164
Interpretácia výrazu Azazel v obrade vyhnania capa v Lv 16 a jeho neskoršia recepcia
זל. Teda výraz לעזאזלv Lv 16 by znamenal „pre úplné odstránenie (viny/ hriechov)“45. Idea je jasná: počas obradov sviatku Dňa zmierenia sú odstránené všetky hriechy a nečistoty Izraela. Tieto hriechy sú symbolicky vynesené von z tábora na pusté miesto, aby sa nemohli vrátiť k ľudu46.
2.5 Azazel ako forma metatézy Janowski a Wilhelm sa domnievajú, že rituál vyhnania capa „pre Azazela“ je odvodený z obradov tradície južnej Anatólie a severnej Sýrie, v ktorých zvieratá (osly alebo vtáky) boli použité ako náhrada ľudí pre upokojenie hnevu božstiev magickým spôsobom. Títo autori tvrdia, že עזאזלje metatéza výrazu עזזאלa znamená „Boží hnev“, z „( עזזhnev“) a „( אלBoh“)47. De Roo navrhuje čítať túto metatézu ako „veľké rozhnevanie sa Boha“48. Táto hypotéza je podporená niektorými verziami Samaritánskeho Pentateuchu a niekoľkými fragmentmi kumránskych zvitkov. V Chrámovom zvitku (2. stor. pred Kr.), ktorý hovorí aj o Dni zmierenia, je v stĺpci XXVI spomínaný „cap poslaný Azazelovi na púšť“ (riadky 12 – 13). Text je kombináciou Lv 16,21 a Lv 16,26. Dôležité je však poradie písmen, ktoré je odlišné od MT: עזזאל49. Je to rovnaké poradie písmen, aké nachádzame na zvitku obsahujúcom Pešer o Azazelovi a anjeloch50. Obsahuje rozprávanie o padlých anjeloch, ktoré pravdepodobne cirkulovalo v kumránskej komunite.
2.6 Azazel ako vlastné meno Posledná z relevantných hypotéz považuje výraz עזאזלza vlastné meno nejakého božstva či démona. Je to dominantná interpretácia v midrášoch, datovaná do prvotného postbiblického obdobia (3Hen 4,6; Ibn Ezra, Ramban). Tento výklad je založený na paralelnej štruktúre v Lv 16,10, kde je prvý cap 45
Porov. DE ROO, Azazel, 234. Porov. WENHAM, Purity, 383. 47 Porov. JANOWSKI – WILHELM, Der Bock, 109-169. 48 Porov. de ROO, Azazel, 235-241. 49 Porov. YADIN, The Temple Scroll, 116-118. 50 4Q180; DJD V, 180,1.7. Na prehĺbenie problematiky pozri: HOENIG, The New Qumran Pesher, 248-253. 46
Studia Biblica Slovaca