zisk03-vyber-clankov

4³-!¬-%3)!#!

Naplánujte si

SKVELÚ KARIÉRU Ľudia sú pri pracovných pohovoroch najviac frustrovaní základnými otázkami, ktoré sú spojené s ich kariérou a budúcnosťou. Mnohí totiž o svojej budúcej kariérnej dráhe nemajú ani poňatia a priznávajú, že to budú riešiť vždy podľa aktuálnych okolností.

Ak aj nejaké odpovede majú, sú zväčša všeobecné a málo výpovedné. Cieľom pracovného pohovoru je získať práve túto prácu, tak prečo sa zaoberať fikciou budúcnosti. To sa uvidí potom. Rozdiel medzi úspešnými a tými ostatnými spočíva v schopnosti definovať svoje budúce ciele a vytrvalo ísť za nimi.

Kariéra v očiach úspešných nie je cieľom, ako sa často mylne domnieva okolie, je prostriedkom dosahovania cieľov. Aj z tohto tvrdenia je vidieť, že pojem kariérneho plánovania je opradený mnohými mýtmi.

Osobne plánovanie a prácu na kariére porovnávam s riadením auta. Treba na to celého a triezveho človeka, s dobrou koordináciou, reflexom, predvídavosťou a zodpovednosťou voči okoliu. Napriek tomu sa v pracovnom prostredí objavuje dosť veľký počet riskujúcich jednotlivcov, ktorí svoje kariérne plány riadia v nádeji, že ich nikto na ceste nebude kontrolovať. Potom to aj tak vyzerá: vysoká fluktuácia, nízka lojalita, nespokojnosť, negatívne nálady a osočovanie zamestnávateľa – strojcu všetkého zlého, čo sa deje. Pre tých, ktorí idú radi za mágiu kúziel, ponúkame príležitosť nahliadnuť za hranice tajomna a pozrieť sa na mýty spojené s kariérnym plánovaním.

Pri plánovaní kariéry treba pamätať na to, že cesta za kariérnym šťastím je plná prekážok, spomaľovačov.

V nasledujúcich bodoch adaptovaných z Strong Interest Inventory Resource o riadení kariéry sa nájdeme možno aj my sami.

Mýtus č. 1: Existuje moja vysnívaná práca Tráva u suseda je zelenšia. Ak máme na mysli klasický zamestnanecký vzťah, plnú osobnú spokojnosť s vývi-

:)3+

nom kariéry nájdeme v ojedinelých prípadoch. Aké-také uspokojenie prináša verzia stanovenia si oblasti, v ktorej chceme pracovať, a čo má byť produktom našej práce.

Ako náhle si jasne stanovíme svoj kariérny plán, objavia sa možnosti ako daný cieľ naplniť. Neexistuje cesta bez hrboľov napriek tomu, že sa na začiatku tak javiť môže. Je iné mať naštudovanú cestu na mape a iné je tou cestou prejsť. Vysnívaná práca ostáva často verná svojmu názvu a stretávame sa s ňou počas denného snenia alebo v diskusii pri káve s priateľmi.

Mýtus č. 2: Odbor, ktorý som vyštudoval, je to, čo ma dovedie na vrchol mojej kariéry Platí, že jeden vyštudovaný odbor vedie k niekoľkým kariérnym možnostiam. Rovnako ako platí, že určitá kariéra sa dá dosiahnuť rôznymi študijnými špecializáciami. Ale v niektorých prípadoch to bez štúdia nie je technicky možné (napr. aby vám slepé črevo operoval okoloidúci alebo aby vás na súde obhajoval najlepší kamarát – neprávnik). Na druhej strane lekárske či právne vzdelanie nie je predurčené iba na prácu chirurga či sudcu, je rovnako cestou k obchodnému zástupcovi s medicínskou technikou alebo s právnym vzdelaním sa dá dobre uplatniť aj na pozíciách napr. manažérov ľudských zdrojov.

Hľadanie súvislostí medzi vyštudovaným odborom a kariérnym plánovaním je predmetom analýz náborových pracovníkov, ktorí vo väčšine prípadov hľadajú logickú zhodu a synergiu. Mechanickým narábaním s touto rovnicou však pre firmy hrozí nebezpečenstvo, že vylúčia potenciálny talent, a to z jednoduchého dôvodu – nesúlad medzi vyštudovaným odborom a záujmovou oblasťou. Ak zostaneme už pri spomenutom manažérovi

4Âł-!ÂŹ-%3)!#! ÄžudskĂ˝ch zdrojov, tak sa medzi nimi nachĂĄdzajĂş pĂ´vodne vyĹĄtudovanĂ­ inĹžinieri, chemici a uÄ?itelia. StereotypnĂŠ posudzovanie vĂ˝razne obmedzuje na ceste k objavom.

PodÄža prieskumov mladĂ˝ Ä?lovek vymenĂ­ svojho zamestnĂĄvateÄža poÄ?as aktĂ­vneho pracovnĂŠho Ĺživota tak 6 – 7-krĂĄt.

MĂ˝tus Ä?. 3: Toto je moja celoĹživotnĂĄ kariĂŠra PlĂĄnovanie kariĂŠry je neustĂĄly ĹživĂ˝ proces, nepoznĂĄ znaÄ?ku slepĂĄ ulica. Pri kaĹždej zmene nemĂĄme istotu, Ä?i bude takĂĄ, akĂş si predstavujeme. V urÄ?itom momente chceme urobiĹĽ dobrĂ˝ ten Ä?alĹĄĂ­ krok. PohÄžad na generĂĄciu narodenĂ˝ch po roku 1979 hovorĂ­ o generĂĄcii zamestnancov, ktorĂ­ sa vyznaÄ?ujĂş nĂ­zkou identiďŹ kĂĄciou s ďŹ rmou, pracujĂş na sebe a motivuje ich samotnĂŠ pracovnĂŠ zaradenie. V prĂ­pade, Ĺže sa veci nevyvĂ­jajĂş podÄža ich predstĂĄv, nemajĂş problĂŠm pobraĹĽ sa Ä?alej. CeloĹživotnĂĄ kariĂŠra nie je spojenĂĄ s jednĂ˝m zamestnĂĄvateÄžom a ani nie nutne s jednĂ˝m odborom.

MĂ˝tus Ä?. 4: Ä˝udia s humanitnĂ˝m vzdelanĂ­m majĂş väÄ?ĹĄĂ­ problĂŠm zamestnaĹĽ sa, hlavne po ukonÄ?enĂ­ ĹĄkoly Jednotlivci s tĂ˝mto vzdelanĂ­m majĂş jedineÄ?nĂş vĂ˝hodu, Ĺže vlastnia takĂŠ zruÄ?nosti, ktorĂŠ sĂş prenositeÄžnĂŠ. S tĂ˝mto predpokladom sa lepĹĄie a rĂ˝chlejĹĄie prispĂ´sobujĂş novĂ˝m ĂşlohĂĄm v rĂ´znych odvetviach. VynikajĂş v interpersonĂĄlnej komunikĂĄcii, majĂş dobrĂ˝ pĂ­somnĂ˝ prejav, ovlĂĄdajĂş pravidlĂĄ kritickĂŠho myslenia. Ä˝udia s humanitnĂ˝m vzdelanĂ­m vzhÄžadom na lepĹĄie predpoklady prispĂ´sobovania sa dokĂĄĹžu zamestnaĹĽ hneÄ? v niekoÄžkĂ˝ch typoch kariĂŠr. NĂĄzvy ich pozĂ­ciĂ­ sĂş rĂ´znorodĂŠ natoÄžko, Ĺže by sme v niektorĂ˝ch prĂ­padoch len ĹĽaĹžko odhadli odbornĂŠ pozadie. PrĂ­klon k rozvoju kompetenciĂ­ vo ďŹ rmĂĄch to potvrdzuje. Je jednoduchĹĄie nauÄ?iĹĽ niekoho systĂŠm vĂ˝roby ako ho prijaĹĽ na pozĂ­ciu znalca ÄžudskĂ˝ch duĹĄĂ­.

MĂ˝tus Ä?. 5: VäÄ?ĹĄina ĹĄtudentov poznĂĄ svoje kariĂŠrne ciele uĹž pri vstupe na strednĂş Ä?i vysokĂş ĹĄkolu Mnoho ÄžudĂ­ si udrŞí ciele, s ktorĂ˝mi vstupuje na ĹĄkolu.

S osobnostnĂ˝m zrenĂ­m, so ĹĄtudijnĂ˝m poznanĂ­m alebo pod vplyvom externĂ˝ch okolnostĂ­ sa u inej skupiny ĹĄtudentov zmenĂ­ kariĂŠrne zameranie. VybranĂ˝ odbor sĂ­ce ukonÄ?ia Ä?asto kvĂ´li vysokoĹĄkolskej akreditĂĄcii ako takej,

ale ich plĂĄny sĂş inĂŠ oproti tĂ˝m, s ktorĂ˝mi na ĹĄkolu vstupovali. Prieskumy sledujĂşce stĂĄlosĹĽ presvedÄ?enĂ­ o kariĂŠrnom plĂĄne hovoria, Ĺže priemernĂ˝ mladĂ˝ Ä?lovek, ktorĂ˝ mĂĄ presne urÄ?enĂ˝ odbor vzdelania, vymenĂ­ tieto svoje kariĂŠrne plĂĄny poÄ?as ĹĄtĂşdia tri aĹž päżkrĂĄt, zatiaÄž tĂ­, ktorĂ­ sa proďŹ lujĂş vo vĹĄeobecnĂ˝ch odboroch, svoje kariĂŠrne plĂĄny upravujĂş v priemere iba jeden Ä?i dvakrĂĄt.

MĂ˝tus Ä?. 6: Ak budem dostatoÄ?ne dlho Ä?akaĹĽ, ĹĄĹĽastie v kariĂŠre si ma musĂ­ nĂĄjsĹĽ PlatĂ­, Ĺže Ä?Ă­m viac informĂĄciĂ­ o zvolenom povolanĂ­ mĂĄm, o to viac urobĂ­m dobrĂŠ kariĂŠrne rozhodnutie. Experiment typu skĂşsim a ak to nebude ono, nĂĄjdem si nieÄ?o inĂŠ, nie je fĂŠrovĂ˝ vo vzĹĽahu k zamestnĂĄvateÄžovi, ktorĂ˝ dĂĄva dĂ´veru a investĂ­cie. ParadoxnĂŠ je, Ĺže aj niektorĂ­ kariĂŠrni poradcovia podporujĂş nerozhodnutĂ˝ch Ă­sĹĽ cestou pokusov a omylov zaloĹženĂ˝ch na pocitovej strĂĄnke alebo ĹĄĹĽastĂ­.

V Ĺživote kaĹždĂŠho z nĂĄs vstĂşpilo do kariĂŠrneho plĂĄnovania niekoÄžko neplĂĄnovanĂ˝ch skutoÄ?nostĂ­, ktorĂŠ upravili poradie naĹĄich priorĂ­t. Napriek tomu je nevyhnutnĂŠ robiĹĽ vĹždy svoje vlastnĂŠ rozhodnutia s aktĂ­vnym rozhodovanĂ­m. PohÄžad okolo seba vĂĄm moĹžno potvrdĂ­, Ĺže väÄ?ĹĄina kariĂŠrne nespokojnĂ˝ch ÄžudĂ­ okolo vĂĄs do nieÄ?oho vĹždy vhupla bez starostlivĂŠho plĂĄnovania.

MĂ˝tus Ä?. 7: VäÄ?ĹĄina ÄžudĂ­ mĂĄ dostatoÄ?nĂŠ povedomie o jednotlivĂ˝ch povolaniach Povedomie ÄžudĂ­ o povolaniach je nekompletnĂŠ. SpoÄ?Ă­va viac v prezentĂĄciĂĄch spojenĂ˝ch so stereotypmi a tradiÄ?nĂ˝mi vnĂ­maniami. NaprĂ­klad mĂŠdia hovoria o prĂĄci poĹžiarnika ako o vzruĹĄujĂşcej prĂĄci, kde sa zachraĹˆujĂş ÄžudskĂŠ Ĺživoty a odstraĹˆujĂş sa dĂ´sledky katastrof. MĂĄlo sa uĹž ale vie o vĹĄetkej tej zĂĄkulisnej prĂĄci, kde treba sedieĹĽ nad dokumentĂĄciou, udrĹžiavaĹĽ technickĂŠ zĂĄzemie, fyzicky a mentĂĄlne sa udrĹžiavaĹĽ v kondĂ­cii. SkutoÄ?nĂş pracovnĂş nĂĄplĹˆ Ä?lovek zaŞíva aĹž prechodom cez prah ďŹ rmy. Teda vĹĄeobecnĂŠ povedomie o prĂĄci, popis prĂĄce v inzerĂĄte, doterajĹĄia skĂşsenosĹĽ, to vĹĄetko mĂ´Ĺže byĹĽ znaÄ?ne odliĹĄnĂŠ od reality, ktorĂĄ sa objavĂ­ po nĂĄstupe k novĂŠmu zamestnĂĄvateÄžovi. Mnoho kariĂŠrnych hviezd tak po zmene nenachĂĄdza svoje uplatnenie, keÄ?Ĺže podmienky sĂş dosĹĽ odliĹĄnĂŠ.

MĂ˝tus Ä?. 8: KariĂŠrny poradca mi najlepĹĄie poradĂ­ akĂŠ povolanie si zvoliĹĽ V praxi je tĂĄto forma poradenstva sprievodnou Ä?i dodatkovou informĂĄciou, ktorĂĄ mi mĂĄ pomĂ´cĹĽ plĂĄnovaĹĽ kariĂŠru. VĂ˝sledky testov ponĂşkajĂş sĂŠriu informĂĄciĂ­ o testovanom, o jeho silnĂ˝ch a slabĂ˝ch strĂĄnkach. Nakoniec vĹždy je za rozhodnutie zodpovednĂ˝ jednotlivec sĂĄm.

Nikto nĂĄs nepoznĂĄ lepĹĄie ako my sami. VĂ˝znamnĂş rolu v etape dozrievania hrajĂş naĹĄi rodiÄ?ia a najbliŞťie okolie.

BuÄ? nasledujeme ich vzor a pokraÄ?ujeme v ich povolanĂ­, alebo sa rozhodneme pre Ăşplne inĂŠ smerovanie.

WWW EZISK SK

4Âł-!ÂŹ-%3)!#!

MĂ˝tus Ä?. 9: VyberĂĄm si povolanie na zĂĄklade svojich silnĂ˝ch strĂĄnok Prax hovorĂ­, Ĺže je to rizikovĂŠ, vzhÄžadom na to, Ĺže Ăşspech v kariĂŠre stojĂ­ na ĹĄirĹĄom arzenĂĄli prostriedkov ako iba na kĞúÄ?ovej dispozĂ­cii. Ĺ peciĂĄlne v povolaniach, kde sa Ăşzkou ĹĄpecializĂĄciou nedĂĄ dlhodobo uspieĹĽ. V procese horizontĂĄlneho riadenia kariĂŠry to mĂ´Ĺže byĹĽ brzdiacim prvkom. ZaujĂ­mavĂ˝m sĂş tvrdenia, Ĺže niektorĂ­ Äžudia majĂş svoju prĂĄcu ako hobby. NachĂĄdzame tam ÄžudĂ­ tak z niŞťích ako aj z vyĹĄĹĄĂ­ch prĂ­jmovĂ˝ch skupĂ­n. PravdivosĹĽ tohto tvrdenia spoÄ?Ă­va v sĂşlade hodnĂ´t a vyvĂĄĹženosti vzĂĄjomnĂŠho vzĹĽahu medzi tĂ˝m, Ä?o dĂĄvam a dostĂĄvam.

v IT oblasti pred 10 rokmi. ZaÄ?al rĂĄsĹĽ trh, investori otvorili svoje domy v naĹĄich regiĂłnoch a dopyt po ĹĄpecialistoch bol enormnĂ˝. Na zvlĂĄdanie urÄ?itĂ˝ch IT technolĂłgiĂ­ boli preĹĄkolenĂŠ vysokĂŠ poÄ?ty zĂĄujemcov – od geolĂłgov po teolĂłgov. Dnes tento dopyt ustal do rozsahu kvantity, trh sa zameriava na seniorov so skĂşsenosĹĽami, na takĂ˝ch, ktorĂ­ dokĂĄĹžu pokryĹĽ aj niekoÄžko oblastĂ­ a sĂş polyfunkÄ?nĂ­.

Neexistuje Ĺžiaden test, ktorĂ˝ by presne odhalil, k akĂŠmu povolaniu mĂĄm vĂ˝luÄ?nĂ˝ talent.

MĂ˝tus Ä?. 10: NajlepĹĄĂ­ spĂ´sob v zaÄ?iatkoch plĂĄnovania kariĂŠry je zameraĹĽ sa na povolanie, ktorĂŠ je „trendovĂŠâ€œ Aj tu prax ukazuje, Ĺže trendovosĹĽ, aj na trhu prĂĄce, je Ä?asovo obmedzenou zĂĄleĹžitosĹĽou. SpomeĹˆme si na povolania

PlĂĄnovanie kariĂŠry z pohÄžadu jednotlivca je cieÄžavedomĂĄ Ä?innosĹĽ, ktorĂĄ odrĂĄĹža zĂĄujmy, zruÄ?nosti, hodnoty a rozvojovĂŠ potreby. ModernĂŠ vnĂ­manie kariĂŠry prihliada nielen na aspekt rastu v rebrĂ­Ä?ku hierarchie, ale oveÄža viac stavia na rovnovĂĄhe osobnĂŠho a pracovnĂŠho Ĺživota. SprĂĄvne zvolenĂĄ kariĂŠra je predpokladom osobnej spokojnosti, sebamotivĂĄcie, Ä?o vplĂ˝va na riadenie vĂ˝konnosti a prĂ­nosu pre ďŹ rmu. !UTOR ÂŹ*ÉNÂŹ5RIGA ÂŹ0H$

PERSONLINE ZAVĂ DZA NOVĂš TECHNOLĂ“GIU PRE EFEKTĂ?VNE HODNOTENIE UCHĂ DZAÄŒOV O PRĂ CU ZohnaĹĽ do firmy schopnĂ˝ch a pracovitĂ˝ch ÄžudĂ­ nie je ÄžahkĂŠ a Ä?asto to nevyjde. Pokusov ako vĂ˝ber spresniĹĽ je celĂ˝ rad a väÄ?ĹĄina z nich je inĹĄpirovanĂĄ poznatkami z psycholĂłgie.

Personline ale otvĂĄra novĂş dimenziu. On-line aplikĂĄcia vyvinutĂĄ spoloÄ?nosĹĽou Scio, jednotkou na trhu s vĂ˝vojom testov, je zameranĂĄ na firemnĂş klientelu. ZĂĄkladom je Test pracovnĂŠho potenciĂĄlu, ktorĂ˝ pracuje s predpokladmi uchĂĄdzaÄ?ov na to, ako sa dobre vyrovnajĂş s nĂĄrokmi, ktorĂŠ na nich kladie novĂĄ prĂĄca – ako rĂ˝chle sĂş schopnĂ­ uÄ?iĹĽ sa, prispĂ´sobiĹĽ sa, nachĂĄdzaĹĽ samostatne rieĹĄenia zadanĂ˝ch Ăşloh, nachĂĄdzaĹĽ najefektĂ­vnejĹĄiu cestu rieĹĄenia, prispĂ´sobiĹĽ sa novej situĂĄcii a pracovaĹĽ pod zvýťenĂ˝m tlakom.

jĂşcou tisĂ­ce testovanĂ˝ch. AplikĂĄcia Personline, s ktorou uĹž pracujĂş mnohĂŠ firmy, teraz posilĹˆuje svoje ponuky: zavĂĄdza technolĂłgiu postavenĂş na Item Response Theory (IRT), ktorĂĄ eĹĄte zeefektĂ­vni vyhodnocovanie testov a umoĹžnĂ­ vytvĂĄraĹĽ jedineÄ?nĂ˝ test pre kaĹždĂŠho jednotlivĂŠho uchĂĄdzaÄ?a. Ide o modernĂş a vo svete asi najpouŞívanejĹĄiu metĂłdu vyhodnocovania testov. UmoĹžĹˆuje, aby kaĹždĂ˝ test bol inĂ˝ a napriek tomu boli testy porovnateÄžnĂŠ. Nevyhodnocuje sa totiĹž celĂ˝ test, ale jednotlivĂŠ Ăşlohy zvlĂĄĹĄĹĽ – tie majĂş dopredu vypoÄ?Ă­tanĂş obĹĽaĹžnosĹĽ a na zĂĄklade nej je moĹžnĂŠ urÄ?iĹĽ ĂşroveĹˆ uchĂĄdzaÄ?a. UchĂĄdzaÄ?om sa kaĹždĂĄ Ä?alĹĄia Ăşloha zobrazuje podÄža odpovedĂ­ na tie predchĂĄdzajĂşce, prĂĄve s ohÄžadom na ich zloĹžitosĹĽ.

Ĺ˝iadne odhady a domnienky z dotaznĂ­kov Test sa zameriava na Ăşplne odliĹĄnĂş dimenziu kvalĂ­t, ako boli doposiaÄž personalisti zvyknutĂ­. Namiesto dotaznĂ­kovĂ˝ch psychodiagnostĂ­k zisĹĽujĂşcich mieru sociĂĄlnych soft skills je tu nĂĄstroj zameranĂ˝ na inĂş, kognitĂ­vnu oblasĹĽ pracovnĂŠho potenciĂĄlu. TĂĄ je navyĹĄe, na rozdiel od dotaznĂ­kovĂ˝ch sond, veÄžmi presnĂ˝m odrazom predpokladov uchĂĄdzaÄ?a, a to vÄ?aka veÄžmi presnĂŠmu hodnoteniu, ktorĂŠ nadĂ´vaĹžok nevyĹžaduje interpretĂĄciu psycholĂłga. VĂ˝sledkom je tzv. percentil, Ä?Ă­slo na ĹĄkĂĄle 0 aĹž 100, ktorĂŠ uchĂĄdzaÄ?a porovnĂĄ s ostatnĂ˝mi uchĂĄdzaÄ?mi aj s referenÄ?nou skupinou zahrnu-

:)3+

Kedy je najvhodnejĹĄie aplikĂĄciu vyuĹžiĹĽ?

PodÄža doterajĹĄĂ­ch skĂşsenostĂ­ personalistov ju moĹžno vyuĹžiĹĽ tak v ranej fĂĄze nĂĄborovĂŠho procesu, ako aj pri testovanĂ­ sĂşÄ?asnĂ˝ch zamestnancov a pri personĂĄlnych auditoch. VĂ˝hodou je, Ĺže personalista aj Ä?alĹĄĂ­ kompetentnĂ­ Äžudia majĂş trvalĂ˝ online prĂ­stup k vĂ˝sledkom kandidĂĄtov, Ä?o je moĹžnĂŠ vyuĹžiĹĽ naprĂ­klad pri plĂĄnovanĂ­ kariĂŠrnych programov alebo Ä?alĹĄieho firemnĂŠho vzdelĂĄvania.

3PRACOVANĂ?ÂŹnÂŹREDÂŹnÂŹPODÄŻA ÂŹWWW SEZNAM CZ

2)!$%.)%¬ı5$3+Æ#(¬:$2/*/6¬!¬0%23/.!,)34)+!

SILNÉ A SLABÉ STRÁNKY slovenských top manažérov Aj manažéri spoločností sú len ľudia a vyskytujú sa u nich okrem silných aj slabšie stránky ich povahy a charakteru. V manažmente kvality na slabé stránky existuje omnoho pozitívnejší pojem – tzv. potenciál na zlepšenie.

Znamená to, že slabé stránky môžu byť len dočasné, pokiaľ si ich človek uvedomuje a permanentne pracuje na ich zlepšení.

Výnimočné silné stránky manažéra môžu na súčasnom trhu práce znamenať určitú konkurenčnú výhodu.

Za silné stránky osobnosti považujeme vo všeobecnosti všetko, v čom je človek výborný, excelentný alebo výnimočný. Naopak za slabé stránky sa označuje to, v čom je človek podpriemerný, prípadne takou danosťou vôbec nedisponuje. Niektorí manažéri sú napríklad výborní rečníci a majú fantastické komunikačné schopnosti, na druhej strane neoplývajú žiadnou schopnosťou riešiť krízové situácie a nedokážu prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Základným faktom na určenie silných a slabých stránok osobnosti človeka je, že každý z nás má svoje určité vrodené vlastnosti, zdedený charakter, nadobudnuté zručnosti a vedomosti a praxou a životom získané skúsenosti.

Všetky uvedené charakteristiky človeka môžu byť jeho silnou, prípadne slabou stránkou. Záleží hlavne na tom, či nimi človek v prvom rade vôbec disponuje, potom do akej miery nimi disponuje a či existuje potenciál na ich prípadné rozvíjanie.

Silné stránky efektívneho top manažéra Otázku týkajúcu sa profilu efektívneho top manažéra zodpovedal aj generálny riaditeľ jednej úspešnej slovenskej spoločnosti, ktorá na trhu pôsobí už od roku 1992, nasledovne: „Dobrý top manažér by určite mal mať charizmu, musí byť empatický – schopný počúvať a naladiť sa na frekven-

:)3+

ciu ostatných, jedine tak je človek schopný získať si ľudí na svoju stranu. Je potrebné mať sebadôveru – pokiaľ ju nemá, tak je veľmi ťažké sa vôbec pred kolektív postaviť a presvedčiť ho. Dobrý vodca musí mať analytické myslenie a tiež by mal dokázať predvídať a myslieť ‚krok dopredu‘. Ďalšie vlastnosti, ktorými by mal efektívny manažér disponovať sú: entuziazmus, kreativita a v neposlednom rade (hlavne pri dlhodobejších úlohách a projektoch) schopnosť oceniť druhých, aby ľudia, ktorí s ním pracujú, boli motivovaní. Dôležité je vedieť aj ostatných počúvať.

Pokiaľ ide o skromnosť, možno, ale na druhej strane u sebavedomých ľudí sa skromnosť moc neprejaví, treba nájsť dobrú rovnováhu spomínaných vlastností.“

Silné a slabé stránky slovenských manažérov Nasledovná tabuľka obsahuje vybrané vlastnosti, schopnosti a zručnosti (najčastejšie spomínané ako existujúce predispozície ideálneho a efektívneho top manažéra z pohľadu súčasných výskumov a štúdií o leadershipe) a ich reálny výskyt v podobe silnej alebo slabej stránky, prípadne priemeru, ktorý spolu so slabými stránkami vytvára priestor na zlepšenie takto označených schopností alebo vlastností.

3LABÉSTRÉNKA

0RIEMER

3ILNÉSTRÉNKA

SCHOPNOSݬPREDVÓDAİ

¬

8

¬

ODOLNOSݬVOĎI¬STRESU

¬

8

¬

PRISPÙSOBIVOSİ

¬

8

¬

SEBADÙVERA

¬

¬

8

SCHOPNOSݬRIEÝIݬKONmIKTY

¬

8

¬

SCHOPNOSݬOCENIݬDRUHâCH

8

¬

SCHOPNOSݬPRIZNAݬSI¬CHYBU

¬8

¬

ENTUZIAZMUS

¬

8

¬

ZODPOVEDNOSݬ

¬

¬

8 8

PROFESIONÉLNA¬ODBORNOSİ

¬

¬

OCHOTA¬ZNÉÝAݬRIZIKO

¬

8

¬

KREATIVITA

¬

8

¬

SKROMNOSİ

8

¬

¬

KOMUNIKAĎNϬZRUĎNOSTI

¬

8

¬

VYTRVALOSİ

¬

¬

8

3PRACOVANϬPODįA ¬PÙVODNâ¬VâSKUM¬Z¬VLASTNEJ¬DIZERTAĎNEJ¬PRÉCE¬

2)!$%.)%Ĺ5$3+Æ#(:$2/*/6!0%23/.!,)34)+!

NajsilnejĹĄie strĂĄnky slovenskĂ˝ch manaŞÊrov Z komplexnĂŠho pohÄžadu sĂş najsilnejĹĄĂ­mi vlastnosĹĽami a schopnosĹĽami slovenskĂ˝ch manaŞÊrov: sebadĂ´vera zodpovednosĹĽ profesionĂĄlna odbornosĹĽ vytrvalosĹĽ SebadĂ´vera (sebavedomie) je dĂ´vera v seba samĂŠho, vo svoje vlastnĂŠ sily a schopnosti. Jej existencia je nevyhnutnĂ˝m zĂĄkladom kaĹždĂŠho ĂşspeĹĄnĂŠho manaŞÊra. PokiaÄž si Ä?lovek neverĂ­, len veÄžmi ĹĽaĹžko dokĂĄĹže vĂ´bec motivovaĹĽ druhĂ˝ch ÄžudĂ­ a riadiĹĽ spoloÄ?nosĹĽ. Pri sebadĂ´vere vĹĄak treba maĹĽ na pamäti, Ĺže existujĂş aj jej krajnĂŠ polohy – nĂ­zke alebo nadmernĂŠ sebavedomie, ktorĂŠ znaÄ?ia nevyrovnanĂş osobnosĹĽ a sĂş prĂ­Ä?inou depresiĂ­ u Ä?loveka.

ZodpovednosĹĽ ako schopnosĹĽ maĹĽ seriĂłzny postoj k plneniu povinnostĂ­ a samozrejme aj niesĹĽ nĂĄsledky svojich Ä?inov a rozhodnutĂ­ je v prvom rade morĂĄlnou vlastnosĹĽou kaĹždĂŠho Ä?loveka. Je Ăşzko spojenĂĄ so svedomĂ­m Ä?loveka a jeho morĂĄlnymi hodnotami. ZodpovednosĹĽ znamenĂĄ uplatnenie slobodnej vĂ´le, avĹĄak nie bez rozmyslu a zvĂĄĹženia nĂĄsledkov, zodpovednĂŠ rozhodovanie nie je nikdy impulzĂ­vne a neuvĂĄĹženĂŠ. V manaĹžmente je to nevyhnutnĂĄ vlastnosĹĽ kaĹždĂŠho seriĂłzneho manaŞÊra, ktorĂ˝ riadi spoloÄ?nosĹĽ, prĂ­padne jej funkÄ?nĂŠ oblasti.

To, Ĺže medzi silnĂŠ strĂĄnky slovenskĂ˝ch manaŞÊrov patrĂ­ aj profesionĂĄlna odbornosĹĽ, je pozitĂ­vnym znakom toho, Ĺže manaŞÊri sĂş aj odbornĂ­kmi v danej oblasti, ktorĂş riadia. UrÄ?itĂ˝ stupeĹˆ odbornosti sa dosiahne v rĂĄmci vzdelĂĄvania, a to nielen ĹĄkolskĂŠho, ale predovĹĄetkĂ˝m v rĂĄmci vzdelĂĄvania celoĹživotnĂŠho. PokiaÄž chce byĹĽ niekto manaŞÊrom aj odbornĂ­kom na oblasĹĽ, ktorĂş riadi, je nevyhnutnĂŠ intenzĂ­vne vzdelĂĄvanie a kaĹždodennĂĄ prĂĄca s informĂĄciami. V dneĹĄnĂ˝ch turbulentnĂ˝ch Ä?asoch sĂş prĂĄve vÄ?asnĂŠ a aktuĂĄlne informĂĄcie podstatou Ăşspechu riadenia podnikov.

Poslednou zo silnĂ˝ch strĂĄnok je vytrvalosĹĽ, t. j. schopnosĹĽ vykonĂĄvaĹĽ Ä?innosti v dostatoÄ?nej dlhej dobe bez znĂ­Ĺženia efektivity. VytrvalosĹĽ je zĂĄkladom pre doĹĽahovanie plĂĄnov a stratĂŠgiĂ­ do ĂşspeĹĄnĂŠho konca. Je to odhodlanie, trpezlivosĹĽ a usilovnosĹĽ zĂĄroveĹˆ.

NajslabĹĄie strĂĄnky slovenskĂ˝ch manaŞÊrov Za najslabĹĄie strĂĄnky osobnosti slovenskĂ˝ch manaŞÊrov boli oznaÄ?enĂŠ: skromnosĹĽ schopnosĹĽ priznaĹĽ si chybu schopnosĹĽ oceniĹĽ druhĂ˝ch

z prezidentov SpojenĂ˝ch ĹĄtĂĄtov americkĂ˝ch, Abrahama Lincolna, ktorĂ˝ nikdy nedovolil svojmu egu, aby sa postavilo do cesty jeho prvoradej ambĂ­cie – vytvoriĹĽ trvalo skvelĂ˝ nĂĄrod. Bol to Ä?lovek znĂĄmy tĂ˝m, Ĺže menoval do svojho kabinetu tie najlepĹĄie osobnosti, okrem inĂŠho aj svojich rivalov. DokĂĄzal si priznaĹĽ chybu, pouÄ?iĹĽ sa z nej a Ă­sĹĽ Ä?alej. Vytvoril tak kultĂşru uÄ?enia pri prĂĄci.

„Treba tri veci, aby ste nieÄ?o docielili: tvrdĂş prĂĄcu, vytrvalosĹĽ a zdravĂ˝ rozum.“ Thomas A. Edison

PrĂĄve schopnosĹĽ priznaĹĽ si chybu je Ä?alĹĄia zo schopnostĂ­, ktorĂş autori vyzdvihujĂş ako veÄžmi dĂ´leĹžitĂş z hÄžadiska napÄşĹˆania vodcovskej Ăşlohy. UĹž spomĂ­nanĂ˝ Collins vyzdvihuje u lĂ­drov v. „pohÄžad do zrkadla“, ktorĂ˝ s touto schopnosĹĽou Ăşzko sĂşvisĂ­. V podstate ide o to, Ĺže pri rozdeÄžovanĂ­ zodpovednosti za zlĂŠ vĂ˝sledky sa treba v prvom rade pozrieĹĽ do zrkadla, priznaĹĽ si chybu a nikdy neobviĹˆovaĹĽ ostatnĂ˝ch ÄžudĂ­ alebo vonkajĹĄie faktory. V prĂ­pade dosiahnutĂ˝ch Ăşspechov je potrebnĂŠ, aby bol manaŞÊr schopnĂ˝ „pohÄžadu z okna“ – to znamenĂĄ oceniĹĽ druhĂ˝ch ÄžudĂ­ a pochvĂĄliĹĽ ich jednotlivo za dosiahnutĂ˝ skupinovĂ˝ Ăşspech. Len ozajstnĂ˝ lĂ­der totiĹž vie, Ĺže Ăşspech je vĹždy dosiahnutĂ˝ skupinovou prĂĄcu a synergickĂ˝ efekt sa vytvĂĄra tak, Ĺže Äžudia pod jeho vedenĂ­m sĂş schopnĂ­ pracovaĹĽ ako tĂ­m. !UTORKAÂŹÄŽLÉNKU ÂŹ)NG ÂŹ+ATARĂ“NAÂŹ0RIEÄŽKOVÉ ÂŹ0H$ ÂŹ nÂŹVYSOKOĂ?KOLSKâPEDAGĂ˜G ÂŹÂŹ

Skromnosż ako osobnå pokora, ktorú v råmci svojho výskumu vyzdvihol Jim Collins. Vo svojej knihe Z dobrÊho skvelÊ opisuje lídra 5. úrovne, ktorý buduje trvalú skvelosż prostredníctvom paradoxnej zmesi osobnej pokory a profesionålnej vôle. Ako príklad uvådza jednÊho

+ATEDRAMANAäMENTU &0- %5"!

6IACOSILNâCHSTRÉNKACHSADOĎÓTATEAJVPRÓSPEVKU à TYRIZRUĎNOSTI KTOR�BYMALIMAݏVEįKӏLÓDRI :ISKĎ  STR 

ÍAL�IESÞVISIACEĎLÉNKYSIMÙäETEVYHįADAݏNAWWW EZISK SK

ÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹWWW EZISK SK

-!2+%4).'¬!¬/"#(/$

¬ ¬ ¬02·"%(/6 ¬¬

¬4)0

+4/2³¬¬6­3¬¬02%$!* 3TÉLE¬ PLATÓ ¬ äE¬ NAJLEPÝÓM¬ MARKETINGOVâM¬ NÉSTROJOM¬ JE¬ OSOBNϬ ODPORÞĎANIEPRIATEįMI ¬ RODINOU ¬ ĎI¬ INâMI¬ AUTORITAMI¬ ZASAHUJÞCIMI¬ DO¬ OSOBNÏHO¬ äIVOTAPOTENCIÉLNEHO¬ZÉKAZNÓKA ¬0OVEDZTE¬PRETO¬įUĮOM¬SVOJ¬PRÓBEH¬TAK ¬ABY¬SA¬O¬ĝOMROZPRÉVALI ,OIS¬+ELLY ¬AUTORKA¬KNIHY¬"EYOND¬"UZZ ¬ZOSTAVILA¬ZOZNAM¬NAJĎASTEJÝÓCH¬TÏM ¬O¬KTORâCH¬SA¬įUDIA¬RADI¬ROZPRÉVAJÞA¬ ZÉROVEĝ¬ ICH¬ RADI¬ POĎÞVAJÞ ¬ &IRMY¬ ICH¬ MÙäU¬ ÞSPEÝNEVYUäIݬNA¬SVOJU¬MARKETINGOVÞ¬PREZENTÉCIU

Bystrí marketéri zostavujú reklamné kampane tak, aby sa ich firma a produkt mohli stať predmetom bežných konverzácií.

ĎENÓM ¬*EHO¬ENVIRONMENTÉLNE¬PRESVEDĎENIE¬VIEDLO¬K¬NIE KOįKâM¬INOVÉCIÉM¬PRI¬VâROBE¬OBLEĎENIA ¬:ÓSKAL¬SI¬STABILNÏPORTFØLIO¬ZÉKAZNÓKOV¬ZO¬SKUPINY¬VÉÝNIVâCH¬OCHRANCOV¬äI VOTNÏHO¬PROSTREDIA ¬3POLOĎNOSݬ0ATAGONIA¬NEADAPTOVALAINOVÉCIE¬ZMIERĝUJÞCE¬DOPAD¬NA¬äIVOTNϬPROSTREDIE¬LEN¬PRE TO ¬äE¬SA¬JAVILI¬AKO¬VâBORNɬMARKETINGOVɬSTRATÏGIA ¬#HOUI NARD¬ TAK¬ UROBIL ¬ LEBO¬ TOMU ¬ ĎO¬ HLÉSAL ¬ NAOZAJ¬ AJ¬ VERIL ¬ !KSA¬TEDA¬ROZHODNETE¬VYUäIݬROZPRÉVANIE¬O¬VAÝICH¬TÞäBACHA¬ PRESVEDĎENÓ¬ AJ¬ AKO¬ MARKETINGOV⬠NÉSTROJ ¬ VYBERTE¬ SITAKÞ¬OBLASİ ¬KTORÞ¬SI¬DOKÉäETE¬ÞPRIMNE¬OBHÉJIݬA¬AJ¬ZREA LIZOVAİ ¬0RETOäE¬AK¬SA¬CHCETE¬UPLATNIݬDLHODOBO ¬MUSÓTE¬SAZMIERIݬAJ¬S¬TâM ¬äE¬ZÉKAZNÓCI¬VÉS¬BUDÞ¬DLHODOBO¬SLEDOVAİA¬ROZPRÉVAݬAJ¬O¬VÉS ¬!¬NIE¬JE¬POTUPNEJÝIEHO¬PÉDU ¬AKO¬KEĮlRMA¬SKRACHUJE¬PRETO ¬LEBO¬NEDODRäALA¬TO ¬ĎO¬SįÞBILA

¬4ÞäBY¬A¬PRESVEDĎENIE :ÉKAZNÓCI¬BY¬MALI¬VEDIEİ ¬äE¬TO ¬ĎO¬ROBÓTE ¬JE¬TâM ¬ĎO¬VÉSNAPęĝA¬A¬SVOJEJ¬PRÉCI¬PLNE¬DÙVERUJETE ¬.APRÓKLAD ¬PRE¬DLHO DOBϬUPLATNENIE¬ARCHITEKTA¬JE¬DÙLEäITÏ ¬ABY¬KLIENT¬VIDEL ¬äElRMA ¬ KTORɬ MU¬ NAVRHUJE¬ NOV⬠DOMOV ¬ SI¬ UVEDOMUJE ¬ äESTAVIA¬NIEĎO¬VIAC¬AKO¬LEN¬BUDOVU ¬.AVRHUJE¬NIEKOMU¬ZÉZE MIE ¬V¬KTOROM¬VYCHOVɬSVOJE¬DETI¬A¬STRÉVI¬ZVYÝOK¬äIVOTA ¬*EJZAMESTNANCI¬BY¬MALI¬DÉVAݬKLIENTOM¬NAJAVO¬STOTOäNENIE¬SAS¬ICH¬HODNOTAMI¬A¬TÞäBU¬POSTAVIݬTAKâ¬DOMOV ¬KTORâ¬ZÉKAZ NÓKOVI¬ PRINESIE¬ OĎAKÉVANϬ ÝİASTIE ¬ 0RÓKLADOM¬ AKO¬ ZAUJAİZÉKAZNÓKOV¬PROSTREDNÓCTVOM¬ZDIEįANIA¬TÞäOB¬MÙäE¬BYݬAJZAKLADATEį¬SPOLOĎNOSTI¬0ATAGONIA ¬9VON¬#HOUINARD ¬êASTOVEREJNE¬ROZPRÉVAL¬O¬SVOJOM¬OSOBNOM¬PRESVEDĎENÓ ¬äE¬SAlRMA¬DOKÉäE¬DLHODOBO¬UDRäAݬNA¬TRHU¬VĮAKA¬INVESTOVANIUDO¬ĎINNOSTÓ¬ZAMERANâCH¬NA¬OCHRANU¬äIVOTNÏHO¬PROSTREDIAA¬ZABEZPEĎENIU¬TRVALO¬UDRäATEįNÏHO¬ROZVOJA¬SPOLOĎNOSTI A¬ AJ¬ KVÙLI¬ TOMU¬ SA¬ PRESADIL¬ NA¬ TRHU¬ SO¬ ÝPORTOVâM¬ OBLE

:)3+

¬6ÓİAZSTVO¬ZNEVâHODNENâCH -LADâ¬)ZDRAELITA¬SA¬BEZ¬STRACHU¬VRHOL¬NA¬OBRA¬'OLIÉÝA¬A¬PO RAZIL¬HO ¬2OZPRÉVANIE¬O¬BITKE¬$ÉVIDA¬S¬'OLIÉÝOM¬FASCINUJEįUDÓ¬CELϬSTOROĎIA ¬!¬PRÓBEHY¬O¬TOM ¬AKO¬MALϬlRMY¬DOKÉ ZALI¬KONKUROVAݬNADNÉRODNâM¬GIGANTOM¬SÞ¬OBįÞBENâM¬ĎÓ TANÓM¬PRE¬VEREJNOSݬA¬NÉDEJOU¬MNOHâCH¬ZAĎÓNAJÞCICH¬POD NIKATEįOV ¬ !K¬ SI¬ DÉTE¬ DO¬ INTERNETOVÏHO¬ VYHįADÉVAĎA¬ VETUu"USINESS¬$AVID¬VS ¬'OLIATHh¬OBJAVIA¬SA¬DESIATKY¬TISÓC¬Vâ SLEDKOV¬VYHįADÉVANIA ¬0RÓBEH¬AKO¬SA¬DOSTAݬZ¬NULY¬MEDZIHORNâCH¬DESAݬTISÓC¬SI¬NÉJDE¬SVOJICH¬FANÞÝIKOV¬BEZ¬OHįADUNA¬TO ¬KOįKO¬įUDÓ¬HO¬VYPOVEDALO¬PRED¬VAMI ¬+AäDâ¬Z¬NÉSRÉD¬POĎÞVA ¬AKO¬SA¬MALâ¬ĎLOVEK¬POSTAVÓ¬GIGANTOVI¬A¬UROBÓZO¬ SVETA¬ LEPÝIE¬ MIESTO¬ PRE¬ äIVOT ¬ !¬ TAK¬ MAJITELIA¬ PENZIØ NOV¬RADI¬ĎÓTAJÞ¬O¬TOM ¬AKO¬DOKÉäE¬MALâ¬HOTEL¬S¬OSOBNâMPRÓSTUPOM¬K¬ZÉKAZNÓKOVI¬BYݬLEPÝÓ¬AKO¬ĎLEN¬SIETE¬HOTELOV KTORâ¬VÉS¬ONLINE¬ZAREGISTRUJE ¬A¬TâM¬SA¬JEHO¬ZÉUJEM¬O¬VAÝU¬

-!2+%4).'¬!¬/"#(/$

STRASTIPLNÞ¬CESTU¬K¬ÞSPECHU

IDENTITU¬KONĎÓ ¬!¬ZÉKAZNÓCI¬RADI¬PODPORIA¬lRMY ¬KTORϬZA ĎÓNALI¬ OD¬ NULY ¬ PRÓPADNE¬ Z¬ GARÉäE ¬ 4AKäE ¬ AK¬ VAÝA¬ lRMAMUSELA¬ABSOLVOVAݬSTRASTIPLNÞ¬CESTU¬K¬ÞSPECHU ¬NEVÉHAJTEA¬PODEįTE¬SA¬O¬TIETO¬INFORMÉCIE¬S¬PUBLIKOM ¬)STO¬SA¬NÉJDUSYMPATIZANTI ¬KTORâCH¬VÉݬPRÓBEH¬OSLOVÓ¬A¬BUDÞ¬O¬ĝOM¬ROZ PRÉVAݬSVOJIM¬BLÓZKYM

SPRÉVACH¬ POISİOVNÓ ¬ /¬ TOM ¬ äE¬ FUNGUJÞ ¬ NIET¬ POCHâB ¬ !KSA¬ VÝAK¬ ROZHODNETE¬ VYPUSTIݬ DO¬ ÏTERU¬ SPRÉVU ¬ KTORɬ MÉZAPÙSOBIݬPRÉVE¬URĎITâM¬VYSTRAÝENÓM¬VEREJNOSTI ¬NEZABUD NITE¬JU¬PODLOäIݬFAKTAMI¬A¬POUKÉZAݬAJ¬NA¬MOäNOSTI¬RIEÝENIADANÏHO¬PROBLÏMU

¬0ROVOKOVANIE¬#HYSTɬSA¬NIEĎO¬VEįKÏ ıUDIA¬SA¬RADI¬ROZPRÉVAJÞ¬O¬VEįKâCH¬VECIACH¬ĎI¬NOVINKÉCHA¬ KAäD⬠Z¬ NÉS¬ JE¬ SPOKOJNâ ¬ AK¬ MÙäE¬ ZVESTOVAݬ SPRÉVY O¬KTORâCH¬EÝTE¬NIKTO¬V¬JEHO¬OKOLÓ¬NEVIE ¬0RICHÉDZAJÞCE¬TREN DY ¬KTORϬMÙäU¬ZÉSADNE¬ZMENIݬODVETVIE ¬V¬KTOROM¬VAÝAlRMA¬PÙSOBÓ ¬BUDÞ¬URĎITE¬DÙLEäITOU¬INFORMÉCIOU¬NIELEN¬PREVÉS ¬ ALE¬ I¬ VAÝICH¬ OBCHODNâCH¬ PARTNEROV¬ ĎI¬ ZÉKAZNÓKOV 4AKäE¬NEVÉHAJTE¬A¬AK¬TO¬DOKÉäETE ¬STAĝTE¬SA¬LOKÉLNYM¬IN FORMÉTOROM¬A¬ZDROJOM¬ZAUJÓMAVâCH¬KONVERZAĎNâCH¬TÏM

¬.EISTOTA 6¬PROSTREDÓ¬PRESâTENOM¬INFORMÉCIAMI¬įUDIA¬NAJLEPÝIE¬REA GUJÞ¬NA¬TAKÏ ¬KTORϬDO¬ICH¬äIVOTA¬VNÉÝAJÞ¬URĎITâ¬PRVOK¬NE ISTOTY¬ A¬ STRACHU ¬ 3TRACH¬ BâVA¬ ĎASTOU¬ MOTIVÉCIOU¬ NÉÝHOKAäDODENNÏHO¬SPRÉVANIA ¬4ÞTO¬VLASTNOSݬBRAVÞRNE¬VYUäILASPOLOĎNOSݬ )"-¬ V¬ JEDNOM¬ ZO¬ SVOJICH¬ REKLAMNâCH¬ SLOGA NOCH ¬u.IKDY¬VÉS¬NEVYHODIA¬Z¬PRÉCE¬ZA¬TO ¬äE¬STE¬KÞPILIPOĎÓTAϬ)"- h¬2EKLAMA¬APELOVALA¬NA¬BEäNÞ¬SITUÉCIU ¬KEĮSA¬ZÉKAZNÓK¬PRI¬NÉKUPE¬ROZHODUJE¬MEDZI¬NEZNÉMOU¬A¬ZNÉ MOU¬ZNAĎKOU ¬u!K¬KÞPIM¬NEZNÉMU¬ZNAĎKU¬A¬POĎÓTAϬSAPOKAZÓ ¬BUDE¬TO¬MOJA¬VINA¬A¬ĎAKAJÞ¬MA¬PROBLÏMY¬V¬PRÉCI !K¬ KÞPIM¬ DOBRE¬ ZNÉME¬ )"-¬ A¬ POKAZÓ¬ SA ¬ BUDE¬ NA¬ VINE)"- ¬NIE¬JA h¬3¬PRÓBEHMI¬PLNâMI¬NEISTOTY¬SA¬DENNE¬MÙäE TE¬STRETNÞݬNAPRÓKLAD¬V¬MARKETINGOVâCH¬A¬KOMUNIKAĎNâCH¬

0ROVOKUJÞCE¬ INFORMÉCIE ¬ KTORϬ OBRACAJÞ¬ SVET¬ NA¬ RUBY ¬ SADOKÉäU¬ ÝÓRIݬ RâCHLOSİOU¬ SVETLA ¬ +EĮ¬ INTERNETOVɬ SPOLOĎ NOSݬ"EST¬"UY¬OZNÉMILA ¬äE¬SA¬CHYSTɬVYLÞĎIݬNIEKTORâCHZÉKAZNÓKOV¬ ZO¬ SVOJHO¬ PORTFØLIA ¬ SPÙSOBILA¬ TâM¬ MEDIÉLNYÝOK ¬ uêOäE ¬ :ÉKAZNÓCI¬ ROZHODUJÞ¬ O¬ TOM ¬ KTORÞ¬ lRMUBUDÞ¬ VYUäÓVAİ ¬ A¬ KTORÞ¬ NIE ¬ &IRMY¬ PREDSA¬ NEVYHADZU JÞ¬ZÉKAZNÓKOV h¬n¬POZASTAVOVALI¬SA¬įUDIA¬NAD¬TOUTO¬INFOR MÉCIOU¬ A¬ CHCELI¬ SA¬ O¬ SPOLOĎNOSTI¬ DOZVEDIEݬ VIAC ¬ !K¬ SAVY¬ ROZHODNETE¬ PRE¬ PODOBNϬ VEREJNϬ VYHLÉSENIE ¬ DOBRESI¬ PREHODNOİTE¬ NASLEDUJÞCU¬ STRATÏGIU ¬ KEĮ¬ SA¬ VÉS¬ įUDIAZAĎNÞ¬PâTAİ ¬ĎI¬STE¬SA¬ZBLÉZNILI ¬6O¬VÝEOBECNOSTI¬PLATÓ ¬äEĎÓM¬ORIGINÉLNEJÝIE ¬ALE¬ZÉROVEĝ¬ĎO¬NAJMENEJ¬AROGANTNϬVY HLÉSENIE ¬TâM¬VYÝÝIA¬EFEKTIVITA¬TAKEJTO¬KAMPANE ¬!K¬VAÝASPOLOĎNOSݬPODNIKɬV¬ODVETVÓ ¬KTORϬJE¬PRESâTENϬNEVHOD NâMI¬PREDSUDKAMI ¬MALI¬BY¬STE¬ZVEREJNIݬTAKâ¬PRÓBEH ¬KTORâICH¬SLUÝNE ¬ALE¬RÉZNE¬VYVRÉTI

¬/SOBNOSTI¬A¬įUDSKϬPRÓBEHY ıUDIA¬ MILUJÞ¬ PRÓBEHY¬ SLÉVNYCH¬ A¬ ÞSPEÝNâCH¬ įUDÓ¬ VRÉTANEPRÓBEHOV¬ O¬ ÝIKOVNâCH¬ PODNIKATEįOCH¬ A¬ VâZNAMNâCH¬ ZA MESTNANCOCH ¬ 4IETO¬ PRÓBEHY¬ IM¬ TOTIä¬ POMÉHAJÞ¬ UTVORIİSI¬PREDSTAVU¬O¬TOM ¬ĎO¬SA¬V¬SKUTOĎNOSTI¬SKRâVA¬VO¬lRMEn¬ KOįKO¬ SNAHY ¬ KOįKO¬ CHARAKTERU¬ A¬ ENERGIE ¬ 2OBERT¬ 'OI ZUETA ¬ BâVAL⬠VâKONN⬠RIADITEį¬ SPOLOĎNOSTI¬ #OCA #OLA¬ ¬

¬¬¬¬¬¬¬¬¬¬¬¬¬WWW EZISK SK

-!2+%4).'¬!¬/"#(/$ ZVYKOL¬ NOVINÉROM¬ NAMIESTO¬ ROZSIAHLYCH¬ MARKETINGOVâCHFRÉZ¬ ROZPRÉVAݬ SVOJ¬ STRUĎN⬠äIVOTN⬠PRÓBEH ¬ u*EDIN⬠MA JETOK ¬ KTOR⬠SOM¬ SI¬ PRINIESOL¬ DO¬ 3POJENâCH¬ ÝTÉTOV¬ POSVOJEJ¬EMIGRÉCII¬Z¬+UBY ¬BOLO¬MOJE¬VZDELANIE ¬4OTO¬JE¬TENUNIKÉTNY¬AMERICKâ¬SEN ¬-LADâ¬IMIGRANT¬PRÓDE¬BEZ¬AKÏ HOKOįVEK¬ ZÉZEMIA¬ DO¬ CUDZEJ¬ KRAJINY¬ A¬ O¬ TRIDSAݬ ROKOVNESKÙR¬MɬPRÓLEäITOSݬVIESݬJEDNU¬ZO¬SVETOVO¬NAJZNÉMEJ ÝÓCH¬ lRIEM h¬ !K¬ MÉTE¬ VO¬ VAÝEJ¬ lRME¬ OSOBNOSTI¬ SO¬ ZAUJÓ MAVâM¬äIVOTNâM¬PRÓBEHOM ¬NECHAJTE¬ICH¬PREHOVORIİ ¬NECHVEREJNOSݬ VIDÓ ¬ AK⬠VâZNAMNÓ¬ įUDIA¬ SA¬ SKRâVAJÞ¬ ZA¬ VAÝOUZNAĎKOU

¬2ADY¬A¬NÉVODY¬AKO¬NA¬TO 6EĎNE¬ POPULÉRNA¬ KLASIKA ¬ 0OZOR¬ VÝAK¬ NA¬ TEØRIU ¬ ıUDIAMAJÞ¬RADI¬DOBRϬRADY¬VTEDY ¬AK¬SÞ¬OVERENϬPRAXOU ¬PODA NϬ VTIPNE¬ A¬ PONÞKAJÞ¬ ORIGINÉLNE¬ RIEÝENIA ¬ .APRÓKLAD ¬ KEĮSA¬SPOLOĎNOSݬ(OME¬$EPOT ¬PREDÉVAJÞCA¬DOMÉCE¬POTRE BY¬A¬NÉRADIE¬PRE¬DOMÉCNOSİ ¬DOZVEDELA ¬äE¬VYSOKϬPER CENTO¬äIEN¬ORGANIZUJE¬VÝETKY¬DOMÉCE¬PRÉCE¬VRÉTANE¬TâCHMUäSKâCH ¬ ZORGANIZOVALA¬ SÏRIU¬ uAKO¬ NA¬ TOh¬ WORKSHOPOV KTORâCH¬SA¬ZÞĎASTNILO¬VYÝE¬DVESTO¬TISÓC¬äIEN

,UXUS¬A¬SLÉVA

¬,UXUS¬A¬SLÉVA 6¬SÞĎASNEJ¬SPOLOĎNOSTI¬PREDSTAVUJE¬LUXUS ¬KRÉSA¬A¬SLEDO VANIE¬ CELEBRÓT¬ NOVÞ¬ ZÉVISLOSİ ¬ !K¬ DOKÉäETE¬ NÉJSݬ PRÓBEHSLÉVNEJ¬ OSOBY ¬ KTOR⬠SA¬ NEJAKâM¬ SPÙSOBOM¬ VZİAHUJEK¬PREDMETU¬VÉÝHO¬PODNIKANIA ¬TAK¬TO¬VYUäITE ¬!LEBO¬MÙäE TE¬VYUäIݬSTRATÏGIU¬LUXUSNâCH¬ZNAĎIEK ¬KTORϬV¬PRVOM¬RADEPREDÉVAJÞ¬äIVOTNâ¬ÝTâL¬A¬Aä¬POTOM¬PRODUKTY ¬$AJTE¬VAÝIMZÉKAZNÓKOM¬NAJAVO ¬äE¬VAÝE¬PRODUKTY¬MÙäU¬BYݬSÞĎASİOUDOBRODRUäNÏHO¬ĎI¬LUXUSNÏHO¬äIVOTA

DENSTVO¬VO¬FEBRUÉRI¬A¬MARCI ¬-ÙäU¬BYݬVYUäITϬAKO¬KRÉTKO DOBɬSTRATÏGIA ¬ALE¬JE¬POTREBNϬPOĎÓTAݬS¬TâM ¬äE¬NA¬KAM PAĝ¬SÞVISIACU¬S¬URĎITâM¬OBDOBÓM¬įUDIA¬įAHKO¬ZABUDNÞ #IEįOM¬ VYUäITIA¬ STORYTELLINGU ¬ TEDA¬ ROZPRÉVANIA¬ PRÓBEHOVNA¬MARKETINGOVϬÞĎELY ¬NIE¬JE¬VYĎERPANIE¬VÝETKâCH¬VYÝÝIESPOMÓNANâCH¬TÏM ¬3KÞSTE¬SA¬VÝAK¬SPOLOĎNE¬S¬ KOLEGAMIZAMYSLIEݬ NAD¬ TâM ¬ AKϬ MARKETINGOVϬ PRÓBEHY¬ VO¬ VAÝEJSPOLOĎNOSTI¬POUäÓVATE¬NAJĎASTEJÝIE¬A¬ĎI¬NÉHODOU¬NEMÉTEREZERVY¬AJ¬V¬NIEKTORâCH¬Z¬VYÝÝIE¬SPOMENUTâCH¬TÏM

!KO¬OTESTOVAݬSVOJ¬PRÓBEH !K¬STE¬SA¬ROZHODLI¬VYPUSTIݬDO¬SVETA¬MARKETINGOVâ¬PRÓBEH EÝTE¬PREDTâM ¬AKO¬HO¬UVEREJNÓTE ¬POKÞSTE¬SA¬PODROBIݬHOMALÏMU¬TESTU ¬$AJTE¬HO¬PREĎÓTAݬNEZAINTERESOVANâM¬OSO BÉM ¬ 0RÓBEH¬ Mɬ ÝANCU¬ ZAUJAݬ VEREJNOSݬ VTEDY ¬ AK¬ VY¬ AJRESPONDENTI¬KLADNE¬ODPOVIETE¬ASPOĝ¬NA¬ÝTYRI¬Z¬NASLEDU JÞCICH¬OTÉZOK ¬ *E¬ PÞTAVâ ¬ 0ODNECUJE¬ K¬ REAKCII¬ TYPU ¬ u4O¬ JE¬ CELKOMZAUJÓMAVÏ ¬CHCEM¬O¬TOM¬VEDIEݬVIAC h ¬ *E¬PRAVDIVâ ¬*E¬PODLOäENâ¬FAKTAMI ¬AKTUÉLNYMI¬INFOR MÉCIAMI ¬NÉZORMI¬ZAINTERESOVANâCH¬OSÙB¬ALEBO¬INâMIFAKTAMI ¬ *E¬PRE¬PRÓJEMCOV¬DÙLEäITâ ¬-ɬVAÝA¬CIEįOVɬSKUPINAZÉUJEM¬O¬TAKâ¬DRUH¬INFORMÉCIÓ ¬AKϬV¬PRÓBEHU¬UVEREJĝU JETE ¬ *E¬NEFALÝOVANâ ¬6ERÓTE¬MYÝLIENKAM ¬KTORϬV¬ĝOM¬PRE ZENTUJETE ¬ *E¬ NOVâ ¬ 0RINÉÝA¬ TÏMY¬ NA¬ NOVϬ KONVERZÉCIE¬ ALEBONOV⬠POHįAD¬ NA¬ PROBLEMATIKU ¬ KTORÞ¬ V¬ ĝOM¬ PREBERÉ TE ¬ 0ODPORUJE¬DÙVERU¬ZÉKAZNÓKOV ¬0RESVEDĎÓ¬ICH¬O¬TOM äE¬STE¬ODBORNÓKMI¬VO¬SVOJEJ¬BRANDäI ¬0OMÉHA¬įUDOMPOCHOPIݬVAÝE¬ZÉMERY ¬ *E¬įAHKO¬ZAPAMËTATEįNâ ¬"UDE¬ĎITATEįOVI¬uVġTAݬV¬HLA VEh¬AJ¬NEJAKÞ¬DOBU¬PO¬PREĎÓTANÓ ¬ *E¬VHODNâ¬NA¬KONVERZÉCIU ¬"UDE¬PRE¬įUDÓ¬JEDNODU CHϬROZPRÉVAݬSA¬O¬MYÝLIENKACH¬UVÉDZANâCH¬VO¬VAÝOMPRÓBEHU ¬"UDÞ¬HO¬VEDIEݬPREROZPRÉVAݬVLASTNâMI¬SLO VAMI¬A¬PREMIETNUݬSI¬HO¬DO¬SÞVISLOSTI¬S¬ICH¬VLASTNâM¬äI VOTOM ¬$OKÉäE¬NAÝTARTOVAݬOBOJSMERNÞ¬KOMUNIKÉCIUROZPRÉVAĎA¬PRÓBEHU¬S¬POSLUCHÉĎOM ¬ "UDE¬ SA¬ įAHKO¬ ROZÝIROVAİ ¬ *E¬ MYÝLIENKA¬ ZAUJÓMAVÉPRE¬RÙZNE¬TYPY¬PUBLIKA¬A¬DOKÉäETE¬JU¬PRENÉÝAݬRÙZNYMIKOMUNIKAĎNâMI¬KANÉLMI ¬"UDE¬ SA¬ įUĮOM¬ PÉĎIİ ¬ *E¬ VÉݬ PRÓBEH¬ NAPÓSAN⬠NATÏMU ¬O¬KTOREJ¬SA¬įUDIA¬RADI¬ROZPRÉVAJÞ ¬*E¬INÝPIRUJÞCI PROVOKUJÞCI ¬ODVÉäNY ¬ĎI¬DRZâ ¬-ɬVLASTNOSİ ¬KTORɬPRI RODZENE¬ZAUJME¬PUBLIKUM ¬$OKÉäE¬VYVOLAݬEMØCIE 3PRACOVANϬn¬DABE¬n¬PODįA ¬,OIS¬+ELLY ¬"EYOND¬"UZZ ¬4HE¬.EXT¬'ENERATION¬OF¬7ORD OF -OUTH¬-ARKETING

¬ 0RÓBEHY¬ VZİAHUJÞCE¬ SA¬ K¬ URĎITâM¬ UDALOSTIAMALEBO¬OBDOBIAM 4YPICKâMI¬ PRÓBEHMI¬ Z¬ TEJTO¬ OBLASTI¬ SÞ¬ RÙZNE¬ JANUÉROVÏPREDPOVEDE¬DO¬NOVÏHO¬ROKA ¬ĎI¬lNANĎNϬA¬DAĝOVϬPORA

:)3+

!K¬VÉS¬ZAUJALA¬TÏMA¬PRÓBEHOV ¬ODPORÞĎAME¬VÉM¬AJ¬PRÓSPEVOK3TORYTELLING¬n¬PRÓBEHY ¬KTORϬINÝPIRUJÞ¬:ISK¬Ď ¬STR ¬ ¬

ëALÝIE¬SÞVISIACE¬ĎLÉNKY¬SI¬MÙäETE¬VYHįADAݬNA¬WWW EZISK SK

0/$.)+!.)%

ZABRÁŇTE PODVODU vo vašom podniku ...myslite ako podvodník.

V poslednom desaťročí mnohé štáty prijali rôzne regulácie, ktoré sú zamerané na identifikáciu a zabránenie podvodom a na redukciu pravdepodobnosti vzniku podvodu v podnikoch. Za všetky spomeniem iba veľmi známy americký Sarbanes-Oxley Act z roku 2002 ( v. SOX), ktorý ukladá firmám kótovaným na burze implementáciu kontrol najmä za účelom predchádzania podvodom. Motívom prijímania týchto štátnych regulácií je narastajúci počet podvodov, pričom veľkú časť tvoria aj interné podvody, páchané zamestnancami alebo manažérmi firiem.

Aby bol podnik schopný zabrániť podvodu, musí do svojich procesov zaviesť premyslený systém kontrol a tiež pravidelne vyhodnocovať riziko vzniku podvodu.

Za týmto účelom sa môže majiteľ alebo manažér obrátiť na špecializované firmy, ktoré sa zaoberajú forenzným auditom (audit zameraný na odhaľovanie podvodov), využiť služby vlastného interného auditu, ak má takéto oddelenie, alebo, najmä ak ide o malé podniky, pokúsiť sa o hodnotenie rizika podvodu a jeho prevenciu zabezpečiť vlastnými silami.

Odhalenie podvodu krok za krokom Krok č. 1: Hodnotenie faktorov rizika podvodu v podniku V prvej etape je potrebné preskúmať viaceré faktory, ktoré môžu indikovať vznik podvodu, pričom zvážiť treba aj odvetvie, v ktorom podnik pôsobí a operácie, ktoré vykonáva. Ak sa už v minulosti v podniku vyskytli nejaké podvody, manká alebo nevyriešené škody, je potrebné ich analyzovať. Ak podnik takouto negatívnou skúsenosťou nedisponuje, treba sa učiť z chýb iných, popozerať sa po okolí a zistiť, s akými problémami v oblasti podvo-

:)3+

dov bojuje napríklad konkurencia. Následne je dôležité vykonať analýzu výkonnosti podniku, ideálne aspoň v horizonte posledných troch rokov. (Napríklad, ak odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, vo všeobecnosti prospieva veľmi dobre, ale podniku sa darí biedne, môžeme to považovať za rizikový faktor, ktorý môže indikovať interný podvod). V neposlednom rade je potrebné stretnúť sa s manažérmi alebo zamestnancami podniku, ktorým dôverujete a ktorí sú schopní identifikovať slabé stránky v procesoch a kontrolách a poukázať na možné riziká.

Krok č. 2: Identifikácia možných podvodných schém Schopnosť manažéra identifikovať špecifické schémy vyplývajúce z rizikových faktorov závisí najmä od jeho znalostí v danej oblasti. Potrebné je načrtnúť čo najviac možných schém podvodov, ktoré by sa mohli vo vašom podniku vyskytnúť.

Na to, aby ste identifikovali podvodníka, musíte pochopiť jeho zmýšľanie a veľmi dobre poznať daný proces, najmä jeho slabé miesta. Napríklad v podnikoch, ktoré používajú systém decentralizovaného obstarávania, rastie riziko podvodu vytváraním fiktívnych dodávateľov, nadmernou fakturáciou, zámenou výrobkov a pod. Vo veľkých podnikoch, kde nie sú oddelené a kontrolované kompetencie v oblasti ľudských zdrojov, sa vyskytujú podvody ako napríklad vytváranie fiktívnych zamestnancov alebo preplácanie neschválených alebo neodpracovaných nadčasov. Takýchto podvodných schém je možné identifikovať desiatky, ak nie stovky, a to v rôznych oblastiach: korupcia, zneužívanie majetku podniku, finančné podvody.

Na identifikáciu možných podvodných schém vám môže veľmi dobre poslúžiť metóda brainstormingu alebo iná technika na podporu kreatívneho myslenia (voľné asociácie). Tréning kreativity pomáha myslieť mimo zaužívaných mentálnych schém, mimo špecifikovaných hraníc.

Podvodníci sú často veľmi kreatívni a nepredvídateľní, niekedy na podvode pracujú veľmi systematicky a inokedy naopak, veľmi impulzívne. V istej spoločnosti vedúci predaja, ktorého odmeňovanie priamo záviselo od počtu predaných výrobkov, realizoval podvod prostredníctvom presviedčania odberateľov k odberu skenerov, o ktorých sa vedelo, že ich predaj nie je veľmi pravdepodobný.

0/$.)+!.)% VedĂşci predaja zĂĄroveĹˆ prisĞúbil predajcom moĹžnosĹĽ vrĂĄtiĹĽ skenery, ak nebudĂş predanĂŠ. Kontrola v oblasti vrĂĄtenĂŠho tovaru nebola zavedenĂĄ a to mu umoĹžnilo umelo zvyĹĄovaĹĽ dosiahnutĂŠ trĹžby, a tĂ˝m aj svoju provĂ­ziu.

Krok Ä?. 3: KlasifikĂĄcia identifikovanĂ˝ch rizĂ­k podvodu Podvod nie je iba obyÄ?ajnĂ˝m rizikom, ale je veÄžmi podstatnĂ˝m a zĂĄvaĹžnĂ˝m rizikom. Ako nĂĄhle podnik vytvorĂ­ zoznam moĹžnĂ˝ch podvodnĂ˝ch schĂŠm, nasleduje identiďŹ kĂĄcia takej schĂŠmy, ktorĂĄ predstavuje pre podnik najväÄ?ĹĄie riziko. Do Ăşvahy treba braĹĽ moĹžnĂ˝ ďŹ nanÄ?nĂ˝ dopad na podnik, reputaÄ?nĂŠ riziko alebo negatĂ­vnu publicitu, ktorĂŠ sĂş spojenĂŠ so zverejnenĂ­m podvodu, stratu vĂ˝konnosti, moĹžnĂŠ sĂşdne spory a tieĹž pravdepodobnosĹĽ vĂ˝skytu danĂŠho podvodu. KategorizĂĄciu mĂ´Ĺžete vykonaĹĽ naprĂ­klad tak, Ĺže kaĹždej schĂŠme pridelĂ­te zĂĄvaĹžnosĹĽ podÄža vami zvolenej stupnice a tieĹž sa pokĂşsite odhadnúż pravdepodobnosĹĽ jej vzniku. PodvodnĂĄ schĂŠma, ktorĂĄ dosiahne najvyĹĄĹĄie hodnotenie, predstavuje pre vĂĄĹĄ podnik najväÄ?ĹĄie riziko.

Krok Ä?. 4: Hodnotenie efektĂ­vnosti implementovanĂ˝ch kontrol Za hodnotenie efektĂ­vnosti kontrolnĂ˝ch systĂŠmov podniku je vo väÄ?ĹĄĂ­ch podnikoch zodpovednĂ˝ zväÄ?ĹĄa internĂ˝ audit, ktorĂ˝ hrĂĄ veÄžmi dĂ´leĹžitĂş Ăşlohu aj v oblasti prevencie a odhaÄžovania podvodov. VĂ˝hodou pouĹžitia internĂŠho auditu je to, Ĺže internĂ­ audĂ­tori sĂş veÄžmi dobre oboznĂĄmenĂ­ s operĂĄciami podniku aj s rizikami, ktorĂŠ sĂş s danĂ˝mi procesmi spojenĂŠ, tieĹž sĂş schopnĂ­ hodnotiĹĽ ĂşroveĹˆ internĂ˝ch kontrol a pri svojich auditoch sa zameriavajĂş na identiďŹ kĂĄciu varovnĂ˝ch signĂĄlov, ktorĂŠ napomĂĄhajĂş odhaleniu slabĂ˝ch strĂĄnok v procesoch.

V prĂ­pade, Ĺže vo svojom podniku takĂ˝to Ăştvar nemĂĄte, hodnotenie kontrol ostĂĄva na vaĹĄich pleciach. OtĂĄzka, ktorĂş je potrebnĂŠ si poloĹžiĹĽ v tomto kroku, je, Ä?i sĂş implementovanĂŠ v podniku dostatoÄ?nĂŠ kontroly, ktorĂŠ zabrĂĄnia vzniku podvodu alebo ho vÄ?as identiďŹ kujĂş, ak sa vyskytne. Tento krok nie je zloĹžitĂ˝. Treba identiďŹ kovaĹĽ existujĂşce kontroly a analyzovaĹĽ ich z hÄžadiska efektĂ­vnosti. NajÄ?astejĹĄie implementovanou kontrolou je segregĂĄcia kompetenciĂ­ medzi rĂ´znych zamestnancov (k vykonaniu podvodu je potrebnĂĄ spoluprĂĄca minimĂĄlne dvoch zamestnancov, Ä?o pravdepodobnosĹĽ podvodu dosĹĽ vĂ˝razne zniĹžuje). V prĂ­pade, Ĺže povaĹžujete niektorĂş z kontrol za nedostatoÄ?nĂş, je potrebnĂŠ kontrolnĂ˝ systĂŠm zlepĹĄiĹĽ.

presuny malĂ˝ch objemov hotovosti z pokladnice tvorba prebytkov v pokladnici a presuny tĂ˝chto prebytkov pouŞívanie pokladniÄ?nĂ˝ch preddavkov na osobnĂş potrebu prezradenie kĂłdov alebo „predaj“ kĞúÄ?ov od trezorov alebo sejfov nedodrĹžiavanie dennĂŠho systĂŠmu ukladania hotovosti na ĂşÄ?et alebo ukladanie iba Ä?asti hotovosti osobnĂŠ vyberanie pohÄžadĂĄvok u klientov

PrĂĄca s tovarom, materiĂĄlom, zĂĄsobami krĂĄdeĹž tovaru, pracovnĂ˝ch pomĂ´cok, zĂĄsob, nĂĄhradnĂ˝ch dielov a inĂŠho vybavenia nezaznamenĂĄvanie realizovanĂ˝ch predajov a nĂĄslednĂŠ privlastĹˆovanie si hotovosti predaj odpadu alebo nepouĹžiteÄžnĂŠho materiĂĄlu do vlastnĂŠho vrecka falĹĄovanie dodacĂ­ch listov a nĂĄslednĂĄ deÄžba zisku s prepravcom ďŹ ktĂ­vni dodĂĄvatelia alebo odberatelia ďŹ ktĂ­vne reklamĂĄcie zĂĄkaznĂ­kov a nĂĄslednĂŠ privlastĹˆovanie si prostriedkov za uznanĂŠ reklamĂĄcie poskytovanie bezdĂ´vodnĂ˝ch zliav pri platbe v hotovosti prijĂ­manie Ăşplatkov za obstarĂĄvanie od preferovanĂ˝ch dodĂĄvateÄžov obstarĂĄvanie tovaru pre vlastnĂş potrebu na ĂşÄ?et ďŹ rmy mankĂĄ na sklade vykazovanie neexistujĂşceho materiĂĄlu alebo tovaru opravy, inĹĄtalĂĄcie, servis v mene ďŹ rmy, ale s inkasovanĂ­m prostriedkov v hotovosti do vlastnĂŠho vrecka

ĂšÄ?tovnĂ­ctvo neoprĂĄvnenĂŠ zaĹĽaĹžovanie nĂĄkladovĂ˝ch/vĂ˝davkovĂ˝ch ĂşÄ?tov vytvĂĄranie ďŹ ktĂ­vnych ĂşÄ?tovnĂ˝ch zĂĄznamov alebo kĂłpiĂ­ ĂşÄ?tovnĂ˝ch dokladov vytvĂĄranie kreditnĂ˝ch zostatkov na ĂşÄ?toch hlavnej knihy a ich konvertovanie na hotovosĹĽ neoprĂĄvnenĂ˝ odpis pohÄžadĂĄvok, ktorĂŠ sĂş vymoĹžiteÄžnĂŠ ukrĂ˝vanie platieb prostrednĂ­ctvom dlhodobo nevyuŞívanĂ˝ch ĂşÄ?tov zĂĄkaznĂ­kov alebo prostrednĂ­ctvom prechodnĂ˝ch ĂşÄ?tov.

!UTORKA )NG -IROSLAVA-ILECOVÉ 0H$ 

NajÄ?astejĹĄie formy podvodu v rĂ´znych oblastiach podniku PrĂĄca s hotovosĹĽou a ceninami krĂĄdeĹže poĹĄtovĂ˝ch znĂĄmok, inĂ˝ch cenĂ­n alebo peÄ?iatok

KONATEÄŻKAÂŹSPOLOÄŽNOSTIÂŹ%#/,%#/. ÂŹS ÂŹR ÂŹO ÂŹ

!KCHCETEVEDIEݏVIACOINTERNOMAUDITE PREĎÓTAJTESIAJPRÓSPEVOK !KOPREäIݏINTERNâAUDIT :ISKĎ  STR  

ÍAL�IESÞVISIACEĎLÉNKYSIMÙäETEVYHįADAݏNAWWW EZISK SK

ÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹWWW EZISK SK

02/*%+4/6³¬!¬&).!.ê.³¬2)!$%.)%

ROZDIELNE CENY

za ten istý produkt

... pre rôznych zákazníkov.

Vnímanie hodnoty prostredníctvom ceny Cena hrá podstatnú rolu v mysli zákazníka nielen pri samotnom nákupe, no predovšetkým v rozhodovacom procese, ktorý prebieha ešte pred samotným nákupom. Tým je proces vytvárania si postoja (názoru) ku kupovanému produktu. Zákazník prejaví záujem, komplexnosť ponuky porovnáva s konkurenciu, hľadá príp. jeho náhradu. Počas tohto procesu sa v hlave zákazníka formuje vnímanie kvality produktu, kde má práve cena dominantnú úlohu. Keďže rôzne skupiny zákazníkov pripisujú konkrétnemu produktu rozdielnu hodnotu, a teda sú aj ochotní zaplatiť rozdielnu sumu, je tu priestor pre optimalizáciu tržieb práve pomocou cien.

Cenová diferenciácia je spôsob, ktorý umožní pre rôzne skupiny zákazníkov stanoviť rozličné ceny za ten istý alebo mierne upravený produkt.

Cenová diferenciácia Až potom, ako sa vám podarí zistiť odlišnosti pri vnímaní hodnoty pro-

:)3+

duktu (napríklad pomocou merania cenovej citlivosti, ktoré realizujú agentúry marketingového výskumu), ktorý ponúkate určitým skupinám zákazníkov, ste na dobrej ceste začať optimalizovať svoje tržby, a to stratégiou cenovej diferenciácie.

Vo všeobecnosti cenová diferenciácia znamená uplatnenie rôznej ceny za produkt pre rôzne skupiny zákazníkov: buď podľa regiónu, času, predajného kanálu, alebo úpravy produktu. Ak má vaša firma za cieľ dosiahnuť vyšší zisk, rozumnejšie využiť kapacity, pripútať si zákazníka alebo zlepšiť svoju trhovú pozíciu voči konkurencií, skúste inteligentne uplatniť práve stratégiu cenovej diferenciácie. Má oproti stratégii jednotnej ceny minimálne jednu dôležitú schopnosť – optimalizovať tržby cez úpravu ceny.

Skôr, ako sa rozhodnete uplatniť niektorý z nástrojov cenovej diferenciácie, v prvom rade zohľadnite náročnosť a uskutočniteľnosť každého z nich vo vzťahu k firemnej kapacite. Náročnosť jednotlivých nástrojov je odstupňovaná do troch úrovní, od najjednoduchšej až po najnáročnejšiu: Cenová diferenciácia prvej úrovne predstavuje princíp cenovej individuality, čiže firma sa snaží oslovenému zákazníkovi ponúknuť produkt za maximálnu cenu, ktorú akceptuje. Tento spôsob cenovej diferenciácie veľmi dobre funguje na second hand trhoch produktov (autobazároch, bazároch šiat, elektroni-

ky) ako aj v maloobchode pri osobnom zjednávaní.

Cenová diferenciácia druhej úrovne. Firma vyhľadáva už sformované segmenty zákazníkov (ktoré sa vyprofilovali samostatne, nie firmou) a cenu pre zákazníka rozlišuje podľa týchto segmentov. Dôležité je správne rozlíšiť segment, kde je vysoká cenová pripravenosť a segment, kde sú zákazníci pripravení zaplatiť nízku cenu. Potom firma môže cenu stanoviť napríklad na základe množstva, výkonu, alebo cenových zväzkov. Typickým príkladom cenovej diferenciácie vzťahujúcej sa na výkon je letecká doprava, kde letecká spoločnosť ponúka rôzne balíčky služieb za rôzne ceny, pravdaže rôznym segmentom. Pri množstevnej diferenciácii sa uplatňujú najmä rabaty a viacstupňové bonusové systémy a pri cenových zväzkoch je dva a viac produktov poskytovaných za jednu spoločnú cenu.

Cenová diferenciácia tretej úrovne je založená na tom, že už samotná firma vytvára zákaznícke segmenty. Tu nie je až tak dôležité, resp. obmedzené, koľko tých segmentov má byť, skôr je podstatné všetky segmenty navzájom izolovať. Príkladom takejto segmentácie a následnej diferencovanej ceny sú seniorské alebo študentské ceny (personálna diferenciácia), medzinárodné a domáce prepravné

02/*%+4/6³!ÂŹ&).!.ĂŞ.³2)!$%.)% tarify (priestorovĂĄ diferenciĂĄcia), vĂ­kendovĂŠ a noÄ?nĂŠ prepravnĂŠ tarify (Ä?asovĂĄ diferenciĂĄcia).

Aj keÄ? je cenovĂĄ diferenciĂĄcia silnĂ˝m nĂĄstrojom na optimalizĂĄciu trĹžieb, mĂĄ svoje obmedzenia.

NĂĄstroje cenovej diferenciĂĄcie CenovĂĄ diferenciĂĄcia podÄža modiďŹ kĂĄcie produktu sa vyuŞíva v prĂ­pade, ak nie je moĹžnĂŠ zrealizovaĹĽ cenovĂş diferenciĂĄciu podÄža skupĂ­n zĂĄkaznĂ­kov. V takomto prĂ­pade sa k produktu vytvorĂ­ modiďŹ kovanĂ˝ produkt s menĹĄĂ­mi rozdielmi, ktorĂŠ sa samozrejme dajĂş zdĂ´vodniĹĽ prostrednĂ­ctvom ceny. ModiďŹ kovanĂ˝ produkt mĂ´Ĺže maĹĽ naprĂ­klad niŞťiu kvalitu. TĂ˝m sa zĂ­ska Ä?alĹĄĂ­ trh, na ktorom sa nachĂĄdzajĂş zĂĄkaznĂ­ci ochotnĂ­ zaplatiĹĽ len danĂş niŞťiu cenu, aj na Ăşkor kvality, za úŞitok z produktu.

VeÄžmi dobrĂ˝m prĂ­kladom sĂş elektrospotrebiÄ?e a ich modelovĂŠ rady.

CenovĂĄ diferenciĂĄcia podÄža skupĂ­n zĂĄkaznĂ­kov je veÄžmi nĂĄroÄ?nĂĄ (pouĹžitie skĂ´r pri sluĹžbĂĄch ako produktoch) a v oÄ?iach zĂĄkaznĂ­kov Ä?asto nefĂŠrovĂĄ stratĂŠgia. VyĹžaduje rozdelenie zĂĄkaznĂ­kov na zĂĄklade cenovej citlivosti, kde zĂĄkladnĂ˝m rozdeÄžovacĂ­m kĞúÄ?om je ochota zaplatiĹĽ vysokĂş alebo nĂ­zku cenu.

Potom mĂ´Ĺžu byĹĽ vytvorenĂŠ skupiny zĂĄkaznĂ­kov, ako naprĂ­klad ĹĄtudenti, seniori, rodiny s deĹĽmi, alebo vernĂ­ zĂĄkaznĂ­ci. Aby tĂĄto stratĂŠgia mohla byĹĽ ĂşspeĹĄnĂĄ, musia byĹĽ splnenĂŠ podmienky, ako jednoznaÄ?ne urÄ?iĹĽ Ä?lenstvo v skupine (napr. ID karta ĹĄtuden-

ta), Ä?lenstvo v skupine zĂĄkaznĂ­kov musĂ­ zohÄžadĹˆovaĹĽ cenovĂş citlivosĹĽ, produkt nemĂ´Ĺže byĹĽ jednoducho zameniteÄžnĂ˝ za inĂ˝ a rozdelenie zĂĄkaznĂ­kov musĂ­ byĹĽ kultĂşrne aj prĂĄvne akceptovateÄžnĂŠ.

CenovĂĄ diferenciĂĄcia podÄža distribuÄ?nĂ˝ch kanĂĄlov je predaj toho istĂŠho produktu cez viacero predajnĂ˝ch kanĂĄlov. DobrĂ˝m prĂ­kladom sĂş veÄžkĂŠ papiernictva a knĂ­hkupectvĂĄ s kamennou predajĹˆou a sĂşÄ?asne aj s internetovĂ˝m predajom.

JednĂ˝m z dĂ´vodov, preÄ?o ďŹ rma mĂ´Ĺže ĂşÄ?tovaĹĽ rozdielnu cenu, sĂş samotnĂŠ nĂĄklady distribĂşcie.

PriestorovĂĄ (regionĂĄlna) cenovĂĄ diferenciĂĄcia je o vyuŞívanĂ­ cenovĂ˝ch rozdielov v rĂĄmci predajnĂ˝ch miest v rĂ´znych regiĂłnoch. NaprĂ­klad konkrĂŠtny nĂĄpoj je drahĹĄĂ­ na letisku ako v bare na predmestĂ­. Alebo nĂĄbytkĂĄrsky reĹĽazec, ktorĂ˝ ĂşÄ?tuje v rĂ´znych krajinĂĄch rĂ´zne ceny za svoje produkty. ÄŒasovĂĄ cenovĂĄ diferenciĂĄcia.

BeĹžnĂ˝m prĂ­kladom je predaj obleÄ?enia vo veÄžkĂ˝ch reĹĽazcoch, ktorĂ˝ch produkty sĂş sezĂłnne.

Kolekcia je najdrahĹĄia poÄ?as urÄ?itĂŠho obdobia a keÄ? sezĂłna uplynie, ceny produktov klesnĂş o niekoÄžko percent. ÄŒasovĂĄ diferenciĂĄcia je dĂ´leĹžitĂĄ aj pre leteckĂş osobnĂş prepravu, hotely, alebo poĹžiÄ?ovne ĂĄut, u ktorĂ˝ch Ä?as objednĂĄvky je jednĂ˝m z podstatnĂ˝ch faktorov zĂ­skania si zĂĄkaznĂ­kov a zvýťenia trĹžieb. ZĂĄkaznĂ­ci, ktorĂ­ cestujĂş vo voÄžnom Ä?ase (dovolenka, nĂĄvĹĄteva), sĂş na zmenu ceny menej citlivejĹĄĂ­ ako Äžudia, ktorĂ­ cestujĂş pracovne.

CenovĂĄ diferenciĂĄcia pomocou kupĂłnov a samosegmentĂĄcia znamenĂĄ, Ĺže cennĂ­kovĂĄ cena aj moĹžnĂŠ zÄžavy sĂş zĂĄkaznĂ­kovi voÄžne dostupnĂŠ. AvĹĄak, zĂĄleŞí na zĂĄkaznĂ­kovi, Ä?i je ochotnĂ˝ vynaloĹžiĹĽ Ä?as a Ăşsilie na zĂ­skanie tejto zÄžavy. Toto Ăşsilie o zĂ­skanie dodatoÄ?nej vĂ˝hody podstupujĂş zĂĄ-

kaznĂ­ci, ktorĂ­ sĂş veÄžmi citlivĂ­ na zmeny v cene.

AkĂŠ faktory mĂ´Ĺžu zniÄ?iĹĽ vĂ˝hody cenovej diferenciĂĄcie NezvlĂĄdnutĂĄ segmentĂĄcia. Aby bolo moĹžnĂŠ cenovĂş diferenciĂĄciu realizovaĹĽ, to vyĹžaduje poznaĹĽ v prvom rade, koÄžko je konkrĂŠtny zĂĄkaznĂ­k ochotnĂ˝ zaplatiĹĽ za produkt a nĂĄsledne vĹĄetkĂ˝ch zĂĄkaznĂ­kov podÄža ich cenovĂ˝ch preferenciĂ­ rozdeliĹĽ do skupĂ­n.

PravdaĹže je to ideĂĄlny stav a v dneĹĄnej dobe skĂ´r abstraktnĂĄ situĂĄcia pre väÄ?ĹĄinu ďŹ riem. Aby sme vedeli zistiĹĽ cenu, ktorĂş je kaĹždĂ˝ Ä?lovek ochotnĂ˝ zaplatiĹĽ, musel by kaĹždĂ˝ zĂĄkaznĂ­k (aj potencionĂĄlny) podstĂşpiĹĽ test skenovania mozgovej aktivity (Ä?o nie je nereĂĄlne, ale vysoko nĂĄkladnĂŠ).

Kanibalizåcia vlastných ziskov pri cenovej diferenciåcii sa prejaví v språvaní zåkazníkov zo segmentu vysokých cien silnou motivåciou hĞadaż cesty ako zaplatiż za produkt menej. Pre získanie niŞťej ceny sa veĞmi radi vydåvajú za zåkazníkov z trhovÊho segmentu nízkej ceny. Firma tak môŞe stratiż na cenových rozdieloch napríklad pri zåkazníkoch, ktorí si produkt prídu obzrież v predajni A a kúpia ho v predajni B, kde je lacnejťí.

ArbitrĂĄĹž. CenovĂĄ diferenciĂĄcia vytvĂĄra silnĂş motivĂĄciu u tretĂ­ch strĂĄn (predajcov), ktorĂŠ hÄžadajĂş cestu, aby mohli kĂşpiĹĽ produkt za nĂ­zku cenu, ten potom predaĹĽ Ä?alej zĂĄkaznĂ­kom zo segmentu vysokej cenovej pripravenosti.

TĂ˝m strĂĄca ďŹ rma zisk z rozdielu trhov, ktorĂ˝ teÄ?ie do vrecka tretej strany. !UTORKA ÂŹÂŹ )NG ÂŹ+ATARĂ“NAÂŹ2EMEÄ?OVÉ ÂŹ0H$ ÂŹ-"!

6IACOTVORBECIENSADOZVIETEAJVĎLÉNKU !KOSTANOVIݏVHODNޏCENUPREPRODUKT  :ISKĎ  STR 

ÍAL�IESÞVISIACEĎLÉNKYSIMÙäETEVYHįADAݏNA WWW EZISK SK

ÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹÂŹWWW EZISK SK

Originál penzión a drevenice ka Skvelá lyžovač + wellness!

2 lyžiarske strediská – Vrátna, Lúčivná 20 – 40 % zľavy na skipasy 2 fínske sauny, 1 vonkajšia vírivka

...

Myslite na leto Už teraz!

First minute – zľava na ubytovanie 10 % do 28. 2. 2011

OK ÁŽIT TE Z FATRE I Ž A Z LEJ V MA

www.janosikovdvor.sk � www.adventuregolf.sk

JÁNOŠÍKOV DVOR Malá Petrová 8, Zázrivá (Terchová 7 km, Žilina 32 km) E-mail: rezervacie@janosikovdvor.sk Telefón: +421-43-598 63 80 mobil: +421-907 826 250