Moje neposlušné hraČky

„Crnnnnnnnn!“ zvonil mi ráno budík. „ach, ide sa zase do školy.“ Zašomrane som povedala. Zistila som, že je za 10 minút škola. „Zaspala som!“ Rýchlo somsi išla umyť zuby a prezliecť sa. Zbalila som si tašku čo najrýchlejšie ako viem. Utekala som si rýchlo obuť topánky. Našťastie ma aspoň ocino odviezol. Zatiaľ čo v mojej izbe dačo šušťalo. Ozvala sa bábika: „Myslím že už odišla!“. „Dobre môžeme odísť z tejto zaprášenej poličky“ potešil sa macko.

„Neviem či to je dobrý nápad čo ak zase príde!“ povedala víla Amélia. „ To je náš čas utiecť musíme to využiť!“ Povedal natešene macko. „Ale macko, však ak niekto zistí že sa vieme chýbať niktosi už žiadnu hračku nekúpi!“ povedala smutne víla Amélia. Macko skočil z poličky a utekal k dverám. „Idete mi pomôcť? Sám tie dvere neotvorím.“ „Tak dobre ale myslím si, že je to veľmi nebezpečné vieš ako môže byť smutná, že jej ideme utiecť?“ povedala smutne bábika. „Ale čo by,však mne to je jedno konečne z tadiaľto vypadneme!“ povedal macko. Bábika s vílou išli pomôcť mackovi. Spoločne otvorili všetky dvere a utiekli z domu. „Kde teraz pôjdeme macko? Myslela som si že máš aspoň premyslenékde pôjdeme.“ spýtala sa víla Amélia. „ Amélia ja som tiež nikdy nebol vonku ako ty, skadiaľ som to mal vedieť?“ povedal naštvane macko a kráčal ďalej. Hračky rozmýšľali kde teraz pôjdu. Rozhodli sa, že navštívia obchod skadiaľ boli kúpený. Kráčali cca 15 minút. Konečne našli obchod kde bývali. Rýchlo otvorili dvere, aby ich nikto nevidel. Prešli a vrátili sa na poličku. Boli šťastný že to spolu dokázali. Keď som prišla domov zistila som, že mi chýbajú hračky. „Mami nevidela si moju vílu Améliu?“. „Nie zlato!“ odpovedala mi mamina z kuchyne. Hľadala som svoje hračky po celom dome. Zatiaľ čo som márne hľadala svoje hračky doma, malá Barborka si ich obzerala v obchode s hračkami. „Mami mohla by som si kúpiť bábiku a vílu?“ spýtala sa Barborka.

„Áno jasné, ale už žiadne blbosti!“ povedala Barborkina mamina. Barborka si kúpila vílu a bábiku a pobrala sa domov. Macko zostal smutne v regále. Macko sa rozhodol, že sa vráti do domu, kde patrí. Ale nevedel ako tam pôjde, bál sa, že ho môžem uvidieť prichádzať. Tak nakoniec išiel cez okno. Ja som sa zatiaľ smutne váľala po posteli. Zrazu macko na mňa skočil a prestal sa hýbať. „Aha to je môj macko!“ povedala som natešene. „Tak strašnesi mi chýbal, ani nevieš ako!“ vykríkla som. Hneď som sa s mackom začala hraťa robiť plno blbostí.

Nevšimla som si však, že macko dokáže aj chodiť a rozprávať. Bohužiaľ bábika a víla sa nikdy nevrátili. Oni zostali už s malou Barborkou. Ja som sa však tešila, že mám pri sebe svojho obľúbeného macka. 

Autorka: Nelka Barlová