1 minute read

Strašidlo v kotolni

Dnes ráno som išiel do školy a stretol som spolužiaka

Peťa. Išli sme spolu do školy. Peťo mi rozprával, že včera večer keď išli s kamarátmi na ihrisko tak videli do školy vchádzať čiernu mátohu. Veeeeeľmi sa naľakali.

Advertisement

Prišli sme do školy a prezuli sme sa . Vošli sme do triedy a hneď za nami prišla pani učiteľka. Povedala nám, že k nám do školy príde pán technik. Po druhej hodine sme šli von a tam nás čakal. Zaviedol nás do školskej kotolne, aby nám ukázal ako to tam funguje. V tom deti vykríkli a objavila sa tam čierna mátoha.

Mátoha pristúpila k nám a povedala, že nás naučí ovládať stroje v školskej kotolni. A zobrala nás do múzea strojov a techniky.

A cestou do školy sme zistili, že je to pán školník.

V školskom klube sme mu nakreslili obrázok s veľkým srdcom.

A stali sme sa s ním veeeeeeeeeeeeeeeľkí kamaráti. A od vtedy sme sa ho nebáli.

Autor: Jonáš Barla

„GOOOOOOOOL!“ Vykríkol komentáto,r lebo dal práve gól Leo Modrý. Leo je kapitán tímu Zelenáčov. Jeho číslo je 17. Je Francúz. Bol až taký dobrý, že keď mal 14 rokov tak ho zobrali do Real Madrid.

Hral tam 4 roky lenže raz na zápase s Barcelonou mu jeden hráč skočil lisovkou na členok. Hneď musel ísť do nemocnice. Tam ho operovali 4 hodiny. Po operácii tam zostal ešte pár dní. Keď sa vrátil z nemocnice a bolo mu dobre tak sa veľmi tešil, že môže ísť na tréning. Po pár rokoch prestúpil do PSG (Paris Saint Germain) a tam si našiel aj super kamošov napríklad Messiho, Mbappeho a Neymara. V roku 2018 sa hral WORLD CUP. Leo hral za Francúzko.

Všetky zápasy vyhrali, ale keď sa hralo o prvé miesto tak hralo Francúzko vs Španielsko. Keď sa stretol so svojimi bývalými spoluhráčmi tak videl, že sú nahnevaní. Zrejme preto, že odišiel hrať za druhý tím. Keď začali hrať tak ho furt dakto štuchal a strkal. Jemu to nevadilo. Bol to veľmi zaujímavý zápas. Francúzko prehrávalo 3:2, lenže v poslednej minúte dal Leo golf. Potom boli penalty. Zatiaľ bola remíza ale potom dal Mbbape gól a oni nie, čiže tím pádom vyhrali.

Autor: Samko Slančík

This article is from: