>> Jo Nesbo
Phantom
Vydavateľstvo: Harvill Secker Počet strán: 464
„Život je reštaurácia, ktorú si nemôžeš dovoliť.”
Autor Jo Nesbo a jeho svetoznámy detektív Harry Hole nie sú medzi slovenskými fanúšikmi severských kriminálnych románov žiadnou novinkou. Neznámou však môže byť najnovší príbeh Phantom, ktorý k nám ešte nedorazil, a preto sa vám ho pokúsim priblížiť. Lebo rozhodne sa je na čo tešiť! A že niekto stále nevie, kto to ten Jo Nesbo vlastne je? Tento sympatický chlapík sa narodil v roku 1960 v Osle a okrem toho, že je neskutočne talentovaný spisovateľ, je aj vyštudovaný ekonóm, finančný analytik a dokonca si vyskúšal rolu makléra. A aby toho nebolo málo, tak je ešte aj hudobník a kedysi hrával pre úspešnú nórsku skupinu. Svoj prvý román s Harry Holeom začal písať počas tridsaťhodinového letu do Austrálie, kde si chcel oddýchnuť od všetkých povinností a najmä od Nórska. Kým sa po šiestich mesiacov vrátil domov, príbeh takmer dokončil. Vydali ho v roku 1997 pod názvom Netopierí muž v čase, kedy už Jo dobre vedel, že nič okrem písania robiť nebude. Príbehy rýchlo pribúdali a dnes sa môže Jo pochváliť šestnástimi knihami na svojom konte. A o čom teda Phantom je? Harry Hole sa vracia do Osla po nejakom čase, ktorý strávil v Hongkongu utekaním pred svojou minulosťou. Tá ho však dostihla aj tisícky kilometrov ďaleko, a tak zrazu stojí v starom známom hoteli v Osle a podáva recepčnému pas, aby ho zapísal.
„Pas bol zničený používaním a plný pečiatok, ktorých bolo príliš veľa na to, aby sa jeho život dal nazvať dobrým.” Vracia sa, aby vyriešil prípad, ktorý je už uzavretý. Majú telo, zbraň, aj vraha. Všetko je jasné každému, okrem Harryho. Keďže už nie je súčasťou policajného zboru, púšťa sa do vyšetrovania na vlastnú päsť s pomocou pár verných bývalých kolegov i tých, ktorí mu proste len niečo dlžia. Zvádza boj o život a nielen vlastný. Nevolal by sa Harry Hole keby zase raz nebojoval so svojím alkoholizmom, láskou k jedinej žene Rakel, ktorá si ho podmanila, či arogantným prístupom ku všetkému, čo mu nie je sväté, čiže k všetkému.
„Rakel. Najväčšia láska jeho života. Také to bolo jednoduché. A také komplikované.”
Ešte aj dva týždne po prečítaní mám zimomriavky z častí, ktoré boli písané z pohľadu zomierajúceho chlapca, Gusta, ktorý opisuje celý svoj život od detstva až po okamih, kedy stál zoči voči strelnej zbrani a vedel, že zomrie. Jo Nesbo rozhodne vie, čo robí a ako to robiť čo najlepšie. Zatajený dych a zrýchlený tep sú pri čítaní samozrejmosťou, ktorej sa asi nevyhne nikto, kto sa vie ponoriť do knihy s tým, že okolitý svet prestáva existovať. Nesbo na takýto exkurz vytvára dokonalé podmienky a po kostrbatom úvode, v ktorom sa treba zorientovať kto je kto a čo robí, nie je nič jednoduchšie ako stáť v špinavom starom byte a sledovať, ako Gusto zúfalo potrebuje svoju dávku. Nakúkala som ponad plece vrahovi, ktorý však stál tak, že mu nebolo vidno do tváre, takže na odhalenie som musela čakať do poslednej chvíle. Sledovala som Harryho ako sa túla ulicami Osla a priam som cítila jeho osamelosť.
„Som matka, ktorá pracuje ako právnička. A čo ty, Harry? Si policajt? To je to, čím si sa stal? Robot, otrok mraveniska a myšlienok iných ľudí? To je to kto si?” Je ťažké spoznať, aký Harry v skutočnosti je, ale je neskutočne jednoduché ho milovať a držať mu palce nech sa deje čokoľvek. Lebo v každom z nás je predsa kúsok stroskotanca, ktorý z času na čas nevie, čo so sebou a jediné po čom túži, je láska. Na záver mi už ostáva len dodať, že Phantom ďaleko prevyšuje prechádzajúce Nesbove knihy, ktoré som čítala, napríklad Spasiteľa, Lovcov mozgov či Diablovu hviezdu. Táto novinka má v sebe niečo existenčné. Niečo, čo vás pohltí a kým sa dostanete na koniec, budete sa musieť vyrovnať s mnohými vecami, ktoré je lepšie zvyčajne ignorovať. Nie je to len obyčajný príbeh plný krvi a divokých naháňačiek, ale aj spoveď človeka, ktorý už zažil všetko a viac nemá čo stratiť. Myslím si, že Phantom dokáže zaujať každého, kto sa nebojí nazrieť do tých najtemnejších zákutí ľudskej podstaty a je schopný akceptovať, že „nemôžeme žiť naše životy tak, ako chceme. Sme väzni... vecí. Toho, kým sme.” Barbara Brišová
gamesite.sk | 89