0 1
2
3 4
5
6cm
Zachované jadro lastúrnika zo zlepencov z Dubnej skaly. Foto: A. Bendík
významne podieľajú na tvorbe pramenitov, sú pomerne nízke (okolo 41 – 48 mg.l-1). Na hlavných slovenských pramenitových lokalitách je obsah vápnika viac ako 10 x vyšší. Otvorená je aj otázka rozsahu krasových sintrov (sú tiež formou sladkovodných vápencov) a tiež aktivít krasových vôd, ktoré sa mohli podieľať na vzniku týchto foriem „travertínov“. Lokalita je významná aj výskytom zachovaných zvyškov fauny a flóry a vhodnou pre začínajúcich zberateľov. Pomerne časté sú schránky ulitníkov, menej lastúrnikov (Klikia gr. kaeufeli, Pomatias bisulcatus, Pomatias conica, Stagnicola (S.) gr. builleti, Triomphalus (Pseudochoritis) sp. (cf. subsp. zelliedepressus), Gyraulus sp., Helicidae sp., Planorbarius sp., Unio sp., Strobilops sp.). Z rastlín boli identifikované odtlačky pálky a patisovca európskeho (z patisovca vzniklo uhlie, ktoré sa ťaží v novácko-handlovských baniach; v súčasnosti rastie patisovec v Ázii, v Číne ho vysádzajú do vetrolamov), výnimočne sa zachovali šišky borovíc. Ojedinelý je nález zvyškov (zubov) hmyzožravca (z čeľade piskorovitých). V zbierkach SNM v Martine – Múzea A. Kmeťa sa nachádzajú vzorky hornín, nábrusy a skameneliny, ako dar Dr. Miloša Rakúsa, ktorého túžbou bolo 66
lokalitu monograficky spracovať. Prerušil ju jeho predčasný skon. Predmetné sladkovodné vápence prináležia dubnoskalským vrstvám v rámci martinského súvrstvia. Zaujímavé sú aj formy reliéfu. Pôvodná forma tohto priestoru je samozrejme ovplyvnená tektonikou. Územím prebieha výrazný zlom a je tu aj viac lokálnych puklín, ktoré malí významný podiel pri krasových procesoch. Lavice travertínov sú pomerne strmo uklonené do kotliny (smerom na V 40°, smerom na Z iba 20°). Zlom oddeľujúci Lúčanskú Malú Fatru a Turčiansku kotlinu sa považuje za aktívny aj v súčasnosti. Samotný lom je antropogénnou (vytvorenou človekom) formou reliéfu, má lomové steny, pod stenami je plato (ťažobná plošina), sutinový kužeľ pod lomom vznikol rovnako antropogénnou činnosťou, ronové ryhy
Typický travertín z Dubnej skaly. Foto: A. Bendík