Endorfín 4 by SZŠ PB

Obsah čísla Editoriál

Zo života školy Rozhovor s novou pani riaditeľkou.

Na mesačnej praxi v Čechách

Deň jazykov

Prehľad školských udalostí

Sme doma!

Rozhovor so záchranárom rýchlej zdravotníckej sluţby

Kultúra Kniţné recenzie

Filmové recenzie

Seriál

Divadlo

Hudba

Poviedka

Fejtóny

Naša karanténna tvorba

Na záver

Školský časopis Strednej zdravotníckej školy Endorfín číslo 4/2020 Redakcia: Trieda II. A Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom redakcie a školy. Kontakt: Stredná zdravotnícka škola, Školská 230, 017 01 Považská Bystrica, email: info@szspb.tsk.sk

Editoriál Milí čitatelia nášho školského časopisu. Som tak trošku presvedčená o tom, ţe tento úvodník čítate z dvoch dôvodov. V prvom prípade ste učiteľ a celkom vás zaujíma, čo sme v tomto čísle vyprodukovali. V tom druhom prípade ste ţiak našej milovanej „zdravotky“ a čítate to moţno preto, ţe ste prišli omylom na prvú hodinu, ktorú, ako ste sa práve dozvedeli, nemáte. Moţno ste si ho otvorili zo zvedavosti alebo sa jednoducho nudíte. V kaţdom prípade ste urobili dobre, ţe ste si tento časopis aspoň otvorili, lebo sa dozviete mnoho zaujímavého. Ako trávite tieto dni? Pretoţe ja som ich trávila celé dni iba pri počítači. No po čase ma to prestalo baviť, tak teraz svoj voľný čas trávim prplaním sa v záhradke. Viem, znie to divne, ale mňa to jednoducho baví. A preto chcem aj vás presvedčiť, aby ste celé dni nevysedávali len pri počítači a vyšli si von z domu na čerstvý vzduch a moţno si prečítali aj náš časopis, lebo sme sa fakt veľmi snaţili. A čo si môţete prečítať? V tomto čísle sa dozviete rôzne informácie o tom, ako naši ţiaci a učitelia trávia domácu karanténu. Zaspomíname aj na dni, ktoré sme ešte fyzicky trávili v našej milovanej lavici (a milovanej momentálne nemyslím ironicky). Pripomenieme si, ako sme v škole strávili Európsky deň jazykov, či Vianočnú akadémiu...Tieţ vám, naši drahí čitatelia odporučíme zopár filmov pre romantikov, milovníkov seriálov a máme prichystané aj rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Verím, ţe vás tieto riadky aspoň trochu navnadili nielen na čítanie, ale aj na nejakú voľnočasovú aktivitu. A aby som nezabudla ţelám vám príjemné čítanie časopisu. Vaša Daniela.

„Riaditeľ má byť vzorom pre všetkých, žiakov, učiteľov,... a to je veľký záväzok.“ Nový školský rok so sebou priniesol mnoho zmien. Jednou z nich je nástup novej pani riaditeľky Podolanovej, ktorú uţ všetci dobre poznáme ako pani učiteľku anatómie. Nakoľko je táto práca pre ňu nová rozhodli sme sa, ţe sa spýtame, ako sa jej páči, či je s ňou spokojná a aké zmeny plánuje do budúcna. Dozvieme sa aj ako zvláda súčasnú situáciu, poradí nám, ako zmysluplne tráviť svoj čas doma a prezradí nám svoj veľký sen. 1) Čo vás viedlo k rozhodnutiu prijať miesto riaditeľky? Dospela som k záveru, ţe ak nie som v práci spokojná, musím niečo zmeniť, alebo si nájsť novú prácu. Tak som skúsila niečo zmeniť :). 2) Spĺňa táto práca Vaše očakávania alebo ste mali o nej úplne iné predstavy? Je to pre mňa obrovská výzva. Musím sa učiť byť lídrom, ekonómom, reklamným pracovníkom, personalistom, manaţérom,... Ale myslím, ţe si máme dávať vysoké ciele a potom ich naplniť. 3) Čo považujete za najväčšie pozitívum a naopak, najväčšie negatívum vašej práce? Najväčšie pozitívum? Mnohí si myslia, ţe všetko môţem, lebo som riaditeľka. Aj ţiaci mi minule povedali, ţe môţem odísť skôr z hodiny, lebo som riaditeľka. No, ono je to práve naopak. Myslím, ţe riaditeľ má byť vzorom pre všetkých, ţiakov, učiteľov,... a to je veľký záväzok. Negatívum? Aj keď sa mi mnohé veci moţno zdajú ako negatíva – viac práce, väčšia zodpovednosť, musím sa učiť veci, ktoré som doteraz nepotrebovala vedieť – uvedomujem si, ţe je to vlastne pozitívum, veľa sa naučím, zdokonalím sa. Pozitívum – mám veľkú pracovňu. Negatívum – som v nej sama. 4) Keby ste to mali porovnať, baví Vás viac práca učiteľky alebo riaditeľky? Rozhodne učiteľky. 5) Plánujete na škole zaviesť nejaké zmeny alebo nové pravidlá? Najväčšiu zmenu, ktorú chcem zaviesť je zmena v zmýšľaní aj učiteľov aj ţiakov. Chcem, aby sme našu školu nebrali len ako budovu, kde musíme chodiť, ale ako miesto, kde sa stretávame, spoločne učíme, spoločne trávime aj voľný čas, snaţíme si navzájom pomáhať, podporiť sa, zabaviť sa. Chcem, aby sa ţiaci zapojili do ţivota školy, navrhovali, čo by chceli robiť, ako si navzájom pomáhať, ako si ju vyzdobiť, zútulniť. Aby sme sa tu všetci cítili fajn. 6) Momentálne sme všetci nútene doma, ako sa máte? Ako zvládate túto situáciu? Mám sa dobre :). Bola som nútená, zdokonaliť sa v IT, hľadať nové spôsoby učenia. Teším sa na online hodiny a porady, ale je mi ľúto, ţe ţiakov počas hodiny nevidím, je to také smutné. 7) Čo zvyknete teraz robievať doma vo svojom voľnom čase? Ako vţdy, uţívam si, ţe môţem byť vonku, na záhrade, chodím na prechádzky do prírody. Mám to šťastie, ţe bývam pri lese, kaţdé ráno začínam pohľadom na to, čo sa tam zmenilo a večer kontrolujem, či je tam všetko v poriadku. Cez deň pijem kávičku na terase a zas len pozerám na ten les. 4

8) Vyhovuje Vám osobne tento „home office“ alebo by ste radšej pracovali normálne? Jasné, ţe by som bola radšej v škole. Nevyhovuje mi, ţe veľa času musím sedieť pri PC, chýba mi osobný kontakt. Preto veľa času telefonujem, radšej kolegom zavolám, akoby som mala písať správy. Vyhovuje mi, ţe si môţem ináč rozvrhnúť čas. Napríklad ráno si dám krátke cvičenie, cez obed pauzu na terase pri káve, keď sa dá, idem na pár minút von, napríklad pri telefonovaní sa môţem prechádzať po záhrade. A potom mi nevadí, keď pracujem aj večer. 9) Chýba vám práca? A kolegovia? Práca mi nechýba, lebo jej mám dosť! Ale kolegovia a ţiaci mi chýbajú veľmi! 10) Kedy si myslíte, že opäť otvoria školy? Obávam sa, ţe aţ v septembri, ale nechajme sa prekvapiť. 11) Tento rok sa výnimočne zrušili aj všetky maturitné skúšky. Aký máte na to názor? Viac ako z neuskutočnených maturít mám obavu z toho, ţe absolventom chýbajú 3 mesiace praxe. Ale verím, ţe o to viac budú v práci obozretní, vnímaví a zodpovední. Prípadne to dobehnú na vysokých školách. Celkom sa mi pozdáva myšlienka, ţe ţiak je pri ukončení štúdia hodnotený z toho, ako pracoval počas celého štúdia. Snáď by to mohla byť motivácia dosahovať čo najlepšie výsledky počas celého štúdia, nie iba prejsť do vyššieho ročníka. Môj názor je, ţe záver na odbornej škole by mala byť rozsiahla teoretickopraktická skúška, na ktorú, keď sa ţiak pripravuje, pripravuje sa vlastne pre prax a nielen na maturitu. 12) Máte nejaké rady alebo typy pre študentov? Ako by ste im radili krátiť svoj čas doma? Krátiť čas? Mne sa zdá, ţe nestíhajú, aspoň stále tvrdia, ţe nestíhajú robiť zadania, ţe majú veľmi veľa práce :). Ale váţne, radím robiť veci, ktoré ste si kedysi predsavzali. Cvičiť, čítať, študovať do hĺbky veci, čo ma zaujímajú. Ja napríklad chodím na online webináre, počúvam podcasty (odborné, vedecké), čítam knihy a večer s manţelom a deťmi hrávame karty, spoločenské hry, alebo len tak kecáme. A hlavne chodiť do prírody. 13) Čo by ste na záver odkázali študentom? Chcela by som vám povedať môj sen: Snívam o škole, do ktorej by študenti chodili dobrovoľne a s úsmevom na tvári. Škole, v ktorej by učitelia učili s radosťou. Škole, do ktorej sa budú mladí ľudia skutočne tešiť. Škole, ktorá by pripravovala mladých ľudí pre ich skutočnú budúcnosť. Rada by som vedela, o akej škole snívate vy. Ak sa vám môj sen páči, pomôţte mi ho, prosím, zrealizovať! Text: Romana Kvasňáková, III. A, Foto: Katarína Podolanová 5

Erasmus+: „Skúsili sme si mnoho nových vecí, ktoré by sme si inak nemali kde možnosť vyskúšať... “ Ahojte, volám sa Anna, navštevujem IV. A a som jednou z tých šťastných, ktorí mali moţnosť absolvovať odbornú prax v zahraničí. Ja osobne som mala moţnosť dostať sa v rámci projektu Erasmus+ do Vítkovickej nemocnice v Ostrave. Nemocnica bola rozdelená na pavilóny. Konkrétne sme boli v pavilóne I – chirurgický pavilón. Počas celých 2 týţdňov, čo sme boli v nemocnici, sme mohli pomáhať v ambulancii, na JIS, na oddelení a sledovať priebeh operácie na operačnej sále. V ambulancii sme mali moţnosť vidieť, ako vyzerá všedný deň lekára. Smeli sme pomáhať lekárovi s vyberaním kliešťov, štichov a s rôznymi preväzmi. Pacientom sme priamo na ambulancii neodoberali krv, ale posielali ich do pavilónu E, kde im urobili potrebný odber. Na JIS sme mohli vidieť váţne stavy pacientov, ktoré potrebovali nepretrţitú 24 hodinovú starostlivosť. Ďalej sme mohli nahliadnuť na operačné sály, ktoré nás asi najviac zaujali, pretoţe sme mohli vidieť najnovšie operačné technológie a profesionálnych lekárov v akcii na ţivo. Na operačnej sále sa nachádzalo 6 boxov, v ktorých prebiehali rôzne operácie od hysterektomie (vyberanie maternice) aţ po operácie rakoviny prsníkov. Uţ pri prekročení prahu dverí na operačnú sálu platili veľmi prísne aseptické opatrenia: v šatni sme si museli vyzliecť naše nemocničné uniformy a obliecť si oblečenie na „operačku“, plus náustenku a čiapku. Najdlhšiu časť našej 2-týţdňovej praxe sme trávili na chirurgickom oddelení v časti A, pretoţe časť B bola zatvorená v dôsledku nedostatku personálu. Na oddelení sa sestričky delili na „preväzové“, „predoperačné“ a sestričky, ktoré mali na starosti chystanie a rozdeľovanie liekov. Skúsili sme si mnoho nových vecí, ktoré sme si nemali moţnosť vyskúšať v Povaţskobystrickej nemocnici. Taktieţ v spolupráci s veľmi ochotnými sestričkami sme si mohli skúsiť výkony, ktoré sú mimo našich kompetencií – podávanie infúzií, intravenóznych liekov, zavádzanie kanyly a mnoho ďalšieho. Myslím si, ţe kaţdý jeden a kaţdá jedna z nás, ktorí sme absolvovali túto 2- týţdňovú prax v zahraničí, si zobral odtiaľ nielen mnoho skúseností, praktických zručností a poznanie krajiny, ale aj motiváciu k vyššiemu vzdelávaniu v povolaní zdravotníka, či uţ ako lekára alebo dobrej zdravotnej sestry. Neváhajte sa teda aj ďalší zapojiť do projektu Erasmus+, pretoţe vás to posunie ďalej, obohatí vaše vedomosti a umoţní preţiť nezabudnuteľné záţitky. Text a foto: Anna Strapková, IV. A

Európsky deň jazykov Kaţdý rok sa na našej škole uskutočňuje Európsky deň jazykov. Triedam sú pridelené krajiny na ich spracovanie. Jednotlivé triedy si pripravia prezentácie o svojej krajine, predstavia jazyk, kultúru, známe osobnosti, jedlo a nápoje. Dôleţitý je aj dojem a pôsobenie na publikum, preto je nutná výzdoba tried a dverí. Triedy si pripravia aj ochutnávku jedla. Víťazná trieda získa jeden deň strávení exkurziou po Slovensku podľa vlastného výberu. Určite by chcela zvíťaziť kaţdá trieda, ale ide hlavne o to, aby sme sa spoločne niečo naučili a zabavili sa. Tento rok boli triedam pridelené tieto krajiny: I. A Taliansko, I. B Francúzsko, II. A Rakúsko, II. B Slovinsko, III. A Írsko a III. B Španielsko. Mňa osobne najviac zaujal program III. A., ktorý ukončil celý deň jazykov úţasnou zábavou na chodbe. Myslím si , ţe kaţdý ţiak na našej škole berie tento deň veľmi pozitívne. Či uţ preto, ţe sa neučíme (aj keď sa vlastne niečo naučíme) alebo sa môţe super najesť, keďţe triedy si majú pripraviť aj národné jedlá, alebo z dôvodu, ţe sa môţu o našich Európskych krajinách niečo naučiť. Pýtali sme sa aj iných študentov, ako sa v tento deň cítili a aké boli ich dojmy. Najviac otázok sme kládli našim prvákom, ktorí tento deň zaţili prvýkrát. Povedali nám: Daniel Kováč (I. A): Pre mňa osobne to bol veľký záţitok a niečo nové, čo som doteraz nepoznal. Príprava na tento deň bola náročná a mal som aj trému pred staršími ţiakmi. Všetko som ale zvládol a teším sa na ďalší podobný deň Dominika Drgová (I. A): Zo začiatku som mala strach, ale bol to super záţitok. V triede sme si rozdelili úlohy a spoločne sme to zvládli. Páčila sa mi aj zábava na chodbe. Silvia Kubišová (I. B): Veľmi som sa zabavila a vôbec som nemala trému. Kaţdá trieda bola niečím výnimočná. Programy boli pestré. Bola som veľmi prekvapená zábavou, ktorá sa konala. Všetci sme spoločne tancovali a to sa mi páčilo. Jana Hujová (I. B): Túto akciu som zaţila prvýkrát a bolo to úţasné. Zabavila som sa a uţila som si to naplno. Veľa som sa naučila a uţ teraz sa teším na ďalší deň jazykov. Na 1. mieste sa umiestnila III. B. Boli veľmi šťastní, pretoţe sa tejto súťaţe zúčastnili naposledy, keďţe štvrtácke triedy sa pre mnoţstvo povinností uţ nezapájú. Na 2. mieste skončili triedy III. A a II. A. Nakoniec rozpútala trieda III. A nezabudnuteľnú zábavu v ich triede, neskôr sme sa takmer všetci presunuli na chodbu. Spoločne sme si všetci zatancovali. Vytancovali sme aj pani riaditeľku a pani učiteľky. Všetci sa tešíme na deň, kedy si to zopakujeme. Text: Alexandra Sedliačková II.A, Foto: stránka školy

V krátkosti... Imatrikulácie Aj tento rok prebehli Imatrikulácie prvákov, tentoraz v réţii III.B triedy. Ţiadny prvák sa nestane riadnym študentom našej školy, ak neprejde tradičným rituálom prijímania do radu študentov. Pripravili sme im teda zopár zaujímavých úloh. Prvým krokom bola prísaha vernosti a poslušnosti našej škole, druhým krokom bola prezentácia jednotlivých kolektívov tried tak, aby ukázali svoju šikovnosť, kreativitu a schopnosť spolupráce. Tretím krokom boli špeciálne úlohy, ktoré preverili ich vedomosti, odvahu a priebojnosť. Najúspešnejším kolektívom sa stala I.B trieda a získala chutnú sladkú odmenu a tieţ moţnosť zorganizovať Imatrikuláciu nových prvákov. Revolution train REVOLUTION TRAIN mal zastávku v Povaţskej Bystrici. V jeho vagónoch boli predstavené mechanizmy, ako drogová závislosť vzniká aj dôsledky, ktoré závislého čakajú. Našim ţiakom sa expozícia veľmi páčila. V jednom z vagónov ţiaci našej školy realizovali ukáţky poskytovania prvej pomoci s moţnosťou precvičiť si tieto činnosti účastníkmi programu. Zároveň sme prezentovali zdravý ţivotný štýl, v našej poradni zdravia sme záujemcom odmerali krvný tlak, zistili hmotnostný index, zmerali obsah CO vo vydychovanom vzduchu. Červené stužky – symbol boja proti AIDS Červené stuţky sú symbolom boja proti chorobe AIDS, sú symbolom 1. decembra - Svetového dňa boja proti AIDS, sú symbolom a názvom celoslovenskej kampane boja proti AIDS. 13. ročník celoslovenskej kampane Červené stuţky, prebiehal od 2. septembra 2019 a vyvrcholil 1. decembra 2019 v deň Svetového dňa boja proti AIDS. Ţiaci II. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Povaţskej Bystrici v rámci kampane v priebehu mesiaca október tvorili pohľadnice s tematikou prevencie AIDS. Tri najkrajšie práce od autorov –Adela Havlíková II.B, Viktória Medvecká- II. B, Soňa Jašková II.B, sme poslali do celoslovenskej výtvarnej súťaţe, ostatné sme vystavili vo vstupnom priestore školy. 8

V krátkosti... Krásny predvianočný čas... V predvianočnom období sa na škole konalo veľa akcií, ktoré nás navnadili na vianočnú nôtu. Najskôr na nás nezabudol Mikuláš, ktorý nás potešil sladkosťami. Naši ţiaci a naše ţiačky na praxi nezabudli ani na zamestnancov, pacientov a choré detičky v nemocnici a v prezlečení za Mikuláša, čerta a anjelov im všetkým spríjemnili deň. Taktieţ sa na našej škole konal Vianočný deň tradícií. Počas vyučovania zneli na škole vianočné melódie, chodbami rozvoniaval punč, zasýtila chutná kapustnica a v triedach sa tvorilo jedna radosť. Boli pripravené zaujímavé a inšpiratívne ukáţky výroby vianočných ikebán, vianočných gúľ zo stuţky, hlinených výrobkov a zdobenie medovníčkov. Kto mal záujem, mohol si hotové „handmade“ výrobky aj kúpiť. Táto príjemná akcia nás všetkých pripravila na blíţiace sa vianočné sviatky a zimné prázdniny. Keď sme sa asi v polovici novembra rozprávali o akcii Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?, skromne sme dúfali, ţe by sme spolu so ţiakmi mohli obdarovať zopár seniorov, ktorí nebudú na Štedrý deň so svojimi rodinami... Vďaka mnohým ľuďom z Povaţskej Bystrice, Púchova, Ţiliny a okolia sme ale nakoniec vyzbierali 417 škatúľ, ktoré sme v polovici decembra rozdali v štyroch zariadeniach pre seniorov... Zapojila sa nielen naša škola, ale aj mnohé iné základné školy, škôlky, firmy.... Nezabudli sme ani na tradičné pečenie koláčikov a obdarovávanie seniorov v Povaţskej Bystrici, ktoré aj tento rok dopadlo krásne, o čom svedčí aj poďakovanie v novinách, ktoré nás veľmi potešilo. Záverečný deň v škole patril uţ tradične Vianočnej akadémii... Na úvod sme sa všetci stretli v triedach, kde si niektorí ţiaci vymenili medzi sebou vianočné darčeky. Na chodbe potom priebehal program. Krásne vystúpenia našich ţiakov a úţasnú atmosféru doplnili aj deti zo Spojenej školy internátnej, ktoré si pripravili pod vedením ţiačok III. A triedy tanečné vystúpenie pod názvom „Aj keď sme iní, sme úţasní“, ktoré malo pripomenúť výnimočnosť detí s Downovým syndrómom. Detičky k nám priniesli kopu radosti. Na záver sme si všetci spolu zaspievali pieseň Tichá noc a pobrali sa domov sviatkovať. 9

SME DOMA! Od 10. marca 2020 sme sa zrazu ocitli doma. Prestali sme chodiť do škôl, do práce. Náš ţivot sa zmenil skoro od základov. Začali sme sa učiť cez mobilný telefón či počítač a sami...Prestali sme vídať učiteľov, spoluţiakov, nášho pána školníka či pani bufetárku Janku. Niektorí sa s tým vyrovnávali ťaţšie. Nevedeli si zrazu urobiť vo všetkom systém, nevedeli si zvyknúť na nový reţim dňa. Niektorým to začalo takto veľmi vyhovovať a začali sa omnoho viac učiť. Rozplánovali si dni tak, aby sa mohli dostatočne škole venovať a neskôr aj svojím aktivitám, ktoré zanedbali pred karanténou. Ja som sa začala venovať omnoho viac hraniu na gitare, no nie vţdy mi to úplne vyšlo. Niektorí začali omnoho viac chodiť do prírody ako kedykoľvek predtým, niektorí si skrášlili izbu alebo začali sadiť a starať sa o kvety, čítať knihy, pozerať seriály, samozrejme po anglicky. Začali sa starať o svoje zdravie a tak začali športovať- chodiť na bicykle, ráno behať, pokiaľ nemáme online hodiny, či prechádzkami v lese. Niektorí si uvedomili, ako moc im chýbal čas strávený s rodinou a začali si ho uţívať. Kaţdý sme začali robiť niečo, čo nás Nikola Sedliačková baví a podelili sa s ostanými fotkami z týchto aktivít:

Valika Várošová, II. B

Úroda našej pani riaditeľky Kataríny Podolanovej

Záhradka pani učiteľky Zuzany Ligásovej

Miriam Danková II.A 10

Alexandra Sedliačková II.A

Kvietky pani učiteľky Miriam Papíkovej

Eliška Janúchová II.A

Natália Kardošová II.A

Natália Hanidţiarová zbiera odpad

Táto pandémia má svoje výhody aj nevýhody. Jednou z výhod je, ţe ľudia si uvedomili aké vzácne je ich zdravie a zdravie ich rodiny. Začali si váţiť čas strávený s rodinou a svojimi najbliţšími. Zrazu sa zastavili a prestali sa naháňať stresovať za povinnosťami. Som rada, ţe ľudia si začali vo svojom ţivote viac váţiť maličkosti, bez ktorých by si svoj deň nevedeli predstaviť. Text: Kristína Knapovská, II. A Natália Hladká II. A

Kristín Krajčíová a Zora II.A 11

„Súčasná situácia je nebezpečnejšia, ale verím, že ju zvládneme...“ Prinášame vám rozhovor s Václavom Olšavským, ktorý pracuje v Bratislave ako zdravotnícky záchranár už viac ako 5 rokov. Keďže sám chcem byť záchranár, tak ma zaujímalo, ako sa stal záchranárom, aké sú úskalia tejto práce, ale aj, čo pekné táto práca prináša. Ako dlho už slúžite ako záchranár? Moje prvé zamestnanie bolo vo firme FALCK s.r.o. V Bratislave na prevozovej sanitke, tam som slúţil pol roka, potom som prešiel na prevozovú sanitku do Senca, tam som slúţil jeden rok a momentálne slúţim ako zdravotnícky záchranár uţ 5 rokov na záchranke v Bratislave. Neľutujete, že ste si vybrali práve toto povolanie? Keďţe som vyštudoval mechanika počítačových sietí a zistil som, ţe ma táto práca moc nenapĺňa, tak som vyskúšal niečo nové, konkrétne prácu v zdravotníctve. Tam som zistil, ţe táto práca ma baví a napĺňa a uţ by som si nič iné nevybral, pretoţe chcem robiť prácu, ktorá ma fakt baví a chcem chodiť do roboty s radosťou. Ako ste sa dostali k tejto práci? Bol to Váš sen? K tejto práci som sa v podstate dostal náhodne, nikdy som nesníval o tom, ţe raz budem záchranárom. K tejto práci som sa dostal po vyštudovaní mojej strednej školy. Mňa vţdy bavilo šoférovanie a jazdenie na autách, a tak som si našiel prácu na prevozovej sanitke v Bratislave. Tam som sa stretával so záchranármi, videl som ich robotu a zistil som, ţe toto je práca, ktorú chcem v ţivote robiť! No a tak som prešiel do štátnej záchrannej sluţby, urobil som si vysokú školu a hneď ma zobrali na stanicu pre záchranárov. Čo je najťažšie na Vašej práci? Určite najťaţšie na mojej práci a celkovo na práci záchranára je vyrovnávať sa s určitými prípadmi, pri ktorých nám v sanitkách zomrie človek. Najťaţšie pre nás je, keď je ten človek mladý a má pred sebou celý ţivot...... Kaţdý sa s tým musíme vyrovnať po svojom a urovnať si to v hlave. Ja sa s tým vyrovnávam tým, ţe si poviem, ţe keď to tak osud zariadil, tak to tak má byť. Čo je naopak na tejto práci super? Super je to, ţe nás ľudia berú inak, ţe si nás váţia, a hlavne v tomto období koronavírusu si nás ľudia váţia ešte viac. Vţdy nás poteší, keď nám príde nejaké poďakovanie, pochvala za to, ţe sme svoju prácu vykonali dobre. Takţe to ma tak veľmi teší... ţe ľudia dokáţu oceniť našu pomoc.

Aké sú najčastejšie chyby „laikov“ pri poskytovaní prvej pomoci? Medzi najčastejšie chyby laikov pri poskytovaní prvej pomoci patrí hlavne to, ţe neposkytnú KPR, keď to človek potrebuje, alebo ju začnú robiť, keď ju netreba. Dosť často sa nám stáva, ţe ľudia volajú anonymne, ţe sa niečo stalo, chcú iba, aby prišla sanitka a oni odídu a neposkytnú prvú pomoc. Takţe toto sú tie najčastejšie chyby. Treba sa ísť na toho človeka aj pozrieť, nielen volať. Netreba sa báť. Čo Vás ako záchranára najviac hnevá? To, ţe niektorí ľudia sú nevďační. Mnohí si myslia, ţe sme ich sluhovia a ţe len kvôli tomu, ţe si platia zdravotné poistenie, musíme urobiť fakt ţe všetko. Tieţ ma hnevá platové ohodnotenie záchranára, ktoré by mohlo byť o niečo vyššie a hlavne v tejto zlej dobe, ktorá je pre nás veľmi riziková. Aký bol Váš najkurióznejší výjazd? Najkurióznejších výjazdov som ako záchranár zaţil veľmi veľa. Pri tejto práci sa stretneme so všeličím, napríklad nahý človek pobehujúci po ulici. Policajti mali čo robiť, aby ho spacifikovali a dostali do sanitky. Je toho naozaj veľa... Raz nám staršia ţena nahlásila, ţe vidí z diaľky telo, ktoré nejaví známky ţivota, a keď sme došli na miesto, tak tam bol len starý zrolovaný koberec. Ak by sa dal vrátiť čas, vybrali by ste si opäť toto povolanie? Keby sa dal vrátiť čas, kedy som si vyberal strednú školu, tak by som si určite vybral zdravotnícku školu, išiel by som ihneď na vysokú školu na záchranára a všetko by som si prakticky urýchlil, aby som bol skoršie záchranár, a aby som s touto robotou začal v mladšom veku. Ako záchranári vnímajú súčasnú situáciu? Sú podľa Vás ľudia v súčasnej situácií zodpovední? Vnímame to tak, ţe sa chránime všetkým moţným, čím sa dá, aby sme neohrozili seba a doma našu rodinu. Toto obdobie je trošku iné, nebezpečnejšie, ale berieme to zodpovedne a dá sa to zvládnuť. Podľa mňa na Slovensku sú veľmi zodpovední ľudia, umývajú si ruky, nosia ochranné pomôcky a berú to zodpovedne. Aj keď, samozrejme, ţe sa nájde človek, ktorý to aţ tak nevníma, ale väčšinou je to fajn. Sme aj veľmi radi, aké zaviedol štát opatrenia. Moţno na to niektorí nadávate, ale podľa mňa je to nevyhnutné, aby to tu neskončilo ako v Taliansku. Na záver, čo by ste chceli odkázať ľuďom, ktorí sa chcú stať záchranárom? Ľuďom, ktorí sa chcú stáť záchranármi, by som rád odkázal, aby si išli za svojím cieľom a vybrali si strednú zdravotnícku školu, aby mali nejaký ten zdravotnícky základ a aby ich tá robota hlavne bavila, lebo chodiť do práce s radosťou je vašou najväčšou devízou. Najlepšie je po strednej zdravotníckej škole ísť študovať bakalára - urgentná zdravotná starostlivosť a o robotu máte postarané : ). Kaţdopádne drţím palce kaţdému, kto sa rozhodne ísť touto cestou :) Text: Daniel Pastorek, II. A: Foto: V. Olšavský 13

Knižné recenzie André Aciman: Call me by your name Ide o knihu, ktorá bola vydaná v roku 2017 André Acimanom. Príbeh je o 17 ročnom Eliovi, ktorý sa počas letných prázdnin v Taliansku v jeho rodinnej vile zamiluje do ich „pomocníka“ na toto leto - Olivera, ktorý aj tak odíde na konci leta domov, takţe uţ tu nevidím dôvod snaţiť sa o niečo.... Knihu som si kúpila a prečítala na základe skvelých recenzií mojich kamarátov a internetu. Váţne bola veľmi dobre hodnotená. Po prečítaní som ale ostala ja osobne nepríjemne prekvapená. Príbeh mi vôbec nesedí, správanie postáv je zvláštne. Moţno aţ nereálne. Správanie Olivera k Eliovi je dosť chladné aj po zblíţení a u Elia to je naopak. Od toho je cítiť aţ nejaká posadnutosť voči o dosť staršiemu Oliverovi, ak sa to tak dá povedať. Jeho rodina je tieţ veľmi chladná a zvláštna. Nevenuje Eliovi ţiadnu pozornosť, čo je tieţ dosť zaujímavé, ak to mám povedať slušne. Celkovo sú dialógy a jednotlivé scény veľmi chaotické a musíte rozmýšľať viac ako obyčajný priemerný obyvateľ Slovenskej republiky, aby ste ich niekedy pochopili. Potom som nepochopila romantické dialógy a celkovo vzťah medzi Eliom a Oliverom. Elio ho miloval, ale aj tak začal chodiť s nejakou babou, ktorá sa v tom príbehu z ničoho nič objavila iba kvôli tomu, aby autor vytvoril v knihe nejakú drámu alebo tak? Nechápem. Tak či tak, naďalej chodil sledovať Olivera, ako sa nahý kúpe s nejakou babou v rieke či kde. Ospravedlňujem sa vopred, ak je moja recenzia chaotická, ale aká kniha, taká recenzia. Ďalej sa chcem presunúť na dosť zvláštne napísané erotické scény. Nepochopila som dôvod, prečo by spolu spali v horúcej letnej noci s otvoreným oknom a mačkajú si pritom broskyne. Kaţdý má iné chúťky, ale pochybujem, ţe by to v reálnom ţivote dopadlo tak, ako v tej knihe, bez toho, aby ich pritom v noci nenapadol nejaký hmyz. Aspoň si mohli zavrieť to okno. Táto scéna ma vţdy mätie. Jediná vec, ktorá sa nedá skritizovať, sú krásne opisy či uţ postáv alebo prírody. To išlo autorovi fakt dobre. Popísal scény krásne a umelecky. Bohuţiaľ, dialógy a väčšinou primitívne správanie postáv to pokazilo. V skratke: knihu by som asi neodporúčala. Keď uţ tak film. Tam máte aspoň vizuálne ukázané tie scény a nemusíte zaťaţovať svoj mozog týmto príbehom dlhšie ako 2 hodiny. Kniha je ako keby napísaná mnou - v strese a veľmi zvláštnom chaotickom rozpoloţení, kedy autor alebo hlavná postava nevie, čo v ţivote chce, tak sa to snaţí zaplniť prvým namakaným chlapom, s ktorým má šancu sa zblíţiť. Ak bude táto recenzia zverejnená, som si istá, ţe pár ľudí si v hlave na mňa ponadáva, pretoţe je to veľmi populárna a obľúbená kniha v tejto dobe. Ale ak má niekto záujem čítať nejaký sexuálny príbeh o chlapcovi a chlapovi, ktorý má aspoň o 7 rokov viac, tak určite existujú lepšie knihy. Text: Zuzana Kudláčová, I. A , Foto: martinus.sk Scott Jurek: Jedz a behaj Ako beţeckého amatéra so snami ultramaratónca a človeka, ktorý sa zaujíma o zdravú stravu má nedávno v kniţnici oslovila kniha od svetového beţca a svetového ultramaratónca Scotta Jureka. Kniha začína Scottovým detstvom, ktoré bolo poznačené chorobou mamy a tvrdou prácou v rodine. S tým, ţe sa túţil odpútať od ťaţkej ţivotnej situácie našiel útechu v športe, najskôr beţky a postupne beh. Škola fyzioterapeuta mu ukázala, ako prekonávať športové problémy, a dala základ pre vytrvalosť. Pre Scotta bolo povestné heslo, ktoré rezonuje vo mne dodnes. ,,Jednoducho to musím urobiť.“ Tak začala jeho kariéra ultramaratónca. Kniha je popretkávaná vegánskymi receptami a jeho opismi podujatí, na ktorých sa zúčastnil. Jednoducho vás motivuje obuť si tenisky a vybehnúť. Určite odporúčam ako motivačné čítanie pre kaţdého beţca. Text: Tereza Turzová, III. A, Foto: martinus.sk 14

Knižné recenzie Anna Todd: After bozk V tejto knihe hrá hlavnú rolu milé, vychované a slušné dievča menom Tessa. Tessa chodí so spoľahlivým chlapcom Noahom, s ktorým sa veľmi ľúbia. Tessa má v ţivote jasný cieľ ambície a matku, ktorá dohliada na ňu a na všetko, aby fungovalo tak, ako má. Hneď prvý deň na vysokej škole Tessa natrafí na Hardina, chlapca s pírsingom v pere a hnedými a kučeravými vlasmi. Hardin ani zďaleka nie je Tessin ideál, pretoţe je po celý čas na ňu hnusný, drzý aţ krutý. Vzhľadom na jeho správanie ho Tessa od začiatku nenávidí aţ dovtedy, kým sa s ním neocitne sama v jeho izbe. Stačí však jeden bozk a všetko je inak... Túto knihu mi odporučila sesternica, a je to podľa mňa najlepšia lovestory, akú som kedy čítala. Kaţdá postava je niečím špecifická, príbeh realistický s neustálymi zvratmi a pri jej čítaní preţívate mnoţstvo emócií. Najskôr ide o klasický príbeh slušného dievčaťa, ktoré príde na internát, má slušného chlapca a zrazu pod vplyvom neodolateľného a drzého chalana, do ktorého sa zamiluje, sa začne všetko meniť. Kniha má asi 5 častí. Ja momentálne čítam tretiu a nemôţem sa zastaviť. Kniha ma tak očarila svojím obsahom a príbehom, ţe uţ sa nemôţem dočkať, aţ si prečítam všetkých 5. Je aj film, no ten ma vôbec nebavil a ničím nenadchol. Príbeh je úplne iný, ako je opísaný v knihe. Takţe určite radšej odporúčam prečítať si knihu. Je pravda ţe, niekomu by sa kniha páčiť nemusela, pretoţe miestami máte pocit, ţe čítate skôr knihu 50 odtieňov sivej, ale nie je to také hrozné. Mne osobne sa kniha veľmi páčila odporúčam ju prečítať kaţdému, kto má rád romantické ţánre. Text: Natália Mečiarová, III. A, Foto: martinus.sk Gillian Flynn: Stratené dievča Začína sa to ako z knihy pre dámy. Manţelstvo Amy a Nicka je v troskách. Smutné. Také klišé. V deň piateho výročia ich svadby však Amy zmizne. Keďţe je ţivou predlohou kníh pre deti a miernou celebritkou, okamţite sa v tom začnú vŕtať médiá. To, čo sa na začiatku trochu vlečie, má svoj význam... Amy a Nicka prepustili z práce kvôli kríze, a tak sú novinár a autorka psychologických testov bez práce. Nick zavelí a sťahujú sa do jeho malého rodného mesta priamo z New Yorku. Amy sa nudí, Nick prevádzkuje so svojou sestrou bar Bar. Má plné zuby svojej manţelky a tá zrazu zmizne. Nechala mu však niečo, čo robí vţdy na ich výročie. Pomocou rôznych indícií musí Nick vypátrať darček, ktorý mu schovala ako poklad. Na povrch vypláva Nickova mladučká milenka a keďţe je prvý podozrivý v poradí, poriadne mu to priťaţí. Objaví sa Amyin denník, ktorý mu zaistí ďalšiu miestenku jediného podozrivého a vyzerá to tak, ţe od istej basy ho nič nezachráni. Nick však medzitým pátra po svadobnom poklade. Čítame, čo zaţíva a preţíva po zmiznutí Amy, paralelne čítame jej denník, ktorý písala pred zmiznutím, a tak nám celkom nie je jasné, kedy a pri čom sa tieto rôzne rozprávania spoja. Nebude dlho trvať a vy si zrazu uţijete dielo psychopata v celej nádhere, ktoré berte ako povinnú a uţitočnú jazdu. Mňa ten úvod trošku uspal, asi preto som sa nestíhala čudovať, aké tempo príbeh nabral. Na scéne sa objavuje rozpletanie záhady Amynho zmiznutia, fantastické odhaľovanie skvostného plánu. Plánu, ktorý zosnovala prvá liga medzi psychopatmi. A aj keď sa vám bude niekedy zdať, ţe to všetko odhalíte a trúfnete si povedať, ako sa to skončí, ten plán je taký premyslený, ţe budete niekoľkokrát nútení kapitulovať. Precízny, dotiahnutý do posledného detailu, dokonalý. Tak si to uţite, keď budete na konci, ešte niekoľko minút potom nebudete rozumieť svetu. Takţe rozhodne odporúčam si túto knihu prečítať. Objavíte tu okrem iných pokladov aj pravý význam prídavného mena „stratené“. Je to aktuálny a výstraţný príbeh o dobe, v ktorej sa rúcajú sny ľudí. Text: Eliška Janúchová, II. A, Foto: martinus.sk 15

Knižné recenzie Viola Stern a Veronika Tóthová: Mengeleho dievča ,,Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“ Toto sú slová Violy Fischerovej, ţeny, ktorá preţila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Táto hrozná doba stvorila mnoţstvo príbehov, ale príbeh tejto ţeny je výnimočný. Silná kniha, ţe aţ v niektorých častiach tomu nechcete veriť. Pútavé, smutné aj dojímavé a, ţiaľ, podľa skutočnosti. Táto kniha má veľmi silný a smutný príbeh. Je obdivuhodné, ţe sa autorka dokázala podeliť so svojím ţivotným utrpením. Prvá polovica knihy je opis autorkinho ţivota. Potom to však príde: zaobchádzanie s ľuďmi ako s dobytkom, utrpenie, bolesť... Detailnosť, ktorá čitateľa prenesie nielen do deja, ale nechá ho kaţdú udalosť precítiť akoby na vlastnej koţi, je dych vyráţajúca. Vedela som o hrôzach v koncentračných táboroch, ale niektoré z veci, ktoré opisovala, som ani najmenej nečakala. Nevedela som si dovtedy predstaviť, ţe môţe existovať aţ také zlo. Pre mňa osobne zatiaľ najhodnotnejšia kniha, akú som čítala. Túto knihu neodporúčam pre slabšie povahy, ale táto kniha ma donútila premýšľať nad hodnotou ţivota ako takou. Tí, ktorí ju ešte nečítali by mali tak urobiť, pretoţe pri tejto knihe budete mať doslova zimomriavky!!! Naozaj to stojí za to! Text: Tereza Majerská, III. A, Foto: martinus.sk Todd Burpo a Lynn Vincent: Nebo nie je výmysel „Nobody is old and nobody wears glasses.“ Presne takto opisuje malý Colton nebo. Kto to vlastne ten Colton bol? Iba malý štvorročný chlapec, ktorý opisuje ako počas operácie opustil vlastné telo. Nemoţné, presne to som si povedala, keď som začala čítať prvé strany knihy. Dokonca ani Coltonovi rodičia tomu najskôr neverili. Uverili, aţ keď im povedal, čo robili v inej časti nemocnice počas toho, ako on bol na operačnom stole. Taktieţ im povedal, ako navštívil nebo, opisoval nebesá presne podľa Biblie, aj keď nevedel čítať, či opakoval slová ľudí, ktorých tam stretol, hoci ich nikdy predtým nevidel. Dokonca opisoval udalosti, ktoré sa diali ešte skôr, ako prišiel na svet. Colton taktieţ vykresľuje stretnutie s dávno zosnulými členmi rodiny. Hovorí aj o Jeţišovi a anjeloch, tvrdí, aký „veľký, fakt veľký“ je Boh a ako veľmi nás miluje. Moţno to celé bola len perfektná detská predstavivosť, no táto kniha ma aj tak naučila viac milovať Boha, prestať sa obávať smrti, ale hlavne mi ukázala, ţe do neba ideme znova ţiť, ţiť lepší ţivot, taký, aký sme mali ţiť tu na Zemi. Či uţ vás takéto posmrtné „veci“ uchvacujú, suţujú, alebo im vôbec neveríte, táto kniha stojí za prečítanie. Moţno vám navţdy zmení pohľad na ţivot a večnosť. Text: Kristína Kardošová, I. A, Foto: martinus.sk 16

Knižné recenzie Cassandra Clare: Magnus Bane Moja recenzia je na poviedku Magnus Bane od spisovateľky Cassandry Clare. Táto americká spisovateľka vlastným menom Judith Lewis sa v svojich Tieňoloveckých ságach zameriava na mladého dospievajúceho čitateľa. Ja som si pre svoju recenziu vybrala poviedku Kráľovná na úteku. Pri čítaní tohto príbehu som sa preniesla spolu s Magnusom do čias Veľkej Francúzskej revolúcie v roku 1791. Na základe opisu Paríţa som si predstavovala, ţe som naozaj tam. Videla som ţivé mesto, rieku pretekajúcu Paríţom, široké i menšie uličky a paláce. Ba dokonca sa mi zdalo, ţe vnímam vône a pachy tohto mesta. Opis mesta a príbehu dáva čitateľovi moţnosť, tak ako mne, predstaviť si udalosti podľa vlastnej fantázie a predstavivosti. Ba dokonca som sa vcítila do biednych ľudí trpiacich hladom a do situácie počas revolúcie, kde sa ustavične zabíjalo, podpaľovalo a útočilo v mene slobody. Hlavný hrdina Magnus chcel s pomocou balóna vyslobodiť kráľovnú Máriu Antoinettu z rúk revolucionárov, čo som si vo svojej fantázii priala, hoci skutočný osud Márie Antoinetty je iný. Táto poviedka mi dávala priestor aj na vlastný smer vývoja deju, čo bolo tieţ výplodom mojej fantázie. Odporúčam kaţdému mladému čitateľovi, ktorý sa rád stráca v absurdných a vymyslených dejoch, aby si namiesto pozerania televízie a internetu sadol a čítal túto ságu. Určite ho to zaujme tak ako aj mňa a nezabudne pritom aj fantazírovať. Nudiť sa určite nebude. Text: Lucia Húdeková, II. A, Foto: martinus.sk Tetovač z Auschwitzu Kupujem si knihy z tohto hrozného prostredia a táto kniha ma veľmi zaujala svojim smutným, ale aj krásnym silným príbehom plným lásky, a do hlavného hrdinu som sa naozaj zamilovala. Silný, smutný, zároveň vynikajúci príbeh... Čítala som mnoho kníh s touto tematikou a vţdy ma niečo nové prekvapí. Táto kniha bola písaná jednoducho, „zhltla“ som ju raz-dva. Pri čítaní knihy som sa často pristihla pri tom, či hlavný hrdina je naozaj aţ tak „kladný“, ako ho kniha predkladá. Určite ani vo sne by som sa neodvaţovala súdiť hlavného hrdinu, keď situácie, ktoré denne preţíval si nedokáţem predstaviť ani v tých najhorších snoch. Sila a túţba preţiť je moţno silnejšia, ako akékoľvek ľudské zásady, viera v čokoľvek a keď sú ešte zosilnené láskou, ktorá „hory prenáša“, potom vznikne taký silný príbeh, ako práve tento. Je to príbeh o odvahe, šikovnosti a túţbe preţiť v akejkoľvek situácii. V zlej dobe a na najhoršom mieste na zemi vznikla tak silná láska, ţe ani smrť, ktorá bola naokolo, ani bezmocnosť, nič ju nezlomilo. Viera umiera posledná. Príbeh, ktorý by si mal kaţdý prečítať a vedieť, aké zlo bolo na Zemi. Nádej na ţivot bola ako hmla miznúca pri východe slnka ... Dlho som si utvárala počas čítania názor na samotnú kniţku, no napokon po prečítaní poslednej stránky cítim, ţe to je v mnohých ohľadoch výnimočné dielo. Knihy s vojenskou tematikou, aj napriek ich ťaţivej atmosfére, čítam veľmi rada, avšak Tetovač mi nepripomína nič, s čím by som sa doteraz stretla. Jeho spomienky na tábor sú iné. Laleho charakter bolo ťaţké zaradiť, no predsa len sa vţdy prejavoval nesmierne ľudsky voči iným. Nuţ a za srdce ma koniec koncov chytil jeho príbeh s Gitou. Takmer ihneď som si vyhľadala webovú stránku, kde sa nachádza viac ich fotografií zo ţivota a bola som úprimne dojatá. Na duši ma zahrial aj dodatok - venovaný je ich synovi, ktorý opisoval v akej naplnenej a láskavej domácnosti vlastne vyrastal. Ako bol kaţdý deň, aj po rokoch svedkom oddanej lásky svojich vlastných rodičov, ktorí chránili jeden druhého po celý svoj ţivot. Dojalo ma to. Autorka: Tamara Majerská, III. A, Foto: martinus.sk 17

Filmové recenzie Láska stojí za všetko Maddy má 17 rokov a od malička trpí váţnou chorobou imunity, ktorá jej nedovoľuje ísť von. Ţije v luxusnom dome, ktorý však musia udrţiavať vo veľmi sterilných podmienkach ako aj jej oblečenie a všetko, čo pouţíva. Je v kontakte iba s jej mamou, ktorá je lekárka, ošetrovateľkou, s ktorou má veľmi kamarátsky vzťah, tak ako aj s jej dcérou. Nechodí do školy, ale veľa číta, občas napíše aj nejakú recenziu na knihu alebo film. Svet pozná len vďaka knihám alebo pohľadom z okna. Keď jeden deň sledovala svet len cez okno zbadala, ako sa do susedstva prisťahovala rodina, kde je zaimponoval záhadný chalan, ktorý chodí stále v čiernom. Postupom času začnú spolu komunikovať cez SMS alebo e-maily. Maddy sa doňho zamiluje a netrpezlivo čaká kaţdý deň na správu od neho. Je len otázkou času, kedy Maddy začne túţiť po osobnom kontakte, môcť sa mu pozrieť do očí, dotknúť sa ho, pobozkať ho, byť s ním v jednej miestnosti a moţno prekonať úskalia svojej choroby a objaviť v ţivote oveľa väčšie záţitky... Maddy mi ako hlavná hrdinka veľmi sadla. Dokázala sa vysporiadať so všetkým, čo jej ţivot postavil do cesty. Aj napriek tomu, ţe má zákernú chorobu, tak je to celkom šťastné dievča, ktoré si ţivot dokáţe uţívať aj napriek tomu, ţe je zavretá iba doma. V tomto som ju veľmi obdivovala, pretoţe ja by som to asi tak dobre psychicky nezvládala ako ona.

Ďalšou dôleţitou postavou je Olly. Maddy si vďaka nemu uvedomila, ţe je naţive, ale vôbec neţije. Chcela objavovať svet, ísť von, spoznať všetko čo zatiaľ nepoznala a to aj cez to, ţe riskuje svoj vlastný ţivot. Samotný Olly svoje trápenie v rodine nedával moc najavo, ale všetko zaňho hovorila jeho neverbálna komunikácia, ale aj trochu jeho spôsob obliekania a správanie. Práve to, ţe sa zoznámil s Maddy mu otvorilo oči, aby začal čeliť svojmu ťaţkému osudu a hlavne svojmu otcovi. Títo dvaja mi ukázali, ţe na svet sa dá pozerať aj pekne a nie iba negatívne, a ţe teba riešiť všetko s chladnou hlavou a rozmýšľať nad tým, čo robíme, aj keď v príbehu samotná Maddy rieši niekedy veci bez rozmýšľania. Moţno si pri pozeraní filmu budete myslieť, ţe viete ako to skončí, ale záver môţe byť prekvapením. Rada by som vyzdvihla krásnu myšlienku filmu, ţe láska stojí naozaj za všetko, pretoţe nie je krásne iba milovať, ale aj byť milovaný. Odporúčam pozrieť tento film hlavne ľuďom, ktorí majú radi romantiku a tak trochu rozprávkové konce. Text: Eliška Janúchová II. A, Foto: Internet

Filmové recenzie All the bright places Je to americký romantický film o dvoch teenageroch Violet Markeyovej a Theodorovi Finchovi, ktorí chodia na rovnakú školu, ale kaţdého trápia iné problémy. Violet ráta dni do maturity, aby mohla odísť z malého mesta, kde ju prenasledovala smrť jej staršej sestry. Fincha trápia depresie a kaţdý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo ţiť. Navzájom sa nepoznajú, ale ich cesty sa skríţia na mieste, kde zomrela Violetina staršia sestra. Finch je uchvátený svojou novou známosťou. Violet je dievča, ktorá po strate svojej sestry nevychádzala von a nedokázala si sadnúť za volant. Finch nakoniec po dokázaní Violet, ţe sa jej s ním nič nestane, presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte. Túlali sa po Indiane a objavovali miesta, o ktorých nikto ani len netušil. Vďaka nemu Violet zabudla na všetky svoje trápenia. Práve kvôli školskému projektu si obaja uvedomili, ţe môţu byť sami sebou a byť šťastní, spolu. Uţívali si všetok svoj čas a boli šťastní, ţe majú jeden druhého. Zdanie však občas klame, ak je smútok priveľký… Vďaka tomuto filmu mnohí z nás pochopia, ţe je dôleţité pomôcť aj ľuďom, ktorí od nás pomoc neţiadajú, lebo práve títo ľudia od nás moţno pomoc najviac potrebujú. Tento film odporúčam pozrieť si kaţdému, kto má rád romantické filmy a vie si pri nich poplakať. Mne sa osobne na filme páčilo ako obaja, napriek svojím problémom dokázali nachvíľu zabudnúť na všetko zlé a uţívať si ţivot naplno. Dovolím si povedať, ţe tento film Vám dá veľa... Naučí vás váţiť si svoj ţivot a tieţ to, aby sme si váţili ľudí, ktorých máme okolo seba, kým nie je neskoro... Natália Kardošová, II. A, Foto: internet Zranené srdcia Celý dej sa odohráva v roku 1946 v Hamburgu, kedy Rachael Morgan (Keira Knightleyová) cestuje za svojím manţelom Lewis Morganom (Jason Clarke) do rozbombardovaného Nemecka. Ona však netuší, ţe ich spoločné bývanie pod jednou strechou s nemeckou rodinou zmení aj ich vzťah. Bude pre ňu problém bývať s Nemcami, ktorí sú nepriateľmi Británie, keďţe ona počas bombardovania v Londýne prišla o svojho jediného syna vďaka nim. Všetko sa začne komplikovať od jej príchodu, keď sa stretne s pôvabným vdovcom Stefanom Lubertom (Alexander Skarsgård) Zmení sa Rachelina nenávisť na lásku? Tento film bol zaradený k ţánru dráma, keďţe išlo o rok 1946, kedy to ľudia nemali ľahké a všade naokolo vládol chaos. Boli určité chvíle, keď sa človek zamýšľal nad tým, aké to bolo v minulosti a porovnal to s dnešným svetom. Film zapôsobí na diváka tak, ţe sa dokáţe vţiť do celého príbehu. Film bol pekne spracovaný a pre niektorých môţe byť aj trošku viac emočný. Celkový dej bol veľmi zaujímavý a ku koncu veľmi emotívny, keď som ho videla prvýkrát. Herecké výkony boli neuveriteľné a celé to prostredie sa mi veľmi páčilo, pretoţe bola pekne zobrazená, i keď hrozná, naša história. Určite neľutujem, ţe som si ho pozrela, pretoţe to bol ten najkrajší film, aký som kedy videla. Text: Miriama Dánková, II. A, Foto: internet 19

Seriál Pretty Little Liars – Roztomilé mrchy Pretty Little Liars je americký dramatický seriál, zaloţený na kniţnej sérii od Sary Shepardovej. Seriál mal premiéru 8. júna 2010 na TV stanici ABC Family a posledná epizóda bola odvysielaná 27. júna 2017. 10. júna 2014 bol seriál Roztomilé mrchy predĺţený na šiestu a siedmu sériu. V novembri 2014 herečka Lucy Halová oznámila, ţe siedma séria bude posledná. Seriál má 7 sérií. V seriáli sa centrom záhady stáva záhadné zmiznutie jednej študentky Alison Dilaurentisovej, ktorá zmizla počas nočnej párty s jej štyrmi kamarátkami. Ale to nie je jediná záhada v seriáli, pretoţe ostatným štyrom kamarátkam začne niekto písať výhraţné správy a vydiera ich, ţe povie ich tajomstvo, o ktorom vedela len Alison. Neznámy sa na konci správy podpisuje pod písmenom A. Aria, Spencer, Hanna a Emily sú nútené pátrať po neznámom, ktorý sa im vyhráţa. Avšak cesta odhalenia im prinesie do cesty veľa prekáţok. Začína sa boj o ţivot, a to hlavne kvôli informáciám týkajúcich sa noci, kedy samotná Alison zmizla. Mne osobne sa seriál veľmi páčil a zaujal ma svojou kriminálnou a záhadnou zápletkou. Pútavo na mňa pôsobil kvôli tomu, ţe kaţdá časť sa končila niečím neočakávaným. Seriál bol tak napínavý, ţe som za jeden deň niekedy pozrel aj 11 častí. Aj keď sa seriál skončil, zvyknem sa spätne pozrieť na niektoré epizódy. Seriál bol záhadne, no dokonale logicky usporiadaný, to znamená, ţe človek musí vidieť kaţdú jednu časť, aby tomu porozumel. Herecké obsadenie sa zameralo najmä na vekovú kategóriu teenagerov.

Jediné, čo sa mi na seriáli nepáčilo, bol záver poslednej časti siedmej série, pretoţe neskončil podľa mojich očakávaní, ale v podstate je to iba môj subjektívny názor. Seriál rozhodne odporúčam pozrieť si kaţdému, kto miluje drámu s kriminálnou a záhadnou zápletkou, pretoţe donúti ľudí neustále sa zamýšľať nad konaním postáv, prečo konali tak, a prečo nekonali inak. Text: Adam Lagíň, II. A, Foto: internet

Divadlo Triky, Fet a Makači Táto divadelná hra je komédia o partii zlodejov a o peniazoch, ktoré sa chytajú ukradnúť a dokončiť tak jednu starú fušku. Pre chalanov by teda nemal byť problém odpratať jednu mŕtvolu, zohnať zbíjačky, vybaviť pár telefonátov a úspešne dokončiť krádeţ. Reţisérom tejto hry je Eduard Kudláč. Divadelná hra pochádza z Francúzka a jeho autorom je Mohamed Rouabhi. Piati chlapi nie sú v spoločenstve nijako zakotvení, nemajú deti, rodiny, sú to vlastne osamelí vlci. Spája ich len ich silné priateľstvo. Odporúčala by som toto predstavenie hlavne ľuďom, ktorým nevadia vulgarizmy, keďţe v hre sa veľmi často objavujú. Páčilo sa mi , ţe sa scény odohrávajú v prostredí ako je bar a komunikujú spolu ako ľudia v dnešnej dobe . Kostýmy boli pekne do detailov upravené. Neľutujem, ţe som šla. Herecké výkony sú naozaj veľmi dobré, čiţe sa nikto nenudí aj keď je ticho. Hra sa podobá na ţivoty niektorých ľudí a je naozaj skvelá !

Charleyho teta Je to veselohra od Brandona Thomasa, v ktorej sa dej sa odohráva vo vţdy zelených záhradách Oxfordskej univerzity a hlavnými postavami sú študenti, ktorí svoje nádeje upínajú na príchod brazílskej milionárky, tety jedného z nich. Teta ale mešká a študenti preto vymyslia originálny spôsob, ako chýbajúcu tetu nahradiť. Je to absolútne úţasné prevedenie Thomasovej hry. Je vtipná, nenudíte sa pri nej ani chvíľu. Na tejto hre sa mi páčilo všetko, herecké výkony, to ,ako sa postavy správali ako vystupovali, dej bol dosť zábavný. Všetky herecké výkony boli neskutočné. Jedna z najlepších hier a prevedení, aké som kedy mala moţnosť vidieť a pokojne by som išla znova.

Text: Kristína Krajčíová, II. A, Foto: divadlozilina.eu, nova-scena.sk

Hudba Ľudová hudba Ľudová hudba alebo hudobný folklór je hudobný ţáner širokých más obyvateľstva, často neznámych autorov, tradične zachovávaný ústnym podaním. Môţe ísť o hudbu reprodukovanú spevom, ale aj o nástrojovú hudbu. Hudba má v tradičnej kultúre mimoriadny význam. Ľudová hudba a jej prostriedky sú podstatou alebo súčasťou mnohých poetických, dramatických, či pohybových foriem. Ľudová hudba je v kontraste s komerčnou a klasickou hudbou. Je spontánnym prejavom ľudovej hudobnosti. Ľudovou hudbou sa zaoberá hudobná folkloristika. V dávnych dobách, keď ľudstvo nepoznalo toľko hudobných nástrojov a multimediálnu techniku, ľudia si veľa spievali. Spevom vyjadrovali aj svoje pocity ako smútok, zamilovanosť, zádumčivosť, veselosť či dobrú náladu. Spievali na krstoch, svadbách či pohreboch, spievali aj pri práci či vo voľnom čase. Postupom času a opakovaním rôznych piesní sa postupne zdokonaľovali a upravovali. Samozrejme, záleţalo aj na spevákovi alebo spevákoch, ako si sami tú ktorú pieseň dotvorili. Neskôr sa niektorí ľudia začali zaoberať zbieraním a zaznamenávaním piesní na notový papier. Vývojom hudobných nástrojov postupom času začali vznikať ľudové kapely hrajúce po dedinách, mestských zábavách a jarmokoch. Pri kapelách piesne reprodukovali ľudoví speváci. Samozrejme, ţe aj folklór sa postupne vyvíjal aj podľa regiónov Slovenska. V dnešnej dobe modernej hudby má folklór nezastupiteľné miesto na zachovávaní dedičstva našich predkov. V súčasnosti na tejto scéne pôsobí veľa kapiel a spevákov, ktorí sa venujú ľudovej hudbe ako napríklad skupina Kollárovci, Kandráčovci či SenziSenzus. Títo súčasní umelci si uţ ľudové piesne prispôsobujú modernej dobe no aj tak v nich rezonuje ľudová hudba. Moderná doba uţ nie je odkázaná na ústne podanie piesní a hudby, ale má k dispozícii veľa prostriedkov na jej reprodukciu. Je na škodu, ţe sa z našich rozhlasových prijímačov veľmi málo ozýva ľudová hudba, ktorá je klenotom nášho slovenského ľudu. Aj ja osobne si myslím, ţe by rozhlasové stanice mali hrávať viac ľudovej hudby. Aj keď ja radšej počúvam modernú hudbu, no takú svadbu, dedinské hody či rodinnú oslavu si bez ľudovej hudby neviem ani predstaviť. Aj ľudové tance (polka, valčík) sa bez ľudovej hudby samozrejme nedajú tancovať. Aj z nášho obecného rozhlasu sa viac ozýva ľudová hudba ako moderná a myslím si, ţe je to tak lepšie. Text: Lucia Húdeková II. A, wikipedia.sk , Foto: internet Kali Koloman Magyary, známy pod umeleckým menom KALI, je slovenský raper, ktorý pochádza z Petrţalky, ktorý na hip-hopovej scéne pôsobí od roku 2008. Ma 37 rokov, a jeho prvý album je „NOVÁ KRV“ a najnovší album „ALE NE“. Má nahratých 11 albumov. Moja najobľúbenejšia pesnička je „Pamätáš“. Táto pesnička poukazuje na to, ako sa sklamali dvaja ľudia v láske, kde mali svoje plány a jeden sklamal. Táto pesnička je veľmi pravdivá a najviac sa mi páči. Pre mňa je najlepší album „Ale ne“, je tam najviac pesničiek, ktoré sa mi páčia ako v tých ostatných albumoch. A najradšej ich počúvam. Text: Vanesa Turská, II. A, Foto: internet 22

Hudba Selena Gomez Selena Gomez (angl. Selena Mariette Gomez; * 22. júl 1992, Grand Prairie, Texas, Spojené štáty) je americká speváčka a herečka. Dostala meno po texasko-mexickej speváčke Selene, ktorá zomrela tri roky po jej narodení. V rozhovore s časopisom People prezradila, ţe záujem o herectvo začala prejavovať v dobe, kedy sledovala svoju matku pri skúškach a hraní v divadle. V roku 2007 bola obsadená do seriálu Dysney Chanell – Kúzelníci z Waverly, kde stvárnila rolu Alex Russoovej aţ do ukončenia seriálu v roku 2012. Vďaka tomuto úspechu ju mnohí kritici začali porovnávať s veľmi úspešnou Miley Cyrusovou. Album RARE 10. január 2020 vydala Selena Goméz nový album s názvom Rare s prekladom Vzácny. Opisuje v ňom príbeh jej priateľa, ktorý si váţil strávený čas s ňou. Skladby v jej albume idú po sebe tak, aby na seba tematicky nadväzovali. To vytvára celý príbeh jej ţivota. Ústrednou tematikou albumu Rare je láska k sebe samej a vedomia vlastnej hodnoty, ktoré odráţa uţ úvodná skladba, ktorá je nosným názvom celého albumu. Najviac ma zaujala skladba Lose you to love me. Zaujala ma tým ţe rozprávala o svojich pocitoch, ktoré zaţívala, keď chodila s Justinom Bieberom. Druhá skladba je Look at her now má tieţ svoje čaro. Ale nepáčilo sa mi ako vystupovala vo videoklipe. V skladbe Look at her now v preklade (Pozri na ňu ) sa Selena snaţí ukázať, ako sa vysporiadala s jej predošlým vzťahom. Snaţí sa povzniesť nad tým, čo zaţila a nepozerať sa do minulosti. Look at her now pripomína aj veľa iných skladieb. Vďaka výraznej basovej línii zriedka pripomína pieseň Bad Liar- Imagine Dragons z roku 2017, ktorá je súčasťou deluxe verzie albumu.

Skladba Lose you to love me zaujala aj veľa detí a tínedţerov. Selena v skladbe rozpráva o jej vzťahu s Justinom Bieberom, a o jej smútku, ţe stratila niekoho, koho váţne milovala.

Pre Selénu Gomézovú predstavuje Rare novú (a tieţ radostnejšiu) ţivotnú kapitolu. Album by si však zaslúţil byť silnejší a podmanivejší. Rare nie je zlým albumom, ale ani vynikajúcim. Ponúka ľahký, jemný pop, ktorý sa počúva dobre, ale neprináša nič prevratné či veľkolepé. Vo výsledku je teda Rare príjemným priemerom. Text: Veronika Jánošová, II. A, Foto: internet 23

Hudba Dua Lipa Dua Lipa, toto meno pozná asi väčšina milovníkov hudby a na hudobnej scéne azda nejestvuje speváčka s takto nezvyčajným a zaujímavým menom. Narodila sa v Londýne rodičom kosovského a albánskeho pôvodu. Uţ ako 15 ročná začala nahrávať cover verzie piesní známych interpretov ako napr. Christina Aguilera, Pink, Nelly Furtado a mnoho ďalších. Jej talent si v roku 2012 všimol manaţér speváčky Lany del Rey, Ben Mawson. Svoju prvú pieseň vydala v roku 2015 s názvom „New Love“ a onedlho k nej pridala pieseň „Be the One“, ktorá ju preslávila. Za svoj vzor povaţuje svojho otca Dujagjiina Lipu, ktorý bol známym kosovskoalbánskym rockovým spevákom. V roku 2017 vydala svoj prvý album, ktorý pomenovala po sebe „Dua Lipa“. Tento album obsahoval 7 piesní a zaručil jej celosvetový úspech. Jej druhý album s názvom „Future nostalgia“ vydala koncom marca tohto roku. Album obsahuje 11 piesní a to Future Nostalgia, Don't Start Now, Cool, Physical , Levitating ,Pretty Please, Hallucinate ,Love Again ,Break My Heart, Good In Bed , Boys Will, Be Boys. Medzi mojich favoritov patria Physical a Cool. Dua sa nechala inšpirovať disco a popom 80. rokov, okrem toho do albumu zakomponovala aj, tzv. „dark pop“, ktorým je Dua povestná. Zatiaľ najznámejšia pieseň z tohto albumu je Physical. Piesne albumu obsahovo adresuje svojmu bývalému priateľovi. Samotná interpretka tvrdí, ţe album má osloviť kaţdú vekovú skupinu. Mne osobne sa na albume páči, ţe je energický a nepôsobí depresívnym dojmom. Hudobní kritici tento album povaţujú za album roka, prelomový a dokonalo popový. Piesne albumu Future nostalgia zoţali veľký úspech a preto sa nimi nechali inšpirovať viacerí hudobní interpreti ako napríklad The Weekend, Lady Gaga a Ava Max.

Zopár zaujímavosti o Due Lipe: Dua je veľká milovníčka tetovaní ma ich celkom 7, tieto tetovania odkazujú na jej pôvod. Meno Dua v preklade do Albánčiny znamená láska. Keď bola mladšia neznášala svoje meno, vţdy musela kaţdému vysvetľovať, ţe pochádza z Kosova.

Poviedka Školská lavica „Ach Boţe! Uţ je to tu zasa!“ povzdychla som si a s nechuťou som tresla po budíku. Začal sa ďalší školský rok. Cestou do školy som rozmýšľala, čo ma v deviatke čaká. Monitor a prijímačky som zaraz vypustila z hlavy. Veď do jari je ešte ďaleko. Aj to, s kým budem sedieť, ma vôbec netrápilo. S Jankou som bola uţ dávno dohodnutá. Hlavne, aby naša lavica bola čo najďalej od katedry. Jana ma uţ čakala. Presne podľa dohody. Vţdy sa na ňu dá spoľahnúť. Spolu, bok po boku, sme vkročili do triedy. „Čoţe?“ vyhŕklo zo mňa. „To si dnes všetci privstali?“ Aj Jana vypleštila oči. „Jediná voľná lavica je pri katedre.“ Skonštatovala odovzdane. Ďalší šok prišiel, keď sme k nášmu novému pôsobisku priblíţili. Takú popísanú a pokreslenú lavicu sme ešte nevideli. Hneď mi napadlo, ţe zase budeme musieť maľovať. Sadli sme si. Ešte stále sme nenašli slová, ktorými by sme popísali našu katastrofálnu situáciu. Vtom som sa pozrela na Janu. Jej oči zrazu ţiarili. „Čo zas?“ vyprskla som. Nemala som náladu na hlúposti. „Ty to nevidíš? Nedopína ti to?“ ozvala sa. „Nie! A čo by mi malo?“ „Naša lavica je fantastická,“ rozhovorila sa, „je popísaná, pokreslená.“ „No a?“ opýtala som sa. Uţ som nedokázala predstierať ani najmenší záujem. Na to Jana plná nadšenia zvolala: „Veď naša lavica je ako školská kronika. Síce neoficiálne, ale za to originálna.“ Ostala som nemo hľadieť. Raz na Janu, raz na lavicu. „Pozri sa na tento odkaz.“ zašveholila Jana. „Jano bude vţdy ľúbiť Julku.“ bolo vyryté v červenom srdci na lavici. Zrazu bola Jana nezastaviteľná. Začala sa rozplývať na tom, aká romantická láska to musela byť. A kto vie, či im to vydrţalo. Rozprávala aj o tom, aká romantická svadba to mohla byť. Ani na sekundu nepripustila moţnosť, ţe by sa tá láska mohla skončiť. Pri počúvaní týchto Janiných úvah mi oči blúdili po lavici. Samé ten ľúbi tú, tamtá neznáša hentú. Na chémii je nuda, na biole väčšia. A zrazu... Oči sa mi zastavili na skratke VTLSSNAK. A pod ňou v zátvorke Jano. Hneď mi mozgové závity začali pracovať naplno. Po chvíli som sa cítila ako Sherlock Holmes. Jednu myšlienku hneď striedala ďalšia. „Ty ma vôbec nepočúvaš...“ všimla si Jana. „Ale áno, áno... Také romantické...“ odpovedala som a Jane to stačilo, aby nerušene pokračovala ďalej. A ja tieţ. Vo vlastnom premýšľaní. Na nič som však neprišla. Nedalo mi to. „Musím na to prísť!“ povedala som si viac-menej pre seba. Ţiaľ, opäť nič. Do triedy prišla triedna, ako vţdy na začiatku roka nás privítala a vlastne povedala len to, čo kaţdý rok. Uţ sme to vedeli naspamäť. Nemohla som sa dočkať, kedy povie: Vidíme sa opäť zajtra. A zrazu to povedala. „Hurá,“ pomyslela som si, „konečne idem domov a tam môţem v pokoji premýšľať nad hádankou z lavice.“ Doma som sa hodila na posteľ a myseľ začala pracovať na plné obrátky. Chvíľami ma vyrušoval sused, ktorý práve teraz musel rezať drevo. A do toho ešte naši. Vraj obliekaj sa, ideme na nákup. S nechuťou som splnila tento „rozkaz“. Rozladená som sadla do auta a hor sa na nákupy. V rádiu práve dávali rozhovor s naším primátorom pri príleţitosti otvorenia nového školského roka. „Radosť počúvať,“ prebehlo mi mysľou. A ešte sa ho moderátor pýtal na jeho školské časy. „Čo si ten starý ujo môţe ešte pamätať?“ posmešne som vyhlásila. „Starý ujo? Veď on je v našom veku. Zrelý štyridsiatnik!“ Osopili sa na mňa rodičia. Zrazu som spozornela. „Ako deviatak som vyryl do lavice skratku VTLSSNAK. A podpísal som sa Jano. Zaujímalo by ma, či tá lavica ešte existuje.“ zamyslene povedal primátor. „A čo tá skratka znamená?“ zaujímal sa moderátor. Primátor vysvetlil: „ VTLSSNAK? V tejto lavici som sa nadrel ako kôň!“ Vybuchla som do hurónskeho smiechu. Takmer som prepočula výzvu moderátora. Ak sa niekto stretol s touto skratkou, nech zavolá na číslo 555 543 priamo do štúdia. Vzala som svoj ruksak, vytiahla z neho telefón a vyťukala číslo... Text a foto: Tatiana Zvrškovcová, II. A 25

Fejtón Novodobá láska Myslím si, ţe kaţdý z nás sa určite aspoň raz stretol s pojmom „láska“. No, nebudem chodiť okolo horúcej kaše a rovno prejdem k veci. Určite máme kaţdý z nás toho jedného blízkeho kamaráta, ktorý sa raz zamiluje a ide do niečoho, čo sa nazýva „VZŤAH“! Jasné, prajete mu to, ale po nejakom čase, stráveného sledovaním tých zamilovaných správ a rečičiek si uvedomíte, ţe všetky vaše doterajšie spoločné záţitky sú uţ, s veľkou pravdepodobnosťou, zakopané niekde hlboko v podsvetí a čas, ktorý ste dovtedy trávili spoločne, uţ vlastne tieţ dostal nohy, spakoval si tých pár vecí a zobral sa niekam do neznáma s neurčitou dobou návratu :))) A vy uţ len najbliţšie obdobie počúvate o tom, aká je láska neskutočná, zázračná, a ešte nespočetne veľa vlastností, ktoré boli tejto „veci“, pocitu, ani neviem ako to brať, pridelené. Ale prejdime rovno k pointe... Áno, hovorím o vás, ktorí, poviem to na rovinu, otravujete svojou zamilovanosťou ľudí, doslova ako muchy, ktoré vidia „kako“ po prvýkrát :)). Keď ste zamilovaný... dobre buďte, ale nie, aby ste stáli človeku za zadkom takmer 24/7, a hovorili mu o tom istom vkuse. My vieme, ţe ste zamilovaný, okej, fajn, nemusíte nám to neustále pripomínať. Nezabúdajme totiţ, a to teraz bez škodoradosti, ţe môţe nastať aj „ROZCHOD“! Aţ teraz to všetko začína dostávať úplne iné grády, hehe. Celý proces sa pre nás totiţ začne opakovať odznova, len v trošku dosť odlišnej sfére vecí. Samozrejme, ako dobrí kamaráti sa snaţíme pomôcť, aj keď vieme, ţe to nemá cenu. Veď predsa vám všetci hovorili, aby ste poslúchali svoje srdce, všakţe a zrazu bum... koniec, dovi dopo, depka :)))). Vlastne, v dnešnej dobe je akosi populárne byť „v depresii“, spôsobom ţe začneme počúvať Peepa, chodiť v čiernom so sklopenou hlavou a hrať to na uzavretých. Samozrejme, nebudeme krivdiť tým, ktorí to majú reálne diagnostikované. Našťastie má pravdepodobne väčšina z nás veľmi dobre vyvinuté herecké schopnosti. Netflix and Chill, viete, o čom hovorím Xddd. Takţe ak aj nechcete pomôcť, aspoň to zahrajte :). A výnimkám, ktorým láska naozaj funguje aj roky, gratulujem a prajem aj naďalej pevné nervy. Text: Daniel Beňo, II. A, Foto: internet 26

Fejtón Kam zmizlo všetko jedlo? Nepochopím ľudí, ktorí berú ohľad na riziká šíriaceho sa koronavírusu a nebehajú po obchodoch ako šialení, ale sedia v pokoji doma pre telkou či s mobilom v ruke. Pretoţe základom počas tejto určenej karantény je, samozrejme, mať dostatok jedla. A v mojom prípade treba toho hojne. A mňa nijaký vírus len tak nezastaví. No nemám pravdu? Ako dobre vieme, naši dôchodcovia zhabú o deviatej všetky potraviny a neberú ohľad na nás ostatných. A to, ţe vám chýbajú ţivotne dôleţité potraviny ako sladkosti, pivo, alkohol,... uţ nie je ich problém, ale váš. Preto je potrebné mať nakúpené potraviny uţ mesiac dopredu. A hlavne veľa. Samozrejmosťou je rozbehnúť sa hneď ráno do najbliţšieho obchodu a vykúpiť všetky roţky, aby sme mali čo jesť. Tieţ nemôţeme zabudnúť na ľudí, ktorí vstávajú o 10 ráno ako ja. Čiţe jeden dva roţky treba nechať v obchode, aby sa nepovedalo. Ale dôchodcovia nám to pokazili a my, čo sa dostaneme do obchodu aţ po 12 tam nenájdeme pomaly nič :) Najlepším riešením je ísť do veľkoobchodov, kde sa niečo nájde (občas) a je tieţ potrebné si zostaviť nákupný plán, pretoţe ľudia sú hyeny a ak sa nepoponáhľate, je moţné, ţe vám pri prázdnych regáloch v obchode zostanú len prázdne miesta pre otĺkanie si hlavy a oči pre plač. Na prvom mieste sú hlavne trvanlivé potraviny. Ja uţ nakúpené mám. Stihla som si nakúpiť 20 kíl múky, cukru a soli, 5 kíl špagiet a ešte nejakých cestoviniek, 15 kečupov, 15 morca-dell, 150 litrov mlieka, 10 kartónov malinoviek aţ nie som len o čistej vode, nejaké sladkosti a slané dobrôtky, 20 balíkov ovsených vločiek a müsli a samozrejme aj kilá zeleninky. Kvasnice mi starosť nerobia. Mám v Jednote veľmi dobrú kamarátku predavačku, ktorá mi ich vţdy zopár odloţí. Potom sú dôleţité nejaké tie pracie prášky aţ nesmrdím sama sebe a hlavne nie svojmu priateľovi. Úprimne, nechcem o neho prísť. Nakúpene mám, čiţe v pokoji uţ môţem oddychovať a dojedať zásoby, ktoré som mala ešte doma z dvoch troch týţdňov. Dnes ale doviezli do Jednoty nové potraviny, ktoré uţ, samozrejme, zajtra nebudú. Asi sa pôjdem obliecť a vyrazím... Text: Natália Hladká, II. A, Foto: internet

Naša karanténna tvorba Výlet

Pandémia Zrazu vzniklo zvláštne ticho,

Keď sa ráno zobudím, v myšlienkach hneď zablúdim, do krajín vzdialených, slnkom rozpálených.

ktoré svet celkom spomalilo Ľudia sa zoţierali sami, a tak trest dostali.

Teplý vánok cítim na tvári. Moţno sa mi to raz podarí. Navštíviť všetky tie krajiny, aj bez pocitu viny.

Treba teraz nájsť liek, pomôţ tomu nejako aj dnes. Vírus spláchneš hneď, bublinkou z mydla porazíš svet.

Veď nepoznám ešte ani svoju rodnú zem! Do Košíc nikdy nepôjdem! Východ ma predsa neláka, skôr taká priehrada nejaká, moţno tá Oravská, alebo predsa len bazény „Podhájska“?

Nasaď si pevne rúško, vírus tak porazíš rýchlo. Dávaj pozor na kamaráta, či všade chráni seba a dáva pozor aj na teba.

A čo tak hrady, zámky, kaštiele? Vytýčim si vysoké ciele! Ja kopce, lúky, lesy vidieť chcem! Do Tatier sa dnes vyberiem!

Text: Simona Ďurišová, II. A

Obklopuje ma panenská príroda. Asi to nebude len taká náhoda, ţe ma tu vítajú aj divé zvieratá, aká je tá zem slovenská bohatá! Naša príroda je nádherná, musíme si ju váţiť, aby sme v nej mohli samé pekné chvíle zaţiť. Pod Tatrami nás víta Demänovská jaskyňa ako teplá náruč matkina, Od Kráľovej hole aţ po Slovenský Kras ... Prírodu tu miluje kaţdý jeden z nás... Tak načo mrhať časom? Skôr ísť do prírody razom. Veď to Slovensko je krásne ako raj... Tak na výlet utekaj ! Text a foto: Valéria Zeba, II. A 28

NaĹĄa karantĂŠnna tvorba

Na záver... ... by sme sa radi prihovorili našim absolventom, žiačkam a žiakom IV. A triedy... Milé absolventky, milí absolventi, práve teraz v tomto čase ukončujete svoje stredoškolské štúdium a uzatvára sa jedna kapitola Vášho ţivota. Tú si uchováte v spomienkach, fotografiách, či videách. Veríme, ţe budete (moţno aţ s odstupom času) na túto kapitolu spomínať s láskou, či úsmevom na perách. Ako pedagógovia Vám ţeláme, aby ste všetky nadobudnuté vedomosti a zručnosti dokázali uplatniť aj v ďalšom ţivote, pretoţe „ak milujete to, čo robíte, nemôţete byť neúspešní“. Platí to aj v osobnom aj v pracovnom ţivote. Robte veci s láskou a budú z vás úspešní a šťastní ľudia. Plňte si všetky vaše túţby, sny, ciele. A hlavne, nezabúdajte byť dobrými ľuďmi.

IV. A trieda s triednou PhDr. Dankou Krstičovou

To vám zo srdca prajeme. Riaditeľka školy, Vaša triedna a celý pedagogický zbor