Issuu on Google+

Čo si zaslúžil Otrávená Viac ako brat Tak jej treba Smutná oslava Znovuzrodená


namiesto úvodu

Koncepcia ČSOB, alebo na chudobu treba tvrdo estretla som sa ešte s názorom, že luxusná reštaurácia prináša väčšie zisky, ako zadymená a rozpadávajúca sa krčma štvrtej cenovej skupiny. Nejako sme všetci presvedčení, že na chudobe sa najviac zarába. Desaťkrát zopakovaná objednávka rumu s pivom v neumývaných pohároch, prináša majiteľovi krčmy viac, ako drahé šampanské v luxusnej reštaurácii. Celebrita, alebo privatizér s miliónom vo vrecku, väčšinou nechá menší tringelt ako zašpinený murár, ktorému sa drzý čašník z päťeurovky ani nepokúša vydať, zatiaľ čo pred milionárom stojí v predklone. Podobnú skúsenosť, ale v súvislosti so známou bankou, má naša čitateľka, 69-ročná dôchodkyňa pani A. F. Hovorí sa, že príbuzných si nevyberáme. Stáva sa však aj to, že taká švagriná sa ukáže ako sympatický človek, s ktorým sa spriatelíte na celý život. A tak jej zo svojho 384-eurového dôchodku pošlete raz do roka niečo na prilepšenie. Tým viac, že viete, že vaša príbuzná po päťdesiatich rokoch práce v ruskom školstve dostáva cca 150 eur penzie a býva na Severnom Kaukaze, kde aj túto malú penziu dostáva dosť nepravidelne. Naša pani A. F., ešte vzhľadom na československú nostalgiu, si otvorila účet v ČSOB a približne raz do roka, práve prostredníctvom tejto banky, posiela svojej 77-ročnej príbuznej priemerne 200 eur, ktoré ruskej švagrinej pomáhajú zásobiť sa na zimu kapustou a zemiakmi. Formulár, ktorý vypĺňa, sa už roky nezmenil, a z dvoch možností týkajúcich sa rýchlosti presunu peňazí, vždy zaškrtla štandardnú, keďže poplatok za zrýchlenú platbu bol oveľa väčší ako tých 14 eur za štandardnú službu, ktoré priemerne vo vrakunskej pobočke banky platila. Viete si predstaviť, aká bola naša postaršia

N

dôchodkyňa šokovaná, keď teraz v apríli za identickú službu, t. j. poslanie 215 eur, zaplatila až 84 eur? Nepomohli žiadne reklamácie a písomné doklady, že vždy rovnako vypĺňala potrebné formuláre – banka nemieni rezignovať zo 40 % poplatku za poslanie 215 eur označených ako prezent. Naša dôchodkyňa si totiž nevšimla, že v novom formulári banka štandardnou rýchlosťou (teda najlacnejšie) posiela peniaze vtedy, ak nič nezaškrtnete, o čom by sa pani A. F. dozvedela, keby študovala webové stránky banky. Tak znela odpoveď banky na sťažnosť dôchodkyne. Pri otváraní účtu v ČSOB však nikto pani A. F. neupozornil, že podmienkou je ovládanie internetu v sedemdesiatke a sústavné študovanie zmien v interných predpisoch, lebo oni nemajú čas „srať sa“ s každým dôchodcom, ktorý má na účte 500 eur. Súčasne mám priateľku so stotisícovým účtom, ktorú banka „dovoľuje si“ upozorniť na zvýšenie poplatku za výpis z účtu, a to len preto, že pani riaditeľka pri svojom výnosnom zamestnaní, nemá čas zaoberať sa novinkami v banke. Tento rozdielny prístup k dvom zákazníkom banka nekomentuje, ale cíti sa v práve a je rozhodnutá nevrátiť 40 % poplatok za prevod 215 eur, ktorými naša dôchodkyňa chce pomôcť chudobnejšej bývalej ruskej učiteľke. Súčasne sa pani A. F. rozhodla všetkými možnými spôsobmi „bojovať“ o možnosť posielať časť svojho dôchodku švagrinej za primeranú cenu. Želám jej veľa šťastia v tomto nerovnom boji, ale trápi ma otázka, či by ČSOB dokázala žiadať za podobnú službu 40 % z posielanej sumy od niekoho bohatého a známeho, napr. od pána Širokého alebo Ivana Mikloša. A Vy, čo si o tom myslíte? Natália Výbošťoková ✍

Skutočné príbehy Priateľka a Bratislavčanka  ročník IX číslo 4, rok 2012  ISSN 1336-619X  Ev. č. 3030/09  BRATISLAVČANKA o zdraví, kráse, kultúre, zábave  ročník XII  číslo 6, rok 2012  ISSN 1336-9037  Ev. č. 3029/09  www.bratislavcanka.sk  Vydavateľ: Redima, s. r. o.  Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526 319 91, fax: 02/526 319 93, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk  Generálny riaditeľ: Ing. Jerzy Frajberg, CSc.  Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok, tel.: 0905 401 409  Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445  Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: natalia@bratislavcanka.sk  Redakcia: Veronika Šoltinská, Mgr. Dana Hlavatá, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk  Obchodné oddelenie: e-mail: obchod@bratislavcanka.sk, tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová, tel.: 0905 820 168, Ing. Anna Balberčáková, tel.: 0911 300 734  DTP: Hana Krepopová a Blue Scorpion, e-mail: grafik@bratislavcanka.sk  Promo manager: Daniela Šlachtová, e-mail: promo@priatelka.eu  Tlač: Merkantil, s.r.o.  Distribúcia – Bratislavčanka: Mediaprint– Kapa Pressegrosso, a. s., stojany GRAND PRINC Bratislava a SR, LK Permanent direct mailing Bratislava a SR, frekventované miesta v Bratislave, zdravotnícke zariadenia, železničné a autobusové stanice, obchodné centrá SR, vybrané prevádzky. Cena Bratislavčanka: 0,73 €  Distribúcia – Skutočné príbehy: Mediaprint– Kapa Pressegrosso, a. s.  Cena Skutočné príbehy: 0,73 €  Predplatné: LK Permanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11  Písomné podklady nie sú archivované. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody.  Obálka: Betka STANKOVÁ

www.BRATISLAVCANKA.sk

3


OBSAH

skutočné príbehy

Čo si zaslúžil

4 6 8 9 10 12 14

Čo si zaslúžil

16 18 20 22 24 25

Zápal močových ciest

26 28 30 32 34 36 38 42 44 46 48

Obyčyjná zlodejka

4

Otrávená Stres Prečo sa zobúdzate ospalí Ochránim ťa, dieťa Diskriminovaná Zásadný prelom v liečbe pacientov s leukémiou Viac ako brat Adriána Kučerová Smutná oslava Betka Stanková Čo o vašom zdraví hovoria vlasy Za dobrotu... Nešika Centrálne trhovisko Znovuzrodená Spoveď narkomana Nájdená nádej Láska až za hrob Tak jej treba Smiešny človek Studené polievky

eď si poručík Július Horal prezeral mŕtvolu mladého muža, napadlo mu, že rodičia, ktorí mu dali meno Radúz, museli mať romantického ducha. Chlapec ležiaci na chladnej, blatistej zemi, okolo ktorého muselo celkom iste prejsť celkom iste niekoľko ľudí, no nechali ho tak, vyzeral skôr ako človek, ktorý neverí v dobro tohto sveta. Dvadsaťosemročný Radúz Černý bol tmavšej pleti, v uchu a nose piercing, deravé čierne rifle a čierne tričko s nápisom, ktorý hlásal slobodu prejavu a bosé nohy. – Niekto mu roztrieskal lebku, – utrúsil mladší z kriminalistov, Jozef Mýtny, keď obeť prevrátil na bok, – krvácanie mohla spôsobiť aj zlomenina spodiny lebečnej. Poručík si čupol k Mýtnemu a pokrútil hlavou. – Nie, obeť niekto odpravil riadnou šupou do hlavy. Zabil ho odzadu. Múdrejší budeme po pitve, – zodvihol sa, narovnal, oprášil si kolená, akoby na nich kľačal a pohľadom zaletel k patológovi, u ktorého sa Radúz Černý mal onedlho ocitnúť na pitevnom stole. – Zavolám, – krátko odvetil súdny patológ a pridal sa ku skupinke policajtov, ktorí zabezpečovali miesto činu. – Prečo nemal na sebe topánky, tomu nerozumiem. V peňaženke má pár drobných. Nechce sa mi veriť, že by ho zlodej okradol o peniaze a topánky. – Možno nejaký zúfalý bezdomovec. – Nie, Jozef, to sa mýlite. Aspoň si to myslím. Ale rozhodne viem, že tu ten nešťastník neprišiel o život. Zabili ho niekde inde a tu ho len pohodili. Aby sme si mysleli, že sa mu to stalo v zašitej uličke, kde sa tmolia díleri a všelijaká tá spodina, – povedal poručík Horal a napadlo mu, aká je slovenčina nesmierne nielen krásny, ale aj ťažký jazyk. Spodina lebečná a spodina spoločnosti. – Zájdeme do bytu obete. Radinská 8. No tak, sadajte, – prikázal Horal Mýtnemu. Cestou do miesta trvalého bydliska obaja mlčali. Po desiatich minútach zazvonili pri dverách rodičov Radúza Černého. Bolo čosi po piatej nadránom. Kým im niekto otvoril, prešla večnosť. – Kto je? – spýtal sa ženský hlas, na tú dobu znel bodro. Asi ženu načisto prebrali. Keď sa muži predstavili a žena otvorila dvere na retiazku, ukázali jej odznaky. Vpustila ich dnu. Predsieň poručík Horal prebehol pohľadom profesionála, ktorému nič 

K

www.BRATISLAVCANKA.sk


skutočné príbehy neujde. Z obývačky vyšiel Anton Černý. Horalovi napadlo, že pravdepodobne zaspal pri televízore a už sa nepremiestnil do spálne. Blikotanie z televíznej obrazovky bolo vidieť až do predsiene. – O čo ide páni? – spýtal sa sucho Anton Černý a uprel na mužov odhodlaný pohľad. Bol to statný päťdesiatnik s pivným bruchom a rysujúcou sa lysinou na temene hlavy. Drobné oči zasadené v oválnej tvári boli vyschnuté a bez výrazu. – Dúfam, že ... sa nič nestalo... viete, náš syn...teda syn môjho muža, viete, ja som sa za manžela vydala, keď ovdovel a Radúz mal vtedy len štyri roky... vlastné deti sme nemohli mať... z mojej viny, – manželka Antona Černého, drobná, šťúpla štyridsiatnička sklonila hlavu a vyzeralo to, že sa o chvíľu rozplače. – Anna, pánov od polície to nezaujíma! Prestaň, prosím ťa, – okríkol ju manžel, no vzápätí na to sa pousmial a vzal ju okolo pliec, akoby chcel naznačiť, že ju chráni. – Je nám to ľúto, ale našli sme vášho syna. – Čo? Zase díloval? Našli ste ho sfetovaného a ... – Nie, pán Černý, váš syn je mŕtvy... – Preboha živého! – Anna Černá sa schytila za ústa a úzkostlivo sa pozrela na manžela. Ten sa na ňu ani nepozrel, – Dal si zlatú dávku...? – Nie, pani Černá, Radúza Černého niekto zabil. Zdá sa, že ho napadol zozadu, udrel ho do hlavy a bližšie informácie ešte nemáme. Všetci štyria si sadli do kuchyne. Poručík Horal mal chuť na kávu, no nepožiadal o ňu a nik mu ju ani neponúkol, aj keď si bol istý, že si tureckú musel niekto nie tak dávno vypiť. Ešte stále bola cítiť jej vôňa. – Zabili ho na ulici? – spýtal sa otec syna, ktorý si nervózne mädlil dlane, upierajúc pohľad na vyšetrovateľov. Zdalo sa, že ho smrť syna priveľmi nezaskočila. Ani jeden z kriminalistov mu na otázku neodvetil, – Čakal som, kedy to príde. Trvalo to už pridlho. Náš syn sa odmietol liečiť. Stále tvrdil, že to má pod kontrolou. Dvanásť rokov utrpenia, páni, neviete si to predstaviť. Koľko razy sme sa povadili, koľkokrát sme mu so ženou dohovárali. Školu neskončil, nemá ani výučný list. Len sa flákal životom. Ja som mu vždy hovoril, že skončí na ulici. Aj som ho na ňu vyhodil. – To je strašné, čo sa stalo, – Anna Černá si utierala slzy, ktoré jej tiekli dolu tvárou. Utierala si ich do servítky a stále krútila hlavou, – taký mladý človek a takto skončil. Aj naše trápenie sa skončilo... tu, môj muž, bol z toho celý chorý... koľko razy nás vykradol..., – pohľad dvihla k manželovi, ktorý otvoril len ústa, akoby chcel niečo povedať, no nakoniec odvrátil od nej tvári, – čo tam po veciach, – doložila jeho manželka, – tie sa dajú nahradiť... ale on si premárnil celý život. Zdalo sa, že smrť Radúza nezaskočila ani jedného z Černých. Poručík Július Horal a vyšetrovateľ Jozef Mýtny

www.BRATISLAVCANKA.sk

položili dvojici ešte niekoľko otázok, no nezdržali sa pridlho. Keď zašli na patológiu, dozvedeli sa, že Radúza Černého niekto zabil úderom tupým predmetom do hlavy medzi polnocou a jednou hodinou a následne ho odvliekol na ulicu, ktorá nebola miestom činu. Vrah sa domnieval, že uvrhne tak podozrenie na vyvrheľov, ktorí sa zmietajú vo víre života a nevedia si nájsť miesto. Ani nie o dve hodiny zazvonili kriminalisti opäť pri dverách rodiny Černých. – Už ste sa niečo dozvedeli? – spýtala sa Anna Černá medzi dverami. Za jej chrbtom stál Anton Černý, ktorého tvár mala farbu holuba. Stačil mu pohľad poručíka Júliusa Horala. Uprene sa mu pozeral do očí. Vošli do predsiene. Horal vzal z poličky pár pánskych topánok. Kúsky zasušeného blata na nich sa, len čo ich dvihol do výšky, odlúpli od ich spodnej časti. – Sú to topánky vášho syna? Anna Černá začudovane pozrela na manžela. Ten mlčky prikývol. Sklonil bradu ku kľúčnej kosti a rozplakal sa. – Prišiel v noci... zobudil som sa na to, ako sa mi prehrabáva vo vreckách saka, ktoré som mal zavesené na stoličke v kuchyni. Bol zohnutý... a bol mi chrbtom... pochytila ma taká zlosť, že som schmatol valček, ktorý žena neodložila, keď robila cesto na rezance... a udrel som ho... bol som kedysi zápasník... mám stále silu... keď som videl, že nedýcha... preľakol som sa... nechcel som, aby sa žena zobudila. Rýchlo som ho vzal pod pazuchu a odvliekol ho do auta. Povedal som si, ak ma stretnú nejakí susedia alebo cudzí ľudia, poviem, že sa syn opil... ale nikoho som nestretol. Podarilo sa mi nepozorovane zaparkovať v uličke, kde som vedel, že sa stretávajú takí, ako je... ako bol on, – Anna Černá pozerala na muža s otvorenými ústami, neschopná nadýchnuť sa. Anton sa na ňu pozrel a pohľad mu znežnel, – nechcel som, drahá, aby ... aby si zostala sama... keby ma zatvorili... nezaslúžila si si to. O syna si sa starala ako o vlastného a on... sa nám takto zavďačil..., – a potom pohľad preniesol na poručíka Horala, ktorý ho nechal hovoriť. – A nevšimli ste si, že je váš syn bosý. Anton Černý mlčky pritakal. – Nikdy sa nevyzúval... keď prišiel domov len kradnúť čo sa dalo speňažiť... alebo peniaze... keď som prišiel domov, uvedomil som si, že jeho topánky sú rozhodené v predsieni... vložil som ich do botníka a napadlo mi, že ich ráno vyhodím... alebo ich možno ešte znosím... mali sme rovnaké číslo topánok... – Už ich nebudete potrebovať, – utrúsil Jozef Mýtny a postavil sa k Antonovi Černému, aby mu zacvakol želiezka na ruky, – vychádzok si veľa neužijete. Anton Černý, kým vyšiel s kriminalistami z bytu, pozrel na manželku, ktorá usedavo nariekala a neustále si medzi prstami žmolila vreckovku, zmáčanú slzami. ✍

5


skutočné príbehy

Otrávená

Jana bola otrávená zo života s Jurajom. Sľuboval jej celé roky, že sa všetko u nich zmení. Mal pravdu. Zmenilo sa. Ale k horšiemu. Už mala tých jeho excesov plné zuby. To, čo jej vyviedol naposledy, to ju celkom dožralo. Nemala ani poňatia o tom, v akých dlhoch pláva.

ko si vyhadzuje z kopýtka bez toho, aby jej čo i len smietku doprial. Keď prišla do banky a zistila, že ich spoločný účet, na ktorý mal každý rovnaké dispozičné právo, je vybielený, od hanby sa takmer prepadla. Drobné žieňa za

A 6

prepážkou na ňu účastnícky pozrelo. Okamžite pochopilo, že Jana o ničom ani len netušila. Zapýrila sa, cítila, ako jej krv bubnuje v sluchách a jediné, na čo sa zmohla, bol chabý pozdrav. Keď vyšla pred banku, musela sa zopárkrát zhlboka nadýchnuť a až potom vyťukať číslo na mobile. – A čo? Čo som ti mal povedať? Že som potreboval súrne peniaze? Nechcel som ti to povedať, ale som vážne chorý. A potreboval som podplatiť lekára, aby mi dal tú najlepšiu liečbu. Nie, nepoviem ti, o aké ochorenie ide. Urobila by si z toho kovbojku a to ja, pri svojom momentálnom stave potrebuje zo všetkého najmenej. Alebo chceš povedať, že som nemal na to právo? A čo si myslíš, že keby si ty bola smrteľne chorá, že by som ti to doslova nenakázal, aby si siahla na naše celoživotné úspory, 

www.BRATISLAVCANKA.sk


skutočné príbehy len nech sa vyzdravieš? – Juraj na Janu kričal do mobilu. Dosiahol, čo chcel. Jana sa cítila previnilo. Ako špina, ktorá egoisticky myslí len na to, za čo by kúpila novú sedaciu súpravu. Je pravdou, že ešte nie je taká zničená. Keby radšej do banky neliezla, keby sa s Jurajom poradila, ale ona ho chcela prekvapiť. K štyridsiatke nová sedačka, tak si to predstavovala. Po večeri v reštaurácii by prišli domov a on by sa možno zbláznil od radosti. Alebo to chcela skôr ona? Nie, Juraj je iný ako ostatní chlapi. Jemu veľmi záleží na tom, v akom prostredí žije. Celé roky sa snažil zútulniť ich trojizbový byt. Neváhal vraziť peniaze do zariadenia, o ktorom sa vždy s ňou poradil. Bola naozaj kača, že tak na neho vybehla. Teraz bude dôležité, aby z neho vymámila, aký je chorý. Prvé čo si zaumienila, že to z neho dostane poľahky, len tak, pri milovaní. Ale Juraj sa tváril ako nedobytná bašta a niekoľko dní s ňou nekomunikoval. Bol urazený. Jane bolo pod psa. Kamarátka jej poradila, aby zašla za jeho ošetrujúcim lekárom. Všeobecný lekár by mohol vedieť viac. Ak je Juraj naozaj chorý, musel ho odporučiť k odbornému lekárovi. Keď zaklopala na dvere ordinácie a povedala, pre čo prišla, doktor od prekvapenia otvoril ústa. Po prvé ho zarazilo, že o ničom nevie, za bé, aj keď je Jana jeho manželka, Juraj by mal vedieť o tom, že sa chce informovať o jeho zdravotnom stave. Jana sa znovu cítila ako idiot. Udrela na manžela a žiadala od neho vysvetlenie, tentoraz pod vyhrážkami. – Nechodíš na žiadnu chemoterapiu. Ani som ťa nevidela jesť nejaké lieky. Tak povieš mi už konečne, čo ti je? Nepovedal. Netrvalo dlho, Jurajov „nešvár“ vyplával na povrch. Vážil štyri kilá a mal dva mesiace. – Ty špina jedna, ty si... nabúchal nejaké fľandru a potreboval si jej zaplatiť... na to decko na niekoľko rokov dopredu výživné? Čo si si myslel, že sa to nedozviem? Celé roky si ma presviedčal, že decko je zbytočná oštara. A teraz, keď mám štyridsať... ty si urobíš decko s inou? – Chcem od teba odísť, – povedal Juraj a Jana sa na muža pozrela tak udivene, akoby v živote nepočula väčší nezmysel. – Len cez moju mŕtvolu, – zasipela mu medzi zuby, – donútil si ma pred piatimi rokmi ísť na potrat... a teraz by si ma opustil? Ukradol si aj moje peniaze a teraz by si chcel odísť len tak? To ťa radšej zabijem! Verní v dobrom aj zlom, milujúci až za hrob, pamätaj si! – kričala Jana,

www.BRATISLAVCANKA.sk

ale to ju už Juraj držal za obe ruky a smial sa. – Si trápna. Ako vždy, – pustil jej ruky, prudko ju od seba odsotil a zhnusene sa na ňu pozrel. Kým zatvoril vchodové dvere, utrúsil, – a z tohto bytu ťa dostanem, ani mastný fľak po tebe nezostane. Jana šalela. Prvé čo jej napadlo, zabiť Juraja. Iná myšlienka jej nekrúžila ani okolo hlavy. Rozmýšľala nad tým, že jej nezostáva iné, ako to urobiť čo najskôr. Keď Juraja v práci o pár dní prudko zvracal, šéf ho poslal domov s tým, že ho určite schvátila chrípka. Ale Juraj sa nedokázal udržať na nohách. Zdalo sa, že je celkom dehydrovaný. – Čo si jedol? Počuješ ma, Juraj, čo si pil? – kolega sa snažil dostať ho na nohy, no nepodarilo sa mu to. Zavolali mu záchranku. V nemocnici zistili, že ide o akútnu otravu metanolom. Podali mu protilátku, etanol, ale ani ten nezabral. Juraj zomrel na druhý deň nadránom. – Zdá sa, že vášho manžela niekto otrávil, – povedal vyšetrovateľ, keď si zavolali Janu na výsluch, – neviete o tom niečo? – Ja? To som akože podozrivá? Preboha vás prosím, pán kriminalista, ja som svojho muža milovala. Až teraz by som zabila toho, kto mu to urobil, – Jana nariekala, utierala si slzy hánkami oboch rúk a od žiaľu sa prudkého plaču sa prehýbala v páse. Chytila sa rohu stola a vtedy sa aj ona vydávala rovno podeň. – Dúfam, že zomriem. Bez muža už nechcem žiť. Niekto nás chcel pripraviť o život. Viem o žene, ktorá ... má s mojím mužom decko... spýtajte sa jej... to ona sa ma snaží zabiť... a zavraždila aj môjho muža, – povedala Jana v sanitke, silne zvierajúc záchranárovi ruku. A potom už len zatvorila oči. – Otrava metanolom, – skonštatoval lekár a Janu o pár dní pochovali vedľa Juraja. Prípad uzatvorili po tom, ako vypočuli Andreu Kramárovú. Tá jediná chodila na spoločný hrob Jany a Juraja. Kvety položila len na tú stranu, kde ležal Juraj. – Tu leží tvoj ocko, miláčik, – povedala malej dcérke o tri roky, – škoda, že si ho nepoznala. Bol to skvelý človek. Ľúbil nás. A ja ... ja som ho milovala, – povedala Andrea a podala kytičku prvosienok dcérke, – choď a polož ockovi kvietky na hrob. Dievčatko poslúchlo. Vzalo z maminých rúk kvietky a položilo ich na stranu, kde ležala Jana. Andrea stisla pery, ale kvietky inam nepreložila.✍ 7


zdravie prudký vzostup energie a sily umožňujúcej uniknúť nebezpečenstvu, alebo postaviť sa nepriateľovi. Táto odpoveď „bojuj alebo uteč“ je prirodzená a zdravá reakcia, ale problémy môžu nastať, keď stres pretrváva.

Náš životný štýl často vyčerpáva prirodzené obranné sily organizmu a zanecháva ho vnímavý k stresu a celému radu zdravotných problémov. K príznakom stresu patrí: únava, nespavosť alebo neschopnosť sústrediť sa, nervozita, strata chuti k jedlu, žalúdočná nevoľnosť, bolesti hlavy, strata záujmu o sex, rozčuľovanie sa alebo apatia, pesimizmus. Čo je to stres Stres je individuálna odpoveď na nadmerne zaťažujúce fyzické, emocionálne alebo intelektuálne požiadavky. Telo je vybavené k riešeniu krátkych záťažových situácií, ale hladina stresu nad obvyklú normu môže byť pre duševné zdravie značne škodlivá. Stres môžu vyvolať najrôznejšie krízové situácie: rodinné nezhody, finančné problémy, pracovné tlaky, zranenie, choroby, traumatizujúce udalosti, atď. Počiatočnou reakciou organizmu je príprava na hroziace nebezpečenstvo; nadobličky – malé žľazy na horných póloch obličiek – uvoľnia adrenalín a ostatné tzv. stresové hormóny, ktoré zabezpečujú 8

Počas dlhšej doby vyčerpávajú trvale zvýšené hladiny stresových hormónov všetky rezervy energie a výživy a spôsobia celkové vyčerpanie. Stúpajúci krvný tlak a hladina cholesterolu, môžu poškodiť srdcové a mozgové cievy, žalúdočná sekrécia je príliš kyslá, klesá hladina pohlavných hormónov, objavia sa migrény, mozog začne hladovať po glukóze (ktorá je jeho jediným zdrojom energie), a to naruší duševnú vyrovnanosť. Tento stav kladie ďalšie požiadavky na imunitný systém, ktorý sa môže tak oslabiť, že nedokáže zabezpečiť dostatočnú obranu proti infekciám a iným chorobám.

Kedy vyhľadať lekára, keď prichádza stres Účinnou zbraňou na zvládnutie stresu je pozitívne myslieť, venovať sa tomu, čo vás baví a prináša vám uspokojenie. Doprajte si dostatok spánku a neváhajte porozprávať sa s niekym blízkym o svojich problémoch. Pokiaľ máte vlečúce sa, alebo silné príznaky stresu, oslabujú váš imunitný systém a zvyšujú riziko zdravotných problémov. Ak vám nezvládnutý stres spôsobuje problémy vo vašich osobných vzťahoch, práci, alebo každodenných aktivitách, vyhľadajte lekára. Liečba psychiatrickými liečivami v kombinácii s terapiou je veľmi úspešná. Je individuálne, koľko trvá, ale dôležité je, že stav sa upraví už v priebehu niekoľkých mesiacov. ✍

www.BRATISLAVCANKA.sk




zdravie

Prečo sa zobúdzate ospalí a bez energie Máte po zazvonení budíka pocit, že by ste potrebovali ešte pár hodín spať? Budíte sa ospalí, namrzení a bez energie? Prečítajte si, čo vám pravdepodobne hatí dôkladný spánok a možno zistíte, že vyspanie sa do ružova nemusí byť prepychom len pre pár vyvolených. Aj keď práve nepatríte medzi ranné vtáčatá, určite nie je v poriadku prebúdzať sa s boľavou hlavou, driemať pri čítaní ranných novín, cítiť sa hneď ráno vyčerpane a dúfať, že vás k životu preberie šálka silnej kávy. Zistite, či na vás nepasuje niektorý s nasledovných zlozvykov, ktoré vám nedovolia poriadne si v noci oddýchnuť.

Vaša spálňa je temná ako jaskyňa Závesy a žalúzie sú skvelé na blokovanie svetla z ulice, pretože pomôžu vytvoriť hlbokú tmu, v ktorej sa ľahšie zaspáva a tvrdo spí. Lenže zatemnená izba je výhodná len v noci, ráno potrebujete k prebudeniu denné svetlo, aby váš cirkadiánny rytmus vedel, že už sa blíži čas na vstávanie. Riešenie tohto problému je jednoduché – zaobstarajte si také závesy, ktoré svetlo z pouličného osvetlenia iba utlmia, tým pádom potom prepustia denné svetlo.

Ste veľmi dlho hore Niekto dlho do noci pracuje, ďalší sleduje svoj obľúbený seriál, alebo sa nemôže odtrhnúť od napínavej knihy. Ponocovanie si však vyberie svoju daň nielen ráno, keď sa vám nebude chcieť z postele, ale tiež vám zoberie energiu na celý nasledujúci deň. Väčšina ľudí potrebuje okolo sedem hodín spánku, aby sa nezobudili vyčerpaní a podráždení. Spánková deprivácia naviac môže viesť k prejedaniu sa a k oslabeniu imunitného systému. Určite si čas, kedy budete chodiť spať a držte sa ho.

vania vlastne ešte viac sťažujú. Násilné zobudenie každých pár minút je pre organizmus stresujúce a tá extra pol hodina spánku pred ďalším zvonením budíka vám energiu nedodá, skôr naopak. Radšej si nastavte budík na čas, kedy skutočne musíte vstávať.

Dávate si alkohol alebo kávu Pohár vína ponúka veľa zdravotných výhod vrátane zníženia rizika infarktu a srdcových ochorení a naviac, po miernej konzumácii alkoholu, ľahšie zaspíte. Rýchle zaspanie však nemusí nevyhnutne znamenať kvalitný spánok. V prípade alkoholu pred spaním to platí dvojnásobne. Čo sa týka šálky kávy, tá sa pred spaním nehodí vôbec. Nielenže vám priamo zabráni zaspať, ale pokiaľ sa vám už odchod do ríše snov podarí, nebudete sa ráno cítiť príliš sviežo. Vhodnejším nápojom pred spaním sú niektoré bylinkové čaje. ✍

Idete do postele vystresovaní Nie je jednoduché zaspať, keď sa vám hlavou preháňajú stresujúce situácie ako je ranná schôdzka s vaším šéfom, nedorobená práca, alebo hoci zaplatenie zloženiek. Aj keď je to ťažké, snažte sa odložiť starosti na ráno a myslite len na príjemné a upokojujúce veci. Nakoniec tým, že sa nevyspíte, si tvoríte priestor na únavu a vyčerpanie, čím sa všetky problémy riešia horšie. Pokiaľ ste dlhodobo v strese, nájdite si spôsob, ako upokojiť pred spaním svoju myseľ, či už je to pekná knižka, počúvanie klasickej hudby alebo trebárs joga.

Zatláčate budík niekoľkokrát Máte vstávať až o siedmej, ale úmyselne si budík nastavíte na pol siedmu, aby ste mali ešte pol hodinku spánku k dobru? Alebo máte dokonca svoj budík prednastavený na budenie po desiatich minútach? Týmto spôsobom napodiv každé ráno vstáva veľa ľudí a netušia, že si tým proces vstá-

www.BRATISLAVCANKA.sk

9


skutočné príbehy Keď vošla Ingrid Novačeková do bytu, premkla ju zlá predtucha. Už ako malé dieťa mala vízie, ktorým spočiatku nik neveril, no keď sa jej predtuchy splnili, našli sa ľudia, ktorí sa zaujímali o svoju budúcnosť. Vôbec si na tom nestavala svoju existenciu. Jednoducho sa rada zaoberala čímsi, čo je medzi zemou a nebom.

Ochránim ťa, dieťa erila, že má isté nadanie, no rozhodne ho nezneužívala. A už vôbec často nepoužívala. Aj teraz cítila mravenčenie na zátylku. Žalúdok jej divne skrútilo. Vyzúvajúc sa, kričala do obývačky. – Dorotka, som doma! Jej dvanásťročné dievčatko sa však neozývalo. Zvraštila obrvy a prvé, čo jej napadlo, že je u horných susedov, kde sa hrá s o rok mladšou Klárkou. Keď prebehla obývačkou, ktorá bola prechodnou miestnosťou do detskej izby, drobné ihličky sa jej zabodávali do hlavy. Bolesť bola neznesiteľná. Spomenula si, ako sa so sestrou hrávali na skrývačku. Keď sa blížili k hľadanému predmetu, kričali teplo, teplo, až kým nezaznelo horúco a horíš, a vtedy to objavili. Ale Ingrid nenašla svoju dcérku v izbičke a zátylok hlavy, akoby jej odrazu zovrela chladivá obruč. Vyšla von z detskej izby a napadlo jej, že čosi sa jej nepozdávalo, keď otvorila dvere bytu. No jasné, svetlo z kúpeľne. Niekto zabudol zhasnúť.

V

10

A ten niekto, pomyslela si s úsmevom, je jej jediné dievčatko, ktorému sa už nie raz vyhrážala, že jej stiahne z vreckového, ak bude stále zabúdať zhasínať svetlo. Učila ju predvídať nebezpečenstvá, ale aj šetrnosti. Po odchode z bytu sa Dorotka naučila skontrolovať okná, plyn a či niekde netečie voda. Na elektrinu jej zvyčajne čas nezostal. Ingrid ani nechcela vojsť do kúpeľne, len mienila siahnuť na vypínač, keď uvidela manželovu nohu, prehodenú cez vaňu. – Albín, – oslovila ho, otvoriac dvere kúpeľne dokorán. Keď uvidela svojho muža, stŕpla hrôzou. Ležal nahý vo vani, so zakrvavenou hlavou položenou na hrudi. Ľavú nohu mal prehodenú cez okraj vane, kým tá druhá bola pokrčená. Voda vo vani mu siahala po pás. Ingrid si pridržala ruku na ústach, tlmiac výkrik. Priskočila k Albínovi a aj keď videla jeho meravý pohľad mŕtvych očí, zmerala mu pulz na krku. Nič nenahmatala. Zavolala sanitku. Nevedela, či nemala skôr pohrebnú službu. 

www.BRATISLAVCANKA.sk


Ba_6_2012_MAKETA_Část1