ONG sira nian seida’uk to’o bá iha ida ne’ebé hakarak. Razaun sira hanesan ne’e barak mak iha oi-oin, hahú husi komitmentu fraku husi membru sira hodi fahe koñesimentu ne’ebé hetan ho ekipa bá konteudu fraku ne’ebé natón bá realidade organizasaun sira nian.
ne’ebé sei fraku nune’e, dala barak, organizsaun internasional sira hetan difikuldade hodi identifika parseiru lokal sira, ho ida ne’e, tuir sira, la iha koñesimentu husi organizasaun internasional sira ne’ebé implementa projetu zona atuasaun ne’ebé hanesan.
Tan ne’e sai nu’udár evidensia katak, maski inisiativa bá kapasitasaun/formasaun barak, ida ne’e sei sai nesesidade permanente OSC timor-oan nian no liu-liu husi distritu Likisá.
Nu’udár rezultadu husi polemika ida ne’e, projetu sira ne’ebé implementa husi ajensia internasional sira ladún iha sustentabilidade no hamenus posibilidade atu haforsa sosiedade sivil lokal. Autoridade lokal sira rasik realsa problema ida ne’e, hamosu interese hodi apela bá organizasaun internasional sira bá iha obrigasaun atu servisu iha real parceria ho Autoridade Lokal sira no OSC sira iha implementasaun sira bá nia programa, hodi evita problema komunitariu sira dala barak hanesan aksaun sira ne’ebé halo la natón.
Atu rezolve problema hirak ne’e, persija mak formasaun dala barak ho karakter pratiku. Sai hanesán rekursu bá kazu real sira. Apoiu ida ne’e persija halo, la’os de’it liu husi formasaun teorika, nomos liu husi prosesu akompañamentu on the job ne’ebé bele halo bá organizasun atu hetan kompetensia efetivu. Importante hanesan ho komitmentu – husi parseiru no finansiador sira – hodi dezenvolve aksaun prazu naruk ho ONG hirak ne’e no iha atitude ida ne’ebé fleksivel, hakbesik no inovasaun estratejia sira. Konkluzaun importante seluk husi estudu ida ne’e mak hatudu bá nesesidade kria estrutura bá asesu no troka informasaun nian. La iha fatin iha nivel distrital atu habelar informasaun no susar atu asesu bá media, haizola OSC husi distritu no halo sira asesu bá oportunidade finansiamentu no formasaun. Relasaun entre ajensia internasional no ONG Nasional sai mos nu’udár kestaun ida ne’ebé bele tetu didiak. Maski iha esforsu bá ko’ordenasaun balun, ONG lokal barak mak iha difikuldade atu halo parseiru ho organizasaun internasional sira, liu-liu tamba nia estrutura ko’ordenasaun
Politika desentralizasaun apela responsabilidade bo’ot husi Sosiedade Sivil iha nivel lokal. Nune’e mak persija iha esforsu sensibilizasaun maka’as bá komunidade, bá emprezariu lokal sira no ator sira seluk ne’ebé envolve iha prosesu, implementasaun projetu sira ne’ebé finansia husi governu. Atu hetan susesu bá prosesu ida ne’e importante mak reforsa ONG sira iha sira nia kompetensia bá lideransa nian, komunikasaun no planeamentu partisipativu ho komunidade. Konabá ko’operativa sira, rekomenda atu fó oportunidade barak liu bá formasaun, liu-liu iha area kontabilidade no jestaun finanseiru. Alen ida ne’e mos persija akompañamentu pesoal ne’ebé di’ak, adekuadu bá ko’operativa no grupu formasaun nian, nune’e mos uza lia fuan ne’ebé simples atu explika norma sira husi governu. DNCOP mos rekomenda atu fó apoiu barak no formasaun bá
51