Přístupy státu k podnikatelským jednotkám
Řízení. V řízení v oboru dodavatelů automobilového průmyslu existují jistá specifika. Které vaše zkušenosti z oblasti řízení byste slévárnám, dodavatelům automobilového průmyslu, doporučil? Jaké by měly být podle vás hlavní zásady pro řízení podniku, který chce být dlouhodobě partnerem automobilek, resp. výrobců dopravní techniky obecně? Výrobky v rámci automobilového priemyslu sa musia vyznačovať vysokou kvalitou, ktorú si definujú koneční výrobcovia sami (napr. normy z radu VDA). Preto moje odporúčanie pre subdodávateľov zo skupiny zlievarenských technológii môžem definovať dodržiavaním požadovanej kvality ich výrobkov a dodržaním termínov dodávok požadovaných konečným výrobcom. Pri jednaniach o cenách výrobkov je dôležité hľadať optimálny kompromis medzi ziskom firmy a ponukou odberateľa. Realizácia týchto činností musí byť súčasťou manažérskych rozhodnutí subdodávateľskej firmy.
Profesní a podnikatelské svazy. Jaký je Váš názor na snahu o prohloubení spolupráce mezi českými a slovenskými slévárnami? Bohužel se nedaří na Slovensku ustavit partnera Svazu sléváren ČR nebo České slévárenské společnosti. Cílem snah je mít možnost účinněji prosazovat společné zájmy firem z oboru metalurgie kovů v zákonodárství v oblasti životního prostředí, celních záležitostí, územního plánování, při vyjednávání jak s národní, tak i evropskou exekutivou. Je pravdou, že v SR nie je aktívne združenie zlievarní, ale ani podobných profesných zoskupení. Veľmi aktívnym je však Zväz hutníctva, baníctva a geológie, v rámci ktorého sú členmi aj predstavitelia významných zlievarní. Aktívnymi členmi sú aj firmy združené v rámci Zväzu strojárstva SR a Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP SR). Situácia by sa mohla zmeniť v prípade, že sa na Slovensku podarí uviesť do života Alianciu priemyselných zväzov SR (APZ SR), ktorá bude v svojích štruktúrach združovať aj podniky so zameraním na zlievarenské technológie. Určite budem odporúčať všetkým členom ZAP SR a neskôr aj APZ intenzívnu spoluprácu s partnermi v Českej republike s cieľom pozitívne pôsobiť pri príprave nadnárodnej legislatívy napr. v rámci Európskej únie.
Odborné školství. V České republice chybí absolventi strojírenských oborů. Je jich málo a nezřídka je jejich příprava ve škole nekvalitní. Politika prosazuje kvantitu nad kvalitou. Podniky jsou tak nuceny si budovat svoje školy (viz Škoda Auto). Slévárenství čeká bouřlivý rozvoj (mj. v automatizaci), ale školství na to není připraveno. Je tento problém i v SR? Vzhľadom na dlhodobé tradície vo vzdelávaní v rámci spoločného štátu Čechov a Slovákov sú tieto problémy tie isté alebo podobné aj v SR. Žiaľ kritériá kvantity v rámci vzdelávania prevládajú nad kritériami kvality. A to v stredoškolskom ako aj vysokoškolskom vzdelávaní. V podmienkach slovenskej vzdelávacej sústavy nie je rozšírené zakladanie firemných škôl s výnimkou Železiarne Podbrezová a Volkswagen Bratislava. Tieto firmy majú vlastný systém odborného vzdelávania, ktorý zaručuje každému absolventovi pracovné miesto, príp. možnosť ďalšieho štúdia na vysokej škole. V marci minulého roku bol Národnou radou SR schválený zákon o odbornom vzdelávaní, ktorého jedným z autorov bol kolektív odborníkov zo ZAP SR. Po jeho uvedení do života je možné očakávať, že sa intenzívnejšie rozšíri spolupráca medzi firmami a školami s cieľom pripraviť vysokokvalifikovaných odborníkov pre rôzne odbornosti, medzi ktoré patrí aj oblasť zlievarenských technológií. Dovoľte mi v tejto súvislosti konštatovať, že zanedbaním kvalitného a tradičného učňovského školstva v našich krajinách po politicko-spoločenských zmenách sa vytvoril stav, kedy je nedostatok odborníkov skoro vo všetkých profesiách. Platí zásada, že pokaziť systém vzdelávania je veľmi jednoduché, ale vytvoriť ho nanovo trvá podstatne dlhšie. A to je stav, v ktorom sa nachádza tak české, ako aj slovenské odborné školstvo.
Rozhovor vedl Ing. Petr Chytka, CSc., jednatel IEG, s. r. o., Jihlava, člen vedení OK ekonomické ČSS
Prof. Ing. Juraj Sinay, Dr Sc., se narodil 18 . prosince 19 49 v Bra tislavě. V ystudoval V ysokou školu technickou ( VŠ T ), Strojnickou fakultu v Košicích. Následně pracoval jako kons truk tér ve Va gonce Poprad. V r. 1974 se vrací na VŠ T, obhajuje dizer tační práci a s tává se odborným asis tentem. V r. 19 83 je jmenován docentem na SjF T U v Košících a následně habilituje na Bergi schen Univer sität – GH Wupper tal v NSR . Tam je také od r. 19 89 jmenován hos tujícím profesorem. O d r. 1991 je jmenován pro fesorem na SjF T U v Košících. Postupně získává titul Dr Sc. (1995) a s tává se prorek torem. V r. 20 0 0 je rek torem T U. J e nositelem řady ocenění, medailí a v y znamenání slovensk ých a zahraničních univer zit a institucí. Je členem č t y ř vědeck ých rad v ysok ých škol a autorem a spoluautorem 13 monografií, 35 odborných článků, v y sokoškolsk ých skript a řady dalších vě deck ých a v ý zkumných prací na Slovensku a v zahraničí. J e prezidentem Zväzu automo bilového priemy slu Slovenskej republik y.
S l é vá re ns t v í . L X I V . l e d e n – ú n o r 2016 . 1–2
57
ROZHOVORY NA DANÉ TÉMA
Insolvence a konkurzní řízení. V ČR se objevily případy, kdy tzv. „konkurzní mafie“ nechala uvalit konkurz na vybraný podnik. Soudy jim v tom pomohly. Jaká je situace v tomto směru v SR? Jak se bránit neoprávněným krokům? Co by podnikatelské subjekty měly dělat, aby se vyvarovaly nebezpečí manipulativní insolvence. Lze to vůbec? Problematika insolvencie a konkurzov v rámci firiem zo skupiny automobilového priemyslu nie je v podmienkach SR rozšírená. Je to dané tým, že automobilový priemysel sa už niekoľko rokov v SR stabilne rozvíja. Od roku 2010 narastá počet vyrobených automobilov (v roku 2015 je to prvý krát v historii viac ako milión automobilov), a tým sa potvrdzuje zdravé ekonomické zázemie priemyslu. Že je tento proces preukázateľný v podmienkach SR, potvrdzuje aj investícia nového významného zahraničného výrobcu Jaguar Land Rover na Slovensku.
J. Sinay
