vyslovene negatívnych posunov a mechanických, otrockých prekladov – tie však, paradoxne, pod časovým tlakom trhu rapídne pribúdajú) otázne. Kľúčovým termínom v snahe o čo najobjektívnejšiu kritiku prekladu sa stáva kontext a princíp relevantnosti. Musíme začať systematicky diskutovať o všetkých typoch prekladu vrátane audiovizuálneho, a tiež nielen o prekladoch diel svetových velikánov, ktorých čitateľská základňa sa neustále zužuje, ale aj o pribúdajúcej čitateľskej základni menej známych autorov a autoriek. Sme vďační za to, že sa ešte vôbec číta. Preklad ovplyvňuje recepčnú estetiku obyvateľstva, hoci si to priamo neuvedomujeme. O čo nám ide: 1. Chceme rozpútať systematickú debatu o kvalite prekladu v slovenskom prostredí a dať slovo všetkým, ktorí sa chcú k veci vyjadriť. 2. Kritika prekladu je aj pozitívna a má smerovať k vzájomnému obohacovaniu účastníkov a účastníčok procesu. 3. Nebudeme sa sústreďovať na malichernosti, lebo každému sa občas pošmykne pero. 4. Vždy sa budeme snažiť dostať prekladateľovo či prekladateľkino vyjadrenie k prekladu. V prípade, že sa odmietnu vyjadriť, explicitne to v príspevkoch uvedieme. Toto tvrdenie sa nevzťahuje na rubriku Názory (nie vždy naivných) čitateľov, ktorá bude prezentovať vyslovene subjektívne postrehy pozorných čitateľov a čitateliek. 5. Pri hodnotení práce prekladateľa či prekladateľky platí prezumpcia neviny. Za preklad sú zodpovedné najmä vydavateľstvá a agentúry, ktoré na nich kladú často nesplniteľné požiadavky a v mnohých prípadoch údajne zanedbávajú redakčnú prácu. Budeme sa snažiť komunikovať s vydavateľstvami. Len v prípade funkčného reťazca vydavateľstvo – agentúra – prekladateľ – čitateľ môže dôjsť k zmene čitateľskej kultúry. Hodnota prekladu bude preto vždy určovaná vzhľadom na podmienky, v ktorých preklad vznikal (ak sa to bude dať zistiť). 6. Sme proti bezmennosti prekladateľov a prekladateliek. Situácia je akútna predovšetkým pri preklade audiovizuálnych a pragmatických textov. 7. Budeme vychádzať zo slovenskej tradície, teda z A. Popoviča, J. Vilikovského, J. Ferenčíka, F. Mika, A. Keníža, M. Kusej a iných odborníkov a odborníčok, ktorých práca je často nedocenená. Samozrejme, v poslednej dobe začína pomerne intenzívne pracovať mladá generácia prekladateľov a prekladateliek, učiteľov aj teoretikov prekladu, ktorých názory a prácu budeme postupne začleňovať do metodiky kritiky. Martin Djovčoš
5