5 minute read
Tipy na turistiku
JASKYŇA ZLÁ DIERA
Jedinou známou a od roku 1999 sprístupnenou jaskyňou na území prešovského okresu je privátna jaskyňa Zlá diera pri obci Lipovce. Za Lipovcami pokračujte smerom do Lačnova a po 2 km dorazíte na parkovisko. K jaskyni vedie upravená lesná cesta, na ktorej nájdu turisti ďalšiu zaujímavú atrakciu - vyhliadkovú lávku s názvom Srdiečko. Oceľový nosník je pripevnený na dve skalné bralá, z ktorých je nádherný výhľad na celé okolie. V miestnom dialekte sa jaskyňa nazýva „Zla džura“. Kedysi bola považovaná za dieru v zemi, v ktorej z času na čas mizol dobytok. Má asi štyri milióny rokov. Návštevníci s prilbami na hlave prechádzajú so sprievodcom tajuplné elektricky neosvetlené podzemie a svietia si tradičnými jaskyniarskymi karbidkami, prípadne môžu použiť vlastné svetlo. Základná trasa trvá približne 40 minút, je fyzicky nenáročná a vhodná aj pre malé deti.
Advertisement
LAČNOVSKÁ ANOMÁLIA
V blízkosti turistickej odbočky k jaskyni Zlá diera, sa nachádza svah s cestičkou, kde zažijete fascinujúce divadlo. Potok tu tečie hore kopcom, lopta sa gúľa hore kopcom či dokonca odbrzdené auto sa rozbehne hore kopcom. Táto záhada, ktorá celé roky púta pozornosť domácich i turistov má však jednoduché vysvetlenie. Ide o takzvaný očný klam. Zvláštne stavaná krajina, zahnutý horizont a nezvyčajný šikmý rast stromov zapríčiňujú, že kopec, ktorý vyzerá, že stúpa, v skutočnosti klesá.
BACHUREŇ
Flyšové pohorie Bachureň patrí do oblasti Vonkajších Západných Karpát. Jeho najvyšším bodom je rovnomenný vrchol Bachureň (1 081 m n. m.), na ktorý sa dostanete po zelenej trase z horskej obce Lačnov (3 km). Táto niekedy samostatná obec je od roku 1991 súčasťou obce Lipovce. V roku 1996 bola zapísaná so svojimi tradičnými drevenicami do zoznamu pamiatkových zón Slovenskej republiky. Medzi týmito dvoma obcami, v Lipoveckej doline, sa nachádza národná prírodná rezervácia a zároveň územie európskeho významu Kamenná baba (340 ha), cez ktorú vedie obojsmerný náučný chodník (cca 2,5 km). Nájdete na ňom množstvo tiesňav, vodopádov a kaskád. Miestny potok tu vyhĺbil známy Lačnovský kaňon s mnohými skalnými útvarmi. Vzhľadom na prechod Lačnovského kaňonu aj po rebríkoch odporúčame začať trasu v Lipovciach. Južne od Lipoviec vyviera voľne prístupný minerálny prameň Salvator. Je to vysoko mineralizovaná kyselka, ktorá má zo všetkých slovenských minerálnych vôd najvyšší obsah horčíka. Ako stolová minerálka je vhodná pri niektorých žalúdočných a črevných chorobách, poruchách látkovej výmeny či cukrovke. Patrí medzi najstaršie balené minerálne vody na Slovensku – už začiatkom 19. storočia ju gróf Szakmáry plnil do fľašiek a expedoval pod názvom Salvator – Spasiteľ. V Lipovciach vznikli v polovici 17. st. kúpele, v ktorých sa stretávali šľachtici zo širokého okolia. Z Lipoviec sa po žltej a potom po červenej turistickej značke dostanete na vrchol Mindžová (920 m n. m., 3 km). V jeho sedle (cca 500 m pod vrcholom) sa nachádza prístrešok s útulňou. V severnom svahu vrchu Mindžová, mimo značených turistických chodníkov, sa ukrýva strhujúca priekopová prepadlina Parkaň. Táto približne 300 metrov dlhá úžina so skalnými stenami vysokými miestami až 10 m, s prevismi, neprístupnými jaskyňami a prírodnými útvarmi bizarných tvarov, ktorej atmosféru dotvára bujná prales evokujúca vegetácia, je ideálnym výletným miestom pre dobrodruhov, ktorým sa tradičné uhladené cesty dávno zunovali.
Tipy na turistiku
Tipy na turistiku
SLANSKÉ VRCHY
Jedným z najobľúbenejších cieľov turistov na Šariši sú Slanské vrchy (pozri str. 71). Častým východiskovým bodom je obec Ruská Nová Ves (pozri str. 69), skadiaľ sa po zelenej trase dostanete cez NPR Kokošovskú dubinu do rekreačnej oblasti Sigord (4 km). Svetoznáme kokošovské duby zimné so svojimi tvárnymi rovnými kmeňmi sa preslávili svojimi vynikajúcimi technickými vlastnosťami vhodnými pre drevospracujúci priemysel. Práve pre nezvyčajnú tvrdosť dubov z tejto lokality Slanských vrchov sa traduje, že z ich kmeňov boli postavené lode Santa Maria, Pinta a Nin ~ a, na ktorých sa Krištof Kolumbus vydal zo Španielska k brehom Nového sveta. Keď sa z Ruskej Novej Vsi vyberiete po červenej trase, môžete sa vydať napr. na Javornícku poľanu (6,5 km), čo je veľmi pekná horská lúka s prístreškom a ohniskom. Druhým výborným východiskovým bodom na objavovanie severnej časti Slanských vrchov je obec Zlatá Baňa. Stadiaľ sa po 5 km dostane na najvyšší vrchol Šimonku (1092 m n. m.) alebo môžete pokračovať ďalej až na Ivanov vrch (813 m n. m., 8 km zo Zlatej Bane), ktorý vám zo svojho skalného brala ponúkne nádherné výhľady na okolité kopce. Približne 6 km od obce Zlatá Baňa sa nachádza aj rádiový a televízny vysielač Dubník (874 m n. m.). Tento 318 m vysoký oceľový stožiar postavený v roku 1961 je najvyššou stavbou na Slovensku a patrí medzi najdôležitejšie a najvýkonnejšie vysielače na Slovensku.
ČERGOV
Najvyšším vrcholom pohoria Čergov je Minčol (1157 m n. m.). Na Slovensku máme až sedem vrchov s týmto názvom. Na Čergovský Minčol sa môžete dostať z viacerých východiskových miest, ale jednou z najobľúbenejších trás je z obce Lúčka (5 km). Na Minčole sa každoročne stretávajú turisti zo štyroch okresov (PO, SB, BJ, SL). Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol (171 ha) je zaradená v rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 do zoznamu území európskeho významu. Na vrchole Minčola sa nachádza železobetónový pilier, ktorý bol postavený v rokoch 1931-1935, ako jeden zo 17 bodov trigonometrickej siete I. rádu. Po vzniku ČSR v rámci úlohy vybudovať jednotný pozemkový kataster bolo potrebné vybudovať novú katastrálnu trigonometrickú sieť. Body tejto siete boli čiastočne prevzaté zo sietí Rakúsko–Uhorska a doplnené novou trianguláciou. Súradnicový systém JTSK (jednotná trigonometrická sieť katastrálna) slúži dodnes ako záväzný geodetický systém pre určenie polohy objektov na zemskom povrchu a súradnicový systém pre všetky typy štátneho mapového diela. Cez pohorie Čergov prechádza aj Európska diaľková trasa E8, ktorá patrí medzi najdlhšie turistické trasy (4500 km) prepájajúce krajiny po celej Európe a ich národné a regionálne turistické chodníky. Jej súčasťou je aj slovenská Cesta hrdinov SNP, ktorá v rámci pohoria Čergov medzi obcami Hervartov a Terňa tvorí približne 20 km úsek. Na južnom svahu Veľkej Javoriny v katastrálnom území obce Olejníkov sa nachádza prvá súkromná prírodná rezervácia v strednej Európe s piatym stupňom ochrany s názvom Vlčia (21 ha). Zásluhu na jej vzniku má lesoochranárske združenie VLK, ktoré tento jedľovo-bukový les v roku 1998 odkúpilo od súkromného vlastníka a od tohto momentu sa do procesov v tomto lese vôbec nezasahuje. Stromy sa neťažia ani nesadia, spadnuté stromy ostávajú v lese a na zvieratá sa nepoľuje. Táto rezervácia je jedinečná tým, že sa na jej kúpu vyzbierali ľudia z 18-ich krajín celého sveta.