Poradna
Co hovorí zákon o stavebných výrobkoch ZABUDOVAŤ DO STAVBY KVALITNÝ, TRVANLIVÝ A BEZPEČNÝ VÝROBOK JE ZÁUJMOM KAŽDÉHO INVESTORA RESP. STAVEBNÍKA. A PRITOM JE JEDNO ČI SA JEDNÁ O STAVBU ZA DESIATKY MILIÓNOV EUR ALEBO O STAVBU RODINNÉHO DOMU.
A
by sa takýto stav dal dosiahnuť, je nutné tak, ako aj iné sféry života, regulovať legislatívnymi pravidlami výstavbu stavebných objektov, ale aj výrobu stavebných výrobkov.
Okrem investora resp. stavebníka si požiadavky na stavby a stavebné výrobky definuje aj členský štát EÚ a to formou predpisov – zákonov, vyhlášok a noriem. Kvalitu (stavby, diela, výrobku) možno definovať ako celkový súhrn vlastností a znakov produktu, ktoré vyjadrujú jeho schopnosť uspokojovať vopred stanovené požiadavky odberateľa. Odberateľ očakáva predovšetkým: vysokú spoľahlivosť dostatočnú životnosť nízke nároky na prevádzku nízke nároky na údržbu
Podľa zákona č. 50/1976 Z. z. (stavebný zákon) možno na uskutočnenie stavby navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel. Osobitný predpis, ktorý má vo vzťahu k tomuto ustanoveniu stavebného zákona postavenie špeciálneho zákona, je zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Zákon stanovuje postupy, ktorými sa preukazuje vhodnosť daného stavebného výrobku pre zabudovanie do stavby podľa stanoveného účelu použitia. Podmienky na voľný pohyb stavebných výrobkov na trhu Európskeho hospodárskeho priestoru stanovuje smernica Rady č. 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o zbližovaní právnych predpisov a administratívnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú stavebných výrobkov. Smernicou sa vytvoril rámec na vydávanie celoeurópsky harmonizovaných technických špecifikácií stavebných výrobkov. Relevantné články smernice 89/106/EHS sa do slovenského právneho systému prevzali zákonom č. 90/1998 Z. z. a následnými novelami zákona v rokoch 2000, 2004, 2007 a 2009. Zákon od roku 2004 hovorí o národnom aj európskom systéme preukazovania zhody. Preukázaná zhoda s národnými technickými špecifikáciami stavebných výrobkov a hmôt, umožňuje označiť výrobok značkou zhody CSK, ktorá platí len na území Slovenskej republiky.
106
9_2012
Keď sa národná technická špecifikácia nahradí harmonizovanou európskou normou výrobok sa označuje CE. Označenie CE sa odlišuje od označení podľa iných smerníc sprievodnými údajmi pripojenými k vlastnej značke CE. Prevažná časť uvádzaných údajov sa týka vlastností výrobku a deklarovaných parametrov podľa zistení z počiatočných skúšok typu či výrobku... Označenie CE má byť jediným povinným označením stavebného výrobku, ktorým výrobca deklaruje, že výrobok spĺňa požiadavky aj iných smerníc. Štítok (etiketa) s označením CE má byť podľa možnosti na výrobku alebo na jeho obale a vo výnimočných prípadoch v sprievodnej dokumentácii dodávanej s výrobkom. Tento príspevok objasňujúci ako hľadať kvalitu stavebných výrobkov, sa podrobnejšie zamerá na otázku kvality betónových plotov ,nakoľko tieto sa stávajú stále viac súčasťou našich RD. Podľa prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 558/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 451/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody sú prefabrikované prvky z betónu na ploty zaradené do skupiny výrobkov č. 4803. Na preukazovanie zhody sa vzťahuje harmonizovaná európska norma EN 12839.Táto norma zahŕňa betónové prvky ako sú stĺpy, panely plné alebo s otvormi, dosky a soklové panely. Podľa prílohy ZA tejto normy sa preukazujú nasledovné vlastnosti: únosnosť a trvanlivosť únosnosti proti korózii a striedavému zmrazovaniu a rozmrazovaniu. V zmysle prílohy „C“ EN 12839 je výrobca prvkov na ploty vykonávať kontrolu kvality hotových výrobkov nasledovne: - rozmerová presnosť, charakteristiky povrchu: 1 prvok z 1000 prvkov každého druhu prvku - pevnosť za ohybu: 2 prvky z 5000 prvkov každého druhu prvku - absorpcia vody (nasiakavosť): 1 prvok z 5000 ton - hrúbka betónu krycej vrstvy: 2 prvky z 5000 prvkov každého druhu prvku V zmysle prílohy „D“ EN 12839 je možné vykonávať
preberacie skúšky zásielky prvkov na ploty pri dodaní. Počet prvkov požadovaných pre vykonanie preberacích skúšok je stanovený nasledovne: rozmerová presnosť, charakteristiky povrchu: 3 prvky pevnosť za ohybu: 3 prvky absorpcia vody (nasiakavosť): 1 prvok hrúbka betónu krycej vrstvy: 3 prvky Zástupcovia výrobcu aj odberateľa musia mať možnosť zúčastniť sa pri odbere vzoriek. Kontroly a preberacie skúšky sa vykonávajú v laboratóriách alebo na miestach dohodnutých zúčastnenými stranami. Obidve strany majú právo byť prítomní pri vykonávaní skúšok alebo na skúšky vyslať svojich zástupcov. Dodržanie kritérií vyššie uvedených vlastností je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúci predpokladanú bezpečnosť a životnosť betónového oplotenia. Je však na investorovi čo uprednostní, cenu či kvalitu a bezpečnosť. Za toto rozhodnutie nesie plnú zodpovednosť on sám! TSÚS ako akreditovaný certifikačný orgán ponúka výrobcom nepovinnú certifikáciu výrobkov, ktorej význam oceňujú najmä spotrebitelia pri posudzovaní kvality výrobkov zo svojich hľadísk, a ktorá výrobcom poskytuje zvýšenú dôveru zákazníkov v ich výrobky a odlíšenie výrobku od výrobkov konkurencie. Je to tak preto, že na rozdiel od preukazovania, resp. posudzovania zhody podľa zákona č. 90/1998 Z. z. resp. zákona č. 264/1999 Z. z. v tzv. regulovanej oblasti, kde sú predmetom (povinnej) certifikácie len niektoré výrobky a len tie vlastnosti výrobkov, ktoré súvisia so základnými požiadavkami na stavby, resp. s bezpečnosťou stroja, sa nepovinným certifikátom potvrdzuje zhoda výrobku s celou normou (t.j. napr. nielen s prílohou ZA harmonizovanej normy), alebo zhoda kvalitatívnych vlastností výrobku so špecifikáciou výrobcu. Certifikácia výrobku je možná podľa noriem, ktoré obsahujú príslušné články o certifikácii výrobku. Najvhodnejšie sú napr. harmonizované normy, ktoré v prílohe ZA (v regulovanej oblasti) predpisujú napr. systém 4 preukazovania zhody, t.j. preukázanie zhody bez účasti notifikovanej osoby, avšak v samotnej norme je článok pojednávajúci o odporúčanej certifikácii výrobku.