efektívne preniknúť do skupiny a získať si jej dôveru. Stráca sa tým však napätie medzi túžbou a povinnosťou, dvoma protichodnými pocitmi a opačnými stranami zákona, ktoré bolo príznačné pre pôvodný film a umožňovalo divákovi vytvoriť si vzťah k protagonistovi. Príbeh nedáva veľa dôvodov myslieť si, že Utah nie je totožným šialencom ako jeho súperi a snaha vykúpiť sa z vlastnej minulosti činnosťou FBI je veľmi nehodnoverná. Podobne pôsobí i pozadie zločineckých aktivít za účelom „vyššieho dobra". Ekologický podtext a myšlienka vzdať hold našej planéte splnením ôsmich extrémne náročných skúšok, pomenovaných podľa vymysleného Japonca Ozakiho je umelo našróbovaná na dej. Miesto toho, aby dodala konaniu antihrdinov zmysel a prinútila diváka k zamysleniu, v skutočnosti tvorí len spojnicu chabo motivujúcu testosterónovú akciu. Ani otvorená kritika konzumnej spoločnosti postavenej na kapitále a získavaní popularity u más nepadá na úrodnú pôdu, keďže je vo výsledku tým istým - ľahko stráviteľným produktom pre bežného konzumenta. Nejde o výčitky vzhľadom na žáner celkom nemiestne. Bod zlomu má totiž ambície zaujať práve (absentujúcou) myšlienkovou hĺbkou, reflektovaním súčasnej spoločnosti a nejednoznačnosťou postáv. V každom z týchto bodov ale zlyháva. Na rozdiel od Bigelowovej, ktorá sa zameriavala na postavy a ich rozpoltenosť, sú pre Ericsona Corea tým hlavným veľkolepé a opulentné akčné sekvencie natočené moderným videoklipovým štýlom s dunivým hudobným podmazom. Zvyšok príbehu, plný jednoduchých a plytkých dialógov či vedľajších postáv, ktoré nemajú
príliš veľké opodstatnenie, je len akoby nutnou vatou na vyplnenie prázdnych miest medzi týmito scénami. Zamrzí i takmer nevyužité 3D, ktoré miesto priestorovosti obrazu skôr často vyvoláva pocit, že sa miesto objektov v troch rozmeroch dívame len na stromy v popredí. Zaoberať sa hereckými výkonmi v primárne akčnej snímke je zbytočné, zostáva možnosť vyjadriť sa k typovému obsadeniu. To je na prvý pohľad celkom odpovedajúce, ale zároveň veľmi zameniteľné, keďže väčšina castingu pripomína partiu svalnatých modelov z amerického fitness centra (čo nie je myslené ako urážka). Žiaden z hercov svojim výkonom príliš neprevyšuje ostatných a nenarúšajú tempo filmu, utvrdzujú však jeho status ako produktu určenému len pre uspokojenie diváckych očí (väčšie nároky na hercov nevyvíja). Bod zlomu sa teda nekoná a Coreov remake neašpiruje na novodobú stálicu v rebríčkoch najobľúbenejších žánroviek, ako tomu bolo u jeho predobrazu. Dáva však muníciu zarytým odporcom natáčania nových verzií starých „klasík" pre ďalšie generácie divákov. A práve na tieto nové generácie i so svojim módnym posolstvom cieli. S najväčšou pravdepodobnosťou však naň i oni veľmi rýchlo zabudnú.
„Obľúbený žáner o policajtoch a zločincoch sa opäť vracia na plátna. Nový Bod zlomu je väčší a akčnejší, než slávny originál z roku 1991 zároveň ale pôsobí značne vykonštruovane a umelo."
Michal Baranovič
Generation | 81