Ruská Nová Ves

Podhorská obec s viac ako 1300 obyvateľmi leží v severovýchodnej časti Košickej kotliny v doline Hradného potoka. Chotár obce zaberá plochu 1258 ha. Západná časť chotára, ktorú tvoria sopečné horniny, je odlesnená pahorkatina z mladotreťohorných usadenín. Východná časť na sopečnej hornatine Slanských vrchov je pokrytá súvislým lesom s porastom buka a duba. V chotári obce je premenná nadmorská výška a pohybuje sa od 340 m v najnižšom bode, do 1025 m v najvyššom mieste chotára na východe. Stred obce má kótu 430 m n. m. Územný majetok obce patril od konca 13. storočia šľachticom Šóšovcom. Obec vznikla ako filiálka dediny Soľná Baňa (dnešný Solivar) na prelome 14. a 15. storočia. Vybudovali ju obyvatelia zo Soľnej Bane a prisťahovalci, medzi ktorými bolo niekoľko valaských rodín. Pôvodný názov Nová Ves vyjadruje skutočnosť, že bola mladšia ako susedné dediny. Ruská Nová Ves aj vďaka blízkosti a dobrej dopravnej dostupnosti mestskou hromadnou dopravou s krajským mestom Prešov je obľúbenou turistickou destináciou. V jej okolí sa nachádza niekoľko turisticky známych miest ako Soľnohrad (Zbojnícky hrad) či viacero drevených turistických chát (chata Sova, chata Fricka). 69

SOĽNOHRAD (ZBOJNÍCKY HRAD)

Ruiny hradu, ktorý je nazývaný aj Zbojnícky hrad, stoja nad obcou Ruská Nová Ves, na okraji Slanských vrchov. Jeho predchodca, starší „castrum Salis” (Soľnohrad) je najstarší zo všetkých hradov z okolia Prešova. Pre svoju strategickú polohu chránil soľné bane a vzácne soľné pramene, známe už od rímskych čias. Pravdepodobne stál na kopci v Solivare - mestskej časti Prešova. Bol však postavený z dreva a pri tatárskom vpáde v roku 1241 bol vypálený. Nový kamenný Soľnohrad bol vybudovaný na súčasnom mieste na konci 13. st. Kvôli sporom o zisky z obchodu so soľou bol hrad zničený na konci roku 1579 vojskom zo Šarišského hradu.

SLANSKÉ VRCHY

Sopečné pohorie, ktoré je súčasťou karpatského vulkanického oblúka, začína východne od mesta Prešov a tiahne sa približne 60 km smerom na juh až k maďarským hraniciam. Oddeľujú historický región Šariš od Zemplína. Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.). Prevládajú tu listnaté porasty (buk, dub, hrab, jaseň). Nachádza sa tu veľké množstvo rôzne tvarovaných skalných útvarov a viaceré opustené bane, hlavne v okolí Dubníka, Zlatej Bane a Zámutova. V podzemí Slanských vrchoch v členitom systéme štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál, sa nachádza jedno z najväčších zimovísk viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov na Slovensku. Žije ich tu 11 druhov v počte asi 3000 kusov. Práve kvôli tomu bola táto oblasť (Dubnické bane) v roku 2004 vyhlásená za chránené územie európskeho významu. 71