Akú farbu má duša človeka Zuzana Chochulová
V Božej záhrade ... alebo ako Boh tvoril Lásku (Boží výdych po prvýkrát)
Aby v nich bola lรกska, ktorou si ma miloval a aby som ja bol v nich.
Jรกn 17, 26
13
Nežnosť všedných dní Čím si človek zaslúžil, že vedie nemé rozhovory? Máva stavy nežnosti, až vtedy, keď sa rozhovorí. Tóny piesne srdca v tichu všedne nevšedného rána, odrážajúceho sa v lúčoch vychádzajúceho slnka. So zbytkom sna nešikovne zastrčeným pod perinou, snivo nedosnívaného. 26
Dve farby na výkrese, odlišné... kontrast. Tá prvá zvýrazňuje jedinečnosť toho druhého. Ten druhý potvrdzuje hodnotu toho prvého.
Ak to obaja v plnosti prijmú, stanú sa jedno, vykvitne cesta, ktorej vôňa bude príjemná a mnohých privedie k pravej Láske.
31
Na púťti sa prihovoril k jej srdcu
Akú farbu má duša človeka Ruka rýchlo blúdi po papieri. Jemná linka pastelu zanecháva svoju stopu spontánnej myšlienky, obrazu, ktorý nechcem stratiť. Vnáram sa do toho obrazu, zabúdam na tento svet. Nevidím ho viac, nepočujem. Zabúdam na dnešok, nemyslím na zajtrajšok. Vediem nemý rozhovor vo svete pocitov, myšlienok. Chcem poznať a mám bázeň z nepoznaného. Hľadám, akú farbu má vlastne radosť, život či smútok, aký tvar má neha a ako sa kreslí láska... Intuitívne vyberám pastely, jemne ich roztieram. Pastel držím končekmi prstov, citlivo reaguje na pohyb ruky. Z hrubej skice sa na papieri rozjasňuje obraz ženy. Je veľmi krásna, zvláštne nežná a aj kúsok vzdialená. Vždy ma fascinoval svet plný farieb, milovala som dotyk papiera, zapĺňala som ho ľuďmi a prostredím, ktoré som vnímala okolo seba. Kreslila a žila som vo svete, v ktorom som videla farby, tvary, ale nepoznala ich hĺbku, význam, dôležitosť. 52
„Lebo si vzácny v mojich očiach, drahý,
milujem ťa,“ hovorí Boh. Izaiáš 43, 4
Zuzanine maľby sú krehké, citlivé, so zameraním na detail. Prijala som cez ne veľa povzbudenia. (Vladka Páltiková) Dýchalo z tvorby hľadanie Boha, jemnosť a úprimné vyznanie. (Monika Hricaková, riaditeľka Domu Quo Vadis) Na Zuzkine obrazy sa vždy rada dlho dívam. Vyžaruje z nich pokoj, emócia, prinútia ma vytrhnúť sa z racionality, ktorá ja okolo nás. Unášajú ma do krajšieho bezstarostného sveta. Zuzke držím palce v ďalšej tvorbe a teším sa na ďalšie diela. (Judit, účastníčka výtvarného stretnutia)
ISBN 978-80-570-1330-3