 60/90, okupovalo ministerstvo kultúry na protest proti Hudecovmu ministrovaniu, aký postoj zaujalo SCCA? Zúčastnilo sa na akcii nejakým spôsobom? Ako ste to vtedy vnímali vy? AK/PH: Možno je to čudné, ale nemyslím, že sme to reflektovali – pre nás bola tá výstava naozaj ve mi ve ké sústo, okrem toho sme vtedy chodili do školy a bolo to naozaj náročné. Pokia si pamätám, v SCCA sa skôr klebetilo, ja som nadáciu vnímala ako oázu odborného a aj finančného dostatku a pokoja, nikdy nebola „odbojným“ centrom.
LP: Aký bol z vášho poh adu najväčší úspech a najväčší „prúser“ výstavy? PH: „Prúser“: pamätám sa, že na jednej z „efemérnych výstav“ mi vtedy vykĺzlo, že Filko je taká „komická figúra“ a bol z toho „povyk“. Bolo to neprofesionálne, ale v podstate si to myslím dodnes. A úspech? No ten je očividný: Sandra Kusá je dnes riadite kou Slovenskej národnej galérie, z desiatich zúčastnených umelcov jedine Eliška Pätoprstá z umenia „vypadla“ (v súčasnosti sa venuje podstatnejším veciam), pozícia ostatných umelcov/umelkýň sa len potvrdila. Záhadou pre mňa zostal Boris Ondreička, ktorému som ve mi nerozumela ani vtedy a nerozumiem mu ani dnes. A to bol možno aj jeden z dôvodov „spárenia“ s Filkom – tá hermetickos a zároveň silný vizuálny účinok. Keby som to dnes mala generačne posunú , Ondreičku spojím s Vongrejom. AK: Mnohé veci fungovali aj po výstave (napr. mňa ve mi bavila práca vo dvojici s Petrou) a „prúser“, to si už, v akabohu, nepamätám.
29