Vírusy sú na Zemi oveľa, oveľa dlhšie ako ľudia. Vedci hľadajú odpoveď ako a prečo vznikli. Majú rôzne teórie, neustále ich skúmajú. Vírusy potrebujú hostiteľa (človeka, zvieratá, ale aj rastliny alebo huby), aby prežili. Ochorenie, ktoré spôsobuje nový vírus SARS-CoV-2, nazvali vedci COVID 19.
Všetky živé tvory (ľudia aj zvieratá) sú prenášačmi vírusov. Veľké množstvo nových, nebezpečných vírusov sa prenieslo zo zvierat na človeka.
Spôsobuje to častý a nehygienický kontakt medzi zvieratami a ľuďmi. Vírusy sa prenášajú vzduchom, uhryznutím, prostredníctvom slín, moču a výkalov alebo zjedením pokazeného a nedostatočne uvareného mäsa.
Vedci ma spozorujú iba pod silným mikroskopom. Inak som úplne neviditeľný. Prenášam sa pomocou kvapôčok pri kýchaní, kašľaní a rozprávaní. Krátkodobo sa v kvapôčkach dokážem udržať na rôznych povrchoch (kľučkách, mobiloch, nákupných košíkoch atď.)
Vírus SARS-CoV-2 sa chorým usadí v pľúcach a sťažuje im dýchanie. Tento ťažký priebeh ochorenia má zvyčajne len nízky počet ľudí.
Väčšinou sú to seniori (ľudia vo vyššom veku, najohrozenejší sú tí nad 65 rokov) a jedinci so slabšou imunitou alebo inými vážnymi chorobami.
Veľká väčšina ľudí má mierne alebo len slabé príznaky. A preto sa musíme všetci správať tak, akoby sme boli nakazení a chrániť tak slabších a starších ľudí. Takémuto správaniu hovoríme zodpovedné.
Ako vznikol vírus SARS-CoV-2? Vedci na túto otázku neúnavne hľadajú odpoveď. Hlavným podozrivým je netopier.
Je pravda, že netopiere sú hostiteľmi mnohých vírusov. Ich vlastné vírusy im však neublížia, lebo majú špeciálnu imunitu. Problém nastáva vtedy, keď prenesú vírus na človeka, prípadne najprv na iného živočícha, a z neho sa ďalej prenesie na človeka. Vírus potom môže spôsobiť závažné ochorenie. Nič z toho však nie je dôvodom na strach a nenávisť voči netopierom. Popravde, ľudia by sa mali zamyslieť nad tým, ako zaobchádzajú so zvieratami a aký dopad má ich správanie na prírodu.
Všetko v prírode je prepojené. Každý zásah do nej má následky. Väčšinu si však uvedomíme, až keď negatívne zasiahnu veľkú skupinu ľudí, a tým aj celý svet.
Napríklad, keď ľudia vyklčujú les, v ktorom predtým žili netopiere, aby vytvorili pastviny pre dobytok, netopiere z oblasti neodletia, iba sa prispôsobia novej situácii. Vtedy hrozí, že svoje vírusy prenesú na kravy. A tie sa môžu preniesť na človeka, keď zje nedostatočne tepelne upravené mäso z nakazenej kravy. Je teda na zamyslenie, či za to viniť netopiere. Čo si myslíš ty?
Na internete kolujú rôzne informácie o tom, ako nový vírus vznikol. Sú často zavádzajúce a vymyslené. Nepotvrdené teórie nazývame konšpirácie. Vznikajú s cieľom strašiť a ovplyvňovať ľudí. Konšpirácie sú veľmi presvedčivé, a preto, aj veľmi nebezpečné. Verí im aj množstvo dospelých. Rozumnejšie je však veriť vedcom.
Voda a mydlo sú najúčinnejšie zbrane v boji proti baktériám a vírusom. Čisté ruky a nechty sú základ správnej hygieny. Do tela nepreniknú priamo cez zdravú nepoškodenú kožu, ale môžeš sa nakaziť dotykom. Napríklad, ak sa vírusy usalašili na rukách a tými sa dotkneš očí, nosa alebo úst, vírus sa môže dostať do tela. Neumytými rukami by si sa vôbec nemal dotýkať tváre! To znamená: žiadne špáranie v nose, olizovanie prstov a žiadne obhrýzanie nechtov:)
Pozor však aj na poranenia kože (odreniny, škrabance), cez ne sa môžeš tiež nakaziť. Treba ich riadne ošetriť a vydezinfikovať.
Znie to neuveriteľne, ale nie každý na svete má prístup k tečúcej vode. Väčšina z nás ho má, tak to riadne využi v boji proti vírusom a baktériám!
Ruky si treba dôkladne umývať mydlom a pod tečúcou vodou aspoň 20 sekúnd. Skús si pri tom napríklad zaspievať nejakú pesničku.
V týchto dňoch sa rúška stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov. V niektorých krajinách ich však ľudia nosia kvôli ochrane proti vírusom a znečistenému ovzdušiu bežne. Rúško slúži na to, aby naše sliny a sople pri rozprávaní, kašľaní a kýchaní nezasiahli niekoho v našej blízkosti a nerozprskli sa do ovzdušia.
O rúška sa treba dobre starať. Po každom použití sa musia oprať, vyvariť alebo aspoň prežehliť. Jednorazové rúška treba po použití zahodiť do koša s komunálnym odpadom. Tieto rúška väčšinou využívajú ľudia, ktorí sa starajú o nakazených alebo pracujú v zdravotníctve. Nám ostatným postačia textilné.
Ako správne používať rúško: • Rúško pri nasadzovaní a dávaní dole z tváre drž za gumičky (šnúrky). • Rúška sa počas nosenia nedotýkaj, ak je na ňom zachytený vírus, mohol by sa preniesť na tvoje ruky. • Použité rúško hoď hneď do koša na špinavú bielizeň. Neukladaj ho na kuchynskú linku, stôl ani nikam do svojej detskej izby. Mohol by si vírus preniesť na nábytok. • Rúško vymieňaj často za čisté. Hlavne ak, je už príliš vlhké. • Rúško si nedávaj na hlavu ani pod bradu. • Nikdy nechytaj cudzie rúška.
Tým, že nosíš rúško ty, chrániš ostatných. A tí ostatní s rúškom chránia teba.
Pravdepodobne si už započul anglické slovo social distancing (čítaj soušl distensin). Znamená to, aby ľudia od seba udržiavali odstup. Znižuje sa tým šanca na prenos vírusu medzi nimi. Odporúčaná vzdialenosť od iných ľudí je aspoň dva metre.
Vedci skúmajú aj to, či je možný prenos vírusu SARS-CoV-2 na domáce zvieratá. Zatiaľ zistili, že ochorieť môžu mačky a mačkovité šelmy. V čase vzniku tejto brožúrky sa vo svete našli dva prípady, v ktorých mali domáce mačky pozitívny test na koronavírus SARS-CoV-2.
Deti, ale aj dospelí môžu mať v tomto období rôzne negatívne pocity. Všetky sú však úplne normálne.
To, že sa tak náhle v našich životoch muselo veľa vecí zmeniť, prinieslo dospelým aj deťom rôzne, možno doteraz nepoznané pocity. Každý sa s nimi vyrovnáva inak. Neostáva nám nič iné, než sa týmto zmenám prispôsobiť, prijať ich a vydržať. Musíme veriť, že vedci situáciu vyriešia a vyrobia vakcínu, ktorá nás ochráni a ľudstvo vďaka nej neochorie, pretože získame imunitu.
Na boj proti chorobe COVID-19 zatiaľ nemáme účinné lieky ani vakcínu. Liek nám pomôže, keď už sme chorí. Vakcína pôsobí ako prevencia. Vakcína je očkovacia látka, ktorá sa pichne do tela, aby podporila tvorbu protilátok v organizme.
Za objav prvej vakcíny vďačíme lekárovi Edwardovi Jennerovi. Odvtedy vedci a lekári vyvinuli veľké množstvo vakcín proti rôznym chorobám. Vďaka nim sú mnohé ochorenia potlačené a niektoré úplne vymizli. V súčasnosti experti usilovne pracujú na protilátke na COVID-19.
Vývoj vakcíny si vyžaduje veľa práce a času. Najprv ju musia vedci vyrobiť, a potom dlhoooo testovať, či funguje a či nikomu neublíži. Keď je vakcína bezpečná, môžu lekári začať očkovať. Očkovanie je účinné, ak sa nechá zaočkovať čo najviac ľudí. Potom sa vytvorí tzv. kolektívna imunita. Vírus sa cez väčšinu zaočkovaných nemá ako dostať k tým, ktorí nie sú zaočkovaní (napr. novorodenci alebo ľudia, ktorí sa nemôžu dať zaočkovať zo zdravotných dôvodov).
A čo bude ďalej? Nikto presne nevie. Jedno je však isté: musíme sa prispôsobiť a zmeniť naše životy. Deti sa čoskoro vrátia do škôl a škôlok. Aj tam ťa však čakajú zmeny. Pravdepodobne budeš často počúvať nejaké príkazy a upozornenia. Možno sa ti to nebude páčiť, ale vedz, že je to len pre tvoje dobro, bezpečnosť a ochranu toho najcennejšieho, čo máš – tvojho zdravia.
Napísala a nakreslila: Vanda Gábrišová Editovala: Tatiana Ušalová Odborné konzultácie: Simona Dulajová a Kristína Kocáková (Dve baby aj o vede - podcast) Korektúra: Martina Šáteková Vydalo vydavateľstvo Bublina print s.r.o. v roku 2020.
Samostatne nepredajné. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek použitie obsahu na komerčné účely, rozmnožovanie a úpravy sú bez súhlasu majiteľa zakázané.